Najvyšší súd
Slovenskej republiky
1Sžo 93/2007

R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jany Henčekovej PhD.
v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., K., zastúpeného advokátom Mgr. J.K., K., proti
žalovanému: Š.E.I., I. T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 2471/2000/2006 zo dňa 8.11.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 11S 2/2007-36 zo dňa 21.3.2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S 2/2007-36 zo dňa 21.3.2007 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2471/2000/2006 zo dňa 8.11.2006, ktorým
žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie K.I. N. - Š.E.I. (ďalej len KI ŠEI) č. k.
259/1300/2006 zo dňa 11.9.2006 o uložení pokuty žalobcovi v sume 50.000,– Sk za
nesplnenie povinnosti v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z.
o tepelnej energetike (ďalej len zákon).

Súd tak rozhodol po tom, čo sa stotožnil so záverom správnych orgánov,
že žalobca si v 114 prípadoch neplní povinnosti udržiavať a overovať meradlá
v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona.. Vychádzal z gramatického výkladu, v zmysle
ktorého slovo „zabezpečiť“ znamená „postarať sa o uskutočnenie niečoho“, z čoho
usúdil, že žalobca bol povinný nielen urobiť akúsi prípravu na udržiavanie
a overovanie meradiel, ale udržiavanie a overovanie meradiel aj reálne uskutočniť. 2 1Sžo/93/2007
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal
nesprávneho právne posúdenie veci a rozsudok navrhol zmeniť a rozhodnutie
žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušiť.
Trval na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/
zákona, nakoľko predmetná pokuta nie je uložená za porušenie povinnosti
formulovanej v § 17 ods. 3 písm. b/ zákona ako porušenie povinnosti „zabezpečiť
obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie
pretečeného množstva teplej úžitkovej vody (ďalej len TÚV) spotrebovanej končeným
spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom“, ale za porušenie „povinnosti“
udržiavať a overovať tieto určené meradlá. Poukázal aj na zistenie uvedené v bode 3
protokolu č. 4/099/06 o výsledku kontroly, podľa ktorého „Kontrolovaný subjekt
zabezpečil obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel...“,
z čoho vyvodil, že aj samotný správny orgán jednak konštatoval splnenie povinnosti
v podobe definovanej zákonom a zároveň konštatoval porušenie takej povinnosti,
akú zákon neukladá. Podľa jeho názoru formuláciu „zabezpečiť udržiavanie
a overovanie“ nemožno stotožňovať s formuláciou „udržiavať a overovať“.
Okrem toho tvrdil, že sa o uskutočnenie udržiavania a overovania meradiel
postaral, ale jeho starostlivosť smerujúca k overeniu a udržiavaniu meradiel bola
zmarená konaním jednotlivých vlastníkov bytov, preto by nemal byť zmysle platného
zákona sankcionovaný zo strany správnych orgánov.
Poukázal tiež na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 31.10.2001 č. II. ÚS 58/2001, podľa ktorého štátne
orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákona a ak konajú, sú
povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon.
Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Trval na tom, že napadnuté
rozhodnutie je v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/ zákona a poukázal na to,
že v protokole č. 4/009/06 z 23.5.2006 v bode 3 sa okrem iného uvádza aj to,
že „uvedené meradlá neboli vymenené“. To znamená, že odberateľ, ktorý
rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom zabezpečil obstaranie a zapojenie
určených meradiel, tak je nelogické, aby správny orgán uviedol, že i táto povinnosť
vyplývajúca z ustanovenie § 17 ods. 3 písm. b/ zákona nebola kontrolovaným
subjektom splnená. Tvrdil, že konštatovanie žalobcu je vytrhnuté z kontextu bodu 3
protokolu a nepredstavuje skutočnosti zistené kontrolou. Na objasnenie uviedol,
že v bode 3 protokolu sú uvedené skutočnosti, ktoré zistil pri plnení ustanovenia § 17
ods. 3 písm. b/ zákona, ako postupuje kontrolovaný subjekt pri udržiavaní
a overovaní určených meradiel.

Zdôraznil, že žalobca nespochybnil ani nevyvrátil počet určených meradiel –
114, ktoré nevyhovujú platným predpisom, dôkazom čoho je podpísanie protokolu
č. 4/099/06 konateľkou spoločnosti (kde je uvedený nedostatok spolu s uloženými
opatreniami na ich odstránenie) ako aj opatrenia prijaté spoločnosťou z 31.5.2006
a je teda logické, že ide o zabezpečenie udržiavania a overovania určených meradiel
tak, ako je to uvedené v bode 2 opatrení na odstránenie závad z 31.5.2006
zaslaných kontrolovaným subjektom v zmysle protokolu, v ktorom uviedol, 3 1Sžo/93/2007
že dodávateľským spôsobom objednal výmenu všetkých meračov, u ktorých uplynula
platnosť overenia. Žalovaný upresnil, že zo strany kontrolovaného subjektu ide
o povinnosť zabezpečiť udržiavanie a overovanie určených meradiel a nie o výkon
tejto činnosti kontrolovaným subjektom; to znamená, že objednanie úkonu nie je
splnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného
vyplýva, že dňa 25.4.2006 vykonali u žalobcu inšpektori KI ŠEI kontrolu dodržiavania
vybraných ustanovení zákona. Podľa protokolu č. 4/099/06 o výsledku kontroly
z 23.5.2006 bolo zistené, že žalobca si v 114 prípadoch neplní povinnosť v zmysle
§ 17 ods. 3 písm. b/ zákona – udržiavať a overovať meradlá a tiež nemal v roku 2005
podpísanú zmluvu o dodávke a odbere tepla, čím porušil § 19 ods. 1 zákona.
Inšpektor KI ŠEI žalobcovi uložil v súlade s § 65 ods. 11 zákona č. 656/2004 Z. z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 656/2004 Z. z.)
povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov a ich príčin
a preložiť ich orgánu kontroly do 31.5.2006 ako aj predložiť orgánu kontroly správu
o splnení prijatých opatrení na odstránenie zistených zavaď a nedostatkov
a ich príčin do 31.8.2006. Protokol za žalobcu podpísali konateľka a riaditeľka
spoločnosti.
Listom zn. 269/06 z 31.5.2006 zaslal žalobca KI ŠEI opatrenia na odstránenie
zistených závad, v ktorých zdôvodnil nesplnenie povinnosti v zmysle § 19 ods. 1
zákona a k povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. 3 písm. b/ zákona uviedol, že venuje
sústavnú pozornosť obstaraniu, zapojeniu, udržiavaniu a overovaniu určených
meradiel a výmenu vodomerov zabezpečuje dodávateľsky. Tvrdil, že jeho
certifikovaní partneri sa v prípade neprístupných bytov opätovne viackrát pokúšajú
dostať do bytov a z celkového počtu 4711 ks určených meradiel ešte 114 ks
nevyhovuje platným predpisom; v týchto prípadoch bude konečným spotrebiteľom
rozoslaná do konca mája 2006 žiadosť o sprístupnenie bytov pod hrozbou vyrubenia
pokuty. Konštatoval, že mnohé byty sú dlhoročne neobývané a je predpoklad,
že 100% úspešnosť pri výmene nemožno dosiahnuť.
Na oznámenie o začatí správneho konania č. 144/1300/2006 z 5.6.2006
o uloženie pokuty podľa § 35 zákona za nesplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3
písm. b/ zákona reagoval listom zn. 289/06 z 13.6.2006, v ktorom označil dôkazy
svedčiace o splnení povinnosti podľa zákona. Uviedol, že všetkým 114 konečným
spotrebiteľom boli zaslané výzvy pod hrozbou uloženia pokuty od žalovaného,
aby sa u spoločnosti prihlásili za účelom výmeny vodomerov, no do 13.6.2006
sa prihlásili len 24. Poukázal na zmluvu o výkone správy, podľa ktorej sú vlastníci
bytov povinní umožniť prístup do bytu za účelom opravy, zistenia spotreby vody,
tepla a pod. a na § 17 ods. 5 písm. a/ a b/ zákona, pričom len inšpekcia môže uložiť
pokutu za porušenie § 17 ods. 5 zákona.
KI ŠEI rozhodnutím č. j. 155/1300/2006 z 27.6.2006 uložil žalobcovi pokutu
vo výške 75.000,– Sk v zmysle § 65 ods. 8 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. a § 35
ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré rozhodnutie na odvolanie žalobcu žalovaný 4 1Sžo/93/2007
rozhodnutím č. j. 1704/2000/2006 z 14.8.2006 zrušil a vec vrátil prvostupňovému
orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie.
Následne KI ŠEI dňa 18.8.2006 vydal ďalšie oznámenie o začatí správneho
konania a rozhodnutím č. j. 259/1300/2006 zo dňa 11.9.2006 uložil žalobcovi pokutu
v sume 50.000,– Sk v zmysle § 65 ods. 8 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. a § 35
ods. 1 písm. b/ zákona za porušenie povinnosti kontrolovaného subjektu, ktorý ako
odberateľ, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom, v 114 prípadoch si neplní
povinnosť v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona – udržiavať a overovať určené
meradlá na meranie pretečeného množstva TÚV spotrebovanej konečným
spotrebiteľom v súlade s osobitnými predpismi.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca neprijal
žiadne konkrétne úlohy, kedy v konkrétnom dome bude splnená povinnosť podľa
§ 17 ods. 3 písm. b/ zákona – zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie
a overovanie určených meradiel a v prípade nesprístupnenia bytov do určeného
termínu stanoviť konkrétnu úlohu, ktorou by sa sprístupnenie bytov zabezpečilo
(napr. § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Zb.).
Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil
a v odôvodnení okrem iného poukázal tiež na ustanovenia § 8 písm. a/ a § 11 ods. 3
zákona č. 182/19993 Zb., v zmysle ktorých má vlastník bytu povinnosť umožniť
na požiadanie oprávnenej osobe vstup do bytu za účelom montáže a údržby
zariadení na meranie spotreby a v prípade, že si túto povinnosť vlastník neplní,
má žalobca možnosť obrátiť sa na súd.
V konaní nebolo sporné a žalobca to ani nespochybnil, že v kontrolovanom
období v 114 prípadoch určené meradlá nevyhovovali platným predpisom, keďže
uplynula doba platnosti ich overenia. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť,
či krajský súd nepochybil, keď postup žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená
pokutu vo výške 50.000,– Sk za neplnenie povinnosti zabezpečiť udržiavanie
a overovanie určených meradlá na meranie pretečeného množstva TÚV
spotrebovanej konečným spotrebiteľom vyplývajúcej z § 17 ods. 3 písm. b/ zákona
považoval za súladný so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom v správnom
konaní vykonaného dokazovania a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
správnych orgánov ako aj súdu prvého stupňa, sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi, ku ktorým dospeli správne orgány ako aj súd prvého stupňa a keďže
žalobca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, s ktorými by
sa žalovaný nevysporiadal a ktoré by nasvedčovali inému záveru, ako bol ustálený,
dospel k záveru, že krajský súd nepochybil, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol
Podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona dodávateľ, ktorý dodáva teplo
na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava
množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému
spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného
na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu
teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, je povinný zabezpečiť obstaranie,
zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie 5 1Sžo/93/2007
pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným
spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona inšpekcia uloží pokutu od 50 000 Sk
do 500 000 Sk za porušenie povinností vyplývajúcich z § 10 ods. 2, § 12 ods. 6,
§ 15 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, 2 a 3, § 18 ods. 1, 2 a 3, § 19 ods. 2 a 3, § 21, § 24
ods. 3, § 25 ods. 2 a ods. 3 písm. a), § 26 ods. 3, § 33 ods. 4 a 5 a § 36 ods. 7 a 9.
Vychádzajúc z účelu zákona, ktorým je okrem iného úprava podmienok
podnikania v tepelnej energetike a úprava práv a povinností účastníkov na trhu
s teplom, využitím gramatického a logického výkladu ustanovenia § 17 ods. 3
písm. b/ zákona ukladajúceho povinnosť zabezpečiť obstaranie, zapojenie,
udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva
teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným
predpisom, možno dôvodne dospieť k záveru, že povinnosťou žalobcu
ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie
a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody
konečnému spotrebiteľovi, bolo vykonať všetky potrebné a nevyhnutné úkony k tomu,
aby sa udržiavanie a overovanie meracích zariadení nielen vykonávalo ale napokon
aj skutočne zrealizovalo. Zo zákona nevyplýva, že túto činnosť musia príslušné
subjekty vykonávať osobne, ale môžu tak urobiť dodávateľským spôsobom
prostredníctvom ďalších subjektov – certifikovaných partnerov; v konečnom dôsledku
však v zmysle citovaného ustanovenia zodpovedá za jej zrealizovanie (alebo
nezrealizovanie) zodpovedá tento subjekt – odberateľ.
Nesplnenie uvedenej povinnosti (v 114 prípadoch) konštruovanej na princípe
objektívnej zodpovednosti, malo dôvodne za následok uloženie sankcie ustanovenej
v zákone v § 35 ods. 1 písm. b/, preto neobstojí námietka žalobcu vytýkajúca rozpor
s čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. – Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil
s námietkou, že pokuta bola uložená za nesplnenie povinnosti „udržiavať a overovať“
určené meradlá, kým zákon vyžaduje povinnosť „zabezpečiť udržiavanie
a overovanie.......„, pretože zo samotného výroku rozhodnutia z 11.9.2006
uvádzajúceho konkrétne ustanovenie § 17 ods. 3 písm. b/ ako aj odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva a zdôraznil to aj žalovaný, že v danom prípade išlo o porušenie
povinnosti „zabezpečiť“ udržiavanie a overovanie určených meradiel a teda
sa nevyžadoval výkon tejto činnosti (udržiavanie a overovanie) samotným
kontrolovaným subjektom.
Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd dôvody žalobcu uvedené
v odvolaní za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu
a preto ho podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.

Pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný súd mu právo na náhradu
trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP nepriznal. 6 1Sžo/93/2007
POUČENIE: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 29. apríla 2008
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Ľubica Kavivanovová
originál:tu

Najvyšší súd 8Sžo/149/2009
Slovenskej republike
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci žalobcu: R. T., A., so sídlom H. 5, B. proti žalovanému: Štátna energetická
inšpekcia, so Hurbanova 59, Trenčín v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2S195/07-65 zo dňa 11. februára 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S195/07-65 zo dňa 11. februára 2009, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,36 Eur, ktoré
je povinný žalovaný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu
žalobcu.
O d ô v o d n e n i e : 2 8Sžo/149/2009
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného
č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava č.j. 160/1400/2007
zo dňa 16. mája 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 180 000 Sk za porušenie
§ 15 ods. 1 písm. a/ a podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že v administratívnom konaní sa žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán dôsledne neriadili ust. § 46 a 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní, keď nebolo zrejmé, ktorý predpis by mal určovať kvalitu teplej úžitkovej,
teda či sa malo použiť ust. § 2 ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 152/2005 Z.z. a že námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí
správnych orgánov z dôvodu, že tieto neuviedli dôvody ako vyhodnotili zákonom stanovené
kritériá na určenie výšky pokuty, keďže pri uložení pokuty nepostupovali v súlade s ust., § 66
ods, 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 35 pds. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej
energetike. Zároveň krajský súd uviedol, že žalovaný neuviedol ako vyhodnotil závažnosť a čas
trvania porušenia povinností a že správna úvaha pri ukladaní sankcie nemôže byť nahradená
svojvôľou správneho orgánu. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, že napáda rozhodnutie krajského súdu z dôvodov, že žalobca nespochybnil z jeho strany
preukázateľne zistené porušenie záväzne určených hodnôt pre kvalitu teplej úžitkovej vody podľa
§ 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z., čo vyplynulo z meraní uskutočnených zariadením
COMET L 0121 pomocou snímača NS151-2/E v dňoch 7. februára 2007 až 8. februára 2007
od 09
00
do 09
30
hod. v polhodinových intervaloch a z ktorých bol zistený rozsah teplôt
od 30,1
0
C do 43,2
0
C na stúpačkách a podľa nameraných hodnôt teplej vody u konečného
spotrebiteľa, ktoré boli namerané v rozpätí 38,5
0
C až 40,8
0
C a čím bol porušený žalobcom
§ 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. a namerané hodnoty neboli súlade s § 2 ods. 3
Vyhl. č. 152/2005 Z.z. a dôkazom porušenia zákona žalobcom bol aj list žalobcu adresovaný
miestnemu úradu v Bratislave - Rači z 24. apríla 2007, ako aj žiadosti a reklamácie vlastníkov
bytov N. 2 až 10 na nedostatočnú výšku teploty teplej úžitkovej vody. Žalovaný je toho názoru, 3 8Sžo/149/2009
že zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že pokuta vo výške 180 000 Sk
bola uložená v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/20074 Z.z. a bola v celom rozsahu
primeraná a bola uložená v spodnej hranici možného rozpätia 50 000 Sk až 500 000 Sk a že mu
nie je známy žiadny právny predpis, ktorý by bol povinný aplikovať pri preukazovaní a ukladaní
výšky pokuty, resp. ktorý by určoval hranice výšky uloženia pokuty, pokiaľ je pokuta uložená v
rámci rozpätia stanoveného zákonom. Žalovaný uviedol, že kontrolu vykonával na základe
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a na základe poverenia č. 89/1400/2007 z 8. marca 2007
dostatočným spôsobom preukázal porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z., za
ktorú uložil žalovanému primeranú sankciu. Na základe toho považoval svoje rozhodnutie za
zákonné a správne. Navrhol aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu č. 2S/195/07-65 z 11.
februára 2009 zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Podľa jeho názoru ide o zjavné logické rozpory, či žalobca porušil ust. § 2
ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. 152/2004 Z.z., lebo bolo zrejmé, že bytové domy na N. 2-10 neboli
v čase vykonania kontroly hydraulicky vyregulované. Žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok
krajského súdu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovení § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa
18. marca 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava
č.j. 160/1400/2007 zo dňa 16. mája 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
180 000 Sk za porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ a podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. 4 8Sžo/149/2009
o tepelnej energetike. Porušenie zákona spočívalo v tom, že v období od 1. januára 2006
do 28. februára 2007 ako výrobca a dodávateľ tepla nedodával teplo v určenom čase a v určenej
kvalite do bytu konečného spotrebiteľa A. L., N. 4 B., čím porušil § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č.
657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. b/
zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike vo výške 180 000 Sk.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nedodával ku konečnému
spotrebiteľovi teplú úžitkovú vodu v súlade s ust. § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z.
o tepelnej energetike, ale žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ktorá sa mu javila ako
neprimeraná vzhľadom na štruktúru zapojenia sústavy rozvodov teplej vody a vzhľadom na
majetkové vzťahy k jej jednotlivým úsekom teplovodného potrubia, ako aj na nedostatok
dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republike konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, že v administratívnom konaní bolo
porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike žalobcovi
preukázane, avšak v súvislosti s ust. § 2 ods. 3 vyhl. 152/2005 Z.z., pričom správne orgány sa
nezoberali námietkami žalobcu, že domy na N. ul. č. 2 až 10 neboli v čase dodávok teplej
úžitkovej vody, kedy sa uskutočnilo meranie teplôt dodávanej vody hydraulicky vyregulované a
bolo teda potrebné skúmať, či kvalita teplej úžitkovej vody spĺňa zmluvne dohodnuté parametre
nie u konečného spotrebiteľa, ale na odbernom mieste, ktorým sa v danom prípade rozumelo
podľa § 2 písm. o/ zákona č. 657/2004 Z.z. zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené
určené meradlo na meranie množstva dodaného tepla pre jedného odberateľa a dohodnuté medzi
dodávateľom a odberateľom.
Podľa čl. V bod 1 a 9 zmluvy č. X. uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom a
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov N. 2-10 ako odberateľmi bolo toto miesto dohodnuté
tak, že miestom odovzdania teplej vody, miesto kde teplá voda prechádza zo sústavy rozvodných
zariadení predávajúceho (žalobcu) do sústavy rozvodných zariadení kupujúceho (vlastníkov
bytov a nebytových priestorov N. 2-10). V tomto mieste mala mať teplá voda podľa zmluvy
dojednané parametre, t.j. teplotu od 45
0
C do 55
0
C. Z kontrolných meraní však vyplynulo, že 5 8Sžo/149/2009
tieto sa uskutočnili na výtoku u konečného spotrebiteľa a na stúpačkách ku konečnému
spotrebiteľovi.
Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správny orgán vykonal vo veci dokazovanie,
z ktorého vyplynulo, že u konečnej spotrebiteľky (sťažovateľky) p. A. L., N.H. 4, B. bolo na
základe protokolu o kontrole č. 4/004/2007 zistené, že v kontrolovanom období 1. januára 2006
až 28. februára 2007 boli namerané hodnoty teplej úžitkovej vody v rozpätí od 38,5
0
C až 40,8
0
C a na prívodnom potrubí v rozpätí od 30,1
0
C do 43,2
0
C. Na základe protokolu dospel k
záveru, že žalobca porušil ust. § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike
a na základe toho začal dňa 16. apríla 2007 správne konanie s žalobcom výsledkom ktorého bolo
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.j. 160/1400/2007 o uložení pokuty podľa § 35
ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, za porušenie § 15 ods. 1 písm. a/
zákona č. 657/2004 Z.z.. Pri ukladaní pokuty správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že nižšiu čiastku pokuty zo stanoveného rozpätia uložil berúc do úvahy
závažnosť a dlhodobý čas trvania porušovania stanovenej povinnosti.
Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca namietal skutočnosť, že
prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko sa na neho nevzťahuje
ust. § 2 ods. 3 Vyhl. č. 152/2005 Z.z., ale § 2 ods. 4 citovanej vyhlášky, keďže dom na N. 2-10
nebol hydraulicky vyregulovaný, čo vyplynulo aj z posudku, ktorý bol odovzdaný
prvostupňovému orgánu a s ktorým sa ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný žiadnym
spôsobom nevysporiadali, hoci z neho vyplynulo, že žalobca vykonal všetko, čo bolo v jeho
možnostiach, aby teplá voda dosahovala parametre dané § 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z..
Z vyjadrenia autorizovaného stavebného inžiniera I.. J. S. z 1. marca 2007 vyplynulo, že
dom N. 2-10je zásobovaný z rozvodnej vetvy č. 1 a nachádza sa na konci pričom mu
predchádzajú domy N. 22-30 a N. 12-20 a nejdú sa z nich oddeliť funkcie vnútorných a
verejných rozvodov teplej úžitkovej vody a príčinou nedostatočných teplôt je nevyváženosť a
neusmernenie cirkulačných prietokov. Ďalej z neho vyplynulo, že v okruhu B. nemá dodávateľ
tepla plnú kontrolu nad rozvodnou sústavou teplej úžitkovej vody, pričom vlastníci objektov s
priebežnými rozvodmi zo zákona o energetike nemajú zodpovednosť za dodávku tepla a teplej 6 8Sžo/149/2009
úžitkovej vody do ostatných objektov a že správca bytového domu vyčerpal všetky technické
možnosti, ktoré mohol uplatniť na zariadeniach domu N.H. 2-10, aby dosiahol udržanie
dostatočnej teploty teplej úžitkovej vody.
Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil so záverom
krajského súdu, že administratívne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a preto správne
pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007
a rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava
č.j. 160/1400/2007 zo dňa 16. mája 2007, keď ani z jedného rozhodnutia nebolo zrejmé,
ktorý ustanovenie predpisu použili administratívne orgány pri porušení povinnosti žalobcu, teda,
či použili ust. § 2 ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. 152/2005 Z.z. a ktoré z týchto ustanovení sa
vzťahovalo na žalobcu a že námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych
orgánov z dôvodu, že tieto neuviedli dôvody ako vyhodnotili zákonom stanovené kritériá na
určenie výšky pokuty, keďže pri uložení pokuty nepostupovali v súlade s ust,. § 66 ods. 3
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 35 pds. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
Zároveň sa odvolací súd stotožnil s krajským súdom v tom, že žalovaný neuviedol ako
vyhodnotil závažnosť a čas trvania porušenia povinností, ak vôbec k porušeniu povinnosti zo
strany žalobcu došlo a že v rámci správnej úvahy pri ukladaní pokuty neuviedol, aké skutočnosti
bral pri jej uložení do úvahy, pričom v rámci tejto úvahy mal zohľadniť všetky relevantné
podklady a teda aj vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera I.. J. S. z 1. marca 2007.
Podľa ustálenej judikatúry súdov konajúcich pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov
nemôže byť správna úvahy pri určení výšky sankcie z určeného rozpätia nahradená svojvôľou
správneho orgánu tak, ako to urobil žalovaný.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona). Podľa § 46 citovaného
zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho
vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti, čo však v tomto prípade splnené nebolo.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom skutočnosti, že krajský súd nesprávne 7 8Sžo/149/2009
rozhodol, nakoľko rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, že žalobca porušil záväzne určené
hodnoty pre kvalitu teplej úžitkovej vody podľa § 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z. , čo vyplynulo
z meraní uskutočnených v dňoch 7. februára 2007 do 8. februára 2007, tak tieto boli zistené
u konečného spotrebiteľa a nie na mieste prechodu teplej úžitkovej vody z jedného systému
do druhého systému, teda toto bolo miesto dodania teplej úžitkovej vody, kde sa malo uskutočniť
meranie parametrov teplej úžitkovej vody a iba v tom prípade, ak by tieto nezodpovedali
parametrom dohodnutým v zmluve medzi dodávateľom a odberateľom, by mohlo dôjsť zo strany
dodávateľa k porušeniu zmluvných podmienok.
Z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňnového správneho orgánu však nie je zrejmé,
kde sa nachádza miesto odovzdania teplej úžitkovej vody odberateľovi a aké tam boli namerané
hodnoty pri kontrolných meraniach a či tieto hodnoty boli alebo neboli v súlade so zmluvou.
Taktiež nie je zrejmé, ako administratívne orgány vyhodnotili vyjadrenie I.. J. S., ktoré mohlo
mať vplyv na rozhodnutie o výške prípadnej sankcie za prípadné porušenie § 15 ods. 1 písm. a/
zákon č. 657/2004 Z.z. ak by namerané hodnoty neboli súlade s zmluvnými dojednaniami podľa
čl. V bod 9. zmluvy X..
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány nepostupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov a vykonané dôkazy neboli
postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré bolo
kvalifikované ako porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny
a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech
priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,36 Euro, spočívajúcich v jenom úkone
právnej pomoci, za vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného z 2. apríla 2009 v sume 45,5 Eur
podľa § 11 ods. 1 Vyhl. 655/2004 Z.z. a jeden režijný paušál vo výške 7,21 Eur a DPH vo výške
19% zo sumy 45,5 Eura t.j.8,65 eura. O trovách prvostupňového konania rozhodol krajský súd
v napadnutom rozsudku, voči ktorému úspešný žalobca nič nenamietal. 8 8Sžo/149/2009
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. marca 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská
originál:tu

Najvyšší súd 2 M Cdo 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. B., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v P., proti odporcovi s názvom S., zastúpenému
JUDr. K. M., advokátkou v P., o zaplatenie 59,89 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 17 C 50/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 a rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k.
17 C 50/2009-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009
č.k. 17 C 50/2009-62, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010 sp.zn.
4 Co 206/2009 a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-
62 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56 v spojení
s opravným uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 59,89 € s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 57,90 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a zo sumy 1,989 € od 9. januára
2009. Navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil
odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako
vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek
tomu, že si vo svojom byte so súhlasom ostatných účastníkov bytov vybudoval samostatný
zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov. Navrhovateľovi súd uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní 2 2 M Cdo 7/2011
od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet advokátky odporcu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných
vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu
teplej úžitkovej vody, no vzhľadom na spoločné rozvody je v jeho byte naďalej technicky
zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja. Preto súd prvého stupňa
dospel k záveru, že je naďalej, a to aj napriek tomu, že vo svojom byte nemá namontovaný
merač spotrebovanej teplej úžitkovej vody, povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) základnú zložku
10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Táto jeho povinnosť zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla
(ktorým je v tomto prípade spoločenstvo) a dodávateľa tepla. V tomto vzťahu je podstatným
prvkom to, že spoločenstvo za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez
ohľadu na to, koľko teplej vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade
nulovej spotreby teplej vody v bytoch by spoločenstvo muselo platiť za teplo určené
na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto sa na úhrade nákladov na teplú úžitkovú vodu,
prostredníctvom platenia 10 % základnej zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Toto verejnoprávne obmedzenie rozhodovania
vlastníkov bytov, chráni na úkor vlastníkov bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných
rozvodov neodberajú (či už z dôvodu odpojenia alebo šetrenia), rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domou dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Zodpovedá to tomu, že spoločenstvo dodávateľovi neplatí
za odobratú teplú vodu v jednotlivých bytoch, ale za teplo, ktoré je určené na prípravu teplej
vody. Preto v prípade platieb navrhovateľa nešlo u odporcu o bezdôvodné obohatenie, keďže
právnym dôvodom týchto platieb bolo správne rozúčtovanie nákladov na úhradu plnení
spojených s užívaním bytu podľa ustanovení vyhlášky. Preto prvostupňový súd návrh
navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením § 7a ods. 3,
§ 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným
uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov 3 2 M Cdo 7/2011
odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, osvojil si aj
dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukázal na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa keď vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ vo svojom byte
vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov bytov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že
sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Vzhľadom však na spoločné rozvody
je v byte navrhovateľa naďalej technicky zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody
zo spoločného zdroja a preto je navrhovateľ povinný odporcovi v zmysle § 9 vyhlášky
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
platiť základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto povinnosť navrhovateľa zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla,
ktorým je v tomto prípade spoločenstvo a dodávateľa tepla. Správne v tomto vzťahu súd
prvého stupňa poukázal na to, že podstatným prvkom je tá skutočnosť, že spoločenstvo
za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez ohľadu na to, koľko teplej
vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade nulovej spotreby teplej vody,
bytové spoločenstvo by muselo platiť za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody
a preto sa na úhrade nákladov za teplú úžitkovú vodu, prostredníctvom platenia základnej
10 % zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že ide
o verejnoprávne obmedzenie rozhodovania vlastníkov bytov, ktoré chráni na úkor vlastníkov
bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných rozvodov neodoberajú, rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domu dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Spoločenstvo vlastníkov bytov totiž dodávateľovi neplatí
v jednotlivých bytoch za odobratú teplú vodu, ale za teplo, ktoré je určené na dodávku teplej
vody. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 244 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, podal na podnet navrhovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Generálny prokurátor uviedol, že základná zložka z celkových nákladov na prípravu 4 2 M Cdo 7/2011
teplej úžitkovej vody, ktorá tvorí 10 % celkových nákladov, sa rozpočítava len medzi
konečných spotrebiteľov. Konečným spotrebiteľom je len ten spotrebiteľ, ktorý má možnosť
odoberať teplú úžitkovú vodu a teda dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Ak spotrebiteľ vykonal technické opatrenia (zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou)
na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne odoberať nemohol, nejde o konečného spotrebiteľa, akého má
na mysli zákon, resp. vykonávacia vyhláška. V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ
vykonal technické opatrenia na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody, teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne nemal možnosť odoberať a ani neodoberal, taktiež dodané teplo
potrebné na prípravu teplej úžitkovej vody nemohol využívať a ani nevyužíval výlučne
na vlastnú spotrebu. Navrhovateľa teda nemožno považovať za konečného spotrebiteľa
v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože nespĺňa základnú zákonnú podmienku
uvedenú v ustanovení § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len
„zákon“), teda, že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Pojem konečný
spotrebiteľ používaný vo vyhláške je totožný s pojmom konečný spotrebiteľ tak ako je
definovaný v zákone. Pokiaľ súd napriek tomu návrh zamietol, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru generálneho prokurátora základná zložka nákladov na dodané teplo
vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi
užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú
priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom, avšak iba ak sú títo
užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu ku spoločným priestorom, ktoré sú vybavené
vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. O takýto
prípad však nešlo. Platby za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody
a na vykurovanie nemožno stotožňovať. Generálny prokurátor poukázal na to, že len
samotná okolnosť, že do bytu vedú odpojené a zaplombované technické rozvody neznamená,
že je do bytu dodávateľom zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja.
Z uvedeného dôvodu nie je dodávateľ oprávnený dodávku teplej úžitkovej vody spoplatniť aj
tým užívateľom bytov, ktorí v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky nie sú konečnými
spotrebiteľmi tepla potrebného na prípravu teplej úžitkovej vody.
Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.5 2 M Cdo 7/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným
prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných
vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní
o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v konaní o mimoriadnom
dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale
v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.6 2 M Cdo 7/2011
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci
konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,
t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na účely tohto
zákona sa rozumie konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odoberateľ množstvo dodaného
tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z.
na účely tejto vyhlášky sa rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie
nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody
odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie
prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú
úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odoberať nemohol. Nemožno preto navrhovateľa7 2 M Cdo 7/2011
označiť za konečného spotrebiteľa v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky.
Navrhovateľ nenaplnil požiadavku § 2 písm. f/ zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval
na vlastnú potrebu.
Na základe uvedeného je treba súhlasiť aj s ďalším názorom generálneho prokurátora,
že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s dodávateľom, ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným
priestorom, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie
konečnými spotrebiteľmi. Správne poukázal generálny prokurátor, že o takýto prípad
v prejednávanej veci nešlo. V danej veci ide o dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej
vody a nie o dodávku tepla na vykurovanie. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali
skutkový stav veci (či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné
doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je
dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), nie je preto
rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom
uplatnený alebo nie.
Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov,
lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali
príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.
Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). 8 2 M Cdo 7/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
origonál: tu

nunenko si sa s konom zrazil ?

Nie, nezrazil! Ale, koňov zarazí, nie nunenko. Kočiš? Ak nie ...

Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo 34/2007
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B.H. M. K., spol. s r.o., K., zastúpeného
advokátom JUDr. P. H., S. N. V., proti žalovanému: S.O.I., Ú.I. S.O.I. so sídlom
v B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č P/0139/08/05 zo dňa
12.9.2005, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
2S 22/2005-33 zo dňa 14. decembra 2006, takto

r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 2S 22/2005-33 zo dňa 14. decembra 2006 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. P/0139/08/05 zo dňa 12.9.2005 ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie I. S.O.I. so sídlom v K. pre K. kraj zo dňa
2.5.2005 č. P/0139/08/05, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 50.000,- Sk pre
porušenie § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
spočívajúce v nesprávnom účtovaní ceny pri poskytovaní služieb, keď ako priamy
správca vlastníkov bytov napojených na zdroj t. j. kotolňa Mier vo vyúčtovaní za rok
2003 nesprávne účtoval objem a ohrev teplej úžitkovej vody.
V odôvodnení sa stotožnil s názorom žalovaného, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu povinnosti žalobcu správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov
v bloku L. 1100 náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré
vyfaktúroval dodávateľ T. s.r.o. K. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento
údaj upravil koeficientom určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 2 1Sžo/34/2007
(pomer fakturovaného dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva
spotrebovanej teplej úžitkovej vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého
dodávateľom tepla). Krajský súd sa stotožnil so zistením žalovaného, že žalobca
použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedá fakturovaným údaj a že žalobca
tvrdenie o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch na
pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nepreukázal, naopak
pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných z pomerných meračov
11581 m3 (z toho 1400 m3 v bloku L. 1100) je jediným preukázaným fakturovaným
údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody. Na základe uvedeného dospel
krajský súd k záveru, že žalovaný správne zistil porušenie povinnosti žalobcu
uloženej v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
účtoval iné ako skutočné náklady fakturované dodávateľom tepla a teplej úžitkovej
vody, pričom vzhľadom k objektívnej zodpovednosti za porušenie povinnosti bez
možnosti zbavenia sa zodpovednosti, nie je pre rozhodovanie súdu významné ako
k nesprávnym údajom uvedeným vo vyúčtovaniach žalobca dospel. V dôsledku
použitia koeficientu, ktorý nemá základ v predmetnej faktúre, došlo podľa krajského
súdu k určeniu vyšších cien za objem a ohrev teplej úžitkovej vody.

Krajský súd námietku o neprimeranosti uloženej sankcie považoval
za nedôvodnú, nakoľko výška uloženej sankcie bola určená na základe správneho
uváženia žalovaného v rámci zákonného rozpätia, žalovaný teda nevybočil
pri ukladaní sankcie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a jej výšku náležite
odôvodnil.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zotrval na svojich námietkach,
že zmena koeficientu spotreby teplej úžitkovej vody nebola zapríčinená konaním
žalobcu, žalobca len evidoval hodnoty, uvedené vlastníkmi bytov z jednotlivých
meračov a tieto hodnoty porovnal s určeným meradlom, čím vznikol koeficient
spotreby teplej úžitkovej vody. Podľa žalobcu, zmena výšky koeficientu bola
zapríčinená správaním sa vlastníkov bytov, oneskoreným oznámením údajov, pričom
krajskému súdu vyčítal, že pri dokazovaní sa týmito námietkami žalobcu nezaoberal.
Žalobca napokon poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia výšky pokuty
vyplýva, že pokuta bola uložená v danej výške z dôvodu, že žalobca spôsobil
vlastníkom bytov a nebytových priestorov škodu a získal neoprávnený zisk, pričom
podľa žalobcu z účtovnej evidencie žalobcu jednoznačne vyplýva, že škoda
vlastníkom bytov a nebytových priestorov spôsobená nebola, rozdiely len
v niekoľkokorunových hodnotách boli spôsobené matematickým zaokrúhľovaním,
a teda nemožno súhlasiť s tým, že pokuta bola uložená dôvodne, pričom
jej odôvodnenie považoval žalobca za zmätočné. Zároveň poukázal na to,
že v obdobných prípadoch žalovaný uložil pokutu vo výške 10.000,- Sk.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol
potvrdiť. Vyjadril presvedčenie, že so všetkými námietkami žalobcu sa dostatočne
vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Podklady, z ktorých inšpektori SOI vychádzali
pri jednotlivých výpočtoch sú súčasťou inšpekčného záznamu a obsahujú
aj odpočtové listy stavu vodomerov, z ktorých bol objem teplej úžitkovej vody
zaevidovaný. Kontrolné prepočty boli vykonané podľa predložených faktúr jednotným 3 1Sžo/34/2007
spôsobom podľa žalovaného odôvodňujú postih žalobcu za nesprávne účtovaný
objem a ohrev teplej úžitkovej vody vo vyúčtovaní za rok 2003.
K námietke žalobcu ohľadne uloženia pokút vo výške 10.000,- Sk
v obdobných prípadoch, žalovaný uviedol, že sa k takémuto tvrdeniu nemôže
vyjadriť, vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol, o aké konkrétne prípady sa malo
jednať. Súčasne poukázal na to, že každý jeden prípad je posudzovaný osobitne
s ohľadom na kritériá, ktoré požaduje zohľadniť zákon.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal vec podľa § 250ja ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nemožno priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1
OSP).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“), orgánom kontroly
vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej
a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia je
orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení
sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
(ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej
obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to:
a) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,
b) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,
c) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj,
d) Inšpektorát S.O.I. v Nitre pre Nitriansky kraj,
e) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
f) Inšpektorát S.O.I. v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,
g) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, 4 1Sžo/34/2007
h) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. inšpektorát je v správnom konaní
orgánom prvého stupňa.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci
povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov a pri poskytovaní služieb.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania
bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. P/0139/08/05 zo dňa 12.9.2005, (ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie I. S.O.I. so sídlom v K. pre K. kraj zo
dňa 2.5.2005, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 50.000,- Sk pre porušenie § 3 ods. 1
písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa), preto primárne v medziach odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský
súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Nebolo sporným, že žalobca ako priamy správca vlastníkov bytov napojených
na zdroj kotolňa Mier vo vyúčtovaní cien pri poskytovaní služieb za rok 2003
nesprávne účtoval objem a ohrev teplej úžitkovej vody, keď bolo inšpektormi SOI
spoľahlivo zistené a preukázané, že na byty napojené na kotolňu Mier nezúčtoval
skutočne vyfakturovaný objem studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody
13859,52 m3 v maximálnej cene 26,22 Sk/m3 v hodnote 363.396,60,- Sk, ale objem
13903,26087 m3 v hodnote 364.543,- Sk, keď z faktúry č. 248/03 do objemu teplej
úžitkovej vody započítal aj čiastku 1.475,16,- Sk, ktorú dodávateľ fakturoval za
zrážkovú vodu, čo malo dopad aj na koeficient úpravy. Došlo tak k neoprávnenému
navýšeniu koeficientu úpravy na 1,20967 namiesto 1,1967 (koeficient daný
dodávateľom teplej úžitkovej vody za zdroj), ktorý následne potom ovplyvnil
nesprávny prepočet objemu, ako aj spotrebu tepla a ohrevu vody u vlastníkov bytov.
Uvedené zistenia nachádzajú oporu vo vykonaných dôkazoch, a to v prílohe
inšpekčného záznamu č. 1, ktorú tvorí faktúra č. 248/2003 vystavená dňa 15.1.2004,
ktorou dodávateľ tepla a teplej úžitkovej vody T. s.r.o. fakturoval žalobcovi náklady
spotreby tepla a teplej úžitkovej vody za rok 2003, ako aj v prílohe č. 7
k inšpekčnému záznamu, ktorú tvorí zmluva o výkone správy uzavretá medzi
žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Podľa čl. 2 ods. 5 uvedenej
zmluvy sa žalobca zaviazal rozúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia
na jednotlivé byty a nebytové priestory podľa skutočne nameraných hodnôt
za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody. Skutkové zistenia napokon nachádzajú
oporu aj v prílohe č. 8 k inšpekčnému záznamu, ktorú tvorí vyúčtovanie nákladov
za služby spojené s bývaním za obdobie roku 2003 vyhotovené žalobcom
pre 6 vlastníkov, z ktorých vyplýva, že celkové rozúčtované množstvo dodanej teplej
úžitkovej vody je 13903,26087 m3 a koeficient spotreby teplej úžitkovej vody v týchto
vyúčtovaniach je 1,20967. 5 1Sžo/34/2007
Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje niektoré podmienky podnikania
významné pre ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je
povinnosť predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov
a pri poskytovaní služieb (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa).

Povinnosťou žalobcu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov v bloku L. 1100
náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré vyfakturoval dodávateľ T.
s.r.o. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento údaj upraviť koeficientom
určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 (pomer fakturovaného
dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva spotrebovanej teplej úžitkovej
vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého dodávateľom tepla.
Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd nemal pochybnosti o zistení
žalovaného, že žalobca použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedal fakturovaným
údajom.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca tvrdenie
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch
na pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nielenže nepreukázal,
ale naopak pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných
z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) je jediným
preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody.

Konanie žalobcu posúdil prvostupňový správny orgán ako porušenie zákona
o ochrane spotrebiteľa - § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa a uložil
v správnom konaní žalobcovi rozhodnutím zo dňa 2.5.2005 pokutu vo výške
50.000,- Sk.
Žalovaný správny orgán ako správny orgán druhého stupňa rozhodnutím
zo dňa 12.9.2005 pod č.: P/0139/08/05 odvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný správny orgán neakceptoval
námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní a vzhľadom na spoľahlivo zistený
skutkový stav a správnu aplikáciu zákona prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Podľa odvolacieho súdu sa krajský súd podrobne zaoberal všetkými
žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel
k správnemu záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dospeli
k správnemu záveru, že žalobca porušil povinnosť uloženú v ustanovení § 3 ods. 1
písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa spočívajúcu v povinnosti správne účtovať
ceny pri poskytovaní služieb.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového
stavu odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať tvrdenie
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch na
pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní, pričom krajský súd
správne poukázal na to, že pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody
odčítaných z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) bol
jediným preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej 6 1Sžo/34/2007
vody, pričom odvolací súd sa stotožnil s vysloveným názorom krajského súdu, podľa
ktorého vzhľadom k objektívnej zodpovednosti žalobcu za porušenie uvedenej
povinnosti nebolo pre rozhodovanie súdu významné ako k nesprávnym údajom
uvedených vo vyúčtovaniach dospel.
V postupe krajského súdu, (ktorý si osvojil názor žalovaného, že za
nedodržanie zákonných povinností uvedených v 3 ods. 1, písm. d/ zákona o ochrane
bola prvostupňovým správnym orgánom dôvodne uložená žalobcovi pokuta podľa §
24 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to na základe spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci v správnom konaní, z ktorého bolo potrebné vychádzať), nezistil odvolací
súd žiadne pochybenie.
Námietku žalobcu, podľa ktorej nebola spôsobená škoda vlastníkom bytov
a nebytových priestorov, pretože rozdiely len v niekoľkokorunových hodnotách boli
spôsobené matematickým zaokrúhľovaním, teda podľa žalobcu pokuta bola uložená
nedôvodne, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.
Z inšpekčných záznamov, ktoré boli podkladom rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu totiž vyplýva, akým spôsobom došlo k poškodeniu spotrebiteľov,
pričom z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že pri ukladaní
výšky pokuty prihliadol nielen na zistenia o poškodení spotrebiteľov v rozhodnutí
označených vlastníkov bytov vyjadrením výšky neoprávneného navýšenia výslednej
ceny v neprospech vlastníkov bytov, ale že prihliadol aj na skutočnosť,
že k poškodeniu spotrebiteľov došlo plošne, keďže na základe zistení doložených
vyúčtovaním za rok 2003, na kotolňu Mier boli napojené obytné byty na ulici L. 1091,
1092, 1095, 1096, 1097, 1099, 1100, 1102.
Keďže z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa uvedenou
námietkou žalobcu zaoberal, z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri ukladaní
pokuty bolo prihliadnuté na počet spotrebiteľov, ktorí boli poškodení sankcionovaným
konaním, pričom o správnosti týchto záverov nemal odvolací súd pochybnosti,
uvedenú námietku nepovažoval za dôvodnú.
Neobstojí ani námietka žalobcu ohľadne výšky uloženej sankcie, s ktorou
sa krajský súd zaoberal, keď túto považoval za nedôvodnú, nakoľko výška uloženej
sankcie bola podľa krajského súdu určená na základe správneho uváženia
žalovaného v rámci zákonného rozpätia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
krajského súdu, že žalovaný nevybočil pri ukladaní sankcie z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom a jej výšku náležite odôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,
že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, Preto stotožniac
sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach poukazuje, napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142
ods. 1 OSP s poukazom na § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko 7 1Sžo/34/2007
žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania
zo zákona neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. februára 2008
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová
originál: tu

nunenko,








































nestacilo






















































by























































davat sem
































































len








































posledný









































riadok tvojich


















































































príspevkov
































?

Najvyšší súd 2 Sžo 112/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. J. Milučkého, v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o., právne zastúpeného JUDr.
V. L., advokátkou, proti ţalovanému: Štátna energetická inšpekcia Trenčín,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 187/2000/2009 zo dňa
2. februára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k.
20 S 13/2009-72 zo dňa 15. decembra 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č.k. 20 S 13/2009-72 zo dňa 15. decembra 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline rozsudkom č.k. 20 S 13/2009-72 z 15. decembra 2009
zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 187/2000/2009
z 2. februára 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho 2 2 Sžo 112/2010
orgánu – Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Ţilina, č. 582/1500/2008
z 21. novembra 2008, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 8 písm. d) zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o energetike“) v spojení s § 35 ods. 1 písm. c) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uloţil ţalobcovi pokutu
vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava
mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 18 ods. 4 písm. d)
zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodrţiavania povinností uloţených
zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia
a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je
dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe postup ţalobcu
v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom
a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu
správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z 22. marca 2004. Toto
rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci
bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, ţe
JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, ţe ţiadajú namontovanie meračov dodávky
tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou,
pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, neţiadal ich namontovanie a na
uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené
v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - neţiadam. Vzhľadom
na obsah tohto právneho úkonu bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, ţe za
zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so
šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, ţe podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
v znení účinnom k 22. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov
predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto
listinného dôkazu však vyplýva, ţe o zavedenie meračov ţiadali iba traja zo šiestich
vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých
vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa 22. marca 2004. V tejto súvislosti poukázal
krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline pod č.k. 7Co/18/2006
a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. 5C/20/2006, kde bola táto
otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako. Podľa názoru krajského súdu v konaní 3 2 Sžo 112/2010
ţalobca nepreukázal, ţe by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla podľa § 7
vyhlášky č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úţitkovej vody na
odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu
teplej úţitkovej vody a rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla (ďalej len
„vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do 30. júna
2004. Z obsahu predloţených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval ţalobca, či uţ
zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z 22. marca 2004,
záznamy z 30. marca 2004, a 26. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto
skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa názoru krajského
súdu nebol ţalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo
na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č.
X. v N. podľa § 7 vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, ţe došlo k nesprávnemu
rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa, ako správcu pre
vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto
porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, uloţil ţalobcovi
sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, ţe toto
rozhodnutie je vecne správne. Ţalobcovi bola uloţená sankcia za porušenie
povinnosti rozúčtovať mnoţstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade
s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie
stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti
rozpočítať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta
bola uloţená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloţenej sankcie je podľa názoru
krajského súdu súladná so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca
a ţiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec
na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru podľa § 14 ods. 2 a 6
zákona o vlastníctve bytov je moţné prijať rozhodnutie vlastníkov nadpolovičnou
väčšinou prítomných vlastníkov na schôdzi aj v prípadoch, v ktorých sa inak
vyţaduje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov. Taktieţ zopakoval,
ţe podľa jeho názoru neporušil § 18 ods. 4 písm. d) zákona o tepelnej energetike,
ani ţiadne iné ustanovenie tohto zákona, pretoţe ako správcovi bytového domu
mu bolo vlastníkmi bytového domu na H. ul. č. X. v N. 22. marca 2004 predloţené
rozhodnutie vlastníkov bytov, ktorí nadpolovičnou väčšinou hlasov písomne rozhodli 4 2 Sžo 112/2010
o namontovaní pomerových meračov tepla v bytoch. Toto rozhodnutie do konca roku
2006 nebolo zmenené a preto ho správca bol povinný rešpektovať.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 19. marca 2010 ţiadal napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré ţalobca
uviedol v odvolaní nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli totoţné
s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal.
Poukázal na to, ţe odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému
spotrebiteľovi, rozpočítal mnoţstvo dodaného tepla na vykurovanie v objekte podľa
§ 7 vyhlášky aj napriek tomu, ţe odberateľ nezabezpečil obstaranie a zapojenie
pomerových rozdeľovačov tepla (ďalej len „PRT“) v celom bytovom dome,
t.j. v 6 bytových jednotkách. V predmetnom dome si traja koneční spotrebitelia
svojvoľne obstarali a zapojili PRT uţ v roku 2004. Odberateľ (ţalobca) v tomto
prípade nebol oprávnený vykonať rozpočítanie za rok 2006 podľa § 7 vyhlášky,
ako sa domáhali traja koneční spotrebitelia na základe uznesenia z 22. marca 2004
o namontovaní pomerových meračov tepla podľa zákona o vlastníctve bytov.
V danom prípade mal odberateľ pri rozpočítavaní postupovať podľa § 5 vyhlášky,
pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov sa nedohodli na inom spôsobe
rozpočítavania podľa § 5 ods. 6 vyhlášky a preto rozpočítanie vykonané za rok 2006
nebolo v súlade so záväzným ustanovením § 5 vyhlášky. Ţalovaný tieţ poukázal
na to, ţe ak všetci koneční spotrebitelia poţiadajú odberateľa, ktorý rozpočítava
mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla
tepla alebo o zapojenie PRT, je odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného
tepla konečnému spotrebiteľovi povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo
pomerové rozdeľovače tepla do jedného roka od doručenia ţiadosti o zapojenie
týchto meradiel. Ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na inom spôsobe
rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla
tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny
doklad o zapojení PRT zo strany kontrolovaného subjektu za rok 2006 nebol
predloţený, v takom prípade ani nemal a ani nemohol ţalobca vykonať rozpočítanie
mnoţstva dodaného tepla podľa § 7 vyhlášky. Podľa názoru ţalovaného v danom
prípade mal ţalobca pri rozpočítaní postupovať podľa § 5 ods. 1 vyhlášky s tým,
ţe ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované PRT, ani určené meradlá tepla
u konečných spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo 5 2 Sžo 112/2010
na vykurovanie sa rozpočítajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy
bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania v kontrolovanom období
od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006. Nakoľko termín povinnosti odberateľa
tepla, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi,
zabezpečiť obstaranie a zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla uplynul
aţ 31. decembra 2008, odberateľ tepla mohol, ale nemusel v roku 2006 túto
povinnosť plniť. Odvolávanie sa na domovú schôdzu vlastníkov bytov zo dňa
22. marca 2004, je zo strany ţalobcu nepodstatné, nakoľko v danom období neplatil
zákon o tepelnej energetike, v ktorom sa uloţila povinnosť montáţe pomerových
meračov tepla. To, či si niektorí vlastníci bytov v bytovom dome dali v roku 2004
nainštalovať pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov vo svojom byte je vecou
kaţdého vlastníka, ale keď sa jedná o spôsob rozúčtovania nákladov na dodávku
tepla na vykurovanie pre celý bytový dom, potom tento musí byť v súlade
so zákonom o tepelnej energetike v platnom znení v tomto období a vyhláškou
v kontrolovanom období. Ţalobca podľa názoru ţalovaného pochybil aj v tom,
ţe keď nebola uzatvorená dohoda o montáţi pomerových rozdeľovačov vykurovacích
nákladov a o spôsobe rozpočítania vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome,
mal po uzákonení novej legislatívy a to zákona o tepelnej energetike ktorý nadobudol
účinnosť 1. januára 2005 a vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2006
iniciovať hlasovanie vlastníkov bytov k tejto problematike a nie konať podľa
vlastného uváţenia. Uvedeným konaním preto podľa názoru ţalovaného bola
naplnená skutková podstata porušenia ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o tepelnej
energetike pri vykonaní rozpočítania za kontrolovaný rok 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá
OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné 6 2 Sžo 112/2010
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods.1 a 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu
správnych orgánov pri ukladaní pokuty za porušenie povinností účastníka na trhu
s teplom, konkrétne za porušenie povinnosti ţalobcu ako odberateľa, ktorý
rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa zákona
o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov.
Podľa § 18 ods. 4 písm. d) tohto zákona dodávateľ alebo odberateľ, ktorý
rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný
rozpočítavať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c) Inšpekcia uloţí pokutu od 10 000 Sk
do 100 000 Sk za porušenie ustanovení § 17 ods. 4, § 18 ods. 4 a 5, § 25 ods. 3
písm. b), § 26 ods. 2 a § 33 ods. 3.
Pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu teplej úţitkovej
vody a na vykurovanie ustanovuje vyhláška č. 630/2005 Z. z.
Podľa § 5 ods. 1 tejto vyhlášky, ak v objekte rozpočítavania nie sú
nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných
spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie
sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu,
nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného
vzorca.
Podľa ods. 3 náklady na dodané teplo do spoločných priestorov
sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu
a nebytových priestorov jednotlivých konečných spotrebiteľov k celkovej podlahovej
ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania.7 2 Sžo 112/2010
Podľa ods. 6, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva
dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 aţ 5 sa neuplatňuje.
Podľa § 7 ods. 1, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové
rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla
u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na mnoţstvo
dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zloţku a spotrebnú zloţku.
Základná zloţka tvorí 40% a spotrebná 60% z celkových nákladov na dodané teplo
na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného
predpisu dohodnú, môţe byť základná zloţka minimálne 30% a maximálne 50%
a spotrebná zloţka minimálne 50% a maximálne 70% z celkových nákladov
na dodané teplo na vykurovanie.
Podľa ods. 2 základná zloţka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zloţky
na m
2
vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov
a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného vzorca.
Podľa ods. 10, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva
dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 aţ 9 sa neuplatňuje.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje
za vhodné doplniť, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta, ţe podľa platného znenia
zákona o vlastníctve bytov bolo vlastníkmi bytov prijaté rozhodnutie týkajúce sa
umiestnenia PRT v predmetnom objekte, tak táto skutočnosť z celého spisového
materiálu nevyplýva.8 2 Sžo 112/2010
Zo znenia zákona o vlastníctve bytov účinného do 30. júna 2004, t .j v období,
kedy malo byť toto rozhodnutie prijaté je zrejmé, ţe pri hlasovaní na schôdzi
sa pre prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vyţadovala nadpolovičná väčšina všetkých
vlastníkov bytov v predmetnom objekte. Keďţe v bytovom dome na H. č. X. v N. je
celkom 6 vlastníkov, nadpolovičná väčšina predstavuje hlasy aspoň 4 vlastníkov.
Rozhodnutie prijaté takouto väčšinou, a to ani na schôdzi vlastníkov ani per rollam,
ţalobcom nikdy predloţené nebolo a jeho argumenty týkajúce sa pouţitia § 14 ods. 6
zákona o vlastníctve bytov sú v danom prípade irelevantné, nakoľko tento odsek bol
do predmetného ustanovenia § 14 zavedený aţ s účinnosťou od 1. júla 2004.
Zo stanoviska ţalovaného ako aj z vyššie uvedených právnych predpisov
a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca
bol povinný pri rozpočítavaní mnoţstva dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi
postupovať podľa zákona o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov, ktoré
stanovujú presné pravidlá rozpočítavania v § 5 a § 7 vyhlášky. Odchýlka od týchto
pravidiel je vo všeobecnosti pri bytových domoch moţná len vtedy, ak sa vlastníci
dohodnú inak, pričom v celom konaní ţalobca existenciu takejto dohody nepreukázal.
Keďţe v objekte na H. ul. č. X. v N. neboli v roku 2006 nainštalované
pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov
podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie konečným
spotrebiteľom sa mali rozpočítať postupom určeným v § 5 vyhlášky v pomere
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche
všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte
rozpočítavania podľa príslušného vzorca.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje
na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, 9 2 Sžo 112/2010
ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti
daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel
a rozsudok Krajského súdu v Ţiline, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu,
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová
original: tu

bubkoch isto mám na to nejaký dôvod, a verím, že zverejnenie týchto textov mnohým pomôže, a nájdu ich len vďaka tomu že budú na porade.sk

vsak staci dat odkaz nie? tak ako je na konci kazdeho prispevku, co je to za dovod takto hnojit forum ?

Bubkoch, tvoj príspevok je výstižný, vystihuje presne slovenskú náturu, čo sa týka bývania. Len na konci by sa hodil smajlík, takýto ,no a potom už len . Ako sa to hovorí? Nad rozliatím mliekom je už neskoro ...

este raz a pomaly ... ja nespochybnujem uzitocnost toho co sem davas ... pytal som sa, ci by nestacil len ten link v poslednom riadku namiesto tych siahodlhych a neprehladnych textov ...

Mnohým, len ich je, bude stále málo! Nooo, vidím to tak, že ako mlieko, keď sa zrazí. Nie všetkým chutí! Tak to vypadá, ale kto chce si poradí, ak pochopí?

Pekný začiatok nového mesiaca, prajem! Začína sezóna, .... ber.

Hnojenie fóra to možno je, ale väčšie hnojenie sú dohady, polodohady a iné demagógie tu prezentované okolo meračov pretečeného množstva teplej vody. Príspevok č.2 definitívne vyriešil kto nesie zodpovednosť za vodomery na teplú vodu. Každá debata okolo je už zbytočná.

TAKTO BY TO BOLO LEPšIE?
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že žalobný
návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, zamietol. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 687/2000/2007 zo dňa
02.04.2007 potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutie Krajského inšpektorátu Štátnej
energetickej inšpekcie T. č. 44/1200/2007 zo dňa 23.02.2007, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta 50 000,- Sk podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z.
o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)
pre porušenie povinnosti stanovenej v § 17 ods. 3 písm. a) zákona tým, že žalobca
ako odberateľ tepla, ktorý rozpočítává množstvo tepla dodaného na vykurovanie
a súčasne rozpočítává aj množstvo tepla dodaného na prípravu TUV konečnému
spotrebiteľovi, nedodržiaval určenú teplotu TÚV u konečného spotrebiteľa
v obytnom dome v T., v kontrolovanom období od 01.01.2006 do 13.10.2006.
Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že žalobca nerešpektuje
ustanovenie § 17 ods. 3 písm. a) zákona, pretože nezabezpečuje dodržiavanie určenej
teploty teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa, a to od 45 do
55°C, čo bolo potvrdené kontrolným meraním v konkrétnom byte inšpektormi ŠEI
dňa 12.10.2006 meracím prístrojom COMMET typ Cl 11, v.č. 01900126, pričom bolo
vykonaných 5 meraní na výtoku u konečného spotrebiteľa podľa metodického
pokynu ŠEI č. 2/2005 v čase od 09,00 do 10,00 hod, a namerané hodnoty boli
22,8°C, 23,8°C, 25,5°C, 27,3°C a 28,8°C.
....
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR dáva za pravdu
žalovanému, že žalobca ako správca sa uzavretím zmluvy o výkone správy
dobrovoľne zaviazal okrem iného zabezpečiť konečnému spotrebiteľovi
dodávku teplej úžitkovej vody v zmysle platných predpisov, ktorými sú zákon
č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z. o určenom čase a kvalite
dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa, kde sú zakotvené povinnosti
žalobcu ako dodávateľa vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi a preto
tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný mal zohľadniť skutočnosti vyplývajúce
zo zmluvy o výkone správy medzi žalobcom a vlastníkmi bytov sú právne
irelevantné. Tieto tvrdenia žalobcu sú naviac i v rozpore so samotným článkom
II. ods. 2 písm. a) zmluvy o výkone správy, kde sa správca (žalobca)
dobrovoľne zaviazal zabezpečiť dodávku tepla na vykurovanie a prípravu TUV
v normách a za podmienok podľa platných predpisov.
Viac: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4466_subor.pdf

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že aj keď je nepochybné porušenie povinnosti
žalobcu ako dodávateľa tepla podľa § 25 ods. 3 písm. a/ zákona o tepelnej
energetike, nebolo riadne preukázané, že konaním žalobcu za všetkých
okolností, aké sa vyskytli v tomto prípade, došlo k správnemu deliktu
sankcionovateľnému v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Ďalej
konštatoval, že bolo preukázané, že vadnosť dodávky teplej úžitkovej vody
u konečných odberateľov – vlastníkov bytových domov – sa vyskytovala už vo
februári 2005 a žalobca ako správca bytového domu v rámci svojich
kompetencií robil opatrenia, ktoré smerovali k odstráneniu tohto nedostatku,
o čom svedčí zmluva o dielo z 11.7.2005, ktorou sa mal uvedený nedostatok
odstrániť, avšak preukázateľne nie z viny žalobcu neboli vykonané
rekonštrukcie rozvodov teplej úžitkovej vody spôsobom, akým boli navrhnuté
v projektovej dokumentácii. Krajský súd ďalej uviedol, že správny orgán sa mal
podrobne a jednoznačne vysporiadať s tým, či k správnemu deliktu
sankcionovateľnému podľa zákona došlo. Konštatoval, že v konkrétnom prípade
došlo zo strany žalobcu ku konaniu - dodávke teplej úžitkovej vody - ktorá
nespĺňala kritériá ustanovené vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre
konečného spotrebiteľa, ktoré zákon o tepelnej energetike v ustanovení § 25
považuje za protiprávne a v zmysle ustanovenia § 35 tento delikt
za sankcionovateľný. Podľa názoru krajského súdu absentovalo vyriešenie
otázky zodpovednosti. Krajský súd považoval za potrebné zohľadniť aj tú
skutočnosť, či žalobca vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil porušeniu
právnej povinnosti, ktoré bolo od neho možné požadovať a vynucovať, majúc
na zreteli, že podľa právnej teórie, u právnickej osoby nie je možné hovoriť
o subjektívnej stránke deliktu – zavinení a preukazuje sa len porušenie
povinnosti (absolútna objektívna zodpovednosť). Krajský súd bol toho názoru,
že ak zákon o tepelnej energetike v ustanovení § 35 dáva pri určení výšky 6Sžo/133/2007 3
pokuty pokyn na zohľadnenie miery zavinenia, je zrejmé, že žalobcovi by
sankcia mala byť udelená len v tom prípade, ak by preukázateľne nerobil všetko
pre to, aby došlo k odstráneniu závadného stavu. Dospel preto k záveru, že
preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sa touto stránkou v odôvodnení
dostatočne nevysporiadali a obmedzili sa len na skonštatovanie, že
s prihliadnutím na vytvorenie podmienok na kontrolovanú organizáciu,
na realizáciu nápravných opatrení a náväznej hospodárnej výroby a odbytu tepla
bola uložená najnižšia čiastka pokuty. Krajský súd bol toho názoru, že
rozhodnutie žalovanej nespĺňa náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia,
a bude povinnosťou správneho orgánu pri právnom hodnotení veci vysporiadať
sa otázkou prehodnotenia zavinenia a vydať nové dostatočne odôvodnené
rozhodnutie. Vyslovil právny názor, že ak zákon o tepelnej energetike stanovuje
kritériá pre určenie výšky pokuty, dá sa z toho vyvodiť, že za okolností, kedy to
bude dostatočne odôvodnené, je možné v zmysle jeho ustanovenia§ 35 ods. 3
rozhodnúť aj tak, že pokuta uložená nebude.
viac: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/15506_subor.pdf

No, nuník, zaspieval slávik. Vidíš,vidíš niekedy niektorým stačí bodka, aby pochopili. A niektorým nestačí ta dvojka, príspevok. Ale asi je to v hlave, a ak je prázdna?

A nemáš pravdu! To bol konkrétny problém domu, príklad. Ako sa to hovorí, len somár sa učí na vlastných chybách! Si si istý, že tým, že si uviedol príspevok č. 2 sú na Slovensku už somári len v zoologických záhradách? Nepovedal by som, sú. A aj na týkých miestach, kde by to človek nepredpokladal. Že by tam mali byť človekovia na úrovní, ale sú tam človeci od veci ...

Pozerala som príspevok č. 2 v téme, takže moje zhrnutie, ak dobre chápem.
Správca dostal pokutu, lebo neprijal žiadne konkrétne úlohy, kedy v konkrétnom dome bude splnená povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona – zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel a v prípade nesprístupnenia bytov do určeného termínu stanoviť konkrétnu úlohu, ktorou by sa sprístupnenie bytov zabezpečilo (napr. § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Zb.). V konkrétnom dome išlo o výmenu vodomerov na teplú vodu tak, ako určuje zákon, aj keď bytové vodomery majú úlohu len pomerových, lebo na fakturáciu slúži ten na päte domu.

Otázka: Ako sa dá sprístupnenie bytu zabezpečiť podľa citovaných ustanovení?

Vlastník bytu má povinnosť umožniť na požiadanie oprávnenej osobe vstup do bytu za účelom montáže a údržby zariadení na meranie spotreby a v prípade, že si túto povinnosť vlastník neplní, má žalobca možnosť obrátiť sa na súd.

Otázka: Neplní, znamená opakovane nesprístupňuje byt?

Správca uviedol, že všetkým 114 konečným spotrebiteľom boli zaslané výzvy pod hrozbou uloženia pokuty od žalovaného, aby sa u spoločnosti prihlásili za účelom výmeny vodomerov, no do určeného termínu sa prihlásili len 24.
No a keďže bolo potrebné vykonať všetky potrebné a nevyhnutné úkony k tomu, aby sa udržiavanie a overovanie meracích zariadení nielen vykonávalo ale napokon aj skutočne zrealizovalo, tak správca súd prehral.

Záver: Správca ak nechce platiť pokutu, mal by iniciovať schôdzu, kde by sa mali vlastníci dohodnúť hlasovaním, ako sa bude postupovať v prípade, ak vlastník byt nesprístupní. Vyraziť dvere a vymeniť vodomer mu asi nemožno, takže treba odsúhlasiť čo? Úhradu sankcie vo výške pokuty, ktorú dostane správca, keďže nezabezpečí výmenu? Alebo stačí, ak ho dá správca na súd, že neumožnil výmenu?
V našom dome to bolo veľmi zložité, tých jednoizbových bytov je oveľa viac, sú v 2/3 väčšine, ale ich byty sa neustále prenajímajú a predávajú, vlastníci a nájomníci sa tam menia každý rok, už prerábané byty sa stále opakovane prerábajú. Na schôdze oni ani nechodia, písomné hlasovanie, ako? Na výmenu vodomerov ich bolo treba naháňať a vyhľadávať doslova cez nájomníkov aspoň mesiac. Asi toľko. Ale správca to prenáša všetko na zástupcov vlastníkov.

Kvaka, ono je to veľmi jednoduché, skomplikovať si to môže správca tým, že si vyloží vec tak, vodomer je za dvermi bytu a preto je majetkom vlastníka a vlastný majetok si uhrádza vlastník bytu. Ale to tak nie je!

657/2004, §17, odsek 3, písmeno b a odsek 4

(3) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvotepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, je povinný

b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, 2)

(4) Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.

Čo s toho vyplýva? Ak si vlastník na svoje náklady zabezpečí meradlo podľa odseku 4 tak si ho zaplatí sám. Ak nie, tak náklady hradí správa domu, štatutár, správca. Ako to tento zákon nerieši.

Rieši to Zákon 182/1993, § 10, odsek 1

Do 31.4.2010 sa mohlo dvoma tretinami vlastníkov rozhodnúť aj inak ako bolo uvedené v tom odseku. Teda aj, že náklady, faktúru za vodomery si bude hradiť každý vlastník zvlášť, teda nie z FO.

Od 1.4.2011 to už nie je možné. Len podľa majetkového podielu vlastníkov bytov v dome, teda podľa podlahovej plochy bytu v m2. Správa domu nemôže požadovať od vlastníkov, aby uhrádzali výmenu, overovanie vodomerov osobitne na ich účet.

Výmenu vodomerov môže umožniť aj nájomník, ale zaplatiť nie, nie je povinný. Aj preto sa zrušila tá možnosť rozhodovať o tom dvom tretinám. Je to voči môjmu presvedčeniu, ale súhlasím s tým, hlavne preto, že niekde dve tretiny presadili rovnakú výšku na byt, preddavkov do FO. Aký dopad to malo na tvorbu FO a na jednotlivé byty?

A potom vyhláška 630/2005, § 8, odsek 7

(7) Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody alebo určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody nespĺňa podmienky určeného meradla, alebo odmietol umožniť vykonať jeho odčítanie, určí sa tomuto konečnému spotrebiteľovi náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel na meranie teplej úžitkovej vody na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Spotrebná zložka sa určí podľa odseku 3.

Takže správa domu by mala mať dôkaz o tom, že kedy sa vykonávala spoločná montáž vodomerov, náhradný termín výmeny, ak nebol ani ten splnený, doporučenú žiadosť o výmenu, lepšie dva krát. Ak nie, tak potom mu napočíta priemer, krát 3, a podľa takej spotreby sa mu napočítajú náklady za teplo dodané v teplej vode.

U ná tiež správca hovorí, jedna vec je to na čo a kto používa vodomer a druhá kto ho zaplatí. Pravdu má, vlastník, posledný. Len ju nemá v tom, že z ruky, nie do FO. Pri teplej vode to určuje zákon. Pri studenej nič! Ak vlastníci využívajú aj vodomery na studenú vodu, mali by mať dohodnuté podmienky montáže, úhrady a rozpočítania nákladov. Môžu použiť aj ako príklad spôsob pri teplej vode. Či nie? Ako by to dopadlo prí súde, bez dohodnutých pravidiel?

Ten rozsudok je taký, aký je, ale vieme všetky okolnosti podľa ktorých súd rozhodol, najvyšší?

Zákon 99/2007 zmenil 657/2004, §17 a teraz je takýto:
㤠17
(1) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, je povinný
a) merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlom2 ) v mieste jej prípravy,
b) merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlom2 ) ak o to požiadajú všetci odberatelia, ktorým dodávateľ dodáva teplú úžitkovú vodu z jedného spoločného miesta jej prípravy do jedného roka od doručenia žiadosti,
c) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
d) na vstupe do ohrievača teplej úžitkovej vody merať určeným meradlom2 ) množstvo dodanej studenej vody,
e) umožniť odberateľovi alebo zástupcovi konečného spotrebiteľa vykonať kontrolu množstva dodanej studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody a množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody,
f) rozpočítavať množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania.

(2) Ak je dodávka teplej úžitkovej vody pre dodávateľa nehospodárna z dôvodu nízkej spotreby teplej úžitkovej
vody na strane odberateľa, môžu sa dodávateľ na jednej strane a odberateľ na druhej strane dohodnúť na obmedzení dodávky teplej úžitkovej vody len na určité dohodnuté dni v týždni alebo len na dohodnutú dennú
dobu celoročne alebo počas dohodnutého obdobia v roku, prípadne sa môžu dohodnúť na zrušení dodávky teplej úžitkovej vody počas dohodnutého obdobia v roku; ak k tejto dohode o obmedzení alebo zrušení dodávky teplej úžitkovej vody nedôjde, dodávateľ je povinný zabezpečiť dodávku teplej úžitkovej vody podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla a teplej úžitkovej vody a odberateľ je povinný uhrádzať zvýšené náklady na dodávku teplej úžitkovej vody.


(3) Dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný
a) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa,
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, 2)
c) oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle na meranie množstva teplej úžitkovej vody termín odčítania spotreby,
d) využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom,
e) rozpočítavať množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania.

(4) Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode
a) vykonávanie jeho povinností uvedených v odseku 3 písm. a) a b) a § 25 ods. 3,
b) odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu,
c) chrániť určené meradlo množstva teplej úžitkovej vody pred neoprávneným zásahom,
d) prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnú dobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo
s odberateľom.

(5) Teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného
v teplej úžitkovej vode ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá úrad.“.



Čo s toho vyplýva? Ak si vlastník na svoje náklady zabezpečoval meradlo podľa odseku 4 tak si ho zaplatíl sám. Ale zákon 99/2007 túto možnosť zrušil, a teda len a len na náklady toho na ktorého sa sťahuje táto povinnosť
TÁTO POVINNOSŤ NEZANIKÁ ANI AK BY SA VLASTNÍCI DOHODLI A NEUPLATŇOVALI ROZPOČÍTANIE NÁKLADU TEPLA NA PRÍPRAVU TEPLEJ VODY podľa vyhlášky 630/2005.
Preto si myslím, že veškerú úhradu spojenú s vodomerom hradí ten komu tento merač predpisuje zákon. Je to to isté, ako keby zákon ukladal tomu čo rozpočítava teplo viesť evidenciu týchto meračov na špeciálnom zariadení za 1 500€.
Náklady na merače by si mal správca premietnuť do ceny za správu, alebo ich úhradu zabezpečenú v Zmluve o výkone správy.