Z doteraz napísaného mám dojem, že mladý si išiel s patričnou dávkou trucu zaprázdninovať... Síce trošku skôr a bez Vášho súhlasu, ale tak, ako on uznal za vhodné... A vráti sa možno až v septembri, keď začne semester. Čo však neznamená, že sa nemôže ozvať skôr... Patrilo by sa teda... Ak ujdem z domu neplánovane, tak predsa nenapíšem rodičom, že im napíšem, že si beriem ich auto a kde ho odstavím... a neberiem si so sebou oblečenie a gitaru... Resp. idem stopom, keď mám hlboko do vrecka... Zrejme mal nejaké plány, a tá posledná "vyčítačka" bola len takým urýchľovačom...
Mne to tiež pripadá tak, akoby sadol do rýchlika do Prahy... Netuším síce, koľko stojí lístok, ale veď sa dá skúsiť aj na čierno... A možno po prázdninách, keď pochodí "svet" a možno aj niečo zarobí, zistí, že na vandri s gitarou je síce fajn, ale "mamahotel" je len jeden...
Chápem Tvoje obavy, ale pozri sa na to, čo je fajn: je dospelý /aspoň podľa kalendára
/,ukončil školu, zmaturoval, je prijatý na VŠ /chcel na ňu ísť on alebo to bolo Vaše želanie?/, nechal odkaz...
Možno si chce cez leto od všetkého oddýchnuť, od priateľky, od priateľov, od virtuálneho sveta, ktorý dnes mladých pohlcuje tak, že nevedia žiť ten reálny - a možno preto si nebral ani ten mobil /veď kedysi ľudia žili aj bez telefónu/. Alebo si ho jednoducho naozaj zabudol a vrátiť sa preň neprichádzalo do úvahy...
Držím palce, nech sa Vám čo najskôr ozve, a nech sa vráti "zocelený" pobytom tam vonku, aby si vedel vážiť domov. Možno si naozaj len hľadá svoje miesto pod slnkom a mal pocit, že mu všetci len tienili... Patrí to k tomu veku, aj keď je to extrémne riešenie. No každé dieťa je originál...
Nezastávam sa ho, ani jeho konanie neschvaľujem, len sa Ti snažím navrhnúť, aby si sa na to pozrela z tej lepšej stránky.
Mimochodom, čo Ti povedali na polícii? Viac ako na ich pátranie by som sa spoľahla na vlastné sily a v tomto prípade sociálne siete - ako Ti tu radili mnohí - vzdať sa anonymity a zverejniť, čo sa dá - ak to má pomôcť situácii. Vždy sa predsa hovorí, že prvé hodiny a dni sú najdôležitejšie... Neviem, aké pravidlá sú pri pátraní po nezvestných osobách, ale na stránke min. vnútra nič také nevidím, hoci píšeš, že po ňom pátranie vyhlásené už bolo...
Moja 16-ka mávala tiež občas také stavy, akože keď budem mať 18, padám z domu... Tak som jej na to: Beriem Ťa za slovo, len aby som Ťa tu nemala na krku do 30-ky
! /ako majú moje kolegyne dcéry a teraz nie a nie sa ich zbaviť
... Chlapov to preberá, deti to nechce, to radšej psov, variť sa to nenaučilo, bývať to nemá kde, nájomné vysoké, tak je odrazu dobrá aj tá mama, s ktorou sa to voľakedy nedalo vydržať
- komplet služby, domáci servis a tak podobne...
/ A obyčajne bolo po hneve...