mikae - predsa práčka - žmýkačka

Správne, "Perobot" žiaden bubon, napúšťací ventil a iné vymoženosti, automatika. Ale lepšie ako rumpľa. Pokrok.

Dobrovoľne povinne (kedysi):

práčka so žmýkačkou, najprv sa vo väčšej nádobe prádlo vypralo a v druhej - taký dutý valec, tam sa prádlo žmýkalo

nech žije 1. máj!

stalo sa v nemenovanej dobe - vláda veľkodušne rozdala ľudu kabáty a šály a v 1.májovom sprivode dav spontánne kričal - nech žije naša vláda, ktorá náš okabátila a ošálila

A najlepšie na tom bolo, že vyžmýkaná voda sa znova použila na pranie - stekalo to totiž dole do pracej časti.

Najviac vyhľadávené miesto počas prvomájových sprievodov...

Takže predsa nejaká automatika.

Automatika? Nie. Využili odstredivú silu a gravitáciu - teda príroda a fyzikálne zákony.

my sme mali tú staršiu bez automatiky, nemohla ísť naraz pračka a žmýkačka vydržala od roku 1965 do roku 1995. potom naraz zomrela. odvtedy už druhá romo kombi

Jasné, že sa nedalo žmýkať i prať naraz.Bolo to riešené jednoducho - dvojsmerným vypínačom - kolmo VYP. vľavo - žmýkanie, vpravo - pravie.
V nej to bolo takto riešené

Vedľa pomenovania je ten prepínač

A toto bola "vyššia" trieda:

s ohrievaním vody.

Poznám. Hore je kontrolka, Potom prepínač, kolmo STOP, vpravo pranie, vľavo ždžímanie. krúcanie. To v strede je časovač dĺžky prania. Dole " ťahom zapni, stiskom vypni " ohrievanie vody.

Veru, to nebol výrobok na rok. Mohli sa vyťahať klinové remene, vybiť ložiská, odísť motor, ... To všetko sa dalo vymeniť, Takže vlastne nemohla zomrieť, leda žeby ju hrdza zožrala.

to posledné dole bol šnek, stále sa to chovalo normálne, napriek údržbe po praní sa vedľa šneku sa objavila dierka(korozívna ) a pračka sa pokakala či pocikala

presne tá spodná

no my sme na strednej sa nemohli pohybovať ako neorganizovaná tlupa, pekne poradovým krokom sme to odšagali, na shromaždišti nás provokatívne šupli vedľa zdravotnej školy.

Si mi pripomenul našu strednú školu. Elektrotechnickú. Profák dostal "stranícku" úlohu - vyrobiť "mobilný" zosilňovač na baterky, k tomu vedenie s reproduktormi. A tak vpredu bol jeden so zosilňovačom a mikrofónom a vykrikoval "budovateľské heslá a na 50-tich metroch sa to z reprákov ozývalo. Úspech obrovský a my sme aspoň nemuseli "o dušu" tie heslá vykrikovať.

A profák na konci akcie - jeho poznámka - "taká pičovina, ale taká pičovina - nech má direchtor radosť..."

Bratislava, Trnavská cesta, 1972, autor Piontek