Je to myslené tak: ,že na kontrolu som mal ísť: v deň poobedňajšej smeny - ráno (snáď je to zrozumiteľnejšie)

Ďakujem za odpoveď .







Lekár ma neobjednáva ,chodím tam už dlhodobo a vždy mi len povie aby som prišiel tak o 3-4 mesiace na ďalšiu kontrolu.

Podľa mňa ide už len o to čo ten ktorý lekár napíše.
Ak tam dá "platí na celý deň" tak zamestnávateľ preplatí celý deň (v prípade že nebude na chvíľu detektív a nebude vyšetrovať či som tam bol celý deň)
A ak mi tam napíše čas ,tak proste pôjdem do práce. Nemám s tým problém.


Pravdaže by som na mieste zamestnávateľa namietal ak by som mal platiť zbytočne. Ale že by som zas skúmal a obvolával kto bol koľko u lekára tak to asi nie.

Ďakujem za odpoveď .

Ak by som bola zamestnávatelom, tak by som trvala na tom, aby na priepustke bol uvedený odchod z ambulancie. (nie poznámka platí celý deň)

Toto je už trošku off-témy ,ale predsa.
Prečo by sme sa mali s kolegami tak nejak "snažiť" ušetriť takému zamestnávateľovi(agentúra) peniaze ,ktorý nám dáva minimum a ani cent naviac ? Nech si to pár krát do roka užije aj strýko Držgroš.

Mám tomu rozumieť že ak som ja ZPS, tak mám ja na seba 10 dní nárok paragraf + na sprevádzanie člena rodiny ďalších 7 dní? Alebo aj pri sprevádzaní člena rodiny je 10 dní?

Tých 10 dní platí pri zdravotne postihnutom dieťati.

Zákonník práce §141 ods.2 písm. c)
sprevádzanie
1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.

Dobrý deň, ako správne posudzovať nárok zamestnanca, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a pracuje v 11,5 h zmenách, keď čerpe pracovné voľno v zmysle § 141 ods 2 (t.j. ošetrenie 7 kalendárnych dní v roku / sprevádzanie RP 7 kalendárnych dní v roku). Zamestnanec preukáže doklad od lekára, kde má vyznačené celodenné vyšetrenie. resp. sprevádzanie. Má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy za 11,5 h (t.j. vymeškanú zmenu z dôvodu návštevy lekára) ? Ak takto vymešká 7 KD v roku zamestnávateľ mu preplatí 80,5 h (7x11,5 h) ?

Dobrý deň,
mňa by zaujímalo č má niekto skúsenosť s dokladom od lekára, ktorý má síce na pečiatke MuDr. XY chirurg, ale prevádzuje súkromné centrum, kde vykonáva estetické zákroky. Ako postupovať v takomto prípade ? Má zamestnávateľ právo skúmať príčinu návštevy lekára, resp. dôvod vyšetrenia ošetrenia ? Ak áno je niekde v zákone uvedené, že na estetické zákroky sa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy nevzťahuje ?

V prvom rade zamestnanec s nerovnomerne rozlozenym prac. casom ma na navstevu lekara vyuzivat cas, kedy nepracuje.
Ak bolo nevyhnutne ist na vysetrenie ci osetrenie v den, kedy mal naplanovanu zmenu, paragraf sluzi na nevyhnutne potrebny cas ... v ziadnom pripade nie jemozne stravit u lekara 12 hodin, pokial clovek napr. necestuje na specialne vysetrenie 200 km z miesta bydliska.
Trvala by som na tom, aby lekar vyznacil na priepustke cas odchodu od lekara alebo by som uznala maximalne dlzku pracovneho casu lekara + cas na presun do prace.
Na zvysok casu nech si zamestnanec vezme dovolenku alebo nahradne volno.
A co sa tyka poctu hodin, zamestnanec ma v prac. zmluve definovany tyzdenny prac. cas, z ktoreho sa da vypocitat denny pocet hodsin, ktore by teoreticky podpracoval pri rovnomenrne rozlozenom prac. case. Len takyto pocet hodin * 7 by som mu uznala platene paragrafy za rok.

Nikde to nie je definovane, ak nebolo mozne vykonat zakrok mimo prac. hodin, narok na paragraf na nevyhnutne potrebny cas je aj v takomto pripade.
Zasa to neznamena, ze je automaticky narok na cely den.

Takže pokiaľ tomu správne rozumiem je na zamestnávateľovi (vedúcom) ako bude postupovať, či mu uzná celodenné vyšetrenie, resp. sprevádzanie a zaplatí mu aj tých 11,5 h alebo určí maximálny počet hodín, ktorý bude preplácať. Musí to mať zamestnávateľ niekde ustanovené napr. v kolektívnej zmluve alebo internom predpise? A kto môže kontrolovať spôsob čerpania prekážok v práci?

Ďakujem a pridávam článok, ktorý som medzitým našla ne nete. Zamestnávateľ naozaj nemá právo skúmať dôvody lekárskeho vyšetrenia a nie je podstatné, že zamestnancova návšteva u lekára má kozmetický alebo liečebný charakter, či je ošetrenie životne dôležité alebo nie.

Tania, jedna malá poznámočka k priloženému článku aj tvojmu predch.dotazu.
Pracovník má nárok na platené pracovné volno na ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení (bez ohladu na to, či je súkromné alebo štátne). Patrí medzi zdr.zariadenie aj to, v ktorom absolvoval vyšetrenie váš zamestnanec ? (bez ohladu na to, že na priepustke je podpísaná osoba s titulom MUDr. ? )

No neviem či zákon niekde definuje čo sa považuje za zdravotnícke zariadenie a čo nie, ale predpokladám, že chirurg pracuje v zdravotníckom zariadení, či už vykonáva zákroky estetického alebo liečebného charakteru.

ahojte
v príspevku číslu 4 sa uvadza že sa hodiny sčítavaju ale kde je to uvedené v zákone?
príklad zam. ma narok na 7 dní x 7,5 hodiny - 52,5 hodin
takže môže ist na vyšetrenie aj 20 dní? a do práce príde neskôr?
ako je to s presunom od lekár? alebo celkovo? vyšetrenie 0,5h, sedenie v čakárni 0,5h presun do práce 1h.
prípadne ak je lekár 30 km od bydliska a nejdu mu už v danom čase žiadne spoje aby stihol príst ešte na svoju smenu?

ohladom toho sčítavania hodin našla som v tom § len že jeden den sa považuje čas zodpovedajuci priemernej zmene,
ale ak by zamestnávatel trval na tom že ma nárok na 7 dní volna a nezaujímaho či prišla zamestnankina spät do práce ako mu oponovať?

No len zákonom, môj bežný pracovný deň trvá 7,5 hodiny, takže mám nárok na 7 dní po 7,5 hodiny. Ak som bola u lekára len 2 hodiny a prišla do práce, nemôže mi predsa započítať celý deň u lekára. A ak áno, tak potom tie hodiny čo som odrobila mám ako nadčas.
U nás vo firme napr. ani nemôžeš byť celý deň u lekára. Pokiaľ ideš na bežné ošetrenie, ospravedlnenka Ti platí len na 4 hod. Ak však idem navštíviť ešte nejakého odborníka, ďalšie vyšetrenie, potvrdenku si vypítam aj tam, a potom mi v práci uznajú celý deň.

To máš ako s dovolenkou. V zákone sa píše o dovolenke v týždňoch, čiže základný nárok napr. 4 týždne. To akože teraz ju máme čerpať po týždňoch? Tiež sa to rozpočítava, na dni, prípadne aj na hodiny. Záleží na ochote zamestnávateľa.

aha to ma vôbec nenapadlo použit ako príklad dovolenku
a ako je to s tým ked u lekára som príklad 0,5h a plus čakanie prechod z a do práce?
u nás lekáry nepíšu hodiny nechaju to prázdne, mam tam potom dopísat hodiny napríklad 2 (hodina čakaren pol hodina lekár a pol hodina cesta do práce?) aby tam zas nebol daky čas medzi tým? mám v tom trochen chaoz lebo sa stane že na jeden den mam 2 papiere aj normalny aj sprievod rodinného člena a ked tam niesu hodiny vypísané lekárom neviem ako to mam potom rozdelit ...

Tak ak Ti tam lekár nenapíše nič, dopíš ako potrebuješ. Napr. keď mám len jeden lístok a prídem do práce o 10.00 tak si tam napíšem nie že o koľkej odchod, ale od 7.00 do 10.00, alebo nenapíšem na lístok nič, proste automaticky ospravedlním chýbajúce hodiny podľa dochádzky. Vôbec nerozpisujem cestu, čakanie a tak. Len ak by Ti lekár napísal, že odchod 9.00, no tak jasné, že musíš pripočítať cestu do práce, lebo o 9.00 asi v práci nebudeš, tak aby si mala ospravedlnenú aj cestu. No a keď máš 2 papiere, aj normalny aj sprievod, tak potom rovnako, podľa potreby.

Dobry den,
otazka - osetrenie u lekara je 7 dni do roka......co ked zamestnanec nastupi napr. k 01. 09. 2011 k novemu zamestnavatelovi - ma narok aj tu cerpat 7 dni osetrenia, kedze u stareho zamestnavatela to uz vycerpal? dakujem

Záleží od rozhodnutia zamestnávatela - pozri novelu ZP, platnú od 1.9.2011

108. V § 141 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 a 6, ktoré znejú:
„(5) Pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.“.