Dobrý deň,
chcel by som počuť Vaše názory na môj problém:
mám novú priateľku, ktorá žila doteraz so sestrou, ktorá sa lieči z depresie. Priateľka mi tvrdí, že kým sa nedostane z depresie, a nezaberú jej lieky, nemôže byť so mnou tak často, ako by som si to predstavoval. Vraj sestra má pocit istoty, keď je tam ona. Tak to rieši tak, že je jeden deň s ňou, jeden deň so mnou.
Ja tvrdím, že sestre nepomôže, keď s ňou bude tráviť čas.
Ona tvrdí, že to je len dočasné, kým sa z toho nedostane. Ja si myslím, že to bude trvať dlho. Chcel by som, aby sme žili normálne spolu a aby nechodila ku mne len na návštevu.
Ja mám pocit, že som u nej na poslednom mieste.
Dosť často sa preto hádame.
Nechcem ju stratiť, ale nechcem ani ženu, ktorá by sa starala stále o niekoho iného a ja by som bol na vedľajšej koľaji.
Môžete mi povedať Vaše názory na uvedený problém? Ako by ste sa cítili a prípadne riešili uvedenú situáciu? Mám trvať na tom, aby bola len so mnou, lebo si myslím, že tak by to malo byť, a že je choré, že robí spoločnosť dospelej setre a tvrdí, že ma má rada a chce byť so mnou?
Ďakujem za rady.