Takže DOMA :-), som úplne spokojný a milo prekvapený, priam šokovaný a myslím, že som pochopil niektoré veci o ktorých som nemal ani poňatie
Silvester sme s kmotrom prežili, u mojho kamaráta Arshaka a u jeho manželky Anus, na Nový rok, ktorý sme mali o 3 hodiny skor ako vy :-), sme si spolu zatancovali u nich doma a išli do klubu, na to že má Arshak 60 rokov, tak ma prekvapilo aký je svieži
Čo ma prekvapilo, a toto na Slovensku nenájdete určite nikde , ani tu vo vaších prípadoch to nenájdete- možte mať síce dobré alebo výborné rodinné vzťahy, ale to čo som videl v Arménsku tu nemá nik.- tam je rodina božstvo, je tam neuveriteľná rodinná súdržnosť, tam rodič len kývne a dieťa automaticky poslúchne, a starší, čo už nemajú rodičov, tak majú vo svojích domov čestné miesto , kde majú veľké portréty svojích rodičov, ďalej ma zaujala neuveriteľná pokora Arménov voči ženám, neuveriteľne si tam ženy vážia, keď som sa Arshaka pýtal, prečo po 40 rokoch manželstva, sa stále s manželkou drží za ruku a 3 denne ju pobozká, tak mi odpovedal, lebo mi dala 3 deti a dala mi najviac, kto mi čo kedy mohol dať, po rodičoch ,ktorí mi dali život
Jediné čo mi troška prekážalo :-), bolo to neustále bozkávanie s mužmi, na to niesom zvyknutý a keďže som sa tam dosť pozoznamoval s Jerevanskou smotánkou, a tam automaticky, sa bozkávate( u nás sa podáva ruka ), akože fakt som ešte inde nevidel, že policajt zastaví auto, vodič vystúpi a policajtom sa pobozkajú na privítanie :-)
Priam šokujúci zážitok som mal, keď nás Arshak, zobral na pamatník bojov o náhorný Karabach, bolo to niečo ako Slavín u nás a Arshak mi ukazoval rad za radom hroby- toto bol moj 1 brat, toto 2 brat, toto bratanec, toto učiteľ, s týmto som hrával karty a pod- všetko ľudia medzi 20-40 rokov veku, no mal som slzy v očiach
Aj Arshak povedal, že po narodení jeho detí, bol jeho najemotívnejší zážitok, keď vchádzal na tanku do oslobedeného mesta, a ľudia mu na tank hádzali kvety a všetci sa mi hádzali do náručia- on bol v samom 1 tanku, ktorý vchádzal do mesta STEPANAKERT...
2. krát som mal slzy v očiach, keď sme navštívili mestečko Gyumri, ktoré bolo v roku 1988 zničené na 80% zemetrasením a umrelo tam cca. 30.000 ľudí, kedže sa už odvtedy boja tam stavať, boja sa recidívy, tak je to také mestečko duchov, žijú tam síce nejakí ľudia,ale je vidieť že sú takí nejakí smutní
pokračovanie nabudúce :-)
Naposledy upravil Stanislav 1975 : 08.01.15 at 07:14