... a čo by tu malo byť problémom ? Ak raz mám nespochybniteľný doklad o nákupe a následne v čase doklad o predaji toho istého tovaru, tak niet inštitúcie na svete, ktorá by dokázala, že som k tomuto tovaru nemal vlastnícke právo. Veď som ho predal v svojom mene, tak predsa musel byť môj. Nie je podmienkou, aby ten tovar bol u mňa na sklade, ani podmienkou, že som ho ja prepravoval. Môj nemusí byť iba tovar na sklade /účet 132/, ale môže byť aj na ceste /účet 139/ a skladu sa nemusí ani dotknúť. Ak sa dostal od dodávateľa A k odberateľovi C, cezo mňa ako medzičlánok B ... a mám doklady o platbách, tak nemôže nikto odporovať, že som nemal k nemu vlastnícke právo. A nielen to. Veď je legálne aj sprostredkovanie kúpy tovaru. K tomu hovorí § 9, ods. 6 ZoDPH :
(6) Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len komisionárska zmluva ), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.
Ani toto neuznajú ? Veď zákon prikazuje, že aj keď nemal k nemu vlastnícke právo, je povinný postupovať tak, ako keby ho mal. Tak v čom je problém ? Na druhej strane ale ... fingované obchody s fingovaným tovarom. Tu ale nie je problém že neexistuje vlastnícky vzťah ... ale to že neexistuje ani tovar ... a tým ani dokladmi deklarovaná tovarová transakcia, ba ani finančná transakcia. Iba kopy falošných papierov. A to je rozdiel. Ak to daňový úrad odmieta uzavrieť uznaním, tak treba žiadať ústne pojednávanie so zápisnicou a úradne prizvať svedkov, ktorí tovar dodali A a prebrali C.

Po upresnení problematiky vylepšujem svoju odpoveď :
No ... to si mohla napísať do otázky hneď, už si dávno mohla mať odpoveď. Aspoň vidíme ktože nám to na daňových úradoch pracuje. Že prečo treba dvíhať dane a zavádzať licencie. Aby daňoví úradníci už vôbec nemuseli rozmýšľať a robiť náročné kontroly, iba spravovať licencie. Ktoré sa vyberajú samé od seba, bez štipky rozumu. Na výber licencií stačí aj vychytenejšia základná škola. Ale na rozoznanie spravodlivého odpočtu od podvodného nestačí ani celé oddelenie jedného daňového úradu. Usilovný hlupák je vraj horší, ako triedny nepriateľ, ak sa náležite zviditeľní. Aj na tom daňovom úrade si voľakto otočil právo „riťou hore a pupkom dolu“ aby nemusel priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. A aby sa mohol kasať, ako zabránil rozkrádaniu štátneho rozpočtu.
Hrnček nebude tým väčší, čím viac vody do neho nalejeme. Takto logika neplatí. To dokáže iba balón z tenkej gumy, ale nie hrnček. U hrnčeka je určujúcou vlastnosťou pevný objem, u balóna množstvo naliatej vody ... až do určitého vopred neznámeho množstva, kedy praskne. Aj v konkrétnom práve je niečo druhoradé a niečo určujúce. Ani z výhrady v lastníckeho práva v zmluve, podpísanej oboma stranami nemožno vyvodiť právne dôsledky pre nárok na odpočet, pretože nie je určujúcou vlastnosťou zmluvy pre DPH. Aj keď sa v § 8/1/a táto vlastnosť spomína, netýka sa práva na uplatnenie odpočtu. Ale práva a povinnosti fakturovať u špekulatívnych prípadov, kde nemožno dokázať, že platiteľ mal právo vyhotoviť faktúrun pre vysoký odpočet, lebo kvôli neexistencii tovaru žiadny prevod vlastníctva nemohol vzniknúť. A to je veľký rozdiel.
Výhrada vlastníckeho práva, v zmluve pre reálne dodanie tovaru, podliehajúcemu DPH, je voči DPH irelevantná. Lebo je v prvotnom konflikte so zákonom o DPH. V tom, že nielen prechod vlastníctva, ale aj právo a povinnosť fakturácie by vzniklo až úplným zaplatením tovaru na splátky. A to štát, odkázaný na príjmy z DPH asi nechce, však ? Také ustanovenie v zmluve je právne neúčinné. Aj preto, lebo by bránilo buď predaju na splátky, aj preto, lebo odvinutím z tohto faktu by nevzniklo dodanie, hoci odberateľ by svoj predmet celé roky užíval na svoje zdaniteľné plnenia. Výhrada vlastníckeho práva až zaplatením celej kúpnej ceny u dodaného tovaru je právne neúčinná aj v prípade, že vlastník príde nesplatený tovar zobrať odberateľovi. Alebo u nehnuteľnosti príde na kataster, aby mu ju prepísali na jeho meno, lebo odberateľ preukazne neplatí. Nič také. Ani súd nemôže prikázať vrátiť dodávku, iba splatiť nesplatený záväzok. Výhrada prechodu vlastníctva je iba právny amatérizmus. Ktorý dokáže neinformovaného odberateľa držať v strachu, ale dodávateľovi bez súvisiaceho súhlasu odberateľa úplne nič právne neumožňuje, iba čakať na splatenie záväzku. Či už dobrovoľne, alebo exekúciou. Naopak, odberateľovi umožňuje vrátiť tovar, ak nechce splatiť zbytok. Prečo by teda mala byť táto výhrada právne účinná a dokonca určujúca u odpočtu DPH ?
Sadni za stôl a píš odvolanie :
Odvolávam sa proti rozhodnutiu o neuznaní nadmerného odpočtu za XX/2013, z dôvodu irelevantnosti a nekompetentnosti uzáverov daňovej kontroly k nášmu výslednému nadmernému odpočtu. Žiadame o uznanie tohto nadmerného odpočtu a poukázanie vyčíslenej sumy na bežný účet žiadateľa. Odôvodnenie :
K predloženému daňovému priznaniu daňový úrad vykonal daňovú kontrolu a neodborne posúdil narok na odpočet DPH z nákupu haly tým, že ju vylúčil z odpočtu kvôli údajnému nenadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej hale. V zmysle § 8 ZoDPH na to daňový úrad nemal, ani nemá právo, pretože :
- § 8 sa týka práva a povinnosti pri dodaní tovaru a stavby. Nie pri jej nadobudnutí, ktorého sa týka § 49 a § 51.. Tieto dve veci je daňový úrad povinný rozlišovať a nie spájať. Ani zamieňať práva a povinnosti kupujúceho s právami a povinnosťami predávajúceho.
- ak mal daňový úrad na základe vykonanej kontroly dôvod na konštatovanie, že vlastnícke právo neprešlo z predávajúceho na kupujúceho, tak mal o porušení § 8/1/a informovať predávajúceho, ktorého sa toto ustanovenie týka. A vyzvať ho na zrušenie faktúry o predaji haly na splátky a neoprávnene fakturovanej DPH k predaju. Predávajúci mal na základe upozornenia daňového úradu vyhotoviť dobropis a my by sme odpočet DPH boli povinní zrušiť. Oprávnená fakturácia by vznikla až po zaplatení kúpnej ceny a plného prechodu vlastníckeho práva na kupujúceho.
- Keďže sa tak nestalo a obdržali sme jednak riadnu dodávateľskú faktúru s DPH, aj halu, ktorú sme ďalej budovali pre výkon svojich budúcich uskutočnených zdaniteľných plnení a začali aj používať, vznikol nám nárok na uplatnenie odpočtu. Nárok na uplatnenie odpočtu nemožno u nás posudzovať podľa § 8, ak právo na vyhotovenie faktúry nebolo spochybnené. Aale iba podľa § 49 a 51, ZoDPH, ktoré sa práva na odpočet týkajú. Kritériá týchto paragrafov pre náš odpočet boli bez pochybností dostačujúco naplnené.
- daňová kontrola nekompetentne posúdila náš prípad /u nášho dodávateľa, nie u nás/ aj preto, lebo nešlo o dodanie tovaru podľa § 8, ods 1, písm a, kde je uvedená podmienka prechodu vlastníctva. Ale podľa § 8, ods. 1.písm.b, kde je predmetom dodanie stavby na splátky bez ďalších podmienok v texte a jej používanie na výrobu a plnenie vlastných dodaní. A to napĺňa hmotnoprávnu podstatu ustanovenia, že s ňou nakladáme ako vlastník. Aj napriek tomu, že plné vlastnícke právo /predaj inej osobe/ boli až do úplného splatenia zmluvne pozastavené, i ked právne neúčinne.
- Rozhodnutie o neuznaní odpočtu z faktúry nemožno vydať iba na základe slovnej citácie kúpnej zmluvy, odtrhnutej od súvisiaceho významu, ale aj s prihliadnutím na hmotnú pravdu celého prípadu. Ktorou je fakt, že hala sa bude využívať na vlastné podnikanie ešte pred priznaním plných vlastníckych práv k hale. Ak došlo k odovzdaniu predmetu do užívania konkrétnemu platiteľovi a zmluvnej fakturácii, kde odovzdaný majetok je krytý záväzkom, tak zmluva nemá pre spochybnenie prevodu vlastníctva žiadny podstatný negujúci a určujúci význam.
- Pri fakturácii došlo k daňovej povinnosti u dodávateľa haly, z ktorej musí DPH odviesť v zdaňovacom období fakturácie. Uplatnenie odpočtu je v tejto situácii je naším nespochybniteľným právom v tom istom zdaňovacom období a nie až po rokoch, po úhrade záväzku k oprávnene zaúčtovanému a užívanému majetku.
- Nákup na splátky s obmedzením plného vlastníckeho práva až do splatenia celej fakturovanej čiastky možno uplatniť u špekulatívnych prípadov neprehľadného obchodu s majetkom, krytého iba spochybniteľnými finančnými transakciami. Ale nie v alternatíve používania dodávky na výkon svojich zdaniteľných plnení. A to je rozdiel. Pre právo na odpočet postačuje táto okolnosť a potrebné doklady, nie kritérium splnenia § 8, ods. 1/a. Halu, ako predmet sme zaúčtovali ako majetok do nášho účtovníctva v zmysle § 2, ods. 2 postupov účtovania, oproti záväzku splátok voči dodávateľovi. Predmet bol oprávnene zaradený do majetku firmy. Dokiaľ náš dodávateľ nezruší svoju dodávateľskú faktúru, tak nám nemôže byť upreté právo na uplatnenie odpočtu z tejto faktúry.
- Vaše stanovisko, že k odpočtu môže dôjsť až po prechode vlastníctva podľa zmluvy odporuje § 51, ods. 2 zákona, pretože právo na fakturáciu u dodávateľa nebolo spochybnené a právo na odpočet možno uplatniť iba do konca kalendárneho roka, v ktorom k dodaniu došlo. Nie k jeho odsunu o celé roky.
- Správca dane mal ustanovenie o výhrade prechodu vlastníckeho práva považovať voči zákonu o DPH za irelevantné a neodvíjať z neho právo na neuznanie nároku na odpočet. Lebo je to v skutočnosti právne neúčinné a nevymožiteľné ustanovenie. Ktoré napriek tomu, že je v zmluve nemôže právne prekvalifikovať reálnu podstatu tohto dodania. A keby aj, tak musí vystaviť dobropis, z ktorého by sme my museli odviesť DPH naspäť.
Na základe všetkého uvedeného žiadame o uznanie nadmerného odpočtu podľa uvedeného priznania a jeho poukázanie na náš účet v zákonnej lehote. V opačnom prípade budeme váš postup považovať za úradné marenie našich práv a budeme požadovať úroky z omeškania. V tom prípade odstúpte naše odvolanie aj s jeho agendou odvolaciemu orgánu.

myslím si, že DU chce spochybniť vlastnícke právo. Totiž to, podľa ObchZ vlastnícke právo vzniká niekoľkými spôsobmi. Pripomeniem iba tie, ktoré sa prevdepodobne dotýkajú Tvojho problému.
a) VP vzniká keď mu bol tovar odovzdaný
b) VP vzniká neskôr, napríklad až úplným uhradením kúpnej ceny, na čom sa strany dohodnú písomne(nemám čas hľadať §), ide o výhradu vlastníckeho práva

Túto formulku dávajú do faktúr podnikatelia strašne radi, lebo si myslia, že vymožiteľnosť takejto pohľadávky bude jednoduchšia. No neuvedomujú si, že takáto formulácia na fa, podpísaná oboma stranami, prináša určité komplikácie.
Tu možno nastáva Tvoj problém. Ty si nakúpila tovar, zaplatila, uplatnila DPH.
A-ty
B -firma od ktorej si ty nakúpila
C- firma od ktorej nakúpila B
Ak firma B mala od firmy C takúto výhradu na faktúre a túto nikdy neuhradila, nemohla tovar predať tebe , lebo nenadobudla k nemu vlastnícke právo. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k plneniu z pohľadu DPH a Ty si nemala nárok na odpočet DPH. Firmu B a jej daňové povinnosti neriešim. V podstate tovar Ti predala ako keby firma C, od ktorej ale nemáš doklad, lebo ho vysytavila pre B. DU má z tohto pohľadu pravdu, za predpokladu, že B nikdy nezaplatila C (prípadne zaplatila, ale až po predaji tebe)a vo fa od C pre B bola zakomponovaná výhrada prechodu vlastníckeho práva podpísaná obidvomi stranami.





Chápem, že ty ako A, si nemala ako zistiť, že B nebol vlastníkom tovaru, ale DU to má ako zistiť. Ak je toto Tvoj prípad, tak je zrejmé, že B vedela o tom, že ešte neprešlo na ňu vlastnícke právo, no napriek tomu s tovarom nakladala ako s vlastným. Aa ak nevedela, lebo sa na túto čarovnú formulku na faktúre vykašľala, stav je rovnaký. Neznalosť zákona firmu B neospravedlňuje.


Ako to poriešiť? Podať dodatočné DPDPH, vrátiť uplatnenú DPH, vymáhať ju od firmy B. Firma B detto.

Ale celá odpoveď je na úrovni dohadu, nakoľko nepoznám úplne presne Tvoj prípad.

Doplním, toto som našla na nete:

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/...a.html?print=1

.. pripojím .. opora v rozsudku ... že finančná správa nekonala v súlade s literou zákona .. ani s ustanoveniami šiestej smernice ...

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/13953/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234648
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010234648.2 .. vyberám strana 2, tretí odsek V súvislosti s námietkou prevodu vlastníckych práv, obsiahnutom v podanom odvolaní odvolací správny orgán konštatoval s poukazom na ustanovenie § 8 zákona o DPH, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskeho spoločenstva, upravujúcu výklad pojmu dodanie tovaru. Pre uskutočnenie dodávky tovaru z hľadiska DPH je relevantný prevod ekonomického vlastníctva, nie prevod právneho vlastníctva.