V zásade by bolo možné súhlasiť, ako píše janka67, keby šlo o rezervu, vytvorenú podľa § 19 postupov. Lebo tie sa tvoria na existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla a pravdepodobne v budúcnosti zníži ekonomické úžitky. Kľúčovým slovom je pravdepodobnosť, ktorá nemusí nastať. Ďalšou okolnosťou je, že výška budúceho záväzku nie je v čase tvorby zrejmá, iba hrubo odhadnutá. Z toho vyplýva, že ak tá pravdepodobnosť nenastane, alebo nebola správne okvantifikovaná v čase tvorby, tak sa prebytok tej rezervy zruší. Ak predajca tovaru mal v r. 2012 povinnosť vytvoriť rezervu na záručné opravy, určitým percentom a do roku 2014 neboli žiadne reklamácie, tak tú rezervu môže smelo zrušiť, nenaplnila sa jej pravdepodobnosť.
Všeobecnou zásadou pre vysporiadanie účtovných prebytkov je účtovanie na 648. Ale pre rezervy je mínus, resp. dal 548. Ak by ročné saldo účtu 548 malo mať z tohto titulu mínusový zostatok, tak by som asi uprednostnil 648.Nebolo by to presne podľa § 19/8 PúP, ale ... lepšie to vyzerá vo VZaS.
Toto som považoval za nutnosť popísať. Ale by som chcel upozorniť, že tieto zásady naplno platia pre rezervy účtovné a ostatné - účet 459, nie pre zákonné, účet 451. Hoci to nikde nie je uvedené, je to medzi riadkami § 19/1 PúP. Pre zákonné rezervy prednostne platia ustanovenia splnomocňujúceho zákona, teda v našom prípade § 20/9/1/b. ZoDP. Ten pre tvorbu určuje iné pravidlá - podkladový projekt, vytvorený OLH na základe vopred známych kvalitatívnych aj kvantitatívnych parametrov a vysoko reálnych predpokladov. Samozrejme, že tá rezerva sa tvorí účtovne, tak platí aj § 19 postupov, ako podporné opatrenie, kde neodporuje zákonu. Lebo zákon je predpis vyššej právnej sily, než postupy vydané k inému zákonu.
Ak sa ruší zákonná rezerva, musí byť nato náležitý dôvod. Ak je dôvodom zrušenia, že už pri tvorbe rezervy znižujúcej základ dane neboli dôvody na jej tvorbu, resp. sumu, tak to nie je na zrušenie 451/548, ani 648, ale na 451/428 a dodatočné priznanie k roku tvorby rezervy. Už som tu niekde riešil prípad, že druhý rok po tvorbe zákonnej rezervy nevyčerpanú časť účtovali na 451/648, lebo ju nestihli v budúcom roku vyčerpať. Ale prečo ? Veď 451 je dlhodobá rezerva, ktorej vecný dôvod tvorby sa kvôli nepredvídaným okolnostiam v lesnej výrobe môže reálne a legálne ťahať až do 10-16 rokov. Zákonnú rezervu, reálne tvorenú a vyčíslenú by som nikdy nerušil, ale vždy dočerpal. Aj za cenu zmeny alebo zámeny pôvodných podkladov na jej tvorbu. Viem si predstaviť, že sa vytvorí zákonná rezerva na zalesnenie. Ale skôr, než sa začne zalesňovať sa objaví bohaté prirodzené zmladenie. To by mohol byť dôvod na zrušenie rezervy, ale iný ... neviem. Teda ... nič nerušte, ale čerpajte v budúcnosti. Keď sa môže rozpočet ktoréhokoľvek mesta, alebo obce meniť aj 6 krát do roka, tak prečo by sa nemohla meniť vecná náplň zákonnej rezervy? Iba pestovná činnosť z nej financovaná musí byť známa už v roku jej tvorby, nie neskôr. No a ešte ... k zrušeniu rezervy by som siahol, keby mi hrozilo vykázanie straty a následne platiť daňovú licenciu pri nedostačujúcej dani. Pretože si myslím, že je oprávnené uprednostniť výnos 648 z rozpustenia rezervy a jej vecnú náplň v budúcich rokoch vykryť radšej z nákladov.

Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď, fakt si to veľmi cením , poučím sa aj do budúcna. Čo sa týka zrušenia tej rezervy teda len časti , chceme k tomu pristúpiť z dôvodu, že vykážeme stratu a to v dôsledku toho , že nemôžme ( alebo môžme ?) čerpať prostriedky z účtu rezervy lebo máme tú žiadosť o dotáciu ako som písala v predch.príspevku, výbor chce vykázať zisk, (tak či tak budeme platiť daňovú licenciu...), aby sme aj v budúcnosti mohli žiadať o dotáciu.
Takže keď to zhrniem mne sa tiež ten mínusový stav 548 nepáči,tak dám 648?

Ďakujem Tebe aj Janke. Asi pre 6 rokmi som sa bola niečo informovať na DÚ a nedopatrením som sa dozvedela, že dostali z hora príkaz, že majú kontrolovať všetky pozemkové spoločenstvá. Ale ako rýchlo to začali, tak rýchlo s tou kontrolou museli aj skončiť s odôvodnením, že naša legislatíva je tak strašne deravá čo sa týka PS, že nemôžu nikoho pokutovať, lebo prípadný súdny proces by DU určite prehral. Dúfam, že teraz mi nebudú kontrolovať tie staré roky, že mi nedajú pokutu za podanie nesprávnej závierky a za nesprávne vedenie účtovníctva, lebo ja som tým pádom používala účtovú osnovu pre NZ.

Pozemkové spoločenstvo prešlo na podvojné účtovníctvo v roku 2013. V jednoduchom účtovníctve dosiahlo v roku 2012 daňovú stratu. môžem túto stratu odpočítať v roku 2014. IČO, DIČ spoločenstva sa nezmenilo.

A druhá otázka - môžem považovať toto spoločenstvo za mikroúčtovnú jednotku - históriu ma dlhšiu, len teda, v podvojnom účtovníctve neviem porovnávať dva roky, iba jeden rok mám na porovnanie.

S tou odmenou je to jasné u OLH, ale ak má odmenu len predseda a hospodár, tak to bude §5 ? a ja s odvodami SP a ZP?
Ďakujem

[QUOTE="IvetaH"]No ... určite áno. Ja to považujem za odmeňovanie podľa zásad o odmeňovaní dohody o pracovnej činnosti - nepravidelný príjem. Právny vzťah nevzniká spísaním dohody, ale voľbou a nemusí byť aj začiatkom odmeňovania. Odmeňovanie začína schválením návrhu odmeňovacieho poriadku valným zhromaždením, čo môže mať aj posun začatia spätne, ak k tomu termínu boli prihlásení do SP. No a samozrejme, so všetkým, čo k tomu patrí. Teda aj zdanením a odvodmi do ZP a SP, prihlášky, odhlášky, výkazy, hlásenia a pod.

No ... to je tak trochu prúser. Lebo ak malo v roku 2012 právnu subjektivitu, tak už od 1.1.2012 bolo povinné viesť podvojné účtovníctvo a mať v ňom spracovaný celý rok 2012. Ak bola v povinnom období vykázaná strata v JÚ, ešte neznamená, že strata musí byť aj v PÚ, ale zas môže byť aj vyššia. Pochybujem, že niektoré PS bude iné, než mikro. Lebo súvahový majetok nad 350 tis. a obrat nad 700 tis. máloktoré spĺňa. Iba ak dobrovoľne .... to môže, ale načo ? Málo informácií na odpočet straty, ale ak malo daňový zisk tak treba odpočítať. Len už neviem, či kvôli uvedenému bude aj náležite uznaná ... :-(

jaj, až táto odpoveď ma prinútila sa ísť pozrieť a ono to podvojné je fakt od roku 2012 robené Takže všetko v pohode, aj MUJ, aj odpočítanie straty

Dakujem za odpove´d aj za nasmerovanie môjho pohľadu.

Ahojte, prosím Vás o radu, na účet sme prijali platbu za nájom pozemkov od poľovnej spoločnosti. kde bude tento príjem uvedený v kontrolnom výkaze k dph?

Podľa všetkého zrejme nikde. Lebo to nájomné neobsahuje DPH a oslobodené sa KV nevykazujú ... niet čo kontrolovať.

ďakujem a_je_to, v daňovom priznaní DPH sa tento príjem nikde neuvádza?

Chcem Vás poprosiť o radu, naše spoločenstvo vlastní kolesový traktor, práve prišla faktúra za opravu a súčiastky v sume 3412,-50 bez dph.
Počas roka sa bežne nakupujú súčiastky, účtujem na účte 501 nakoľko ide o malé sumy.
Túto faktúru (súčiastok bolo mnoho plus práca), môžem dať na 501 či 022?

Ak je to faktúra za opravu v rozsahu odstránenia čiastočného fyzického opotrebenia alebo poškodenia za účelom uvedenia traktora do prevádzkyschopného stavu ( § 35 ods.2 písm. f) opatrenia pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva) tak sa oprava účtuje na účet 511.

[QUOTE="a_je_to"]
To je síce pekné, lenže oni si tie odmeny vyplácali v roku 2011 aj 2012 aj 2013 aj 2014 a bez akejkoľvek registrácie kdekoľvek a hlavne bez zrážok. Tak teraz neviem, či to nechať tak, alebo to spätne riešiť. Lebo ani toľko nedostali, koľko zaplatia na pokutách. Išlo o sumy 3 členovia po 300€ každý rok.
Čo poviete na to. Ešte dodám, že to nerobili schválene, aby okradli štát, jednoducho to tak robili, lebo " vždy sme to tak robili a dobre bolo".

Janka ďakujem veľmi pekne! Vážim si pomoc tu na porade, vidím že si rozhľadená :-)

môžem ťa ešte poprosiť o dva účtovné prípady s ktorými si neviem dať rady??

1.Zamestnanec celý mesiac marodoval, má mzdu len za tých 10 dní PN čo platí zamestnávateľ. Zaúčtujem 521/331 a 331/221?

2. v roku 2014 sme zaplatili nájom za parkovacie miesto na traktor za roky 2013,2014 a 2015. Vôbec neviem ako to zaúčtovať. :-(

Vopred ďakujem za rady.

Náhrada zamestnávateľa pri dočasnej PN sa účtuje 527/331 a vyplatenie 331/221 resp. 211.
Nájom za parkovacie miesto musíš zaúčtovať tak, aby sa do nákladov roku 2014 premietla iba časť nájmu zodpovedajúca roku 2014.
Ak máš na nájom došlú faktúru zaúčtuješ ju ako 518/321 - rok 2014
381/321 - rok 2015
a rok 2013 zaúčtuješ:
ak ste už v roku 2013 mali právnu subjektivitu, viedli podvojné účto, ale o nájme ste neúčtovali, tak 518/321, s tým, že táto čiastka nesmie ovplyvniť základ dane v roku 2014, bude to pripočítateľná položka v DP za rok 2014

ak ste v roku 2013 boli bez právnej subjektvity tak zaúčtuješ časť súvisiacu s rokom 2013 368/321

Dúfam, že som to napísala aspoň trochu zrozumiteľne .. . ešte doplním, že takto by sa to malo účtovať v prípade, ak faktúra bola doručená v roku 2014 až v čase, keď spoločenstvo už malo právnu subjektivitu.

Ale ... jasne, že sa uvádza ... na riadku 15 a zadáva povinnosť počítať koeficient v poslednom priznaní aj krátenie odpočtu z réžijných výdavkov koeficientom. Len mi prepána neodpíš, že ako sa počíta koeficient .... :-(

Takéto tradície sa pozakladali ešte v spoločenstvách bez subjektivity, ktoré nemali žiadne IČO a tým ani žiadne DIČ a registráciu. A úspešne pokračujú v tejto tradícii aj po transformácii na subjektivitu. Aj my sme si to takto do transformácie vyplácali. Ale ja som si to kvôli opatrnosti zdaňoval v svojom priznaní aj s podielmi, ktoré som dovtedy dostal. Ostatní ... ktorý ako ... všetkých aj tak nepresvedčíš

K tomuto mám vysvetlenie, že ... môže zostať v základe za 2014, nemusí uplatniť pripočítateľnú položku ... s odvolaním na uplatnenie § 17/29 ZoDP ... namiesto § 17/15. Keď to zákon umožňuje a daňovákom to ušetrí spracovať DDP a vracanie daní ... tak prečo nie ?

Vďaka, toto mi uniklo.