Autor: Doc. Mojžiš


Neistota merania (oficiálna definícia)
-
- je pridruženým parametrom výsledku merania a vyjadruje disperziu hodnôt,
- ktoré sa opodstatnene môžu prisúdiť meranej veličine


Grafické znázornenie (histogram)

Nekorigovaný priemer viacnásobných meraní

Korekcia na všetky systematické vplyvy

Korigovaný aritmetický priemer viacnásobných meraní

Štandardná neistota známych zdrojov

Kombinovaná štandardná neistota

Rozšírená kombinovaná štandardná neistota

Skutočná hodnota meranej veličiny



Základné spôsoby vyhodnocovania neistoty

postup A je založený na štatistickom vyhodnocovaní viacnásobných meraní
postup B je založený na iných postupoch ako je štatistická analýza

A - štandardná neistota typu A
B - štandardná neistota typu B

Ich zlúčením dostávame kombinovanú štandardnú neistotu

Ale on tiež napísal, že takmer. Takže nie na 100%.

PRVN jsou mimo metrologii, aproto snadno dokážou zázraky.

Jsou to hračky pro dospělé.

Pokud se nikdo neztěžuje, potom je to přece všechno OK.

O co vlastně jde?

10 EUR každý rok za pozdrav trubičkové lobby.

Za rozúčtování tepla v bytovém domě jsou na 100% zodpovědní vlastníci bytú.

Hra s čísly PRVN je adrenalin.

PRVN jsou mimo metrologii, aproto snadno dokážou zázraky

Ale to nevadí, že sú mimo metrológiu! Hlavne, že nie sú mimo domu, tam domu, vlastníkom domu neposlúžia. V dome ich potrebujú na získanie iných čísel na rozpočítanie dodaného tepla do domu a nákladov z to dodané teplo. A zázraky, to áno!

Za rozúčtování tepla v bytovém domě je na 100% zodpověný vlastník bytu.

No ty si dobrý, to by si každý naúčtoval €,2. A zbytok by kto zaplatil? Ty?!

Za rozúčtovanie zodpovedá správa domu, alebo ten koho rozúčtovaním správa poverí. Samozrejme musí byť v súlade s vyhláškou 358/2009, alebo rozhodnutím vlastníkov, ak využili možnosť vo vyhláške, rozhodnúť inak ako je vo vyhláške, ale musí to byť v súlade so zákonom 182/1993, §14.

Tak - tak, tie merače, to ti je úžasná vec, hotové zázraky dokážu, dokážu, dokážu ...

Za rozúčtování tepla za ÚT v bytovém domě jsou:

na 100% zodpovědní vlastníci bytú.


Prosím uveďte, kde je v legislativě SR uvedený opak.

Děkuji.

Tak napoly máš pravdu, teda 50 : 50.

§ 7c

(1) Orgánmi spoločenstva sú

a) predseda,
b) rada,
c) zhromaždenie,
d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.


(2) Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie

a) rozpočet spoločenstva na príslušný kalendárny rok,
b) ročnú účtovnú závierku spoločenstva,
c) výšku mesačných úhrad za plnenia,
d) výšku mesačných platieb za správu,
e) použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
g) vyúčtovanie úhrad za plnenia,
h) podanie návrhu na exekučné konanie, 12ab)
i) vykonanie dobrovoľnej dražby12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.


(9) Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie

a) schvaľuje zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia,
b) schvaľuje rozpočet,
c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia,
d) schvaľuje výšku mesačných úhrad za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
e) rozhoduje o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) volí a odvoláva členov rady,
g) volí a odvoláva predsedu,
h) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva,
i) rozhoduje o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru a o vstavbe a nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov,
j) rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy,
k) určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady,
l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.

Ak zhromaždenie neschváli vyúčtovanie úhrad za plnenia, štaturáť nemôže rozdať vyúčtovanie za služby. Ale či sa zákon dodržuje, je vo hviezdach ...


Tam kde sú ľudia, vlastníci bytov lemry, lemravé je to zo zákona inak.

§ 8a

(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä

a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

(2) Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

No vidíš, zákon na to pamätá, že keď je to vlastníkom, lemram jedno, aj tak ho musia dostať a bez schvaľovania.

Vykladači zákona hovoria:

Prvá úhrada, ktorú sú vlastníci povinní uhrádzať je poplatok na správu domu. Kto by to robil zadarmo, alebo že by to musel niekto robiť zadarmo?

Druhá povinná úhrada je poplatok do FOaÚ.

Tretia povinná úhrada sú zálohy za poskytované služby .

§ 10

(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

(2) Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,
f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

(3) Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.

(4) Spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.

(5) Prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu.

(6) Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Spoločnými zariadeniami v dome sú najmä vchodové dvere, signalizačný systém otváranie vchodových dverí, výťahy, osvetlenie spoločných priestorov, rozvody elektriny po elektromer, ktorý je majetkom dodávateľa elektriny, rozvod od elektromeru do bytu je majetok vlastníka. Rozvod plynu po plynomer, rozvody za plynomerom sú majetkom vlastníka. Rozvody vody teplej vody, uzatvárací ventil rozvodu v byte, vodomer na teplú vodu, povinnosť zo zákona, rozvody za vodomerom sú majetkom vlastníka bytu. Rozvody na studenú vodu, uzatvárací ventil rozvodu v byte vodomer na studenú vodu, nie je povinný zo zákona, rozvody za vodomerom sú majetkom vlastníka bytu. Odvod splaškových vod, kanalizácia po odbočku, prípojku bytu. Vykurovací systém, kompletný, rozvody, ventily, radiátory, termostatické hlavice, PRT, alebo určené meradlá.

Niektoré správy domov vlastníkom nabulíkali, že všetko, čo je za dverami bytu, je vlastníkov majetok. Na niektorí aj tomu veria, potom sa aj tak správajú, že ich.

Spoločné zariadenia, ich opravy sa hradia, teda mali by sa z FOaÚ, okrem vecí, ktoré si chce vlastník vymeniť na vlastné náklady, aj napriek tomu, že sú funkčné, teda mimo havárie. Sú to najmä radiátory, ktoré by mali zodpovedať na projektovanému výkonu vyregulovania systému, pri prestavbe kúpeľne, kuchyne uzatváracie ventily ak sa mu nepáčia pôvodné.

Pri zohľadňovaní miery využívania spoločného zariadenia, komu to troška páli, tak je mu jasné, že sa jedná o využívanie spoločného osvetlenia domu, vozenie výťahom za tieto služby sa náklady rozpočítavajú podľa osôb, alebo osobomesiacov.

Služby, dodávka vody, teplej je povinnosť merať jej spotrebu v bytoch, podľa zaznamenaných hodnôt sa rozpočítavajú náklady za dodané teplo v teplej vode. Studenej, ak sa vlastníci nedohodli na meraní jej spotreby, tak podľa osôb, osobomesiacov. Ak áno, tak podľa nameranej spotreby. Teplo, ak sa vlastníci dohodli, že podľa podlahovej plochy, tak správa domu nemusí zabezpečiť meranie tepla v bytoch. Ak nie, správa musí zabezpečiť meranie tepla v bytoch, náklady za teplo rozpočítať podľa vyhlášky 358/2009, alebo iným spôsobom, ak si ho vlastníci schvália v súlade so zákonom 182/1993, § 14.

Ale, keď je zákon až na druhom mieste. Na prvom sú vždy predsa ľudia, a tí sa rozhodnú sem - tam aj v rozpore so zákonom, ale ak to nikomu v dome nevadí, je všetko v poriadku. Ostatných, okrem správy domu to nemusí zaujímať. Či? Jedine orgány v trestnom konaní, ak by niektorý vlastník podal na polícii trestné oznámenie, možno na neznámeho pachateľa.

aj toto je tam:

a tak stále dokola...

Nejak si odbočil, bokom utekáš ...

O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. novembra 2005 č.k. 16 C 53/05-127
zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej
120 201,-- Sk z dôvodu nezaplatenia vyúčtovania služieb spojených s užívaním nebytových
priestorov. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa do nebytového priestoru žalovanej dodávku
tepla za vykurovacie obdobie roku 2000 nezabezpečovala a dospel k záveru, že keď teplo
do objektu žalovanej nebolo dodávané (vykurovanie nebytového priestoru je zabezpečené
samostatne), nemohlo dôjsť na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451
ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že žalovaná požadované stavebné
povolenie nepredložila nemalo vplyv na požadovanie úhrady za teplo, ktoré reálne žalovanej
nedodávala. Žalovanej priznal náhradu trov konania 6 020,-- Sk (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. decembra 2006
sp.zn. 4 Co 53/06 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. V časti náhrady trov
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za preukázané, že 25. júla 2000 bola
uzavretá zmluva o výkone správy (bytový dom č. X. na D.. č. X. a X.) podľa § 8. zák.č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Touto zmluvou sa správca (žalobkyňa) zaviazal zabezpečiť poskytovanie plnení
spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov dodávkou tepla pre ústredné kúrenie
a teplej úžitkovej vody pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vyjmúc tých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej úžitkovej
vody, čo preukázali správcovi právoplatným stavebným povolením Okresného úradu
Bratislava I, odbor životného prostredia. Poukázal na v konaní preukázané skutočnosti, t.j., že
žalovaná mala prenajatý suterénny nebytový priestor od roku 1995, kedy vlastníkom
bytového domu bolo Hlavné mesto SR Bratislava v správe Mestskej časti B., ktorá
vykonávala správu tohto bytového domu svojou príspevkovou organizáciou Bytovým
podnikom Mestskej časti B. a v tejto dobe bola realizovaná stavba etážového kúrenia.
Žalovaná v odvolacom konaní listom z 2. júna 1995 adresovaného Bytovému podniku
mestskej časti B. preukázala, že na základe jej žiadosti zo 17. mája 1995 o odpojenie ÚK
a TÚV a ohliadky nebytového priestoru na D.. č. X. a X. B. – potraviny bytový podnik
s týmto odpojením súhlasil. Žalovaná skutočnosť, že je odberateľkou plynu preukázala
prihláškou k odberu zemného plynu Slovenského plynárenského priemyslu evidovanou
pod číslom odberu 103/95. Z uvedeného pre odvolací súd vyplynulo, že žalovaná mala súhlas
s odpojením ÚK a TÚV v nebytových priestoroch a mala vlastný vykurovací systém
s vlastným zdrojom tepla realizovaným v roku 1995, keď vlastníkom nebytových priestorov
bolo Hlavné mesto SR Bratislava, t.j. predtým, ako sa v roku 1998 stal vlastníkom
nebytových priestorov. Tento súhlas podľa názoru súdu treba považovať za kvalifikovaný
súhlas prenajímateľa, resp. za dohodu s vlastníkom domu a žalovaná sa tým zbavila
povinnosti platiť úhradu za služby spojené s dodávkou tepla.
Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že dovolanie proti
tomuto rozsudku je prípustné, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu. Za otázku zásadného právneho významu považoval posúdenie, či na základe
vykonaných stavebných zmien v spôsobe vykurovania bez stavebného povolenia
a právoplatného kolaudačného rozhodnutia žalovaná je povinná platiť úhradu za dodávku
tepla.
Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa, keď namietala, že postupom súdu
jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď žalovaná až v odvolacom konaní tvrdila
existenciu súhlasu pôvodného vlastníka s odpojením sa žalovanej od centrálneho ústredného
kúrenia a keď odvolací súd oprel svoj právny záver o takýto dôkaz. Podľa jej názoru sa
odvolací súd dopustil tzv. prekvapivého rozhodnutia a porušenia princípu dvojinštančnosti
konania. Dovolateľka v dovolaní nesprávne právne posúdenie ako dovolací dôvod neuvádza,
avšak z obsahu dovolania možno vyvodiť, že má za to, že súdy nesprávne vyhodnotili obsah
zmluvy, najmä Čl. II Zmluvy o výkone správy z 25. júla 2000 a tým aj otázku existencie
záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v časti o dodávaní tepla ako aj povinnosti
vlastníka, ktorý sa odpojí od dodávky tepla z centrálneho zdroja, preukázať sa právoplatným
kolaudačným rozhodnutím.
Žalovaná žiadala dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, v ktorom
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, že vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle
§ 238 ods. 3 O.s.p. vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu,
pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade,
okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm.a/ a b/ O.s.p.
môže byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom
rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd skúmal, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia. Existenciu žiadnej vady uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd
nezistil.
Dovolací súd sa osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobkyňou, že
v predmetnej veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. O vadu z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významnú ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom účastníkovi konania odňal jeho procesné
práva. V prejednávanej veci takéto skutočnosti zistené neboli.
Nemožno vylúčiť opretie rozhodnutia odvolacieho súdu výlučne o dôvody, ktorým súd
prvého stupňa nepripisoval podstatný význam a zásadná nemožnosť ďalšej polemiky
účastníka s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu by mohli byť postupom odnímajúcim
účastníkovi možnosť konať pred súdom, s poukazom na zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí.
V prejednávanej veci o takýto prípad nešlo.
Súdy oboch stupňov sa vyrovnali zhodne s vplyvom absencie stavebného
povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia (ohľadne vlastného zdroja tepla
a teplej úžitkovej vody) na povinnosť žalovanej platiť úhradu. Je pravdou, že súd prvého
stupňa, na rozdiel od odvolacieho súdu, v dôvodoch rozhodnutia sa bližšie nezaoberal
okolnosťami súhlasu predchádzajúceho vlastníka predmetného bytového domu s odpojením
žalovanej od centrálneho vykurovacieho systému. Táto okolnosť však nebola pre žalobkyňu,
ako tvrdí v dôvodoch dovolania novou okolnosťou, lebo už na pojednávaní pred súdom
prvého stupňa konanom 11. mája 2005 (č.l. 62) právny zástupca žalovanej tvrdil, že žalovaná
v roku 1995 ako nájomkyňa nebytového priestoru požiadala vtedajšieho vlastníka (Mestská
časť B.) o súhlas s odpojením od centrálneho vykurovacieho systému. Žalobkyňa túto
tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnila.
Dovolanie je v danej veci prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p. len preto, že jeho
prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň
vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.
Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, bola dovolateľka
oprávnená jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd
dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich
riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať
skutkovými otázkami.
Tým, že odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie (za účelom
posúdenia, či na základe vykonaných stavebných zmien v spôsobe vykurovania bez
stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia žalovaná je povinná platiť
úhradu za dodávku tepla) vytvoril žalobkyni procesnú možnosť domôcť sa v dovolacom
konaní preverenia správnosti odvolacím súdom zaujatého právneho názoru, ktorým vyslovil,
že stavebné konanie a dodatočné povolenie zmeny spôsobu užívania nebytového priestoru
nemôže mať vplyv na nároky uplatňované v tomto konaní, keď žalovanou od roku 1995
užívané nebytové priestory, na základe súhlasu vtedajšieho vlastníka, boli odpojené
od centrálneho vykurovacieho systému a žalovaná mala vlastný vykurovací systém s vlastným
zdrojom tepla.
Z obsahu Zmluvy o výkone správy z 25. júla 2000 vyplýva (Čl. II bod 2. písm.b/) pre
správcu (žalobkyňu) povinnosť zabezpečiť dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej
úžitkovej vody pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Túto povinnosť nemá
voči tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej
úžitkovej vody. Okolnosť, že žalovaná bola takýmto vlastníkom (s vlastným zdrojom) nebola
žiadnymi relevantnými dôkazmi spochybnená. Povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch
dodávky centrálne dodávaného tepla do ostatných bytových a nebytových priestorov nemožno
vyvodiť zo skutočnosti, že dodatočne nepreukázala právoplatné stavebné povolenie o zmene
spôsobu užívania nebytového priestoru. Dovolací súd potom zhodne s názorom odvolacieho
súdu má za to, že splnenie takejto povinnosti žalovanou je bez právneho významu, keď
povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je platiť za skutočne dodanú energiu
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že záver odvolacieho súdu bol v predmetnej veci
správny a dovolanie žalobkyne neobsahovalo také dôvody, ktoré by mohli spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Dovolací súd preto jej dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
Úspešnej žalovanej (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 a § 243c O.s.p.) dovolací súd
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodala návrh na ich priznanie (§ 151
ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

odbočil, odbočil, ale dookola je niekedy bližšie

Reakcia na sitov príspevok v inej téme:
Sito, v prvom rade , nie je vyregulovanie ako vyregulovanie. Vyregulovanie (hydraulické vyváženie) má 3 základné úlohy (ciele).
1.) odstrániť rozdiely medzi nedokurovanými a prekurovanými miestnosťami a vytvoriť podmienky na dosiahnutie rovnakej teploty vo všetkých miestnostach
2.) vytvoriť podmienky pre reguláciu spotreby tepla, tak, aby teplo ušetrené jedným radiátorom nebolo natláčané do okolitých radiátorov, ale aby sa táto úspora prejavila aj v spotrebe domu. Základnými prostriedkami na hydraulické vyváženie sú vysokoodporové ventily, ktoré treba namontovať na všetkých radiátoroch a regulátory diferenčného tlaku, ktoré treba namontovať na rozvodoch.
3.) nastaviť prietok vykurovacím telesom tak, aby prietočné množstvo vykurovacieho média zodpovedalo množstvu potrebnému na krytie tepelných strát do okolitého prostredia vrátane medzibytových prestupov tepla.

- Vyregulovanie stúpačiek nespĺňa ani jednu úlohu.
- Vyregulovanie pomocou nízkoodporových termostatických ventilov a stúpačkových vyvažovacích ventilov nespĺňa ani jednu úlohu.
- Vyregulovanie pomocou vysokoodporových termostatických ventilov a stúpačkových vyvažovacích ventilov ak je projekt riešený podľa výkonu vykurovacích telies spĺňa úlohu č. 1
- Vyregulovanie pomocou vysokoodporových termostatických ventilov a stúpačkových vyvažovacích ventilov a je inštalovaný prepúšťací ventil na vstupe do objektu alebo sekcii, ak je projekt riešený podľa výkonu vykurovacích telies spĺňa úlohu č. 1, náhodne možno aj 3.
- Vyregulovanie pomocou vysokoodporových termostatických ventilov a stúpačkových vyvažovacích ventilov a je inštalovaný škrtiaci regulátor diferenčného tlaku na vstupe do objektu alebo sekcii, ak je projekt riešený podľa výkonu vykurovacích telies spĺňa úlohu č. 1, náhodne možno aj 3, čiastočne aj 2. ale len za určitých výpočtových podmienok- vonkajšia teplota -11 al. -12 stC.
- Vyregulovanie pomocou vysokoodporových termostatických ventilov bez stúpačkových vyvažovacích ventilov a je inštalovaný škrtiaci regulátor diferenčného tlaku na vstupe do objektu alebo sekcii, ak je projekt riešený podľa tepelných strát jednotlivých miestností spĺňa všetky 3 požiadavky za všetkých prevádzkových podmienok.
Jedine posladné riešenie je schopné zabezpečiť správne rozdelenie vykurovacieho média aj po zateplení objektu, po zateplení objektu je potrebné riešiť nielen kvantitatívnu reguláciu (vyváženie množstva média), ale aj kvalitatívnu reguláciu- teplota média a časové harmonogramy.
Ak sa toto posledné zanedbá, návratnosť zateplenia je na dobu neurčitú a neskutočne dlhú.
Jedine týmto riešením je návratnosť zateplenia možná pod 20 rokov.
Preto tie objekty zateplené majú úsporu na množstve dodaného tepla takú smiešnu až žiadnu, alebo sú náklady ešte vyššie ako pred zateplením. Jednoducho vykurovacia sústava nie je prispôsobená stavu po zateplení.

Hydraulické vyváženie (jeho správny spôsob) je prvým a zásadným predpokladom na dosiahnutie úspor na nákladoch na vykurovanie.
Termostatické ventily použiteľné na vyváženie týmto spôsobom musia spĺňať nasledovné požiadavky:
- možnosť plynulého prednastavenia : čo najväčší rozsah nastavenia ventilu, aby na každom vykurovacom telese bolo možné nastaviť čo najbližšiu hodnotu prietoku vykurovacieho média na dosiahnutie správneho výkonu telesa. Nevyhovujú ventily s dierovaným prednastavením, kde je možnosť nastavenia len v niektorých 4-6 stupňoch kv hodnoty (hodnoty prietočného odporu ventilu). Ventily s pevným nastavením sú úplne nevhodné.
- správny rozsah prietočného odporu (kv hodnoty) ventilu- kv hodnoty musia zodpovedať potrebným hodnotám prietokov na zabezpečenie výkonu telesa na krytie tepelných strát miestnosti.

Podľa mojich skúseností je najvhodnejšia voľba ventil Danfoss RA-N alebo Honeywell typ V s plynulým prednastavením. Možno aj iný výrobcovia spĺňajú hodnoty, ale sú ventily evidentne drahšie. Je veľa výrobcov s dierovaným prednastavením, kedy ale sú k dispozícii napr. 4 nastavenia, z toho na vyváženie použiteľné dve (kvôli kv hodnotám) a teda nie je možné vyvážiť sústavu dvoma nastaveniami TRV, podobne aj ventily napr. so šiestimi dierkamy kde sú tiež kvôli rozsahu použiteľné 3-4 dierky. Pri zateplenom objekte sa pri týchto "dierkových" TRV dá použiť 1 max.2 nastavenia čo je absolútne neprípustné.

Použitie stúpačkových vyvažovacích ventilov: tieto armatúry sú komponentami tzv. statického vyváženia, t.j. s meniacimi sa hodnotami prietoku vďaka termostatizácii sa nedokážu vysporiadať. Pri ich nadimenzovaní na maximálny resp. výpočtový stav pri -11 stC je ich funkčnosť pri iných vonkajších teplotách úplne iná a teda nedokážu zabezpečiť správne vyváženie vo všetkých prevádzkových stavoch vykurovacej sústavy.

Prepúšťací ventil: armatúra chrániaca TRV pred nadmerným diferenčným tlakom vo vykurovacej sústavy. Dokáže ochrániť pred hlukom vykurovacej sústavy, ale kvôli jej tlakovej charakteristike nedokáže zabezpečiť v plnej miere obmedzenie dodávaného množstva média do objektu v závislosti od množstva média podľa počtu a otvorenia TRV. + má ďalšie nevýhody spomenuté v inom článku.

Regulátor diferenčného tlaku: správna alternatíva k prepúšťaciemu ventilu, dokáže škrtením obmedziť dodávku média do objektu bez vedľajších vplyvov a zároveň je dostatočne citlivý na reakciu voči uzatváraným TRV v objekte, t.j. v kombinácii s TRV dokáže zabezpečiť "možnosť šetrenia"

Jooooj, Tibor! Myslel som, že zasa len áno, alebo nie. A ty toľko toho, až som s toho zmätený. Ako to teda u nás spravili?

Dodávateľ si dal na pätu diferenčný ventil, vlastne už dávno pred tým než sme spravili vyregulovanie. Na stúpačkách, spiatočkách sa dali nastaviteľné ventily, na prívode, ktoré sa dali otvoriť na maximum. Keď som sa ako laik opýtal, že prečo je každý nastavený inak, vraj podľa veľkosti radiátorov. Hovno som vedel aké má kto radiátory, veľké. Ale, dočkaj času, ako hus klasu! A na päte domu namontoval dodávateľ bajpas. Takže potom to fungovalo tak, že cez spiatočku mohlo pretiecť len určité množstvo vody, voda ktorá nestačila pretiecť stúpačkami pretekala inými radiátormi v dome, ak ani už cez tie nestačila pretiecť vody vracala sa späť dodávateľovi tepla mimo merač.

A bolo to dobré spravené!

Napíšem ti niekoľko údajov ktoré som si zaznamenal

Rok 1995, spotreba v gj. 1 687 ; cena za jeden GJ. 140,00 Sk.; náklady domu 236 249 Sk.; moja úhrada 5 416 Sk.
Rok 1996, spotreba v GJ. 1 616 ; cena za jeden GJ. 140,00 Sk.; náklady domu 226 306 Sk.; moja úhrada 5 188 Sk.
Rok 1997, spotreba v Gj. 1 777 ; cena za jeden GJ. 143,23 Sk.; náklady domu 236 249 Sk.; moja úhrada 5 836 Sk.

V decembri, 9. 1997 sme spravili to vyregulovanie, takže vlastne bez neho by sme isto prekročili 1 800vku. Jasné niektorí si v priebehu nasledujúcich rokov povymieňali okná, čo tiež malo vplyv na zníženie spotreby tepla, nie však nákladov.

Rok 1998, spotreba v GJ. 1 476 ; cena za jeden GJ. 165,00 Sk.; náklady domu 243 540 Sk.; moja úhrada 5 583 Sk.
Rok 1999, spotreba v GJ. 1 450 ; cena za jeden GJ. 225,91 Sk.; náklady domu 327 570 Sk.; moja úhrada 7 510 Sk.
Rok 2000, spotreba v Gj. 1 312 ; cena za jeden GJ. 262,00 Sk.; náklady domu 343 744 Sk.; moja úhrada 7 874 Sk.

Ako vidíš, aj sme niečo ušetrili? Ale ako som písal, nie pričinením vlastníkov. Čo také by ich malo, mohlo motivovať? Rozpočítanie podľa m2?

Vieš tie dva príspevky sú vhodné tak pre správy domov, aby vedeli, čo, alebo aké vyregulovanie je pre dom najvýhodnejšie. Nám laikom to nič moc nepovie, Nám by bolo treba vysvetliť, že jedná časť - časti systému nie sú vyregulované, termostatické hlavice. Tie, ich optimálne nastavenie, ze závisle od uvedomenia si toho v hlave každého vlastníka, skôr bývajúceho v byte, môže mať nájomníka. Aby sa najprv na dosiahnutie teploty 21 °C využili v bytoch, miestnostiach tepelné zisky, a až potom ak tie nepokryjú, aby hlavice otvárali prívod vody do radiátorov, teplo, tepelné straty.

Takže tak to vidím ja, laik. Skús áno, nie. Ale môžeš aj komentár.

Pre istotu sem prelepím ten príspevok, aby to malo nejakú náväznosť. Si!

Re: Zateplenie domu polystyrénom nerovnakej hrúbky

http://www.porada.sk/t202085-p4-zate...ml#post2171416

A čo, však rozhodli správne:

Túto povinnosť nemá voči tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej úžitkovej vody.

Dovolací súd potom zhodne s názorom odvolacieho súdu má za to, že splnenie takejto povinnosti žalovanou je bez právneho významu, keď povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je platiť za skutočne dodanú energiu

A to chceš povedať, že tým ktorý boli napojený na CZT správca nerozpočítal náklady domu, podiel na jednotlivé byty, ktoré zaplatili za skutočné dodanú energiu? Vidíš niekde napísané, že skutočne dodanú energiu do bytu? Ona si platila, plyn, prípadne elektrinu, to je jej energia. Ostatní, tiež energiu, ale TEPLO od dodávateľa tepla!

Ten správca, hajzel chcel pomôcť tým, ktorí sú napojení na CZT, tým, že do rozpočítania započítal aj nebytový priestor, ktorý má samostatné kúrenie.

To vieš, správca!

A toľké, litánie, lietanie okolo toho.

Námět na konferenci:

Kde najdu následující text v legislativě SR?
Děkuji.


http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/...64:0085:SK:PDF


http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/...6L0032:SK:HTML


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Text s významom pre EHP)

Úradný vestník L 114 , 27/04/2006 S. 0064 - 0085


Článok 13
Meranie a informatívne vyúčtovanie spotreby energie

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v ktorej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektrickej energie, zemného plynu, diaľkového vykurovania a/alebo chladenia teplej úžitkovej vody, za konkurencieschopné ceny individuálne meracie zariadenia, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.


Vždy, keď sa nahrádza existujúce meracie zariadenie a pokiaľ je to technicky možné a nákladovo efektívne so zreteľom na odhadované potenciálne dlhodobé úspory, poskytujú sa individuálne meracie zariadenia za konkurencieschopné ceny.
Individuálne meracie zariadenia za konkurencieschopné ceny sa vždy poskytujú aj pri zriadení nového pripojenia v novej budove alebo pri uskutočnení rozsiahlej renovácie, ako ustanovuje smernica 2002/91/ES.

2. Členské štáty zabezpečia, aby vyúčtovanie, ktoré vykonávajú distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti, bolo podľa potreby založené na skutočnej spotrebe energie a bolo prezentované jasným a zrozumiteľným spôsobom.


Spolu s účtom sa koncovým odberateľom sprístupnia vhodné informácie, ktoré im sprostredkujú komplexný prehľad o aktuálnych nákladoch na energiu.


Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby sa vykonáva tak často, aby odberatelia mohli svoju spotrebu energie regulovať.



Prosím o omluvu za zvýrazněný text.

de v legislativě SR najdu zde uvedený text.
Děkuji.



Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Text s významom pre EHP)


http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/...06L0032:EN:NOT

2. Členské štáty zabezpečia, aby vyúčtovanie, ktoré vykonávajú distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti, bolo podľa potreby založené na skutočnej spotrebe energie a bolo prezentované jasným a zrozumiteľným spôsobom. Spolu s účtom sa koncovým odberateľom sprístupnia vhodné informácie, ktoré im sprostredkujú komplexný prehľad o aktuálnych nákladoch na energiu. Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby sa vykonáva tak často, aby odberatelia mohli svoju spotrebu energie regulovať.

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/...6L0032:CS:HTML

2. Členské státy zajistí, aby bylo vyúčtování, které provádějí distributoři energie, provozovatelé distribučních soustav a maloobchodní prodejci energie, pokud je to vhodné, založeno na skutečné spotřebě energie a aby bylo předkládáno v jasné a pochopitelné formě. Spolu s vyúčtováním obdrží koneční zákazníci rovněž vhodné informace se zevrubným přehledem stávajících cen energie. Vyúčtování na základě skutečné spotřeby bude prováděno dostatečně často, aby zákazníci mohli svou spotřebu energie regulovat.

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/...6L0032:EN:HTML

2. Member States shall ensure that, where appropriate, billing performed by energy distributors, distribution system operators and retail energy sales companies is based on actual energy consumption, and is presented in clear and understandable terms. Appropriate information shall be made available with the bill to provide final customers with a comprehensive account of current energy costs. Billing on the basis of actual consumption shall be performed frequently enough to enable customers to regulate their own energy consumption.

PS
Jazykové varianty směrnice jsem uvedl zde jako doplněk.