Neviem ti (Buchy ) takto z hlavy povedať,
veď vari časom na to prídem snáď.

Zatiaľ neviem iste, či som poetka.
Zatiaľ len : Nie som tá divná tetka,
polopravdy čo sama nesie sem
(a tam)
Neznášam klepy (čo rozozná aj slepý), ale odpúšťam.

Občas to príde - znenazdania,
bez mojej túžby - aj bez priania.

Vtedy si sadám, slová ukladám - do radu,
inde nemám svoje písať, tak na Poradu.

Netuším kedy, neviem povedať,
len k tomu čistú myseľ musím mať.

Potom už vlnenie mojej mysle
ruka sem na biely papier vyšle.

Tak píšem / ticho dúfam, azda, len,
jednému či dvom radosť prinesiem.

To je tá moja - sladká : Odmena,
A ty sa (Buchy ) nedaj klamať : od mena

Mám život sem tam prudký
ako tá horská riava
čo zmetie slabé hrudky
čo dolu ma strháva.

( Či aj ty tak chceš, sa ťa nepýta
riava tá divá, bleskom opitá. )

Vraveli vraj život treba žiť
ako keď nesieš vrece soli
ťažké to je a všetko bolí

Vybrať ti meštek zlata dajú
či vrece celkom plné soli
tí čo na také zlato majú
ťažké to je a všetko bolí

Mám život rád,čo plný je soli
aj keď ťažké to je a dosť bolí
Kráčať v prúde vody, nie po poli
aj keď ťažké to je a dosť bolí

No jednu nádej mám, celkom neistú
že hlavu moju starú - striebristú
Postretne šťastie a to nebolí
ubúda v riave z vreca tej soli.

Tí čo ľahký meštek vzali
čo ligoce sa bez duše
proti mne nič nezískali
za soľ mám - prsteň Venuše.

Dám jednu báseň , iba kus - takú krátku
veď ide jeseň, pre moju kamarátku.

Ona je v jeseni , ja teraz tam idem,
ona dôverčivá, ja taký nebudem.

Ona si myslela, dobrý že všetci sú,
ona už zmúdrela, radosť jej prinesú.

Ona už dúfala , slniečko hľadala,
Ona už teraz vie , len doma ho nájde.

Emo je - dávno preč,
rozumieš ? Zadrž reč !!!!!!

Dávno tá báseň,
neznela už,
kde sú tí priatelia,
kdeže sú už?

Napíš pár riadkov priateľka Pepsi,
spomenieš snáď,
ako nám Porada ubieha kdesi,
či mám to vzdať?

Som básnik
čo básni o básni
čo život
v rýmy prebásni.

Chytí ho
podivný občas spleen
a hľadá
potom ten správny rým.

Len hľadám
rytmus dychu správny
spomínam
rytiersky boj dávny.

Pravidlá
keď boli pre všetkých
pre hrubých
aj trochu pre krehkých.

Heliko
pepsinku hľadala
tá nás tu
pre hrubosť nechala.

Pepsinka
humorom sršala
do kávy
cukor mi sypala
( popritom
kvôli trom lyžičkám )
občas mi
do ucha frfľala.
ak steš mať
v káve cukru veľa
sám dones
nebuď ako teľa.

Leo,
vzrušenie od chvíle, kedy som dostala najkrajší vianočný darček
v obálke, snímok o Tvojej existencii, plač radosti,
čakanie na Teba bolo najkrajším čakaním v mojom živote.
Si môj tretí poklad, poklad, v ktorý som už ani nedúfala,
bola som odhodlaná sa zmieriť s tým, že už sa nikdy nedočkám
niečoho takého krásneho, voňavého, úžasného daru života...
Tvoja vôňa je najkrajším parfumom aký kedy zavanul v priestore,
najkrajším svetlom sveta sú Tvoje očká,
najjemnejším stiskom rúk, sú Tvoje malé pršteky...
Ďakujem Ti Bože, že si mi podaroval tieto chvíle,
v ktoré som už pri mojich problémoch ani neverila,
ďakujem Ti Bože, za dar darov, za život života,
za dieťa Božie, za dieťa mojich detí.

Leo,
prosím Boha, aby Ti daroval život bez bolestí,
život bez trápení,
milujúcu rodinu už máš, ale vyprosujem pre Teba
dostatok síl, aby si dokázal vyrovnať so všetkým,
čo bude na Tvojej ceste, obísť prekážky, alebo ich preskočiť,
prosím sudičky, aby Ti darovali múdrosť a láskavosť,
dobrotu duše a pekné slovo pre každého,
koho vo svojom živote stretneš.

Leo,
budeš navždy v mojej láske stúlený,
kým budem vládať, kým bude mi zdravie a myseľ slúžiť
kým budem dýchať, vždy budeš môj vzácny dar.

Tvoja starká Vlasta


9. júna 2016

..
..nádherné..Leo a starká..

Chýbate mi moje krásne,
keď nepíšem už básne.
Chýbate mi moji krásny,
už mi to nebásni.
Zavládol mi smútok v duši,
či je pekne a či prší.
Odišiel už každý,
raz a navždy