No čo, Tibor, ako odborník, čo by si poradil, tie turecké karty, a čo s nimi mariáš, alebo Ďura?

Nič ti nehovoria tie rozdiely? Predsa tie zaznamenané jednotky spôsobilo teplo. A keď sa upravia korekciami radiátorov tak šiestim bytom, vonkajším ešte stúpnu, čím by to mohlo byť? Keď sa vypočíta priemer na jednu jednotku, čohokoľvek fazuliek, ale aj tepla, teda kWh, myslíš, že sa vypočítané odchýlky od priemeru zmenia? Alebo skočiť do tých Piešťan na radu odborníkov, ako na to, aby boli tie korigované jednotky, mali rovnakú hodnotu, a tým aj úhradu na jednotlivé byty? Čo? Mne sa to fakt nepáči!!!


A bolo treba porozmýšľať nad nejakým objektívnejším spôsobom rozpočítania. Prečo? niže sú uvedené zaznamenané jednotky v jednotlivých bytoch. A druhá tabuľka sú jednotky po korekcii výkonom radiátorov.


Skutočný stav nameraných jednotiek, ks. je takýto:

7. podlažie. Byt č.1, 3 711; č.2, 6 151; č.3, 4 226; č.4, 3 801; č.5, 6 820; č.6, 7 059.
6. podlažie. Byt č.1, 3 613; č.2, 3 011; č.3, 4 255; č.4, 4 969; č.5, 2 389; č.6, 6 337.
5. podlažie. Byt č.1, 0 572; č.2, 8 177; č.3, 5 612; č.4, 3 674; č.5, 3 618; č.6, 5 180.
4. podlažie. Byt č.1, 5 607; č.2, 2 269; č.3, 2 378; č.4, 4 272; č.5, 1 500; č.6, 4 645.
3. podlažie. Byt č.1, 1 627; č.2, 0 674; č.3, 3 317; č.4, 3 860; č.5, 3 057; č.6, 2 053.
2. podlažie. Byt č.1, 3 901; č.2, 6 263; č.3, 6 857; č.4, 3 373; č.5, 3 856; č.6, 4 575.
1. podlažie. Byt č.1, 7 309; č.2, 2 016; č.3, 0 703; č.4, 1 799; č.5, 3 835; č.6, 2 389.

Dom 165 319; vonkajšie byty, 87 929; vnútorné byty, 77 390.

Dom 100,00 %; vonkajšie byty, 53,19 %; vnútorné byty, 46,81 %.



Len tak, taká úvaha, čo korigovaná jednotka, to jedna kWh, čo jedna kWh, to jedno €. V tom prípade by bola maximálna úhrada 9 046 €, minimálna 527 €, rozdiel 8 519 €. Maximálna by bola o 17,17 krát vyššia ako minimálna. A to sa mi nepáči, s tým niečo treba spraviť, ale čo?

Počet jednotiek po korekcii je takýto:

7. podlažie. Byt č.1, 3 346; č.2, 4 323; č.3, 3 123; č.4, 3 365; č.5, 7 986; č.6, 9 046.
6. podlažie. Byt č.1, 2 025; č.2, 1 772; č.3, 2 984; č.4, 3 395; č.5, 1 380; č.6, 4 052.
5. podlažie. Byt č.1, 0794; č.2, 6 039; č.3, 3 443; č.4, 2 214; č.5, 2 123; č.6, 3 911.
4. podlažie. Byt č.1, 4 550; č.2, 1 316; č.3, 1 462; č.4, 3 166; č.5, 0 889; č.6, 2 966.
3. podlažie. Byt č.1, 1 125; č.2, 0 527; č.3, 2 047; č.4, 2 270; č.5, 1 852; č.6, 1 340.
2. podlažie. Byt č.1, 5 242; č.2, 4 381; č.3, 4 211; č.4, 2 244; č.5, 2 494; č.6, 3 185.
1. podlažie. Byt č.1, 5 727; č.2, 1 628; č.3, 0756; č.4, 1 318; č.5, 2 737; č.6, 3 030.

Dom 125 783; vonkajšie byty, 75 575; vnútorné byty, 50 209.

Dom 100,00 %; vonkajšie byty, 60,08 %; vnútorné byty, 39,92 %.

Sito, daj jednotky po korekcii radiátormi bez zohľadnenia polohy bytov a daj plochy bytov. Bez toho nie je o čom diskutovať.

Ale aj u nás niečo také funguje, ale len v rodinných domoch. Nachystáš si drevo, máš teplo, nenachystáš si drevo, máš zimu. A keď sa ťa opýta, čo si robil v lete, treba jej dať po papuli, čo ju zaujímajú osobné údaje.

AHA? Počuli ste slovo ????,


odborníka ...


a načo sú ti m2, tými chceš znížiť tie jednotky, ktoré nespôsobili tie m2, ale dodané teplo. Tých jednotiek v dome je 125 783. Ak bola spotreba 200 000 kWh, tak priemer na jeden byt je 2 995 kWh. Fakt neviem na čo sú ti, potrebuješ tie m2. Leda, že by byty mali rozdielnu podlahovú plochu, to by som mohol pochopiť.

Tie rozdiely, tie ma zaujímajú, prečo sú!?

9 046 : 2 995 = 3,02

527 : 2 995 = 0,18

??????????

A majú rozdielnu plochu? Ak nie tak ma to nezaujíma, daj dieliky po korekcii výkonu telies.
V poslednom miešaš jablká s hruškami.

Otázka , Aká bola teplota v byte s minimálnym námerom? A aká s maximálnym?

Uvedom si že PRVN meria "pomer spotreby energie z vykurovacieho systému" nie energiu.

... a nie je to jedno, či ty hovoríš tomu dieliky, ako pri odparovacich a ja jednotky, ako pri elektronických, digitálnych?

dieliky a jednotky v našej debate sú to isté (myslím si).

"Merať pomer" naozaj dokážu len PRNV. Pomer je výsledok merania, danie do vzťahu sumy všetkých v dome k sume všetkých v byte (ale aj súlož), nie merná jednotka.

No šak! Pomer.

A chceš podiel v percentách,

9 046 : 1 257,83 = 7,19 %

527 : 1 257,83 = 0,42 %

Ak odchýlku od priemeru, tak tá je

Byt s 9 046 jednotkami, plus 202 %

Byt s 527 jednotkami , mínus 82 %

Čo tu pletieš, spomínaš hrušky a jablká, však nie sme v zelovoci ...

Ale aj tie majú energiu, 52ka, to ti je paráda ...

Merná nie!!!

Ale tu pri rozpočítaní podľa PRVN netreba!!!

Zákon jú nevyžaduje!!!

A osúložiť môžeš vlastníkov aj m2!!!

Či nie???

Na odlehčení témy:

Vybrané z porady:

Prečo sú ľudia v politike?

Iba naivka a hlupák môže uveriť, že sa chcú obetovať,
aby sme sa my, obyčajní občania mali dobre.
Sú tam kvôli tomu, lebo túžia po bohatstve, po moci.


Môže sa dostať niekto do politiky bez peňazí?
Áno, môže, ale len ako figúrka tých, ktorí majú peniaze, ktorí s ním robia čo chcú.

wikipedia
v slovniku:
dovolím si premenovať pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov a pomerové rozdeľovače tepla na "pomerné rozdeľovače"
pretože pomerne dobre rozdeľujú s dosť značnou prednosťou vlastníkov na "ovčanov a problémových", a o pomeroch v dome svedčí schválený pomer základnej a spotrebnej zložky.
Jeho hlavná funkcia vyplývajúca z jeho názvu rozdeľovač je preukázateľná - ROZDEĽUJE.
Alebo sa mýlim a ani sú naozaj POMEROVÉ a merajú pomery (okolnosti)?

A vieš, že si to vystihol. Oni fakt merajú pomery jednotlivých vlastníkov bytov v dome k hospodáreniu s dodaným teplom do domu, ktoré je spoločné, teda aj náklady domu za teplo sú spoločné. Vzniknú rôzne pomery, rôznych vlastníkov v dome, ktoré sú vyjadrené číslami, čím je číslo väčšie, tým je jeho podiel na pomeranom teple v dome vyšší a opačne, čin je číslo menšie, tým je je jeho pomer nižší. To nerobí problém pochopiť, ani vtedy, keď sa už nekúri. Problém nastane pri delení peňazí. A to úž niektorých nehraje, ale páli, keď majú platiť za ich nameraný pomer na spotrebe domu. Potom, vráťme to späť, alebo čim najviac späť vraj na základe fyziky, spravodlivosti a presnosti.

Môžu! Zákon im to umožňuje:

22. V § 18 ods. 4 písmeno a) znie:

„a) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla u konečného spotrebiteľa najneskôr do 31. decembra 2008 na náklady vlastníka nehnuteľnosti; ak sa dohodne nadpolovičná väčšina všetkých konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia pomerových rozdeľovačov nevzniká,“.

A tiež vyhláška, tiež zákon, určitý

(10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.“.

Načo určovať nejaký pomer, merať nejaké pomery, veď pri rovnakej platbe sa každý rad pomerí a s každým, takže podľa teba je najlepšie rozpočítanie nákladov za teplo je podľa m2, vsio rovno, hovno! Na porade viem oficiálne len o jednom v Pezinku, no nič proti ich gustu nemám.

A že ťa tá Slovač ignoruje a rozpočítavajú, teda väčšina, náklady v bytových domoch podľa možnosti PRT, alebo určenými meradlami. Ale niekde to predsa len spančujú doporučeným pomerom 60 : 40 %, ale čo, však ani alkohol nie je 100 %, Tiež poväčšine v pomere 60 : 40 % , niekde aj s metanolom. Dôsledok???? Mŕtvi! Ale pri teple v dome v pomere 60 : 40 nikto nezamrzne, leda bezdomovec, ale ten nie je vlastník bytu v dome,ak, to by mal domov. Že?

sito, ako si vysvetľuješ slovo inak
inak je aj nech to celé zaplatí Jano?
a slovne spojenie na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla
iný spôsob je aj v podľa príjmu vlastníka v danom roku? podľa počtu osôb, podľa veľkosti okien?

PREČO BY MA MOHLI SPOLUVLASTNÍCI PRINÚTIŤ PRISPIEVAŤ VIAC AKO MI URČUJE ZÁKON?
Zákon 182/93 § 3 ods. 1.
§ 3

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. 6)
a Občiansky zákonník § 137 ods. 1.
§ 137
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
a teda povinnosti plnenia nákladov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci určili len podľa spoluvlastníckeho podielu?

Byt s 9 046 jednotkami, najviac využíval vykurovacie telesá na krytie tepelných strát a svojich ďalších teplotných požiadaviek (vetranie, zvýšenie teploty v priestore nad priemer atd.). Ak sa bavíme o tepelných stratách ktoré sú vyššie dedukujem asi správne že byt je podstrešný rohový a teda má aj najväčšiu tepelnú stratu (prestupom) v dome. Treba zistiť, či je námer spôsobený vyššou tepelnou stratou, alebo "len správaním užívateľa" a to nezistíš inak, ako výpočtom tepelných strát.

Byt s 527 jednotkami , využíval dodávku tepla do bytu z vykurovacích telies najmenej, čiže jemu vyhovujúcu teplotu (nech je akákoľvek) dosiahol využitím iných zdrojov napr. Prestup tepla z okolitých bytov (majú námery nadpriemerné) , zo spotrebičov, a iných tepelných ziskov.

Takže ako by si chcel pre byt 9046 "oceniť" jeho vyššiu tepelnú stratu?
Ako by si chcel pre byt 527 "oceniť" teplo dodané z iných bytov a zdrojov?

Ide to všetko určiť matematicky s pomocou fyzikálnych vzťahov, ale potrebuješ k tomu :
Vlastnosti konštrukcií, teploty v miestnostiach, teploty vonku, teploty vyk. telies (prívod, spiatočka), teploty na prívode do objektu, výkon na prívode do objektu a ešte nejaké drobnosti ako sú výkony radiátorov, stúpačka atd..
Z tohto je možné urobiť matematický model tokov tepelnej energie , pomocou ktorého je možné určiť ktorý byt spotreboval koľko tepla a odkiaľ.

Kvôli cene je jednoduchšie to zatiaľ "pančovať" m2.

Ešte poznámka:
Byt 9046 má najvyššiu spotrebu.
Ale čo ak má v byte tepelný most, ktorý mu spôsobuje kondenzáciu pár na povrchu steny? Aby tomu zabránil musí vykurovať na vyššiu teplotu a viac vetrať inak bude mať plesne. Kto je za to zodpovedný? Ten vlastník bytu sám, alebo všetci vlastníci bytov?
Môže byt spotrebovať viac tepla ako byt s nepretržitým vykurovaním? (tak boli kúrené pred termostatizáciou a PRVN všetky)

Postrehol si to správne je to byt pod strechou na rohu domu, ale tak trochu porovnateľné sú ešte v dome tri byty. severný rohový pod strechou, severný nad nevykurovaným suterénom, a južný nad nevykurovaným suterénom asi takto:

3 346; 9 046
5 927; 3 030

Podľa teba má každý iné mosty, čo nepredpokladá. Každý byt má iné radiátory a iného vlastníka a samozrejme každý inak rozmýšľa.

Ten byt s 527 jednotkami ma tiež porovnateľné byty a je ich deväť. Tiež mosty? Jeden má, dosiahol tvoje obľúbené číslo.

1 772; 1 380
6 039; 2 132
1 316; 0 889
0 527; 1 852
4 381; 2 494

Že by ten panelák stavali, každý byt z iného materiálu, alebo podľa známosti, kto kde bude bývať? A to už vlastne potom v panelárni museli vedieť. Že by lobby.

Sito, nezvalujem to na mosty, len som napísal "čo ak".

iný spôsob je aj v podľa príjmu vlastníka v danom roku? podľa počtu osôb, podľa veľkosti okien?

Ak sa tak nejak vlastníci dohodnú a je ich väčšina, tak áno, platí dohodnutí spôsob pre všetkých. Ale každý prehlasovaný vlastník ma možnosť požiadať v určenej lehote súd aba vo veci rozhodol, ak túto možnosť nevyužije, akoby s rozhodnutím väčšiny súhlasil. Princíp demokracie. Či nie?


182/1993, § 3, odsek 1

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. 6)

Súhlasím, ale v Občianskom zákonníku je najprv § 125, odsek 1


(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

To je 182/1993, ten má aj § 3, odsek 1

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. 6)

A do kolečka dokola ...

Ale je aj iný predpis zákon, zákony

Zákon 657/2004, § 18, odsek 8

(8) Pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

A úrad vydal vyhlášku 630/2005 a 358/2009

358/2009

Spôsob rozpočítania, ak v dome nie sú PRT


(1) Ak v objekte rozpočítavania nie sú zapojené pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá1) tepla u konečných spotrebiteľov podľa osobitného predpisu,6) náklady na dodané teplo na vykurovanie sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania

(2) Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a).

(3) Náklady na dodané teplo do spoločných priestorov sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom podľa spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch podľa odseku 1.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa neuplatňuje, ak sa spoločné priestory využívajú inak ako na účel, na ktorý sa zriadili, a nevyužívajú sa v prospech všetkých konečných
spotrebiteľov. V takom prípade sa náklady na dodané teplo do spoločných priestorov rozpočítavajú podľa podlahovej plochy bytu a nebytových priestorov tým konečným spotrebiteľom, ktorí spoločné priestory využívajú len na osobnú potrebu na základe dohody s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.

(5) Ak počas zúčtovacieho obdobia došlo k zmene konečného spotrebiteľa, náklady na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody podľa § 4 ods. 3 sa konečnému spotrebiteľovi rozpočítavajú v pomere nákladov na dodané teplo podľa jednotlivých mesiacov k celkovým nákladom na dodané teplo za zúčtovacie obdobie podľa prílohy č. 1 alebo v pomere počtu dennostupňov v jednotlivých mesiacoch k celkovému počtu dennostupňov za zúčtovacie obdobie, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú inak.

(6) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 5 sa neuplatňuje.“.

Takže môžu sa aj ako si uviedol.

iný spôsob je aj v podľa príjmu vlastníka v danom roku? podľa počtu osôb, podľa veľkosti okien?


Spôsob rozpočítania, ak sú v dome PRT


(1) Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá1) tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.

(2) Základná zložka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zložky na meter štvorcový vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania

(3) Základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom

a) 0,0 pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, pri bytoch a nebytových priestoroch alebo ich častiach, ktoré sa nachádzajú
na najvyššom podlaží alebo nad priestormi, ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním, cez ktoré neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy centrálneho zásobovania teplom,

b) 0,25 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním.

(4) Konečnému spotrebiteľovi, ktorý nemá zapojené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlo1) tepla, alebo odmietol umožniť vykonať ich odčítanie, alebo neoprávnene do nich zasahoval, čím spôsobil ich nesprávnu funkciu, alebo ich poškodil, sa určí spotrebná zložka ako súčin 1,5 násobku priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový vypočítaný z podlahovej plochy všetkých vykurovaných bytov, nebytových priestorov
a spoločných priestorov a podlahovej plochy vykurovaného bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa

(5) V prípade poruchy pomerových rozdeľovačov tepla alebo určeného meradla1) tepla, alebo ak konečný spotrebiteľ neúmyselne neumožnil ich odčítanie, spotrebná zložka sa konečnému spotrebiteľovi určí ako súčin priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový a podlahovej plochy vykurovaného bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa

(6) Rozdiel nákladov spotrebnej zložky a nákladov určených náhradným spôsobom podľa odsekov 4 a 5 sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov podľa indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla aleboň určených meradiel tepla s použitím korekcií, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu miestnosti bytu alebo nebytového priestoru konečného spotrebiteľa podľa prílohy č. 2, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú podľa osobitného predpisu7) inak, alebo metódou, ktorá priamo zohľadňuje nepriaznivú polohu miestnosti. Spotrebná zložka pre jedného konečného spotrebiteľa sa určí v pomere súčtu korigovaných indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla konečného spotrebiteľa k celkovému súčtu korigovaných indikovaných údajov v objekte rozpočítavania

(7) Náklady na dodané teplo do spoločných priestorov určené podľa odsekov 2 až 6 sa rozpočítavajú medzi všetkých konečných spotrebiteľov podľa spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch.

(8) Ak sa spoločné priestory využívajú inak ako na účel, na ktorý sa zriadili, a nevyužívajú sa v prospech všetkých konečných spotrebiteľov, ustanovenie odseku
7 sa neuplatňuje. V takom prípade sa náklady na dodané teplo do spoločných priestorov rozpočítavajú podľa podlahovej plochy bytu a nebytových priestorov tým konečným spotrebiteľom, ktorí spoločné priestory využívajú len na osobnú potrebu na základe dohody s ostatnými vlastníkmi.

(9) Ak sa v priebehu kalendárneho roka zmení cena tepla, na rozpočítavanie spotrebnej zložky ku dňu účinnosti novej ceny tepla sa použijú pomerné množstvá z celoročných indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla podľa prílohy č. 1 alebo sa zabezpečí archivácia údajov alebo odčítanie pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla.

(10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.“.

Inak, aj takto

inak je aj nech to celé zaplatí Jano?

Pekná *****ina, ale nie z mojej hlavy, zasa potrebuješ zrkadlo.

Oba spôsoby sú vlastne len doporučením ako je možné náklady za teplo rozpočítať, ktoré platí len ak sa vlastníci nedohodnú inak. Inak, ako chcú, ale aby vyhovovalo všetkým, alebo väčšine a nikto nemal dôvod sa sťažovať na súde.

Teda aj podľa teba spôsobov s tvojej hlavy

sito, ako si vysvetľuješ slovo inak
inak je aj nech to celé zaplatí Jano?
a slovne spojenie na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla
iný spôsob je aj v podľa príjmu vlastníka v danom roku? podľa počtu osôb, podľa veľkosti okien?

inak znamená síce inak, ale to inak nemôže porušiť zákony, a zákon hovorí § 137
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
nič viac, nič menej.