...a? ...čo by si urobila ďalej... mhmm? ... 10 dní sa umáraš myšlienkami - čoby - keby... a je Ti z toho nanajvýš ťažko... takto dajako si koledujeme o zdravotné problémy... keď nevieme prijať veci tak, ako sa nám dejú... Marianka... možno budeš ešte dlho bojovať sama so sebou...
...falošné vzorce máme v sebe... napr... že deti sú naším majetkom... / ...dnes sa naozaj dejú veci troška inak... od detí sa máme veľa toho čo učiť... njn... pojem nelipnúť aj mne dal zabrať...

...skús otvoriť dlane... a pustiť sa všetkého... tak, ako Tvoj syn......

keby som mohol dám 10x užitočné

...ďakujem... život ma naučil... tiež som dlho bojovala s nezmyslami...
Marianka... ak naozaj potrebuješ dajaký dôkaz... skús sa v tichosti poobzerať trebárs po takýchto lokalitách... http://zajezka.sk/ ...ja sa domnievam, že Tvoj syn takouto cestou šiel........

aj mňa

Vôbec si nemyslim, že je moj majetok. Mám tri deti . Starší si už 7rokov žije svoj život. Vidíme sa tak raz do roka. Dcera je tiež málo doma. On mal o tyzden odisť do Čiech na brigádu a potom na výšku. Ale toto je predsa čosi úplne iné. Nech si žije svoj život, nebránime mu v tom. Snad sa ozve. Potom budem spokojná.

No vidíš, mal ísť do Čiech na brigádu, čo keď tam išiel už skôr?

Písala som do všetkých študentských servisov, zatial nešiel. Jeho kamaráti niektorí sú už tam. Asi nemá zmysal sa trápiť, len čakať.
Musím veríť ,že sa to skončí dobre .

...buď spokojná teraz... nie až... dôvodov máš k tomu zaisto dosť...
vieš čo bolo najťažšie pre mňa? ...priznať si... v čom všetkom som klamala samu seba...
...habakuk prehlásení o tom... čo si myslím a nemyslím ma dobehlo úplne inak... kým som pochopila.........

----------------------------------- s tým najlepším úmyslom dopĺňam ---------------------------------------------------------------

...Marianka... myslela som... a myslím na Vás... dnes ráno som zvažovala slová, ktorými by som Ti mohla pomôcť pozrieť sa na svoj problém inak... pripomenuli sa mi moje praktiky - postoje - z minulosti...

...pred 14 rokmi som jednu zo svojich dcér troška popostrčila za splnením jej snov... odišla do Londýna (začala ako ou-pair... zamestnala sa tam... vyštudovala svoju vysnívanú predagogiku... proste zostala tam žiť)... prvý let, ktorý absolvovala sama - ako 18-ročná... som doslova pretrpela, kým sa mi ozvala z Londýnskeho letiska, že to zvládla... volávali sme si/stretávali sme sa/ tak často, ako to šlo...... aby sme sa navzájom uistili, že sme v poriadku...
...pri tejto komunikácii s Tebou, som si uvedomila jeden veľký paradox... tým, že som ju počula... skľudnila som sa, že je v poriadku... bola to však realita, ktorá sa v zlomku sekundy mohla zvrtnúť úplne inak (katastrofické scénáre si tu môžeš doplniť sama... vieš... čo všetko sa deje vôkol nás)
...do ďalšieho listu, či telefonátu som vlastne mala "v rukách" holovaté NIČ... ale bola som spokojná... asi tak, ako si to sľubuješ Ty... že budeš spokojná AŽ sa Ti ozve... njn... klamala som samu seba... skutočnú realitu som vedela len vtedy, keď som ju počula... či videla... ten čas medzi tým som sa vlastne "viezla" len vďaka viere... že nič zlého sa jej nestane... že sa o seba postará...
...Tvoje zúfalé volanie o pomoc nás priviedlo k tomu, že sme Ti tu načrtli svoje uhlie pohľadu... máš právo namietať, že ja... na rozdiel od Teba... som vedela kam šla... a kde je... ale máš aj právo sa nad mojou skúsenosťou zamyslieť... a vybrať si... čo Ťa z toho osloví...
...ja už viem, o čom je moja slobodná vôľa... keď si zvolím šťastie... som šťastná... keď si volím zúfalstvo... som zúfalá... čím väčší strach (z čohokoľvek)... tým väčšie zúfalstvo pociťujem... všetko je len o viere (žiadne náboženstvo týmto nemyslím) ...vlastný postoj... vlastné pocity... vlastné rozhodnutie či žijem v prítomnosti... alebo len prežívam... v strachu... v nádeji...

...ten povestný záchytný bod máme v sebe... len ho... akosi nezmyselne hľadáme všade inde, len nie tam... mhmm... že pokojný víkend... všetkým Vám.....

Marianka, Tvoj syn si zmenil pred dvoma hodinami profilovú fotku na FB. To je asi dobrá správa, že? Neozval sa ti ešte?

http://www.facebook.com/asmodeus.ybafisd

To ja som tam pridala nejake fotky. Aby ich tam bolo viac. Som sa natrapila, kym som prišla na to ako sa to robí. Ja som FB nepoužívala skoro vôbec.
Chcela som , aby tam bolo viac fotiek, ked sa tam pozrie niekto, kto ho nepozná. Aspon mi povedz či ty ako cudzia vidíš tie fotky. Dala som ich ako titulné, takže by ich mal vidieť každý. Fakt to moc neovládam.

skutocne fesak

cele som si to teraz precitala, to je strasne

Je mi to velmi luto, je to strasne, poznam to, moj syn sa za mnou vybral ako 3-rocny zo skolky za mnou do prace. Ucitelky si to nevsimli!. Nasli ho az policajti v meste, nikomu neprekazalo, ze po meste ide male dieta v teplakoch. Ale musim povedat, ze na fotkach na FB ma ten chlapec velmi smutne oci, aj ked sa smeje. Myslim si, ze sa pre nieco trapil a ked to vyriesi, vrati sa spat. Urcite.

..

..fotky vidno..poslala som kamarátom mojich synov, sú kadetade po svete, aj na Slovensku...nečítala som posledné strany, len verím, že príde domov..myslím na teba...

Ďakujem pekne za pomoc tebe aj všetkým ostatným, ktorí rozširujú jeho fotky. Včera mu už oficiálne prišlo , že je prijatý na vysokú. Ani neviem, či plánuje na ňu ísť... Treba poslať fotky a tiež žiadosť na internát. Asi to urobím za neho, čo mi zostáva???

typický "tramp" ktorý si je schopný poradiť aj bez peňazí vo vrecku a so stanom v ruke... takýto sa len tak nestratí....

Teda... mame tri stany... nenapadlo ma pozrieť či si nejaký nevzal so sebou.....

mariana11, no vidis, poprezeraj cely dom, mozno zistis nieco, co ti aspon nieco napovie, skusaj aj 10 krat prehladavat a premietat si vsetko spatne

celá táto debata je od veci a zbytočná- tu nejde o to že sa chlapec stratí a nevie sa vrátiť,príp. sa mu niečo stalo- proste chalanisko sa vybral do sveta - vie o sebe, vie čo robí a ked bude chciet tak sa vráti...-ked nie-tak sa nevráti-...

stanko to hádam nie! chalanisko možno o sebe vie, ale jeho najbližšia rodina a hľavne MAMA o ňom nevie vôbec nič! keby vedela aspoň to, že je naozaj v poriadku (verím v to), tak by bola pokojnejšia a s ňou všetci! určite ho nepôjde za uši ťahať domov...
či sa bude chcieť vrátiť alebo nie, to už je naozaj jeho vec, ale určite by bolo pre každú matku sklamaním, keby si prečítala názor, že jej dieťa sa už za ňou vrátiť nechce...