V súčasnosti je rezistencia na vírusy u novovyšľachtených odrôd zeleniny POVINNÁ s je niekoľko akreditovaných skúšobní (na Slovensku ani v Čechách nie je) a je za to pekná pálka

Vďaka za reakcie a Vaše názory ohľadne tých podpníkov. Zdá sa to zaujímavé. Je mi jasné že genetika podpníka sa po zrezaní a vypestovaní vegetatívnej odnože nemení, ale myslel som si že aj „vegetatívnosť“ podpníka má nejaký vplyv na rast a rodivosť.

Pozoroval, som že mladá jabloň (meno odrody neviem), ktorej kmienok bol veľmi výrazne olúpaný zverou bohato rodí – napr. minulý rok som z toho malého stromčeka nazbieral za veľkú igelitku jabĺk. Samozrejme že tak veľké poškodenie (cca ½ - 2/3 obvodu lyka je preč na dĺžke asi pol metra) je pre ten strom z dlhodobejšieho hľadiska fatálny, ale možno že práve to poškodenie nabudilo relatívne skorú bohatú rodivosť. Nemám na to reprezentatívnu vzorku aby som to mohol exaktne a štatisticky dokázať (je to len toto jedno pozorovanie) ale pri divorastúcich drevinách nie je ničím výnimočným že výrazné poškodenie môže (aj keď nemusí) nabudiť silnejšiu fruktifikáciu, kým strom nezačne výraznejšie chradnúť a odumiera. Preto som si myslel, že aj rast a skorá rodivosť stromčekov naštepených na tých šľachtených vegetatívnych podpníkoch môžu byť ovplyvnené (samozrejme okrem silného genetického vplyvu) aj tým že sú práve vypestované ako odnož s len „druhotným“ koreňovým systémom.

To je ohlodana jablon, bohato plodi je asi preto, lebo vie ze to ma spocitane, a tak sa snazi zachovat potomstvo. Obecne sa podobne zasahi sa robia aj narocky, klucove slova Kružkovanie, Škrtenie. Pouzivaju sa hlavne pri jadrovinach.
No ja fandim viacej ohybaniu konarikov do vodorovnej polohy, po ktorom sa listove puciky behom sezony premenia na kvetne.

Dobrý deň,

bývam v obci Dubodiel (okres Trenčín) a v chotári obce je veľmi veľa starých hrušiek a iných ovocných stromov. Miestny to ale nechcú veľmi otvorene priznať lebo sa boja ochranárov ( resp. toho že im ochranári zakážu manipulovať s vlastnými pozemkami ... ) . Naša rodina mala vo vlastníctve jednu hrušku, ktorá podľa mojej babky má viac ako 100 rokov a stále je v skvelom stave. Voláme ju vinohradská. Má veľké, veľmi šťavnaté a sladké plody. Tento strom je jediný exemplár o ktorom viem. Nikde inde som dokonca ani len nepočul o takejto hruške. Som možno síce mladý ( 20 r.) ale vážim si dedičstvo a nechcem aby zmizli staré stromy. A môžem povedať že na Dubodieli sú stromy staré vtedy ak majú viac ako 50 rokov ...

Pan Jaroslav Petrík, ak tam mate taketo vzacne stromy a zalezi vam na nich, tak nevahajte a vysejte si teraz alebo na jar hrusky planky, v lepsom pripade uz v auguste budete môct ockovat. Zachovajme stare odrody pre nase deti.

Dobry vecer pan Jaroslav mohly by ste prezradit ci ta hruska je letna jesenna alebo zimna a chcel by som vas poprosit ci by ste my vedeli zabezpecit vruble stej hrusky

rolandV má vo svojom poslednom príspevku pravdu v tom, že skorá a bohatá rodivosť je ovplivňovaná znížením rastu a zníženie rastu je zase ovplyvňované tým, že strom nemá dostatok "energie" aby bujne rástol najmä preto že prísun živín z koreňov je znížený.
Znížený môže byť preto, že "na ceste" je zápcha či čiastočný zátaras - poškodenie ohryzením alebo krúžkovaním, alebo štepením so zníženou afinitou alebo proste nedostatočnými koreňmi, či už poškodenými alebo proste zlabími....
Dostávame sa k podnoži. Semenáč má vo všeobecnosti rýchli nástup a bujnejší rast ale nie každý. Sú proste aj zle a pomaly rastúce semenáče.. V prírode sú aj takéto prispatiny výhodné, pretože v podraste sa možno uvoľní až za nejaký čs v lese miesto a tak budú mať potom svoje miesto...
Vegetatývne množené zakoreňované podnože majú pomalší nástup než semenáče, ale po pár rokoch proste dosiahnu svoj strop možností a ten je daný geneticky...
Samozrejme aj pôda a poveternostné a ostatné vpyvy prostredia, napríklad nejaká podivná opica s nožnicami majú svoj z dlhodobého hľadiska "bezvýznamný" vplyv...

pre pablito : nemám žiadne skúsenosti zo štepením stromčekov ale ujo to vie tak sa s ním nejak dohodnem.

pre roby : hrušky dozrievajú na jeseň ( tuším september). Čo sa týka vrúbľov, už nie je naša a s terajším majiteľom nemá naša rodina najlepšie vzťahy lebo pozemok získal cez súd aj keď mu vlastne nepatril .... pridávam dva obrázky. na jednom je dom kamaráta terajšieho majiteľa a hruška (teraz už síce má odrezané dva hrubé konáre lebo je poď §ou postavená chalupa/chata ). na druhom je vyznačená cesta ku hruške smerom od Trenčína.

Dobry den
nevedeli by ste mi poradit co aka moze byt odroda jablk na obrazku. Do pomologie sa nevyznam, tieto jablka som nikde inde nevidel, ale podla toho co som pozeral na nete by som hadal na Ananasovu renetu alebo Bananove zimne.

Jablka su na fotkach v prilohe-su to fotky z minuleho roku kedy bola uroda biedna a ledva som nazbieral tieto jablka na fotku. Inak jablon plodila za posledne tri roky bohato aj ked na vacsine jabloni nebolo vobec nic, tato bola obsypana plodmi.
Jablka su znacne sladke, ale prijemnej chuti, ktoru by som definoval ako sladku s bananovou prichutou (pri trochu fantazie mozno aj ananasovou) .

Je to neskorsia odroda-asi najpozdnejsia zo vsetkych v nasej zahrade a neobrate jablka vydrzia aj na strome do hlbokej zimy. Stromu sa dari aj na nasej lokalite -pomerne veterna a chladna lokalita s castymi hmlami.

Chcel by som vyzvať čitateľov, ktorý chodia s otvorenými očami po svete.
Všade okolo o tomto čase je plno plánok jabloní popri cestách, rumoviskách zarastených neudržiavaných pozemkoch starých sadoch aj v lesoch a parkoch.
Okoštujte plody jabloní okolo ktorých pôjdete!
Sú medzi nami ľudia ktorí nechcú, či nemôžu prijímať veľa cukrov zo sladkého ovocia. Vyskytujú sa jablká s fádnou nevýraznou či kyslou chuťou občas.
Všade sa však rozširujú len odrody veľmi sladké. Niektoré sú aj kyselšie ako Melódia, či staré Ontário ale v skutočnosti nemajú menej cukru než iné odrody, iba majú viac kyselín... Takže to neriešia bežné či známe staršie odrody. Ak chceme pomôcť ľuďom, ktorý nemôžu jesť sladké jablká, treba najsť nejaké nesladké hoci aj s fádnou chuťou...

Objavil som zaujímavý semenáč. Zatiaľ najchutnejší aký som našiel. Je však nielen kyselkavý ale aj sladký súčasne. Jablká vôbec nehnijú a je neuveriteľne zarodený veľkými jablkami s červeným líčkom na väčšine plodu. Dužina je biela s nazelenkavým odtieňom. Zdá sa že sa budú dať dobtre skladovať, pretože aj ranky majú tendenciu zasichať a nekazia sa. Veľmi chutné a šťavnaté. Jabloň vyrástla na mieste bývalej čiernej skládky odpadkov. Budem ich množiť.
Nie je to však tá bez cukru ktorú hľadám, ale dobre i tak...

super, aký dobrý nález teda! presne takú odrodu by som potrebovala k rozšíreniu staršieho sadu. odrodu vhodnú na skladovanie do jablčnej pivnice, na konzum a možno teda podľa obsahu cukru aj na pálenie. ako budete množiť?

Množiť samozrejme štepením na M9 a tiež na MM106 a niečo aj na semenáče. Vytvára dokonca aj pravokorenné výmladky no nie z koreňov ale zakorenením spodných konárov pôvodného semenáča, tých však bude len zopár...
Je tam tiež krovie z výmladkov starej neidentifikovanej odrody slivky, ktorá dozrieva skôr než klasické bystričky, teda ešte v lete, netrpí šárkov a je veľmi úrodná. Plody modré aromatické vhodné na pálenie a pravokorenáče, čo je najcennejšie. Kedysi sa slivky množili len takto...

tak my sme napokon tento Strom spilili,celkom od kmena,ani neviem ci vlani a ci je tomu zu 2 roky....ten cas leti,ale cely kmen sme nechali na zahrade.pomysela som si ze don nastepim aspon dake huby.....

no ale zacal z bokov kmena na viacerych miestach rasit,ma vyhonky,take zhluky,toto leto krasne zazelenali zdravim listim.
teraz ma nasi tlacia do toho,nech ten kmen odpraceme,ale wabi mi tu volakedy spominal ze ked vyzenie z bokov,dalo by sa do neho daco v Juni nastepit.....
co myslite.da sa este ten Strom-kmen zachranit a prestepit na inu odrodu.alebo ho ozaj mam zu nadobro vykazat zo zahrady???
lebo tam kde je,v nom veru ani tie hriby neporastu.
uprostred zahrady,na priamom slnku cely den...

Osky, skoda ho klčovať, naozaj by sa oplatilo do neho čosi zaštepiť...
Dá sa skúsiť nejaká tá slivka, či marhula.
Teraz ma napadlo. Mám kvetináčované hybridy s kôstok - marhule. Mali by rodiť neskoro až v auguste alebo dokonca v septembri. Ale dobré marhule v období, keď už všetci zabudli že marhule existujú.
Ak sa dohodneme, viem ti priniesť tie kvetináčky a naablaktujeme ich do tých mladých výhonov, povedzme na 3 miestach. Ujateľnosť je v takom prípade 100%. Len by si musela polievať...
Urýchlili by sme tak rodivosť týchto nádejných "nových odrôd"
Ale záleží či si v dosahu... Akurát idem do BA, ale vlastne to neponáhľa lepšie až na jar...

jeeej no bolo by super keby si mohol k nam nazriet,lenze ja som Doma len cez vikend,mozno este vpiatok by som mohla prist-kedy ides do tej Blavy.aspon by si obzrel pozemok o ktorom hovorim.

Ale to je skôr na osobný rozhovor tak 0905 336 405, zavolám ti kľudne aj naspäť...

možno niekomu pomôže
http://spravy.pravda.sk/regiony/clan...starych-jablk/

Dobrý deň chcel by som vás sa opýtať na čerešňu belicu písal o nej ;;Wabi;;. Zháňam jej štepy. Mohli by ste my poradiť kde nájdem nejakú kvalitnú veľkoplodú bielu čerešňu na štepy? A zároveň sa spýtať na fándlyho jabloň z obce Naháč. Chcel by som ju naštepiť len neviem či jej plody stoja za to

Nuž ale veď kontakt na mňa je len o kúsok višie, treba proste zavolať...
Na Tulate je k dispozícii asi 500 rôznych asi 100 ročných čerešní, ak ťa to zaujíma, rád ti poradím osobne alebo aj po telefone. Okrem toho je ich plno tých čerešní po chotároch stačí chodiť len s otvorenými očami.
Ja sa vždy budem rád zo zvedavosti motať krajinou a ochutnávať čo tam rastie. Či už staré zanedbané záhrady a sady alebo náhodné semenáče na rumoviskách či ťažko dostupných džunglách... Nie všetko čo je staré je dobré a nie všetko mladé je zlé a opačne...
Fandliho jabloň ktorá nemá okvetné lístočky na kvetoch radím do kategórie prefláknutých raritiek. Skôr sa snažím objavovať niečo nové. Hoci často to nové je vlastne staré...
Je to tak, že fandliho jabloň má už kde kto ako raritku a iste je zachránená a mnohokrát zálohovaná. Máme tu však veľa odrôd ktoré nemajú to šťastie, hoci sú lepšie po mnohých stránkach a zaslúžili by si to, len teda o nich Fandli nič nevedel... Takže rád dodám vruble alebo poradím kde ich odrezať, prípadne aj ukážem ako na to.
Tak fakt máš posledné dni, pretože už je predsa len trocha neskoro, ale ak máš na to vhodné podnože - podpníky... dá sa, treba to ale podporiť zrezaním - zmladením a vlhkosťou a treba mať šťastie aby sa to do mrazov stihlo zrásť...
Veď minulý týždeň som ešte robil nejaké hlohy na pasienku a ktovie...
Držím palce a neboj sa zavolať...