myslim si ze sa skratka iba zdvihol a odisiel,mozno niekde za pracou dke si myslel ze ju najde.nikto ho neuniesol,odisiel sam aj ked je podozrive,ze jeho frajerka nic nevie.jednej znamej sa stalo podobne...chlapec sa zbalil a odisiel oni nervozni co s nim je ,on sa ozval po dvoch mesiacoch ze je v bratislave(ona bola z KE) a ze pracuje potoms a mu zacnelo domova a vratil sa.myslim ze sa nemate coho obavat on sa vrati domov ked sa mu zacnie po teplom jedle

... po teplom maminom jedle...

Neboj, príde on domov. On vie prečo to urobil a asi nikto ho nepochopí.

Ja som takto odišiel a vrátil sa domov až za 1 rok.

...nič nové ???

Nie , stále nič. Dúfam že sa ozve skôr ako Bastian.... Práve som objednala fotografie, ktoré treba poslať do školy. Ani neviem, či príde do nástupu do školy.

...mrzí ma to...

Bastian, a čo sa ti mlelo hlavou za ten čas? Aj si sa ozval rodine v priebehu toho roka? Koľko si mal vtedy rokov? Napíš, možno Marianku niečo napadne ak popíšeš situáciu z druhej strany.

precitala som si celu diskusiu, velmi ma to mrzi

Temu uzatvaram na poziadanie zakladatelky temy.



Dufam, ze sa Marianka coskoro ozve s dobrou spravou

Temu opat otvaram na Mariankine zelanie

Niečo nové?

Ano, nové.

Poslal správu, že sa má dobre a že pracuje- stavia strechy. Nevieme kde je, to nenapísal. Ale chce prísť domov, keď bude mať v práci voľno - na návštevu asi. Lebo ešte napísal že začiatkom septembra chce ísť do Francúzska.

no vidíš, paráda treba myslieť pozitívne a nemaľovať čerta na stenu, aj keď viem, že to určite nebolo ľahké. Teraz by mohol synátor pochopiť, čo všetko spôsobil rodine a už to nikdy neopakovať.

Tesime sa s Tebou Marianka a drzime palceky, nech sa vsetko vyriesi k spokojnosti Vas vsetkych

no super....ale ťažké skoro dva mesiace.....

Tak to som rada

Áno treba myslieť pozitívne. Mne sa to podarilo asi posledné dva týždne. Som zas o jednu skúsenosť bohatšia...ale neprajem to nikomu. Začiatky boli veľmi ťažké.

to je jasné, nikto to nechce zažiť

ale je super, že sa syn umúdril ale hľavne nabral odvahu a ohlásil sa, určite to už ani jemu nebolo jedno...
teším sa s vami

a čo so školou?

Marianka - veľmi sa teším, až mi behajú zimomriavky po tele, si statočná, mne by z toho všetkého asi šiblo. Držím palce, nech sa synovi darí a hlavne nech pochopí, aké strachy Ti narobil. Uff, fakt skvelá správa hneď takto v pondelok ráno.