Ja si myslím, že nie je správne rozdeľovať dve skupiny - Mgr. vs. Ing. Dnes sú totiž aj mnohé inžinierske smery pod úrovňové a tiež produkujú hŕbu absolventov, o ktorých nie je na trhu práce záujem. Myslím si, že dnes sa už nepozerá na to, aký je titul, či Mgr. alebo Ing., ale či je dotyčný schopný a neplatí samozrejme, že Ing. je schopný a Mgr. nie a naopak...
Niekto ste tu kritizovali tých, čo idú na školu len pre tri písmenká a lala sama zadávateľka témy tresne do éteru, že určite nechce byť Mgr. Tak o čo jej teda ide? O písmenká, či o konkrétny odbor, vedomosti? Tak sa mi vidí, že odpoveď môžeme vidieť už v samotnom zadaní otázky - chcela by získať titul na MTF, ale čo tá matika? Je až taká ťažká?
Mám takú skúsenosť - s dvoma mojimi spolužiakmi. Raz som si vypočula rozhovor jedného z nich s nejakým dievčaťom, ktorú chcel asi zbaliť, že aká je tá jeho škola malina, ako je ľahká. Musela som sa usmiať, lebo som vedela, že po každej písomnej skúške, či zápočte má reči jak koza bobkov, že bude mať isto áčko, že všetko mal a zaujímavé, že skoro vždy vyletel. Nad jeho prípadom sa smejem dodnes, lebo trčí v škole dodnes, vyhodili ho a išiel odznova, tomu sa hovorí výdrž. Druhý prípad bol tiež vždy plný dôležitých rečí - na bc. štátniciach sa vyfarbil ako nikdy. Vytiahol otázky a zamrzol. Ani necekol. Dalo by sa to zhodnotiť ako okno, ak by nenasledovali zas tie jeho reči, že "všetky otázky som vedel, len túto jednu nie". Zaklincoval to. Pretože ak by vedel všetky ostatné a tak dobre ako hovoril, tak by vedel čosi hlesnúť aj pri tej jednej, čo sa akože nenaučil. Dali mu prejsť z milosti - veď ide "len" o bakalárky. Aj to hovorí iste o úrovni školy svoje. Dotyčný však doštudoval druhý stupeň štúdia na jednej z ospievaných českých univerzít. Lebo vraj slovenská nestačila jeho intelektu. Odvtedy mám svoj názor aj na zahraničné univerzity.
Neskutočne veľa mladých ľudí je dnes obrovsky sebaistých. Ako sa však vyslovil Russel (?): "Škoda, že hlúpi ľudia sú tak sebaistí a múdri majú v sebe toľko pochybností."
Ešte zabrdnem aj do diaľkového a denného štúdia. Neviem ako to bolo v minulosti. Určite je pravda, že stíhať rodinu,prácu a školu nie je ľahké. Pamätám si však ako to bolo u nás - keď sa náš vyučujúci smial na diaľkových, na ich seminárkach, a keď som sa ho opýtala, či im takú prácu zobral, len prehodil: Veď sú to diaľkoví... To je ďalšia skúsenosť, ktorá veľa napovedá o súčasnom stave školstva. Povedzme si pravdu, že ak dnes študuje policajt pedagogiku pre MŠ alebo hnojarinu, a robí to diaľkovo, tiež to robí pre tie tri písmenká.
Neviem, kedy malo slovenské školstvo najvyššiu hodnotu, lebo som presvedčená, že aj v minulosti sa na školy nedostávali len tí, čo na to v hlave mali, ale veľa tých, čo mali v peňaženke. Dnes - ako to ste to aj skritizovali - stačí školám príspevok na študenta od štátu a berie sa aj bez prijímačiek, netreba si vstup na univerzitnú pôdu zaplatiť. Čo sa zmenilo? Len forma. Obsah zostal ten istý.
A príde mi dosť srandovné, keď niekto, mám na mysli zadávateľku témy, kto za sebou nemá skúsenosť VŠ, bude hovoriť, že Mgr. určite nechce... Hej, páčia sa mu iné písmenká. Bohužial, ako vidieť z prístupu, len písmenká.