Och =( môžu Vám pomôcť nejaké slová? dá sa vôbec nejako vytlačiť z duše tá odporná hnusná neznesiteľná bolesť??? a hnev, beznádej, tá obrovská hrča v krku a do kelu prečo zrovna jaaaaa???
Ale veď zázraky sa dejú !!! Vaša sestra je predsa stále tu! možno nie tak ako ste na to zvyknutí (nerozpráva, nesmeje sa,...) ale je tu. Tak prečo už hneď myslíte na to najhoršie? Práve týmto privolávate to najhoršie. Skúste to brať tak, že Vaša sestra jednoducho odpočíva. Potrebuje na chvíľu vypnúť. Tak jej to doprajte. Až si odpočinie, vráti sa k Vám. Presvedčte samu seba, že sa prebudí. A ešte lepšie - vy viete, že sa prebudí. Je jedno ako veľmi je nemožné a neuveriteľné že sa človek prebudí z kómy. Už sa to predsa stalo, stane sa to zas.
Hlavne sa snažte odohnať tú zlú náladu. robte čokoľvek aj keď na to nemáte náladu, všetko preto aby ste svoju myseľ zamestnali inými myšlienkami. Je to len pre Vaše dobro - Vy predsa sa predsa chcete cítiť trocha voľnejšie. Netrápte sa už toľko. Ako sa Vám táto situácia lepšie zvláda? keď ste na dne, smutná, plačete, nenávidíte celý, svet, nechce sa Vám existovať? Najradšej by ste si ľahli, plakali alebo radšej nič necítili? Ale VY máte tu ešte ďalšiu variantu: úplne to otočiť. ťažko by bolo tváriť sa, že sa nič nedeje a byť šťastná. stačí ak zo seba odhodíte tú bolesť. poproste trebárs aj pavúka v rohu alebo kvetinu, aby Vám zobrala tú bolesť. Nebudete super extra veselá a šťastná, ale určite sa Vám to bude lepšie zvládať s (koľko-toľko) dobrou náladou. Máte pri sebe detičky. To malinké 2 mesačné sa onedlho na Vás začne usmievať, stískať Vám Váš veľký palec s tou drobunkou ručičkou, ogrcá Vám tričko. No čo si budeme hovoriť =)
Tak hlavu hore. ja môžem aj do nekonečna opakovať - zázraky sa dejú - resp. Vaša sestra len spí, zobudenie nie je predsa žiaden zázrak, je to bežná vec. Nenechajte sa odradiť nie veľmi pozitívnymi prognózami od doktorov. Keď Vám bude doktor tvrdiť, že 5+2 je 4 tak tomu neuveríte, ste presvedčená, že je to kravina. Táto situácia je to isté. VY VIETE a hotovo. Prebudí sa. JE HORE. JE TU S NAMI. Veľmi Vám držím palce. A nezabudnite: negatívnymi myšlienkami privolávate negatívne situácie. A VAŠA SESTRA PREDSA ŽIJE tak nerobte z komára somára. odpočíva a hotovo. dajte jej ten čas, zaslúži si ho.

Obrovská vďaka všetkým za príspevky dodávajú mi silu, dnešnú noc som si konečne pospala aj keď som sa niekoľko krát prebudila, načerpala som ďalšie sily. Myslím na ňu každú sekundu, ale tá kríza zo zúfalstva a bezmocnosti je už ako tak za mnou. Zmobilizovala som sa. Viete, sestrin manžel je lekár, pracuje v tej istej nemocnici, kde teraz leží, na jednej strane je to dobre, lebo naozaj robia pre ňu maximum, ale na druhej strane ťažko mu dodať síl, keď rozumie tým všetkým výsledkom vyšetrení. Povedala som mu, že kašlem na výsledky a nech na ne zabudne aj on. Skrátka, keď si premietnem všetky tie okolnosti, ktoré tu nechcem podrobne rozvádzať, jednoducho neverím, že by to vzdala, poznám jej tvrdohlavú povahu. Mama so švagrom boli včera v nemocnici, na odporučenie lekárky zobrali aj maličkého, aby mohla počuť jeho plač aj ho k nej priložili, stále je pod sedatívami, lebo je tam zápal pľúc, ale verím, že materinský cit je silný a bude bojovať. Ja som momentálne so svojou rodinkou, manžel, dcéra a syn sú úžasní, všetko som zorganizovala, aby mohli fungovať bezo mňa, lebo zajtra idem na týždeň vystriedať sestrinu svokru, takže tam budem ja so svojou mamou. Je to komplikovanejšie, lebo bývame 150 km od seba, ale to je to najmenej. Ďakujem Vám, z Vašich príspevkov čerpám veľa energie.

Všetko sa dá prežiť , aj keď sa to niekedy zdá neprekonateľné a nezvládnuteľné .Teraz si nesmierne dôležitá a potrebná aby si pomohla tým ,ktorý ťa budú milovať po celí život .

Si uzasna sestra.

Mne pomohli modlitby, vo všetkom. Budem sa modliť za vás všetkých a aj za sestrine uzdravenie ... Maj na pamäti,že sa stále stane to čo sa má stať, keď je to Božia vôľa. Hlavne treba vydržať a VERIŤ v to najlepšie, aj keď to nieje ľahké .... Taktiež súhlasím aj s ostatnými príspevkami... Držím palčeky

Snáď sa všetko dobre skončí, treba dúfať že vyhrá mladosť a túžba byť so svojimi deťmi. Časom budeš pre tých dvoch drobcov teta čo im nahrádzala maminku keď bola chvíľu chorá. A sestra ti to nikdy nezabudne. Treba s týmto vedomím vstávať v noci k deťom, ak dovolia lekári tak zobrať aj deti (ak je to samozrejme vhodné) aby ich sestra počula, cítila, možno to naštartuje organizmus aby sa prebral. Zázraky sa dejú, lekári aj keď nie sú všemocní, ale snažia sa. Držím palce celej rodine a hlavne tebe. A keď už nebudeš vládať, požiadaj ÚPSVaR aby ti dali na pár dní pre deti opatrovateľku, aby si sa vyspala, nabrala nových síl.

Dobrý deň, Zanetth.
Prečítala som si Vaše volanie o pomoc. Čo je nemožné človeku, je možné Bohu. Len potrebujeme Bohu dovoliť, aby to urobil. On nepôjde nikam, kam ho nepozvú. Môžu sa za Vás modliť všetci ľudia sveta, ale Vy musíte urobiť ten prvý krok k Bohu. Možno mi poviete, že ste ho predsa prosili, modlili sa, a prečo sa to stalo práve Vašej sestre...? Toto nie je debata na písanie, preto Vám chcem pomôcť konkrétnou ponukou. Prosím, pozrite si linky, ktoré vám posielam, verím, že tam nájdete odpoveď tak, ako našli iní. A tak, ako Boh pomohol im, MôŽE a CHCE pomôcť aj Vám.
S úctou
Zuzika


www.liecenie.com
http://www.domviery.sk/zivotne-pribe...-velky-zazrak/
http://www.milost.sk/cirkev/skutocne...odiny-vanovcov

drzim vam palce, verim ze vsetko dobre dopadne

Môj syn ako 6-ročný po úraze bol v kóme 21 dní. Nedávali nám nádej na uzdravenie, ale ja som to nikdy nepripustila. Bola som v nemocnici s ním, rozprávala mu rozprávky, spievala pesničky, každú sekundu som sa mu venovala. Dnes je stredoškolák, nemá žiadne následky, a v triede patrí medzi najlepších. Nepripúšťaj zlé myšlienky, ver v dobro rozprávaj jej o deťoch, pretože podvedomie funguje. Syn mi vravel, že som ho ťahala za vlasy, keď som ho česala. Len mi to nemohol povedať...prajem veľa sily a viery...

...videla som na tú tému aj film. Nakrútené podľa skutočnej udalosti...ani nie tak dávno...tam tiež všetko dobre dopadlo. S pacientom sa rozprávali, púšťali obľúbené pesničky, atď. ...Držím palce!!!

So zovretým hrdlom a očami plnými sĺz som si prečítala Váš príspevok. Je ťažké povedať, urob toto, všetko sa zmení, je pravdou len to, že všetko vyrieši ČAS, OSUD, LEKÁR a BOH.
Vy všetci ostatní len prosím naďalej pomáhajte detičkám a manželovi, ale najmä sestre, tým, že pomáhate im, pomáhate aj jej osudu, do ktorého patríte, pomáhate času, lebo svoj vlastný venujete pre dobro iných, pomáhate lekárovi, lebo bez Vašej pomoci a množstva nekonečných slov, ktorými sa sestre prihovárate s modlitbou k Bohu, aby vrátil životu to, čo mu patrí, bez toho by sestra asi necítila tú silu, ktorá z Vás vyviera, plačte, kde ste sama, deťom venujte objatia a úsmev, lebo to potrebujú cítiť. Viem, ľahko sa mi hovorí z druhej strany počítača, ale verte, prekonala som v živote veľa bolesti, veľa sĺz, keď mi povedali hroznú diagnózu, keď som sestre nahrádzala mamu a spolu sme to dotiahli až do veku starých mám, ale nie o sebe som chcela hovoriť...
Držím Vám palce, želám veľa síl, posielam objatie plné pozitívnych myšlienok.

Neviem to tak pekne napísať ako ostatní, ale zažila som to na vlastnej koži, takže sa viem vžiť čo teraz cítiť. U mňa to bolo asi o to ľahšie, že detičky už boli väčšie. Teraz už majú svoje rodiny a ten pocit aký mám keď napr. na deň matiek, alebo vo sviatok mi vždy prinesú kvietok ešte skôr a predbehnú aj moje deti sa nedá opísať. Ver tomu, že sa sestra z toho dostane a keby nedajbože nie, uvidíš, že tu silu dostaneš a dokážeš sa o detičky postarať,pretože človek znesie strašne veľa.

zanetth, si úžasná žena. Kde je láska, tam je aj nádej. A tá zomiera posledná. Určite tento súboj s časom zvládneš Ty, aj Tvoja sestra. My všetci budeme silno držať palce.

Dnes som bola za ňou. Hučala som do nej hodinu, púšťali sme jej z mobilu nahrávky detí, včera, keď bola za ňou mama, stisla jej ruku, mne dnes nie. Nereagovala ani na hlas staršieho synčeka, ktorý jej kričal aby sa zobudila. Neviem .... Už ani neplačem, nevládzem, všetci sa pýtame prečo ??? Prečo toto boh dopustil??? Detičky už spinkajú, bože a ten malinký už začína gagotať, a tými krásnymi modrými očami sa na mňa tak uprene pozerá. Nevzdávame sa, ale stojí nás to strašne veľa síl...

Zaneth odpoved na otazku, preco to Boh dopustil nenajdete.
Ja som si pred siedmymi rokmi kladla podobnu otazku, hadala som sa s knazmi, ktori mi hovorili, ze tak to malo byt ...
No dolezite je, ze zije. Aj ked su tam priznaky poskodenia mozgu, kto z nas si dovoli povedat ako to bude?! Zazraky sa deju!
Vasa sestra bojuje a vam neostava nic ine len bojovat s nou a stad pri nej a jej detoch. Je to tazke, ano.

Zvycajne ked uz si budete mysliet, ze ste na absolutnom dne a nebudete mat silu, vase telo sa zmobilizuje a zvladnete to.
Su to len prazdne reci, momentalne pre vas ja viem, ale vsetci na porade vam velmi drzime palce a myslime na vas, naozaj.

Zanetth , musíš veriť, že to zvládneš a ža sa to dobre skončí. Mne tiež hovorili strašnú verziu konca, ale keď som sa pozrela na tú malú, a sľubovala som jej že maminka príde, tak som tomu aj ja začínala veriť napriek prognóze lekárom. Viem , že ešte nie je celkom dobre, ale je doma, je s nami a to je dôležité. Tá malinka mi dala toľko síl do života, že po preplakanej noci som ráno pri pohľade na ňu mala veľa síl a energie ísť ďalej, aj keď ma duša bolela. Si dobrá sestra s veľkým srdcom a preto verím, že to určite aj pri tej strašnej bolesti zvládneš. Nesmieš si pripustiť ako ja ani na okamžik, že sa to neskončí dobre. Prosím ťa , držím ti veľmi palce a strašne stále na teba a tovju rodinu myslím, pretože ti prajem taký šťastný koniec ako mám ja. Verím, že to dopadne dobre, len sa nevzdávaj.

Moja kámoška mala haváriu, bola v kóme necelé 3 mesiace. Pozviechala sa, s pomocou a barlou dokáže chodiť, žiť.
Chcel som však toto:
Vravela, že keď bola v kóme, všetko vnímala, všetko počula, len sa nemohla pohnúť ani dať znamenie. Takže treba sa so sestrou rozprávať pozitívne, dať jej dôvod žiť.
Ty máš starosti so sebou, s ňou, jej deťmi,... Ona by bola šťastná, keby tieto starosti mohla mať namiesto teba.
Držím prsty, popros Boha o pomoc a nezabudni dávať ty a aj tvoji blízki sestre dôvod žiť.

Pri citani tejto temy mi slzy tecu potokom. Zanetth, drzim palce tvojej sestre, aby to vybojovala lebo ma preco zit a tebe prajem mnoho sil, aby si to zvladla, je uzasne mat taku sestru ako ty. Vela stastia prajem...

Prosím , zomknine sa všetci čo veríme v modlitbe za túto mladú mamičku a všetkých jej príbuzných, ktorí teraz veľmi trpia.
To bude asi najužitočnejšie - lebo lekári liečia, ale len Boh uzdravuje.
Mám osobnú skúsennosť , aká silná je modlitba, keď sa za Vás modlí mnoho ľudí. Božie milosrdenstvo je nekonečné.

Milá zanetthe. Mnohí z nás už prešli všeličím. Aj tou cestou, ktorou teraz tíško kráča Tvoja sestra. Niektorí sa z nej vrátia skôr, iný neskôr, iný už sa z nej nevrátia. Vždy je tu niekto, možno tu dole, možno tam hore, kto zvráti smer. Tvoja sestra absolútne pokojne a vyrovnane prijala tento úsek života. Pre ňu je teraz nesmierne dôležité poznanie, že nie je sama a najmä, že nie sú osamotení jej najbližší. Pozorne počúva každé Tvoje slovo, pozorne vníma každý Tvoj stisk ruky. O to viac bude bojovať, o čo silnejšie bude cítiť, ako veľmi tu je ešte potrebná, ako veľmi čakajú na jej objatia tie ratolesti. Mamky na tomto svete majú najviac práce. Či sú detičky maličké, veľké, alebo dospelé. Teda zvládnu toho najviac. Ver, že Tvoja sestra sa vráti. A v tejto viere objím za ňu aj jej detičky.