Len jeden príbeh:
Mladý muž vo veku 30 rokov, roky päťdesiate.... A previnil sa: tým, že jeho starí otcovia mali najviac rolí v celom meste. Jedného dňa prišiel pán na motorke, na boku s odistenou pištoľou, že nech pospíše: previesť na jednotné roľnícke družstvo všetky role, všetky kravy, kone rovnako. Podpísal, nič iné mu nezostávalo. Zobrali mu kravy, kone, o ktoré sa vzorne staral, na roliach postavili paneláky. Len pár dní po prepise prišli iní páni a odviedli ho. Doma tehotná manželka s 3-ma vlastnými demi a jedným nevlastným, o ktoré sa starali, keď malému zomreli rodičia. Mladého muža teda zobrali a poslali na niekoľko rokov do PTP. PTP=prapor trestních prací. V čechách, kameňolom. Vstávali o tretej ráno, nazývali to vojenské cvičenie. Celé dni pracovali ako politickí väzni. Spolu s farármi. Každý deň odtiaľ odvážali 3-4 cínové truhly s nebožtíkmi, ktorí to nevzdržali, lebo boli starší ako on alebo boli chorí. On mal šťastie: mal iba 30 a bol zdravý, pevnej silnej konštrukcie. Vydržal. Ubytovaní boli v starom zámku, dostali každý dve deky, na ktorých spávali. Bývali v zime, chlade, otrasných podmienkch. Aj to vydržal. Jedného dňa ho naložili do železničného vagóna, spolu s ostatnými. Transport. Na Sibír. Kdesi v Rusku ich desať z nich ušlo z vagóna. Utekali domov. Z desiatich, ktorí ušli, sa vrátili domov dvaja. Ostatní ôsmi boli zastrelení na úteku ako dezertéri. Ten človek, o ktorom píšem, bol môj starý otec. Celý život mal z toho traumu, nikdy o ničom inom ani nehovoril, až do svojej smrti. Dožil sa 89 rokov, pekný vek. On vravel, že prežil, len preto, lebo utekal popri trati. Ostatní zastavili vozy a viac ich nikto nevidel. Vravel, že keby bol starší, neprežije. Vravel tiež, že tá pôda, ktorú mu zobrali, neunesie to, čo s ňou robia: že pôdu treba hnojiť konským hnojom a starať sa o ňu. Že sa pôda nesmie iba hnojiť chemickými hnojivami, každý rok, a ťahať z nej všetko, čo sa dá.
Po päťdesiatych rokoch bol "rehabilitovaný". NIKTO nikdy sa mu neospravedlnil. Žiadnu pôdu mu už nikdy nikto nevrátil. Dokumenty sa museli za socializmu spáliť. Na najúrodnejšej pôde postavili panelové sídlisko. Z niektorých urobili záhradkárske osady-ani po revolúcii ich nikto nevrátil.
Prečo to vlastne píšem? Pre tých, ktorí píšu,a ko bolo za socíku dobre. Pre tých.