Kvaka

22 Hours Ago #20142 Ani u nás nepochodil ten, čo sám zbieral podpisy na zväčšenie kuchyne na úkor lodžie, chcel meniť vzhľad domu. Už nie.

Kvaka, prepáč. Ale nedalo mi, aby aj hostia si neprečítali.

Dva domy, rovnaký problém, jeden zákon a dve riešenia, protichodné!

U vás sa vzhľad domu nezmenil, pretože vlastník bytu môže lodžiu užívať, nie zabrať k svojej podlahovej ploche bytu.

U nás?

Išiel som okolo budovy správcu, reku skočím na kus reči. Pýtam sa najvyššieho, či je lodžia moja. Jasne, že tvoja, máš ju aj na liste vlastníctva. To mám, mám tam napísanú podlahovú plochu bytu a v tej lodžia nie je započítaná, myslím si, že nie je moja, len ju môžem, len ja, využívať v dome. Netrep, je na tvojom liste vlastníctva, tak je tvoja. Ale za 25 % jej plochy prispievaš do FO, preto sa opravy lodžii hradia z FO, lebo je súčasťou bytu. Modernizáciu, dlažbu, prípadne presklenie, okno na čelnú stranu lodžie si hradí vlastník zo svojho, rozumieš, tak to je.

No čo, keď tak, tak, tak. Ale nadalo mi, ešte som rypnul. A ten kto nemá lodžiu, koľko platí. A čo si sprostý, za čo má platiť, keď nemá lodžiu. Podumal som, pokrútil hlavou a podľa vás, ak si vlastník na lodžii osadí okno, plástové za svoje, je to v poriadku? Áno, tak to má byť! A keď po osadení odstráni zadnú stenu lodžie, to tiež je v poriadku? Ako, ako? No jednoducho, už nemá lodžiu, prečo by mal platiť do FO za 25 % jej plochy? Predsa už je reálne súčasť bytu, nie len akože, pred tým odstránením, tej steny. Tak by mal za 100 % plochy, obývanej, platiť do FO, či nie? A aj vykúriť je treba tú plochu. A prečo, však mi o tom nevieme, nám to nikto nenahlásil, nikto zo spoluvlastníkov domu sa nesťažuje, tak je všetko v poriadku, nie! A v súlade so zákonom. A keby sa niekomu, im niečo nepáčilo, na súd, na súd nech sa obrátia, nie na nás, my sme len správca, spoluvlastníci domu, vy si to musíte vyriešiť, dom je predsa váš, my potrebujeme len vaše peniaze, nie starosti.

Tak vidíš, dva domy, rovnaký problém, jeden zákon a dve riešenia. Jeden nemá lodžiu a druhý má lodžiu, a teraz si predstav tú nespravodlivosť, alebo spravodlivosť, obidvaja majú 25 % plochy započítanej na tvorbu FO, teda povinnosti uhrádzať preddavky do FO.

Myslíš, že je to zákonom, alebo ľudmi?

A do vie, čo na to súdy, a zdravý rozum?

Pekný večer prajem. Či skôr, dobrú noc.

Na základe toho, že pri rozpočítaní je povinný použiť tento merač.
§ 17 ods.d) využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom,
Pre splnenie svojej povinnosti musí správca vyvinúť a preukázať snahu o dodržanie zákona. To znamená, že argument "ja som chcel, ale mi to neumožnili", "však sme sa im vyhrážali pokutou" nestačí.
Čo asi musí aktívne urobiť?
Oznámiť a požiadať minimálne 15 dní pred odpisom, kontrolou, a výmenou o sprístupnenie bytu a to na účely uvádzaných v zákone:
- dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa,
- zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva
teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom,2)
- odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu
- prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnúdobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo
s odberateľom
- zabezpečiť jedenkrát za rok pred začiatkom vykurovacieho obdobia technickú prehliadku tepelných zariadení za odberným miestom na účel zistenia pre

Zabezpečiť merač, zabezpečiť na montáž oprávnenú osobu na montáž meračov pretečeného množstva vody, uzavrieť s ňou zmluvu, kde bude dohodnuté čo a ako od neho požaduje (kontrola funkčnosti, neporušenie stavu, neporušenosť a správnosť plomb montážnika, stav merača vodomeru vodomeru, jeho čislo. Zazmluvnenému dá potvrdenie, že zastupuje správcu, ktorým sa vlastníkovi preukáže.
V prípade nesprístupnenia bytu vlastníka vyzve písomne, doporučene (alebo lepšie do vlastných rúk) na adresu uvedenú v liste vlastníctva.
Ak ani tak neuspeje podá žalobu, kde sa bude domáhať vstupu za účelom splnenia zákona.
Ak preukáže, že podnikol tieto kroky od ŠEI napriek tomu dostane pokutu môže si ju úspešne vymáhať od konečného spotrebiteľa - vlastníka bytu.


vlastník, ako konečný spotrebiteľ, ako účastník trhu s teplom asi tiež spadá do kompetencie ŠEI, a je to správcova zákonná povinnosť pri zistení, že bol porušený zákon nahlásiť jeho porušenie.

Nooo, neviem, neviem?

Zákon 99/2007, § 17, odsek 3, písmeno b

(3) Dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný

b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie´určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom,2)

odsek4

(4) Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode

a) vykonávanie jeho povinností uvedených v odseku 3 písm. a) a b) a § 25 ods. 3,

b) odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu,

c) chrániť určené meradlo množstva teplej úžitkovej vody pred neoprávneným zásahom,

d) prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnú dobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo s odberateľom.

§ 25 ods. 3 písmeno b)

b) zabezpečiť jedenkrát za rok pred začiatkom vykurovacieho obdobia technickú prehliadku tepelných zariadení za odberným miestom na účel zistenia prevádzkyschopnosti a funkčnosti týchto zariadení.“.



Zákon 182/1993, § 8b, odsek 2, písmeno e, h

(2) Pri správe domu je správca povinný

e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,

h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok,

(3) Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.


§ 10

(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.


(6) Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

§ 11, odsek 3

(3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.


Obstaranie (obstarávanie) môže byť:

• získanie
• zabezpečenie, zariadenie

Obstarávanie je v podnikovej ekonomike:

• v širšom zmysle všetky činnosti organizácie, ktoré slúžia na získanie (nákup, nájom, lízing) akýchkoľvek vstupov, ktoré podnik potrebuje na splnenie svojich cieľov; v užšom zmysle a častejšie: len takéto činnosti na trhu tovarov a služieb (teda okrem pracovného trhu a kapitálového trhu), pozri obstarávanie (podnik)
• nepresne: logistika obstarávania

Z môjho pohľadu čo som si prečítal, to vidím takto!

Ak vlastníci bytov nie sú schopní si sami spravovať dom formou SVB, tak môžu sa dohodnúť s niekým, správcom, že im bude za dohodnutý poplatok za správu domu spravovať ich dom.

Zákon 657/2004 a Zákon 99/2007, § 17 určuje povinnosť správcovi ich domu OBSTARAŤ vodomery na teplú vodu, ktoré slúžia na rozpočítanie nákladov za teplo dodané v teplej vode! Zároveň určuje aj povinnosti konečným spotrebiteľom teplej vody, vlastníkom bytov.

Tu sú veci, ktoré riešia uvedené zákony.

Ďalší postup vyplýva zo Zákona 1082/1993

Teda správca získa, zabezpečí, zariadi pre vlastníkov bytov v dome, ktorý im spravuje vodomery. Musí mať súhlas nadpolovičnej väčšiny, či formou nákupu, nájmom, lízingom a za akých podmienok a akej ceny.

Vlastníci sú povinní na účet domu poukazovať, v tejto veci preddavky do FOaÚ. Správca je povinný sledovať, aby bol na účte dostatok peňazí pri výmene, prípadne pri overovaní vodomerov po dobe ich platnosti, ktorá je štyri roky.

Aj s uvedeného zákona vyplýva pre konečných vlastníkov povinnosť ich umožniť namontovať a umožniť odpis ich stavov spotreby. Ak nie správca je povinný napočítať vlastníkom, ktorí nemajú platný vodomer, alebo neumožnili odpis stavov napočítať stav spotreby ako trojnásobok priemeru spotreby teplej vody na byt. Podľa ktorého sa mu napočíta podiel z nákladov domu za dodané teplo v teplej vode.

Na záver, nie pre jedného, pre každého, teda pre všetkých! Keď pre všetkých, všetci sú povinní prispievať do FOaÚ, nie na účet správcu, to zákon 182/1993 neukladá vlastníkom ako povinnosť! S toho vyplýva, že vodomery na teplu vodu sú spoločným majetkom vlastníkov bytov, ktorý správca používa na rozpočítanie nákladov za teplu vodu, spoločné náklady na jednotlivé byty.

Netvrdím, že som si prečítal uvedené zákony a súvisiace zákony s vodomermi na teplú vodu tak ako sú napísané, ale taký mám názor na to, čo som si prečítal. Sú SPOLOČNÉ!

Prečítal som si aj o dodanom teple na vykurovanie objektu, jednotky vykurovania, domu! A rozpočítavaní nákladov za dodané teplo do domu na jednotlivé byty. Vlastne PRT v bytoch nemusia byť, záleží len a len na vlastníkov bytov. Tiež sú SPOLOČNÉ, ak sa rozhodnú ich mať!

Nikde som sa však nedočítal o vodomeroch v bytoch na studenú vodu. Tiež nemusia byť, zo zákona! Ak ich chcú, tak sú tak, ako na teplu vodu, SPOLOČNÉ!

Akekoľvek iné dohody v zmlúvách, ktoré nie sú v súlade so zákonom sú od 1.4.2011 neplatné podľa Zákona 70/2010, § 32d, ktorý mení a dopĺňa zákon 182/1993

Len názor, nie rada!

V každom dome rozhodujú konkrétni vlastníci bytov, domu, akokoľvek, hlavne aby boli spokojní, všetci, nikto sa nesťažoval. Potom je to pohádka, pre nás rozprávka. Či nie?

Rozdiel medzi správcom a SVB je, ale len v pohľade na vec. Obaja sú pre vlastníka cudzí element, ktorý spravuje ixh majetok s rozdielom tým, že SVB je im bližšie, a vo väčšej miere sa na ňom podieľajú.
Žiaden zákon konečnému vlastníkovi neprikazuje vodomer financovať, ani ho obstarať. Pripúšťam, že povinnosť obstarať, zapojiť a provozovať je vec zmysle logostickom.
Je mi jasné, že iné peniaze, ako od vlastníkov sa na túto povinnosť nepoužijú. Ak bolo uvedené u eklivalentu meračča pretečeného množstva teplej vody merač tepla alebo PRNV "na náklady vlastníka nehnuteľnosti", bolo tým povedabé na náklady vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti bytového domu sú podieloví vlastníci-majitelia bytov. Ich povinnosť je prispievať na spoločný majetok podľa spoluvlastníckeho podielu. to znamená nie podľa počtu meračov v byte, ale podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Medzi meračom tepla a PRNV - merač pretečeného množstva vody je rozdiel. Prvé je dobrovolnosť, vodomer ale povinnosť. Tejto povinnosti sa nedá zbaviť.
Ak sa aj vlastníci dohodnú že nebudú riozdeľovať tento náklad podľa predvoleného vovyhláške, ten kto rozpočítava teplo v teplej vode je povinný ich na rozpočítanie použiť, čo vo mne vyvoláva pocit že môže akceptovať len spôsob. ktorý sa odvíja od vodomerov.
Či sú vodomery spoločné? V zmluve o prevode bytu je uvedené:
Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva, je ohraničené vstupnými dverami do bytu a hlavnými uzatváracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, kúrenia a hlavným bytovým ističom.
Vodomery sú ale umiestnené za týmto ventilom, teda pri kúpe ak už vodomer bol namontovaný je moje vlastníctvo.
Hlúpa zmluva? Na základe nej bol povolený vklad...
A ešte ako sa postupuje keď sa vodomer mení v januári 2012 ale vyúčtovanie bude až v máji 2012. Vlastník zistí, že za mesiac mu nameral viac ako ročnú spotrebu. Reklamuje túto skutočnosť, a chce dať preskúšať funkčnosť tohto vodomeru. Kto, a kde ho uchováva?

Žalobca uzavrel dňa 8.11.1999 spolu s jej dodatkom z roku 2002 s vlastníkmi
bytového domu K/4, Ťačevská 23 v Bardejove platne zmluvu o výkone správy, na základe
ktorej sa zaviazal okrem iného vykonávať správu spoločných častí a spoločných zariadení
domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom.
V zmysle článku V. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvára na dobu
určitú a je možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j.
kalendárny rok, a to vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len
v prípade, ak je správa domu zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu K/4 účinne k 1.1.2005 vypovedali
žalovanému zmluvu o výkone správy, a teda od uvedeného dňa vykonávala správu bytového
domu K/4 spoločnosť BARDBYT s.r.o.. Dňa 17.12.2004, počas plynutia výpovednej lehoty
žalobcovi vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome K/4 uzavreli platnú
zmluvu o výkone správy s touto obchodnou spoločnosťou.
Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bardejov 1C 362/2005 zo dňa 30.12.2009,
žalobcu BARDBYT s.r.o. proti žalovanému SPRAVBYT s.r.o. rozhodol, že žalobný nárok
žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému previesť na účet žalobcu zostatok fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu K/4, Ťačevská 23, Bardejov, je čo do základu
opodstatnený, žalobný nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému, previesť na účet
žalobcu zostatok z úhrad za plnenie bytového domu K/4, Ťačevská 23, Bardejov, je čo do
základu opodstatnený, žalobný nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému odovzdať
žalobcovi odpočty fakturačných meradiel, t.j. od elektriny, tepla, teplej vody, studenej vody
bytového domu K/4. Ťačevská 23, Bardejov, nie je čo do základu opodstatnený a súd
konečným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku ustáli výšku jednotlivých nárokov a
rozhodne aj o trovách konania.

Okresný súd Skalica (po tom, čo uznesením z 9. decembra 2009 č.k. 1 C 45/2009-79,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2010, odmietol podanie žalobcu zo 4. marca 2009
v časti, ktorou sa domáhal vrátenia preplatku na základe opravy vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu) rozsudkom z 11. mája 2010 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
(naposledy upraveným návrhom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 22. apríla 2009)
domáhal 1/ určenia, že žalovaný desať rokov neoprávnene účtuje náklady na vykurovanie za
78 m² do ktorých patria spoločné priestory, práčovňa, sušiareň, žehliareň a má správne
účtovať za 39 m² výmeru bytu a len vestibul, 2/ určenia, že mu žalovaný neoprávnene účtuje
za odber teplej vody základnú zložku vo výške 10% priemernej spotreby v dome a 3/ určenia,
že žalovaný neoprávnene fakturoval fakturované čiastky za všetky faktúry, ktoré sú uvedené
v podaní z 29. marca 2010. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, v ktorej procesným
predpokladom je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a bez jeho
existencie je vylúčené zaoberať sa žalobou vecne. S poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy
2.013.990,80 Sk so zmluvnou pokutou 0,085% denne odo dňa 02.03.1997 až do zaplatenia,
ktorý návrh upresnil podaním zo dňa 15.04.2004, následne konkretizoval podaním zo dňa
30.04.2004. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že žalovaný pokladá návrh na zaplatenie v celom
rozsahu za neopodstatnený. Vykonal dokazovanie a konštatoval, že podľa názoru súdu,
pokiaľ ide o dodávku množstva tepla na ohrev vody TÚV, v tomto prípade nejde o vadu
množstva dodaného tovaru. Konštatoval, že žalovaný odmieta zaplatiť sumu 48.711,– Sk bez
DPH, pretože pracuje s koeficientom 0,328 GJ/m3, ktorú obranu prvostupňový súd
neakceptoval, pretože podľa znaleckého posudku z 18.01.2005 jednoznačne vyplýva, že
hodnota 0,328 GJ m3 nie je upotrebiteľná k výpočtu merných spotrieb tepla za prípravu
TÚV. Pokiaľ ide o spotrebu tepla pre ÚK, konajúci súd vec posúdil podľa § 442 ods. 1,2
Obchodného zákonníka, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca dodal väčšie množstvo tovaru, než
bolo dohodnuté v zmluve a podľa § 421 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože množstvo
tovaru bolo v zmluve určené iba približne. Poukázal na spracované znalecké posudky
D. a znaleckým ústavom. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona
č. 382/2004 Z.z., konštatoval, že sa priklonil k akceptácii znaleckého posudku,
vypracovaného znaleckým ústavom, vzhľadom k postaveniu znaleckého ústavu v hierarchii
znaleckej činnosti. K obrane žalovaného, že žalobca sa nepostaral o hydraulické
vyregulovanie s poukazom na obidva znalecké posudky, konajúci súd uviedol, že nie je
možné zhodnotiť stav sekundárnych rozvodov tepla a vyhodnotiť objem strát tepla, ako
dôsledok hydraulického nevyregulovania, z ktorého dôvodu nie je možné posúdiť účinnosť
týchto zariadení v časovom rade uplynulých rokov, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje,
a preto obranu žalovaného neakceptoval. Neakceptoval obranu žalovaného poukazujúc
na vzájomné odsúhlasenie ročného vyúčtovania, z ktorého žalovaný vyvodzuje, že keďže
vyúčtovanie do dnešného dňa nebolo vzájomne odsúhlasené, neexistuje ani podklad
na vystavenie konečnej faktúry. S odvolaním sa na článok 6 ods. 2 kúpnej zmluvy, z ktorého 3 4 Obo 21
vyplýva, že nevykonanie vzájomného odsúhlasenia neznemožňuje ročné vyúčtovanie
dodávok tepla na ÚK a TÚV obranu žalovaného, označil za nedôvodnú.
K námietke žalobcu k obsahu znaleckého posudku uviedol, že súd nemôže hodnotiť
obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec
ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie súdu chýbajú preukázané odborné vedomosti.
Uviedol, že voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom môže teda spočívať len v tom, či sa
javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, a či odôvodnenie znaleckého posudku
zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal zo zistených skutočností.
Konajúci súd znalecký ústav označil za hodnoverný a odôvodnenie obsahu znaleckého
posudku za také, ktoré zodpovedá pravidlám logického myslenia a konštatoval, že znalec
vychádzal zo zistených skutočností. Citoval čl. 7 bod 1, v ktorom si zmluvné strany dohodli
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ustanovenie § 544
ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. a konštatoval, že zmluvné strany si dojednali zmluvnú pokutu
písomne určili jej výšku, žalovaný sa do omeškania dostal, a že žalobca si uplatňuje zmluvnú
pokutu za obdobie od 02.03.1997 do 15.04.2004 to jest za obdobie 2601 dní. Zmluvná pokuta
0,05% zo sumy 1.469.139,– Sk za 2601 dní predstavuje sumu 1.910.615,4 Sk Námietku
premlčania konajúci súd neakceptoval, nakoľko žalobou doručenou súdu 22.12.1997, si
zmluvnú pokutu uplatnil v 4-ročnej lehote, na čom nič nemení že žalobca v priebehu konania
uplatnenú výšku zmluvnej pokuty v % z istiny vyjadril v korunovej hodnote. V súvislosti
s požadovanou moderáciou zmluvnej pokuty konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta
0,05% zodpovedá ročnej výške 18,25%, ktorá výška v čase uzatvárania zmluvy na rok 1996
bola bežnou, a preto s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka, nie je dôvod na využitie
moderačného práva. O úrokoch z dlžnej sumy rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Obranu žalovaného o premlčaní
neakceptoval, nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania len za obdobie od 15.04.2000 až
do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania zodpovedajúce miere úspechu v konaní 46%
vo výške 241.454,92 Sk, keďže trovy spolu činia sumu 524.902,– Sk z čoho 46% predstavuje
sumu 241.454,92 Sk.

viac:http://www.supcourt.gov.sk/data/att/6965_subor.pdf

Ako to tí indiáni? uff, uff, ...

...ktorou sa domáhali určenia, ţe hlasovanie ţalovaných
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konanej dňa 22.10.2007 a tieţ uznesenie 2 2 Cdo 32/2011
prijaté na tejto schôdzi je neplatné, ako aj určenia, ţe výpoveď zo dňa 12.12.2007, ktorou
mali vypovedať ţalovaní zmluvu o výkone správy bytového domu č. X. v K. ţalobcovi 1/,
ako správcovi tohto bytového domu, je neplatná. Zastavil konanie v časti o návrhu
ţalobcov 2/ a 3/. Vyslovil, ţe o trovách konania účastníkov rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 4/
a 5/ ako vlastníci bytov nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie
neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a na určenie neplatnosti uznesenia schôdze
vlastníkov bytov, pretoţe uplatniť takéto právo právny predpis neumoţňuje ţiadnej osobe. To
isté platí aj pokiaľ sa domáha vlastník bytu určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone
správy, o ktorej bolo rozhodnuté na schôdzi vlastníkov bytov. Aj tu platí, ţe vlastník bytu sa
môţe domáhať len takého práva, aké pre neho vyplýva z ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z.
pokiaľ ide o rozhodovanie na schôdzi vlastníkov bytov a aj z uvedeného dôvodu zamietol aj
v tejto časti návrh ţalobcov 4/ a 5/ ako vlastníkov bytov. Čo sa týka ţalobcu 1/, ako správca
bytového domu má naliehavý právny záujem na tomto určení, pretoţe je účastníkom
záväzkoprávneho vzťahu, o trvaní alebo skončení ktorého súd rozhoduje, a svojich práv
a povinností, ktoré pre neho z tohto záväzkového práva vyplývajú sa nemieni vzdať. Súd
preto skúmal, či pri rozhodovaní vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov došlo k takému
porušeniu právneho predpisu, ktoré by vyvolalo neplatnosť tohto právneho úkonu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe za výpoveď zo zmluvy o výkone správy
uzavretej so správcom bytu ţalobcom 1/ bolo odovzdaných celkom 27 hlasov v prepočte
jeden hlas na jeden byt. Tým bolo preukázané, ţe došlo k platnej výpovedi vlastníkov
bytového domu č. X. na ul. H.K. zo zmluvy o výkone správy so správcom ţalobcom 1/,
pretoţe za výpoveď hlasovala 2/3 väčšina vlastníkov všetkých bytov. Zaoberal sa taktieţ
námietkami ţalobcu 1/ ohľadne včasnosti predvolania, hlasovania, platnosti hlasov a uzavrel,
ţe tieto sú nedôvodné.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 77/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť S., N., zastúpeného advokátkou Mgr. G. H., T., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2012 doručená sťažnosť S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených listín vyplynulo, že sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 39 Cb 212/2009, v ktorom sa voči nemu žalobca – obchodná spoločnosť T., a. s., N. (ďalej len „žalobca“), domáhal zaplatenia sumy 4 186,12 € s príslušenstvom z titulu neuhradených zostatkov faktúr vystavených za dodávku tepelnej energie v období marec 2007 – december 2007. Žalobca tvrdil, že sťažovateľovi riadne dodal v uvedenom období tepelnú energiu, realizované dodávky vyfakturoval, avšak sťažovateľ uhradil faktúry iba čiastočne. Sťažovateľ sa v konaní bránil tým, že faktúry neboli vystavené v súlade s jeho objednávkou na rok 2007 doručenou žalobcovi 28. septembra 2006, a preto písomne žiadal žalobcu o ich prepracovanie. Čiastočné plnenie sťažovateľa podľa jeho názoru zodpovedalo oprávneným nákladom za skutočnú spotrebu tepelnej energie a za skutočne objednané množstvo tepelnej energie sťažovateľom. Sťažovateľ tvrdil, že žalobca vo faktúrach navýšil fixné (objednané) množstvo tepelnej energie bez predchádzajúcej dohody so sťažovateľom.
Okresný súd rozsudkom č. k. 39 Cb 212/2009-68 z 13. septembra 2010 žalobe vyhovel a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 4 186,12 € s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Právne vec posúdil podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), výnosu ÚRSO č. 1/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky priemerného zisku a podklady pre návrh ceny (ďalej len „výnos“), Občianskeho a Obchodného zákonníka. Mal za preukázané, že vzťah medzi účastníkmi sa od 1. októbra 2005 riadil zmluvou č. 35-1/2005 uzatvorenou medzi nimi na dobu neurčitú (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa účastníci dohodli, že množstvo odberateľom (sťažovateľom) objednaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu TÚV pre príslušný kalendárny rok je stanovené na základe odberového diagramu tepla a je to zmluvne dojednané množstvo tepla. Sťažovateľ bol podľa zmluvy povinný každoročne k 15. septembru predložiť pre nasledujúci rok žalobcovi odberový diagram dodávky tepla. Pokiaľ tak odberateľ (sťažovateľ) neurobí, určí množstvo tepla pre nasledujúce obdobie dodávateľ (žalobca) na základe priemerných mesačných hodnôt dodaného tepla za posledné tri roky (čl. V zmluvy). Okresný súd bol toho názoru, že k dohode o množstve dodaného tepla medzi účastníkmi pre rok 2007 nedošlo, sťažovateľ si objednal teplo na rok 2007, ale táto objednávka nezodpovedá platnej zmluve medzi účastníkmi, a preto mal žalobca právo určiť množstvo tepla pre spornú časť fixnej zložky maximálnej ceny tepla postupom podľa § 3 ods. 3 druhej vety výnosu, t. j. mohol ho určiť podľa dodávky tepla v roku t – 2. S poukazom na § 22 ods. 1 a 2 zákona o tepelnej energetike neuhradením fakturovaných súm spôsobil sťažovateľ žalobcovi škodu, ktorú mu je povinný nahradiť na základe zodpovednosti za škodu podľa osobitného predpisu (zákona o tepelnej energetike).
Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktorým navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. Krajský súd rozsudkom č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu č. k. 39 Cb 212/2009-68 z 13. septembra 2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 nadobudol právoplatnosť 16. decembra 2011.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ najprv zopakoval tvrdenia uvedené v priebehu konania pred okresným súdom a v odvolaní proti jeho rozsudku. Porušenie sťažovateľom označených práv rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 odôvodnil sťažovateľ tým, že krajský súd sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s jeho argumentmi a námietkami uvedenými v odvolaní, pri svojom rozhodovaní si neoveril, aké dôkazy sa v súdnom spise nachádzajú, arbitrárne posudzoval platnosť zmluvy o dodávke tepla, takže sťažovateľovi nie je zrejmé, či daná zmluva o dodávke tepla je neplatná v celom rozsahu a od začiatku alebo len niektorá jej časť, keďže faktúry ostali v platnosti. Rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Z rozhodnutia krajského (a ani okresného) súdu nie je jasné, prečo dospel k záveru, že konaním sťažovateľa došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ako mala vzniknúť a ako dospeli súdy k jej vyčísleniu. Žalobca nedodal sťažovateľovi väčšie množstvo tepla, než si sťažovateľ objednal, a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Sťažovateľ tieto argumenty uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, avšak tieto sa nimi nezaoberali. Krajský súd sa nevysporiadal ani s tvrdením sťažovateľa, že ide o spotrebiteľský vzťah a ani s jeho námietkou, že si teplo u žalobcu objednal v lehote stanovenej žalobcom. Sťažovateľ sa z rozhodnutí súdov nedozvedel, prečo musí zaplatiť za službu, ktorú nedostal.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo S., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob/24/2011 a jeho rozhodnutím z 26. októbra 2011 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob/24/2011 z 26. októbra 2011 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť Mgr. G. H. trovy právneho zastúpenia v sume 309,04 Eur (slovom tristodeväť eur a štyri centy) za dva úkony právnej služby, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 v dôsledku toho, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a tiež z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Krajský súd rozsudok č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 odôvodnil takto:
„Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého rozsudku.
Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 4 186,12 eur s príslušenstvom.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy posúdil podľa zásad § 132 O.s.p. a vo veci vyvodil správny právny záver, keď po zistení, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o množstve dodaného tepla na rok 2007 v zmysle čl. V bodu 1, 2 zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 35 – 1/2005, konštatoval, že žalobca mal právo určiť množstvo tepla pre spornú časť fixnej zložky max. ceny tepla postupom podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výnosu ÚRSO č. 1/2006 a že nezaplatením súm 2 731 eur a 1 455,12 eur spôsobil žalobcovi škodu vyplývajúcu z osobitného zákona (zák. č. 657/2004 o tepelnej energetike).
Podľa § 22 ods. 1, 2 zák. č. 657/2004 Z. z. neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej zmluvy o dodávke tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b/ alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu odberateľa.
Za škodu spôsobenú dodávateľovi nesprávnym odberom tepla zodpovedá osoba, ktorá neoprávnene teplo odobrala.
Žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť k 15. 09. 2006 vypracovať a doručiť dodávateľovi odberný diagram dodávky tepla (čl. V bod 2 zmluvy o dodávke a odbere tepla), preto ako je uvedené vyššie mal žalobca právo určiť spornú časť fixnej zložky max. ceny tepla podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výmeru ÚRSO č. 1/2006.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa sa s obranou žalovaného (zhodná s dôvodmi odvolania) dôsledne zaoberal, pri rozhodovaní o veci nepochybil, vec správne právne posúdil, preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
V podrobnostiach v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa neobstojí. Krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V takom prípade je potrebné vnímať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v kontexte odôvodnenia prvostupňového súdu.

Krajský súd neponechal bez povšimnutia žiadny z odvolacích argumentov sťažovateľa, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho sťažnosti.

Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012



1

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.6.2010 domáhala, aby súd určil, že uznesenie č. 1/2010 bod b) - zvýšenie príspevku do fondu opráv z 0,63 € na 0,83 € na meter štvorcový pre vlastníkov bytov Spoločenstva Slovenskej jednoty 44,46,48 je neplatné. Ďalej žiadala uložiť žalovanému povinnosť predložiť písomné vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv a to za dom ako celok, ale aj rozúčtovanie na byt a nebytové priestory za roky 2006-2009 a nakoniec požadovala vyplatenie čiastky za pozastavené poplatky za správu za ostatné dva roky vo výške 71,72 € + poplatky z omeškania podľa Zmluvy o spoločenstve ako aj pozastavenie poplatkov za správu od 1.1.2010 do doby predloženia vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv za roky 2006-2009.

Svoj návrh odôvodnila tým, že ako vyplýva z kópie uznesenia, zhromaždenia sa nezúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina vlastníkov 35, kedy celkom vlastníkov bytov spoločenstva je 69. Vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj správy o činnosti do roku 2006 neboli žalovaným predkladané tak, ako ukladá zákon, ale boli aspoň zverejňované na nástennej tabuli. Po roku 2007 žalovaný upustil aj od takého informovania vlastníkov o čerpaní fondu. predloženie vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv žalobkyňa žiadal ústne aj písomne, kedy oznámila pozastavenie platieb za správu od 1.7.2007. Vo vyúčtovaní nákladov za služby bytu v roku 2009, pozastavené poplatky za správu jej boli opäť stiahnuté z preplatkov za ostatné služby.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 15.10.2010, v ktorom uviedol, že uznesenie považuje za právoplatné s poukazom na ust. § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko za predsedu spoločenstva bol zvolený v máji 2009, za oboznámenie s vyúčtovaním za roky 2006-2008 nenesie zodpovednosť. Správa o hospodárení za rok 2009 bola prerokovaná na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 27.5.2010 ekonómkou spoločenstva. Ak vlastník nie je spokojný s predloženou správou o hospodárení má právo podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona nahliadať do dokladov, o čo žalobkyňa nepožiadala, ale svojvoľne prestala platiť do správy spoločenstva, hoci jej to zákon prikazuje podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona a za čo môže byť v zmysle zmluvy o spoločenstve sankcionovaná zmluvnou pokutou, ktorá sankcia sa voči nej nepoužila, ale pre vyúčtovaní preplatkov sa jej dlžná čiastka strhla z preplatku a zvyšok sa jej vyplatil.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.: 35C/186/2010-70 zo dňa 17.5.2011, ktorým určil, že uznesenie Spoločenstva vlastníkov bytov Slovenskej jednoty č. 44-48, Košice zo dňa 6.6.2010 č. 1/2010 písm. b) - zvýšenie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv z 0,63 € na 0,83 € na meter štvorcový od 1.7.2010 je neplatné, konanie o uloženie povinnosti predložiť písomné rozúčtovanie na byt a nebytové priestory za roky 2006-2009 zastavil, žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania o určenie neplatnosti uznesenia Spoločenstva vlastníkov bytov Slovenskej jednoty č. 44-48, Košice zo dňa 6.6.2010 č. 1/2010 vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I. a žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie.
viac:http://www.rozsudky.com/rozsudok/225...1e1d08e00e4c9f

http://www.porada.sk/t196960-vlastni...alkona-ii.html
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o výkone správy č. 06699 bytového domu Y. Č.. XX,XX,XX,XX B. O. vznikol právny vzťah, na základe ktorého odporca je jedným z vlastníkov bytu č. 23 a navrhovateľ vykonáva správu predmetného bytového domu. Na schôdzi dňa 9.3.2010 dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu prijala uznesenie, ktorým odsúhlasila celkovú rekonštrukciu bytového domu a úver na rekonštrukciu. Odporca neumožnil realizáciu rekonštrukčných prác na loggii jeho bytu spočívajúcu vo výmene hydroizolácie, dlažby a zábradlia, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ podaným návrhom domáha uloženia povinnosti odporcovi strpieť tieto stavebné práce.
Je nepochybné, že rozhodnutie o rekonštrukcii bytového domu zahŕňajúce opravu loggií bytov bolo prijaté na schôdzi vlastníkov nadpolovičnou väčšinou v súlade s § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. Odporca sa tejto schôdze nezúčastnil, avšak v zmysle § 14 ods. 4 cit. zákona mal právo obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol, preto námietky odporcu týkajúce sa nešpecifikovanie osôb na prezenčnej listine vzťahom k bytu príp. nebytovému priestoru, ako i skutočnosti, že sa o výsledku hlasovania nedozvedel, súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ odporca toto právo nevyužil, vzniká mu povinnosť podrobiť sa rozhodnutiu väčšiny vlastníkov bytov. Taktiež, ak odporca namieta, že Dodatok č. 1 k Zmluve o výkone správy je v rozpore so zákonom z dôvodu, že nebol podpísaný špecifikovanými vlastníkmi, mal právo obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu a nie namietať ho po 4-5 rokoch. Čo sa týka ďalšej námietky odporcu ohľadne charakteru loggie, ktorá podľa neho je príslušenstvom bytu a patrí do vlastníctva vlastníkov bytu, súd uvádza, že podľa § 10 ods. 3 Zák. č. 182/1993 Z.z. zákonodarca pripustil extenzívny výklad pojmu spoločné časti domu, keď do jeho obsahu zahrnul aj balkóny a loggie, čím potvrdil záujem celého domu na ich funkčnosti, stabilite a vzhľade. Toto preto potvrdzuje, že loggia tvorí spoločné časti bytového domu a vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu v súlade s § 14 ods. 1 cit. zákona boli oprávnení rozhodnúť o rekonštrukcii loggie, ktorá je predmetom sporu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel.
viac:http://www.rozsudky.com/rozsudok/849...e58dd566d7e3e9

Vlastník môže tvrdiť, že je jeho, keď na ňom stojí, ale nie keď sa naň pozerá a stojí pred spoločným domom. Ak sa opravuje fasáda domu, aj balkón je!

BOLI TO MERAČE? MERAJÚ súdy spravodlivo?
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov na Ul. 1. mája 2057/9, so sídlom Ul. 1. mája 2057/9, Snina, zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 2791/35, Snina proti žalovaným v 1. rade Š. S., nar. X. X. XXXX a v 2. rade B. S., rod. E., nar. X. X. XXXX, obaja žalovaní bytom X. Q. XXXX/X, W. o zaplatenie 896,61 eur s prísl. takto

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 896,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 1. 11. 2010 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania - náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 53,50 eur a náhradu právneho zastúpenia vo výške 117,32 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.



Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal na tunajší súd dňa 18. 3. 2011 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a a nerozdielne zaplatiť sumu 896,61 eur, úroku z omeškania a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, nachádzajúceho sa v P. vchode na X. poschodí v bytovom dome Q.-XX na T.. X. Q. XXXX/X B. W., sú členmi organizácie žalobcu. Neplnia si však svoju povinnosť platiť riadne a načas mesačné úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv a preddavky na plnenia v dohodnutej výške a súčasne neuhradili nedoplatok z konečného vyúčtovania úhrad za rok 2009. Ich dlh ku dňu 28. 2. 2011 predstavoval sumu 896,61 eur.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 31. 3. 2011 sp. zn. 10Ro/65/2011, proti ktorému žalovaný v 1. rade podal odpor odôvodnený tým, že voči žalobcom vyúčtovanej sume sa odvolal a žiadal preveriť meracie zariadenia na teplo.

Keďže uvedeným platobným rozkazom boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne, podaním odporu čo len jedného z odporcov, v súlade s ustanovením §174 ods. 2 O.s.p., sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s rozhodnutím o zápise žalobcu do registra združení, výpisom z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov, mandátnou zmluvou o zabezpečení činnosti, plnení a služieb pri výkone správy, prehľadom úhrad, konečným vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním a správou bytu za r. 2009, upomienkou, reklamáciou za vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu, súhrnou rozúčtovacou zostavou, žiadosťou Bytového družstva Snina o preskúšanie meračov, odpoveďou na reklamáciu konečného vyúčtovania, správami spoločnosti V.I. Trade s.r.o. Nitra a Metro Šumperk s.r.o. Šumperk, a zistil nasledovný skutkový stav.

Zmluvou o Spoločenstve vlastníkov bytov bolo založené Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome č. 2057/9 na ul. 1. mája v Snine. Súčasťou tejto zmluvy je aj zoznam vlastníkov bytov, ktorí k zmluve pristúpili a medzi nimi sa nachádza aj žalovaný v 1. rade.

Rozhodnutím Okresného úradu v Snine - odbor bytovej politiky č. 98/46 zo dňa 14. 4. 1998, bolo do registra združení vedenom Okresným úradom Snina zapísané, Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9, Snina.

Mandátnou zmluvou o zabezpečení činnosti, plnení a služieb pri výkone správy zo dňa 15. 12. 2010, uzatvorenou medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine ako mandantom a Bytovým družstvom Snina ako mandatárom, mandatár sa zaviazal pre mandanta vykonávať správu v bytovom dome na ul. 1. mája 2057/9 Snina.

Podľa Prehľadu úhrad Bytového družstva Snina, dlh žalovaných k 28. 2. 2011 voči žalobcovi, predstavoval sumu 896,61 eur.

Z Konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za r. 2009, nedoplatok žalovaných bol 896,61 eur.

Dňa 3. 6. 2010 žalovaný v 1. rade reklamoval vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu a súčasne žiadal o preverenie správnosti merania prístrojov.

Upomienkou zo dňa 7. 7. 2010 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalobca listom zo dňa 7. 9. 2010 oznámil žalovaným, že bol vykonaný kontrolný odpočet údajov, pričom nebola zistená závada a preto reklamácia nie je oprávnená. Uvedený výsledok reklamácie vyplýval zo správy spoločnosti V.I.Trade, s.r.o. Nitra zo dňa 2. 9. 2010, súčasťou ktorej bola aj správa Metra Šumperk s.r.o. Śumperk o stanovení ochýliek reklamovaných indikátorov. Z tejto správy vyplýva, že nebola zistená žiadna závada, pretože konkrétne merače neprekračovali odchýlku 5%.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní ako aj vo svojich písomných vyjadreniach, trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaní ako vlastníci bytu sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov. Majú povinnosť platiť preddavkovo príspevky do fondu údržby a opráv. Vyúčtovanie skutočnej spotreby tepla sa vykonáva prostredníctvom renovovanej firmy V.I. Trade, s.r.o. Nitra, ktorá vykonané rozúčtovania poskytuje bytovému družstvu. Konečné vyúčtovanie nákladov za r. 2009 vykonalo Bytové družstvo Snina na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej so Spoločenstvom vlastníkov bytov. Po doručení konečného vyúčtovania za r. 2009, žalovaní podali reklamáciu, kde žiadali preveriť správnosť merania meračov v byte, keďže nameraná spotreba sa im zdala vysoká. Bytové družstvo Snina tieto merače zaslalo spoločnosti V.I. Trade, s.r.o., ktorá ich odstúpila priamo výrobcovi - spoločnosti Metra Šumperk s.r.o.. Táto v liste zo dňa 30. 8. 2010 konštatovala, že nebola zistená žiadna závada, pretože merače neprekračovali odchýlku 5%. Dňa 7. 9. 2010 táto skutočnosť bola oznámená žalovaným a teda ich reklamácia bola vybavená tak, že merače neboli vadné.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní, ako aj v odpore proti platobnému rozkazu, namietal výšku nedoplatku z konečného vyúčtovania za r. 2009 a to konkrétne výšku vyúčtovaných nákladov za teplo na ústredné kúrenie vo výške 749,23 eur, ktoré sa mu zdali vysoké. Namontované merače mali 10ročnú záruku a žalovaného zarážalo, že niektoré boli menené po 1,5roku. Ostatné položky z konečného vyúčtovania nákladov za r. 2009 žalovaný v 1. rade považoval za správne.

Súd vypočul svedka H.. V. I., ktorý pracuje ako energetik na Bytovom družstve v Snine. Svedok uviedol, že bytové družstvo na základe mandátnej zmluvy robí vyúčtovanie spotreby dodávky energií a iných platieb pre žalobcu. Spracovanie podkladov a samotný výpočet spotreby tepla sa robí v súčinnosti so spoločnosťou V.I. Trade. V danom prípade v r. 2009 sa rozúčtovanie a samotný výpočet poplatkov za spotrebu tepla, robil podľa vtedy platnej Vyhl. č. 630/2005 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Princíp rozúčtovania nákladov a spotreby tepla na jednotlivé byty sa robí tak, že každý bytový dom má merač, ktorý sa nachádza v bytovom dome mimo bytov a ktorý meria teplo pre celý bytový dom. Odpočet nákladov tepla sa vykonáva každý mesiac. Konečný náklad tepla sa vykonáva za zúčtovacie obdobie od 1.1. do 31.12. toho ktorého kalendárneho roku. Z konečných nákladov tepla pre konkrétny bytový dom za jeden kalendárny rok sa robí rozúčtovanie, kde sú dve zložky - základná a spotrebná. Pri základnej zložke sa berie do úvahy len výmera bytu, kde 40% z celkového objemu dodaného tepla sa rozpočíta na každý byt podľa podlahovej výmery toho ktorého bytu. Spotrebnou zložkou je zvyšných 60% celkových nákladov, ktorá sa počíta na základe dielikov meračov na vykurovacom telese, ktoré sú násobené výkonom daného telesa a koeficientom nevýhodnosti postavenia bytu, keďže nie všetky byty v bytovom dome majú rovnaké postavenie. Byt žalovaných sa nachádza na prízemí, čím je znevýhodnený. Podľa vyhlášky, náklady na spotrebu tepla sa pri znevýhodnených bytoch prepočítavajú určitým koeficientom na každú konkrétnu izbu, t.j. zvýhodňovaná je len krajná izba alebo izba nad nevykurovanou pivnicou. Pomerové merače v bytovom dome účastníkov konania sa montovali koncom roka 2008 s naprogramovaným štartom 1. 1. 2009. U žalovaných na ich žiadosť boli demontované v lete 2010 a zaslané výrobcovi, ktorý na základe meraní ich vrátil ako bezporuchové. Všetky tieto merače sú pomerové rozdeľovače s diaľkovým odpočtom cez rádiové vlny, t.j. prístroj je namontovaný priamo na radiátore, kde indikuje spotrebu tepla a odpočet je diaľkový cez rádiové vlny. Niektoré z týchto rozdeľovačov boli menené, ale len z dôvodu, že nefungoval diaľkový odpočet. Na prístroji je mechanická plomba, ktorá ak je porušená, aktivuje sa elektronická plomba, ktorá svetelne signalizuje, že s prístrojom bolo manipulované, čo sa dá deaktivovať až technikom.

Po vykonanom dokazovaní žalovaný uviedol, že dlžnú sumu uhradí v súdom určenej lehote, keďže žalobcovi je ťažko dokázať pravdu. Podlžnosť chcel zaplatiť už dávno, avšak bola voči nemu podaná žaloba.

Na základe vykonaného dokazovania súd má za dostatočne preukázané, že podaná žaloba bola dôvodná.

Podľa ustanovenia §10 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

Podľa ustanovenia §10 ods. 6 Zák. č. 182/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Podľa ustanovenia §7 ods. 1 Vyhl. č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla
dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40% a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.

V danej veci súd má nesporne preukázané, že žalovaní na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov, sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine. Ďalej súd má za nesporne preukázanú skutočnosť, že na základe mandátnej zmluvy, Bytové družstvo Snina vykonáva správu pre Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine.

Pri výkone správy, Bytové družstvo Snina vystavilo konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2009 u žalovaných s vyčísleným nedoplatkom 896,61 eur. Pri konečnom vyúčtovaní bytové družstvo postupovalo podľa ustanovenia §7 ods. 1 Vyhl. č. 630/2005 Z.z. tak, že náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelilo na základnú zložku, ktorá tvorila 40% a spotrebnú zložku, ktorá tvorila 60% z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Uvedenú skutočnosť potvrdil výsluch svedka.

Žalovaní z tohto konečného vyúčtovania namietali len nákladovú položku teplo na ústredné kúrenie vo výške 749,23 eur, ktorá suma sa im zdala vysoká. Preto reklamovali konečné vyúčtovanie nákladov so žiadosťou o preverenie merania prístrojov. Túto reklamáciu žalobca vybavil ešte pred podaním žaloby na súd a to kontrolným meraním prístrojov priamo u výrobcu, ktorý konštatoval, že nebola zistená žiadna závada.

Výsledok reklamácie žalovaní nenamietali, nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, pričom žalovaný v 1. rade uviedol, že dlžnú sumu chcel uhradiť, avšak bola proti nemu podaná žaloba.

Keďže žalovaní nepreukázali úhradu za plnenia, spojených s užívaním bytu podľa konečného vyúčtovania za r. 2009 spolu vo výške 896,61 eur, preto súd v súlade s ustanovením §10 ods. 1 a 6 Zák. č. 183/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ich zaviazal na úhradu tejto sumy.

Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb..

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a teda súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 53,50 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 117,32 eur (2krát hlavný úkon po 51,45 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 7,21 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..


Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: F. T., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XX/X, H., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Sedliakom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza proti odporcovi spoločenstvu vlastníkov bytov s názvom: Súbežná 156 so sídlom Súbežná 156/33/5, 971 01 Prievidza, IČO: 42 013 712, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Šedivcom so sídlom Hodžova 14/1, Prievidza o zaplatenie 59,89 eur s príslušenstvom takto

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 46,26 eur od 22.2.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh sa sčasti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 46,26 eur za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 z a m i e t a.
Konanie sa sčasti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 46,26 eur za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009 z a s t a v u j e.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 175,44 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.


Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.1.2009, ktorý zmenil na pojednávaní dňa 27.4.2009, domáhal proti odporcovi zaplatenia 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 57,90 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 1,99 eur od 9.1.2009 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek tomu, že vo svojom byte si so súhlasom ostatných vlastníkov bytov vybudoval samostatný zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov.
Na návrh vydal súd dňa 4.2.2009 platobný rozkaz č.k. 9Ro/8/2009-31, ktorý bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009 a proti ktorému podal odporca dňa 25.2.2009 odpor, v ktorom uviedol, že žiada návrh zamietnuť, a to na tom skutkovom základe, že odporcovi sú náklady za teplú úžitkovú vodu účtované na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 20.10.2005.
Na pojednávaní dňa 27.2.2012 navrhovateľ zobral návrh späť sčasti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 46,26 eur za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil a ďalej konal o návrhu, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 46,26 eur od 28.1.2009 do zaplatenia.
Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to súhlas vlastníkov bytov zo dňa 4.5.2005 (čl. 5 - 6), kolaudačné rozhodnutie (čl. 7 - 8), oznámenie o zmene predpisu (čl. 9), vyúčtovanie za rok 2006 (čl. 10), žiadosť o zaujatie stanoviska (čl. 11), list odporcu (čl. 12), predžalobnú výzvu (čl. 13 - 14), odpoveď na predžalobnú výzvu (čl. 15), výzvu na predloženie stavebného povolenia (čl. 16), oznámenie o zmene predpisu (čl. 17), predžalobnú výzvu (čl. 18), odpoveď na predžalobnú výzvu (čl. 19), vyúčtovanie za rok 2007 (čl. 20), oznámenie o zmene predpisu (čl. 21), potvrdenia o platbách (čl. 22 - 26), predpis mesačných záloh (čl. 27), stanovisko vlastníkov bytov (čl. 28 - 29), zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov (čl. 37 - 39), dodatok k mandátnej zmluve (čl. 49 - 50), výsluch navrhovateľa a výsluch predsedníčky spoločenstva odporcu A. P.. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Odporca je spoločenstvom 30 vlastníkov bytov bytového domu číslo 156 na J. ulici v H., pričom toto spoločenstvo vzniklo na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzavretej dňa 20.10.2005. Podľa článku IX. bod 4, písm. c) vlastník bytu a nebytového priestoru pri neplnení povinností podľa predchádzajúceho bodu je povinný pri odpojení sa od odberu TUV uhradiť 10 % nákladov na spotrebu tepla na ohrev TUV nákladov na vodné a stočné vypočítanej z priemernej spotreby na osobu za príslušné zúčtovacie obdobie v dome, pričom v predchádzajúcom bode 3 boli stanovené povinnosti vlastníka bytu, podľa ktorých vlastník bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov nebude vykonávať úpravy, ktoré budú mať vplyv na zmenu spoluvlastníckeho podielu alebo na rozpočítavanie nákladov evidovaných pre celý dom.
Zhromaždením vlastníkov bytov bol dňa 14.8.2006 schválený dodatok k mandátnej zmluve uzavretej medzi odporcom a správcom G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“, podľa ktorého rozpočítanie nákladov na dodávku TÚV bude v rozsahu podľa dodatku č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 14.12.2005 s tým, že základná zložka nákladov bude vyúčtovaná všetkým bytom rovnakým dielom a bude činiť 10 % z nákladov na teplo pre prípravu TÚV. Spotrebná zložka nákladov na teplo pre prípravu TÚV bude činiť 90 % nákladov na teplo pre prípravu TÚV a bude vyúčtovaná taktiež všetkým bytom rovnakým dielom.
Navrhovateľ dňa 4.5.2005 požiadal vlastníkov bytov v bytovom dome, pričom 25 z 30 vlastníkov vyjadrilo svoj súhlas s tým, aby sa navrhovateľ odpojil od centrálneho vykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody. Dňa 3.11.2005 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie vydané stavebným úradom - Mestom Prievidza, ktorým bolo navrhovateľovi povolené užívanie zmeny stavby spočívajúcej v tom, že navrhovateľ vo svojom byte inštaloval plynový kotol, komín, rozvody kúrenia a rozvody studenej a teplej vody na účely samostatného vykurovania bytu a ohrevu teplej úžitkovej vody.
Odporca vyúčtovaním zo dňa 14.3.2007 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2006 540,94 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,868 GJ. Navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2006. Advokát navrhovateľa vyzval odporcu na vrátenie 410,94 Sk z takto vyúčtovanej čiastky listom zo dňa 31.8.2007, a to do 15.9.2007.
Odporca vyúčtovaním zo dňa 4.4.2008 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2007 613,56 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,871 GJ. Navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že jednak postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2007 a doplatil aj podľa tohto vyúčtovania dlžných 1.488,- Sk. Odporca oznámeniami o zmene predpisu zo dňa 13.3.2007 a 20.5.2008 žiadal od navrhovateľa, aby mu platil mesačné zálohy za poskytované služby, pričom za teplú úžitkovú vodu žiadal 60,- Sk mesačne. Navrhovateľ preddavky platil, a tak ako zálohu za teplú úžitkovú vodu za 12 mesiacov roku 2008 odporcovi postupne zaplatil 720,- Sk a za mesiac január roku 2009 zaplatil odporcovi dňa 8.1.2009 zálohu 1,99 eur. Návrh bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009.
Podľa § 7a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zmluva o spoločenstve musí obsahovať a) názov a sídlo spoločenstva, b) orgány spoločenstva a ich právomoc, c) spôsob správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, d) úpravu práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) úpravu majetkových pomerov spoločenstva, f) spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv.
Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. 12aa) (12aa Napríklad zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z.) Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. f) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa na účely tohto zákona rozumie odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení neskorších predpisov sa na účely tejto vyhlášky rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje teplota úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavanie množstva dodaného tepla v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 630/2005 Z.z.“) na rozpočítavanie nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody sa využívajú určené meradlá na meranie množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a určené meradlá na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania určené podľa § 8 sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania.
Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. základná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania, ak je v byte alebo nebytovom priestore zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 16.9.2007 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 1.1.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 22.2.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
Z ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že rozhodovanie o rozúčtovaní nákladov na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu na jednotlivých vlastníkov je v zásade v dispozícií rozhodovania spoločenstva, či už v zmluve o spoločenstve alebo v rozhodovaní orgánov spoločenstva. Toto rozhodovanie je však obmedzené v § 7b ods. 2 druhá veta zákona, podľa ktorého je ohraničené ustanoveniami osobitných predpisov, medzi ktorými je i zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ktorého vykonávacím predpisom je vyhláška č. 630/2005 Z.z. Táto vyhláška upravuje osobitným spôsobom na strane jednej rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie a na strane druhej rozpočítanie množstva tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Zatiaľ čo pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie podľa § 5 ods. 6 a § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. je vlastníkom bytov a nebytových priestorov umožnené, aby sa na rozpočítaní nákladov dohodli inak, ako je rozpočítavanie upravené vo vyhláške, pri rozpočítavaní tepla na prípravu teplej úžitkovej vody takéto ustanovenie absentuje, a preto sa na rozpočítavanie tepla na prípravu teplej úžitkovej vody vzťahujú výlučne ustanovenia vyhlášky, ktoré vzhľadom na to, že ide o verejnoprávny predpis upravujúci podnikanie v oblasti tepelnej energetiky, majú kogentný charakter, teda účastníci právnych vzťahov sa od týchto ustanovení nemôžu odchýliť. Preto súd posúdil ustanovenia zmluvy o spoločenstve ako aj dojednania navrhovateľa s ostatnými spoluvlastníkmi v časti, v ktorej sa dotýkali rozúčtovania nákladov na teplú úžitkovú vodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatné pre rozpor s vyhláškou č. 630/2005 Z.z.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca pri rozpočítavaní sporných nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody vychádzal práve z týchto ustanovení vyhlášky a žiadal od navrhovateľa, aby platil základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v bytovom dome. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Podľa právneho názoru v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2011, č.k. 2MCdo/7/2011 ak navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odberať nemohol, nemožno ho označiť za konečného spotrebiteľa podľa zákona a vykonávacej vyhlášky. Preto navrhovateľ nenaplnil požiadavku podľa § 2 písm. f) zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Vychádzajúc z tohto právneho názoru teda navrhovateľ nebol povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto zálohovými platbami navrhovateľa na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody a následne ich zúčtovaním v ročnom vyúčtovaní vznikalo odporcovi bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je odporca povinný navrhovateľovi podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že (i) odporca vyúčtovaním zo dňa 14.3.2007 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2006 540,94 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,868 GJ (navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2006); (ii) odporca vyúčtovaním zo dňa 4.4.2008 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2007 613,56 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,871 GJ (navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že jednak postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2007 a doplatil aj podľa tohto vyúčtovania dlžných 1.488,- Sk); (iii) odporca oznámeniami o zmene predpisu zo dňa 13.3.2007 a 20.5.2008 žiadal od navrhovateľa, aby mu platil mesačné zálohy za poskytované služby, pričom za teplú úžitkovú vodu žiadal 60,- Sk mesačne. Navrhovateľ preddavky platil, a tak ako zálohu za teplú úžitkovú vodu za 12 mesiacov roku 2008 odporcovi postupne zaplatil 720,- Sk a za mesiac január roku 2009 zaplatil odporcovi dňa 8.1.2009 zálohu 1,99 eur. Týmito platbami navrhovateľa na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody vzniklo na strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 1.874,50 Sk a 1,99 eur, čo jej spolu 64,21 eur. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil zaplatenie čiastky 59,89 eur. Preto súd návrhu v časti takto uplatnenej istiny vyhovel.
Navrhovateľ si v návrhu proti odporcovi uplatnil úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že advokát navrhovateľa vyzval odporcu dôvodne na vrátenie 410,94 Sk listom zo dňa 31.8.2007 do 15.9.2007. Preto sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal dňom 16.9.2007 do omeškania podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka a je navrhovateľovi povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, ktorá v tento deň predstavovala 4,25 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil len úrok z omeškania v sadzbe 6 % ročne a len od 1.9.2009. Preto súd navrhovateľovi takto uplatnený úrok z omeškania priznal.
Navrhovateľ si v návrhu proti odporcovi uplatnil úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 46,26 eur od 28.1.2009 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ žiadnym spôsobom od odporcu zaplatenie tejto čiastky pred podaním návrhu nežiadal, pričom návrh bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009. Preto sa odporca do omeškania so zaplatením tejto čiastky dostal podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku až dňa 22.2.2009, pričom tento deň predstavovala úroková sadzba ECB 2,5 % ročne. Takto by mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania v sadzbe 10,5 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania len v sadzbe 6 % ročne. Preto mu súd úrok z omeškania v takto uplatnenej sadzbe od 22.2.2009 priznal a v prevyšujúcej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 návrh zamietol, keďže odporca v tomto čase ešte nebol v omeškaní so zaplatením 46,26 eur. Právne posúdenie navrhovateľa, ktorý si uplatnil úrok z omeškania odo dňa podania návrhu je v rozpore s publikovaným analogicky na bezdôvodné obohatenie aplikovateľným zhodnotením rozhodovania súdov Slovenskej socialistickej republiky prejednaného a schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR 25.11.1976, Pls 2/76, podľa ktorého „úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku o nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 78 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; pravdaže dňom zúročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“
Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa neboli dôvodné právne námietky odporcu, ktorý prostredníctvom svojho advokáta tvrdil, že rovnako ako pri teple aj pri teplej úžitkovej vode vyhláška stanovuje ako sa má účtovať základná zložka ceny, a to bez ohľadu na to, či teplú úžitkovú vodu navrhovateľ používal alebo nepoužíval. Tento právny názor bol v rozpore s právnym názorom vyplývajúcim z rozhodnutia dovolacieho súdu v tomto konaní, keďže navrhovateľa po jeho odpojení sa od prívodu teplej vody nemožno považovať za konečného spotrebiteľa. Rovnako nemožno považovať za dôvodnú námietku odporcu spočívajúcu v tvrdení, podľa ktorého k odpojeniu navrhovateľa došlo bez súhlasu schôdze vlastníkov bytov, keďže z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že navrhovateľ požiadal vlastníkov bytov v bytovom dome o súhlas a 25 z 30 vlastníkov vyjadrilo svoj súhlas s tým, aby sa navrhovateľ odpojil od centrálneho vykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody, pričom takáto možnosť odpojenia sa bola upravená aj v zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov. Nedôvodná bola aj námietka premlčania všetkých tých platieb navrhovateľa, ktoré boli odporcovi navrhovateľom zaplatené pred 28.1.2007, teda v období dvoch rokov spred podania návrhu. Navrhovateľ sa vrátenia peňazí zaplatených odporcovi na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody za roku 2006 a 2007 domáhal nielen na základe skutočnosti zaplatenia zálohových platieb, ale na základe toho, že mu tieto zálohové platby boli v ročnom zúčtovaní započítané. Preto vo vzťahu k týmto platbám začala dvojročná premlčacia doba plynúť nie dňom zaplatenia zálohových platieb, ale až dňom ich zúčtovania v ročnom zúčtovaní, ku ktorému pri platbách za rok 2006 a 2007 došlo v období dvoch rokov spred podania návrhu.
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Neúspech navrhovateľa spočívajúci v zastavení konania sčasti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009 a zamietnutí návrhu sčasti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 vo vzťahu k výroku, ktorým bolo navrhovateľovi v jeho návrhu vyhovené, treba považovať za jeho nepatrný neúspech. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh o výške 16,50 eur, zaplatením súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 16,50 eur a právnym zastúpením, ktorých výška bola určená podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur, (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.4.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 16,60 eur, režijný paušál vo výške 6,95 eur; (iv) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - odvolanie podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur, (v) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - podnet na podanie mimoriadneho odvolania odvolanie podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 7,41 eur; (vi) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.2.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 16,60 eur, režijný paušál vo výške 7,63 eur. Celkom trovy konania navrhovateľa predstavujú 175,44 eur, ktoré súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporcu zaplatiť advokátovi navrhovateľa


Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: S. - O. S. M., O..U.. so sídlom S. X, M., Y.: XX XXX XXX, zastúpeného W.. D. T., X. so sídlom v M., N. XX/X, proti odporkyni: H. S., bytom M., Ul. X.. A., X/XX, o zaplatenie 422,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. apríla 2011, č.k. 17C/139/2010 - 78, takto

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .


Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 219,84 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 01.08.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 422,86 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 01.08.2008 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že odporkyňa bola vlastníkom bytu, v ktorom vykonáva správu, pričom nezaplatila nedoplatok z vyúčtovania za rok 2007 vo výške 422,86 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 6.623,- Sk, t.j. 219,84 Eur. Jedná sa o nedoplatok, ktorý bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, a to predovšetkým za dodávku tepla podľa platnej právnej úpravy a za dodávku teplej vody podľa skutočne nameraných hodnôt, za obdobie mesiacov január - apríl 2007. Preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a zároveň mu priznal aj uplatnené úroky z omeškania. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmluve o výkone správy bolo dohodnuté, že zúčtovanie dodávky vody, teplej vody a stočného sa vykoná podľa skutočnej spotreby. Napriek tomuto dojednaniu v zmluve v rozpore s týmto dojednaním a v rozpore s pôvodným vyúčtovaním nákladov za rok 2006 navrhovateľ postupoval tak, že svoje pôvodne vystavené vyúčtovanie opravil a namiesto preplatku vo výške 5.214,- Sk od navrhovateľky žiadal nedoplatok za rok 2006 vo výške 6.116,- Sk. Ako dôvod tohto nedoplatku uviedol, že náklady na vodu, teplú vodu a stočné boli rozúčtované podľa priemeru spotreby jednotlivých bytov za predchádzajúce roky, o čom rozhodla schôdza vlastníkov bytov, ktorá sa konala 15.11.2007. Súd prvého stupňa konštatoval, že uvedené rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov bolo urobené až v čase, keď navrhovateľka nebola vlastníčkou bytu, preto ani toto rozhodnutie nemohla ovplyvniť svojou účasťou na schôdzi vlastníkov, príp. návrhom, ktorým by sa domáhala neplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyňu nezaväzujú také zmeny vzťahu navrhovateľa ako správcu a jej ako vlastníčky bytu, ktoré boli urobené na základe právnych úkonov urobených po tom, ako prestala byť vlastníčkou bytu. Vo vzťahu k povinnostiam odporkyne preto rozhodnutie schôdze zo dňa 15.11.2007 nevyvolalo žiadne právne následky, preto návrh v prevyšujúcej časti o zaplatenie 6.116,- Sk, čo je 203,01 Eur, zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 8b ods. 2 písm. e/, § 10 ods. 1, § 14 ods. 4 a § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. V odvolaní uviedol, že podľa čl. II bod 2.5. písm. b/ Zmluvy o výkone správy vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty v dome podľa nameraných hodnôt v byte pri dodávke tepla pre ohrev teplej úžitkovej vody, vodné a stočné studenej vody a teplej úžitkovej vody podľa fakturačného domového vodomeru pomerom podľa bytových vodomerov. Opravné vyúčtovanie bolo vykonané z dôvodu nefunkčných vodomerov, preto jeho podkladom nemohli byť údaje podľa nameraných hodnôt. Preto na zhromaždení vlastníkov, konanom dňa 15.11.2007 bolo schválené rozpočítanie nákladov iným spôsobom. V konaní dokladoval, že rozúčtovanie iným spôsobom, teda podľa priemeru spotreby v predchádzajúcich rokoch bolo predmetom šetrenia Slovenskej energetickej inšpekcie, ktorá pri kontrole nezistila porušenie vyhlášky č. 630/2005 Z.z. Z uvedeného má za to, že vyúčtovanie nákladov za rok 2006 nebolo vykonané ani v rozpore so zákonom, ale ani v rozpore so zmluvou, pretože ak neboli odbery riadne namerané, nemohli byť podľa meraní ani rozpočítavané. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu, že odporkyňu nezaväzujú také zmeny vzťahu navrhovateľa ako správcu a jej ako vlastníčky bytu, ktoré boli urobené na základe právnych úkonov urobených po tom, ako prestala byť vlastníčkou bytu namietal, že odporkyňa síce previedla vlastníctvo k bytu na nového vlastníka zmluvou zo dňa 17.04.2007, ale k trvalému pobytu v byte bola prihlásená až do 16.06.2008. Teda aj keby jej navrhovateľ alebo zástupcovia domu chceli oznámiť termín a program zhromaždenia, mohli jej zásielky adresovať len do bytu, o vyúčtovanie ktorého sa jedná. Okrem toho išlo o vyúčtovanie roku 2006, počas ktorého odporkyňa v byte bývala a spotreby za toto obdobie nemôžu ísť na ťarchu kupujúceho, ktorý bol vlastníkom v čase hlasovania, ako súd vyvodzuje z citácie ust. § 8a ods. 7 zák. č.182/1993 Z.z., podľa ktorého nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru zaväzujú aj právne úkony, týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Na zhromaždení vlastníkov 15.11.2007 sa nerozhodovalo o otázkach týkajúcich sa spoločných častí domu, ale o otázkach priamo súvisiacich s užívaním bytu, ktoré sa môžu dotknúť len vlastníka, ktorý poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu v predmetnom období aj spotreboval. Dal do pozornosti, že nedoplatok v sume 6.116,- Sk podľa názoru prvostupňového súdu nie je pohľadávkou voči odporkyni, ale pritom nevzal do úvahy námietku navrhovateľa, že pôvodne vypočítaný preplatok v sume 5.214,- Sk bol odporkyni vyplatený. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 219,84 Eur s príslušenstvom nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.), preto ho odvolací súd nepreskúmaval. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uplatňuje ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva, pričom o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Preskúmaním rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a vec aj správne právne posúdil.

Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha proti odporkyni zaplatenia nedoplatkov za rok 2006 na základe vyúčtovania, ktoré v rozpore so svojim pôvodným vyúčtovaním urobil iným spôsobom ako bolo dohodnuté v Zmluve o výkone správy, a to na základe rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov ktorá sa konala až po tom, čo odporkyňa prestala byť vlastníčkou bytu, nemôže byť takéto rozhodnutie pre odporkyňu právne záväzné.

Z článku II bod 2.5. písm. b/ Zmluvy o výkone správy vyplýva, že vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty v dome podľa nameraných hodnôt v byte pri dodávke tepla pre ohrev teplej úžitkovej vody, vodné a stočné studenej vody a teplej úžitkovej vody podľa fakturačného domového vodomeru pomerom podľa bytových vodomerov.

Pokiaľ zhromaždenie vlastníkov bytu o rozúčtovaní nákladov rozhodlo inak, v čase, kedy odporkyňa už nebola vlastníčkou bytu, jeho rozhodnutie môže zaväzovať iba vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, čo vyplýva z ust. § 14 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k povinnostiam odporkyne preto rozhodnutie schôdze zo dňa 15.11.2007 nemohlo vyvolať žiadne právne následky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v tejto časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, považoval za správne. Preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

...určené podľa § 8 cit. vyhlášky, boli rozdelené na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10% a spotrebná zložka 90% nákladov na prípravu TÚV v objekte rozpočítania. Podľa § 9 ods. 2 citovanej vyhlášky základná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor v objekte rozpočítania, ak je v byte alebo nebytovom priestore zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody. Zo stanoviska URSO, odboru regulácie tepelnej energetiky ďalej vyplynulo, že pri odstavených radiátoroch rozpočítanie množstva dodaného tepla podľa základnej a spotrebnej zložky má vyrovnať rozdiely medzi „nameraným“ množstvom tepla dodaným do miestnosti vykurovacou sústavou a skutočne dodaným, ktoré do miestnosti prestúpi aj z vedľajších miestností vnútornými priečkami pri rozdielnych vnútorných teplotách miestností ( bytov ). Vlastníci bytov s individuálnym vykurovaním, čo je aj prípad odporcu, odoberajú aj časť tepla, ktorá prestúpi tiež do spoločných priestorov, ktoré nie sú vybavené vykurovacím telesom ( vstupná hala, chodby, schodištia a pod ) z priestorov, ktoré sú vykurované centrálne a využívajú ich všetci obyvatelia. Preto podľa citovanej vyhlášky majú povinnosť prispievať na dodávku tepla do nich aj tí užívatelia bytov s individuálnym vykurovaním, ktorí využívajú prestup tepla z miestnosti vykurovaných centrálne a na úkor centrálne vykurovaných bytov si znížili svoje náklady na teplo. Citovaná vyhláška upravuje aj spôsob rozpočítavania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania. Vyplýva z nej postup rozúčtovania tepla tak, aby každý konečný spotrebiteľ, ktorý má možnosť odoberať teplú úžitkovú vodu, prispieval na základnú zložku. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy teda za teplú úžitkovú vodu by sa neuplatňovala základná zložka len u tých konečných spotrebiteľov, ak by u nich bolo vykonané také technické opatrenie na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody pripravovanej centrálne, aby konečný spotrebiteľ nemohol úžitkovú vodu odoberať vôbec.

Rozhodnutia ŠEI
§ 18 ods. 4 písmeno d) zákona č. 657/2004 Z. z. (3 500€) (330,- €) (400€)

§ 5 ods. 2 písm. c) a § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z.

§ 17 ods. 4 písm. e) zákona NR SR č. 657/2004 Z.z. (20€)

§ 9 ods. 2 vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z.z.

v § 17 ods. 1 (1650,- €),
§ 25 ods. 2 (1850,- €)

§ 18 ods. 4 písm. d) (349€)

§ 17 ods. 4 písm. b) (165€)

Rozsudkom v mene Slovenskej republiky 17C/127/2010 – 177 odporkyňa je povinná zaplatiť spoločenstvu Dozachem 43,35 € s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 1.6.2009 do zaplatenia so zmluvnou pokutou z tejto sumy vo výške 0,1% denne od 1.6.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 123,52 € (trovy právneho zastúpenia 107,02 eur, iné trovy 16,5 eur, číže súdny poplatok), ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatného rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 528,16 €, ktoré je povinná zaplatiť Okresnému súdu v Prievidzi a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. (súdny znalec na vyúčtovanie).
Odporkyni sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznáva.

Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi nenadobudol právoplatnosť. Odporkyňa podala odvolanie.

Krajský súd v Trenčíne uznesením rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o oslobodení od platenia súdnych poplatkov mení tak, že odporkyni priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v ½ -ici.

Vo výroku o náhrade trov účastníkov mení konania rozsudok okresného súdu tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 61,76 € (z toho trovy právneho zastúpenia 53,51 eur, iné trovy 8,25 eur), ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatného uznesenia.

Vo výroku o náhrade trov štátu rozsudok okresného súdu mení tak, že odporkyňa je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 264,8 €, ktoré je povinná zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V prejednávanej veci je nepochybné, že podľa konečného rozhodnutia bola odporkyňa neúspešná v konaní, pričom zo štátnych prostriedkov bolo uhradené znalecké vo výške 528,16 Eur. Štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v prípade, ak súd účastníkovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. Keďže v danom prípade bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v ½-ici, aj povinnosť odporkyne neúspešnej v konaní hradiť trovy, ktoré štát platil na znalecké dokazovanie je daná v rozsahu ½-ice, čo predstavuje v danom prípade 264,80 Eur.
Pri rozhodovaní o náhrade trov medzi účastníkmi navzájom považoval odvolavaci súd za opodstatnené aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi sčasti, t.j. v rozsahu ½-ice neprizná náhradu trov. Predpokladom použitia citovaného zákonného ustanovenia je, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Jeho aplikácia je odôvodnená tým, že by strohé uplatnenie ustanovení o náhrade trov mohlo v konkrétnom prípade viesť k nežiaducej tvrdosti. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa podľa súdnej praxe prihliada predovšetkým na osobitné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania.V prejednávanej veci je nepochybné, že jediným príjmom odporkyne je invalidný dôchodok vo výške 285 Eur mesačne a jej majetkom je 1-izbový byt. Takto zistené okolnosti považoval súd za také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov úspešnému účastníkovi a to v danom v rozsahu ½-ici.P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Trenčíne dňa 5. Septembra 2012
JUDr. Emília Zimová
predsedníčka senátu

Toľko súdy.

Úspešný účastník konania je spoločenstvo vlastníkov bytov. Nemá žiadny majetok, všetky poplatky boli hradené z FOaÚ. FOaÚ tvoria všetci vlastníci bytov podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. V spoločenstve máme dôchodkyne, ktoré majú menší dôchodok, hoci pracovali celý život, ako uvedená odporkyňa má invalidný dôchodok. Vlastníci bytov počas 6 rokov sponzorujú odporkyňu, nakoľko ona neplatí v plnej výške predpísane zálohové platby, sama si ich kráti a nedoplatí ani ročný nedoplatok. Za každý rok máme podanú žalobu.
Náklady spoločenstva vlastníkov bytov boli 16,5 € (súdny poplatok), 56,05 € (právne služby) a nedoplatok 43,35 €. Spolu 115,90 €.No ako úspešný účastník dostaneme podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne nedoplatok, súdny poplatok ½-ici, za právne služby ½-ici a úroky z omeškania a so zmluvnou pokutou. Táto suma po sčítaní je 106,63 €. Po ukončení súdov spoločenstvo je v strate a nedostane ani tie peniaze, ktoré malo na výdavkoch. A tak naše dôchodkyne budú aj naďalej dotovať našu mladšiu invalidnú dôchodkyňu, ktorá je rómskeho pôvodu.
Okrem spoločenstva, ani štát nedostane svoje výdajky za znalca, ale len v ½-ici. Aj štát dotuje tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona. Títo dlžníci budú poukazovať, že veľa platia, že ony nemohli mať také náklady. Zasa sa budú súdiť nakoľko ony sú oslobodení od súdnych poplatkov. Začarovaný kruh. Súdy majú robotu, plačú aké majú malé platy a ty predseda zadarmo dokazuj na súde, že si dobre spravil vyúčtovanie a nikde sa nepomýlil. Ak by si sa náhodou pomýlil, platíš v plnej výške súdny poplatok, právne služby aj znalca a nikto ťa neoslobodí od platenia.

A kto dotuje ten štát? Ty, Sito, ja,... Vážne "vtipné" takéto rozhodnutie, keď neurobiť nič by vás vyšlo lacnejšie