Stanislav 1975 Vikanika, nehnevaj sa ale píšeš hlúposti- po 1 . byt aj auto majú na úver a záložca im nedovolí to prepísať na niekoho známeho
a po 2.- ak aj prepíšu,tak aj tak to exe zoberie- 3 roky spatne može napadnúť všetky prevody majetkov...
takže tvoje rady sú bezpredmetné...
Stanislav, samozrejme, že s tým prepisom/predajom bytu som uvažovala len vtedy, ak by išlo o prípad, ak by bol dotyčný vlastníkom bytu...do témy sa pridali rôzni ľudia, ktorí potrebujú pomoc a rôzni ju ešte budú možno potrebovať, jedni majú byt vlastný, iný ho ešte len splácajú, ale ani jedni ani druhí o neho nechcú prísť...to, že exekútor môže napadnúť prevody 3 roky spätne, to som nevedela, to je dosť blbé... Keď sa na to pozriem z druhej strany, ako potom bežný človek, ktorý napr. kupuje byt, si má byť istý, že po dvoch - troch rokoch si nebude na túto nehnuteľnosti robiť zálusk exekútor preto, že predajca bol nesolventný (tesne pred exekúciou) a kupujúci to nevedel?
Čo sa týka predaja bytu či auta, ktoré splácajú ... auto sa predsa dá predať, keď je napr. na lízing a nový majiteľ spláca za rovnakých alebo iných podmienok ako predchádzajúci, či nie?
...a čo sa týka hypotéky na byt...myslela som to tak, že keby doplatili napr. s pomocou rodiny či známych všetky omeškané splátky a potom byt proste predali, nech sa s jeho splácaním "trápi" niekto iný, kto na to má...a vyplatili tými prostriedkami úver...inej cesty ako neprehlbovať dlh asi niet...po rozvode sme to s exmanželom riešili rovnako...samozrejme, že vlastné peniaze, ktoré boli investované do rekonštrukcie nad rámec hypotéky, sa nám nevrátili. Z predaja domu a následného vyplatenia úveru ostalo necelých tisíc eur, ktorými som dorovnala splátky, ktoré som mala z ďalšieho miniúveru a ponechala som si len malú pôžičku, ktorú som bola schopná splácať...keďže som bola vtom čase na MD, nebola by som schopná splácať polovicu hypotekárneho úveru...preto sme sa obaja z domu odsťahovali...každý išiel ku rodičom (ešteže sú...) a s odretými ušami sme mohli začať od nuly...je to veľké obmedzenie slobody a strata vecí, ktoré som mala rada, ale človek volí radšej túto možnosť ako sa dostať do dlhu, alebo žeby sa už existujúci dlh mal prehlbovať...
možno rozmýšľam len sedliackym rozumom, možno sú to len hlúposti, ale som toho názoru, že ak si človek zoberie úver účelový (či na byt alebo auto) je to lepšie ako bezúčelová pôžička, pretože v účelovej pôžičke má človek aspoň akú - takú protihodnotu...a keď prídu zlé časy, človek vždy (aj keď častokrát preplatí) má šancu splatiť úver. Horšie je to s bezúčelovými pôžičkami na konzum, to čo je už raz prejedené, prepité, predovolenkované, to sa vrátiť nedá...potom možno ešte nejaké cennosti, ktoré sa dajú založiť v záložniach, aj tak sa dá naškrabať na omeškanú splátku, ale nie donekonečna...
možno to niekomu pomohlo...raz povedal otec synovi: KEĎ MÁŠ VEĽKÝ PROBLÉM, ROZDEĽ HO NA MENŠIE PROBLÉMY. MALÁ PROBLÉM SA RIEŠI ĽAHŠIE.
Každú splátku treba brať osobite a skúsiť rozdeliť tú veľkú hrču s názvom DLH na menšie guľôčky...ku každej splátke úveru treba pristupovať osobitne...každá sa dá dogúľať na správne miesto...
EŠTE RAZ VEĽA ŠTASTIA