posúvam. Dík za foto

No tak dnes je pamätný deň patriaci do tejto témy. Myslím, že právom patrí do histórie Slovenska. Veď tie pomníky niekoho reprezentujú aj keď mi je smutno, že iba pri príležitosti takýchto dní vyzerajú ako pietne.

A čo tak ešte prilepiť, kto to ovšem má, iskričkovskú hviezdičku, pioniersky odznak, komunistickú hviezdu?

Niekde som tu videla pioniersky preukaz aj také s tým kosákom a kladivom. V starších príspevkoch to je. Ale všetky Tvoje "požiadavky" asi nie.

Mám iskričkovú hviezdičku, pioniersky odznak, pioniersku šatku, ten komunistický odznak - nuž ten sa mi neušiel. Predo mnou bola veľká rada. Výročie SNP akceptujem a rešpektujem.

Mám iskričkovú hviezdičku, pioniersky odznak, pioniersku šatku a dodnes pionierske mozole - z transparentov.

A ja mám zas spomienky na to ako sme mrzli, mokli v pionierskych rovnošatách, lebo tie muselo byť vidieť aj keby na chleba nebolo. Ale ešte sme sa aj v sobotu museli v škole učiť, aby sme si nadbehli 1. máj, ostatné sviatky. Naša mládež nepozná pracovné soboty. Možno sa mýlim. Robilo sa od nevidím do nevidím a každý bol rád že si nejakú korunu zarobí. Dnes? Pre korunu? Aspoň pár tisíc.

A komunistický odznak sa Ti tiež neušiel? Ja mám tiež pozostatky - mozole na nohách z prvých májov. Ale keď sa tak nad tým zamýšľam. Bolo aj veselo. Bolo to aj pri hudbe. Bolo to ale o stretnutiach. No a porovnaj dnes. Kde sú tie najväčšie stretnutia? Pred úradom vlády. A ani hudbu im tam tí držgroši nepošlú. Jááááááj, a ešte som zabudla. Pred fabrikami. Keď privatizéri rozdávajú trináste platy. A ocenenie za výstavbu podniku. Až sem počujem ako tam buráca zakaždým " pieseň práce " !

Teda Danilka, som sa nahlas schuti zasmiala. Mňa zas napadlo, že toaletného bolo dosť. Aj toho skladacieho. Aj vtedy aj dnes by sa aj "záchytka" uživila. Len dnes už ani neexistuje. Hlavne na 1. mája.

Elenka, súhlasím. Mrzli sme a zmokli sme. Ale nedám a nedám na veľa dopustiť. Nenosila som žobračenky lekárom, toaleťák do nemocnice, nezakopávala som do injekčných striekačiek po parkoch, oveľa menej ľudí riešilo situáciu skokom z balkóna, a nebol taký veľký rozdiel medzi žobrákom a trebárs Mojsejovou. Ani medzi kanalizačným potrubím a domami trebárs v Limbachu. Ale čo už. Veď aj ja som stála na námestí.

Jáj, veď čo by sme si počali, keby nebola táto doba. Veď to by ani "Mojsejovci" a im totožní neboli. 1. máj bol náhodou super. Zadarmo aj mávatká dávali. Krásne, papierové kvety sa pohybovali po uliciach. A s akou úctou sme pozerali po tých čo mali toľké medaile pripnuté na uniformách. Aj závisť v očiach, keď rozprávali o tom ako bojovali.

Áno, takto to bol ten správny efekt... To pozlátko socializmu... Všetci pracovali, budovali socializmus a mali sa dobre...
Horšie bolo to, čo bolo pod pozlátkom... Tí, čo boli vo väzení aj preto, čo neurobili, tí, čo prišli pri znárodnení o všetko a ešte boli kopnutí do zadnej časti tela, tí, čo boli sledovaní eštebákmi, tí, ktorí chodili do kostolov, a mnohí iní pod pozlátkom neviditeľní by sa tak nerozplývali nad spomienkami.
Človek mohol byť odborník, napr. ako my - ekonóm, účtovník, finančník, možno nie najvhodnejšie prirovnanie, ale akonáhle nevyl s vlkmi, bol spoločneská a ľudská nula...

Samozrejme, myslím, že všetci vieme o čom to je, bolo. Ale bohužiaľ nikto nevymslel formu štátneho zriadenia, aby boli všetci spokojní.

To áno... Ospravedlňujem sa, ak som očiernila vaše spomienky... Sú pekné. Na rozdiel od tých mojich

Tu predsa nejde o očierňovanie, alebo áno? Myslím že na svoje spomienky mám nárok. Ja neviem ak sa mýlim tak sa ospravedlňujem, ale nejaké očierňovanie si myslím tu nie je potrebné. Zdá sa mi to ako priostré. Možno nemáme rovnaké názory, ale v rámci demokracie je hádam sloboda prejavu, nie?

Inak poznala som v práci aj takých a po nežnej sa zas sťažovali, že nemali iné východisko, len sa prispôsobiť a neviem o tom, že by im to niekto vyčítal. Ja som si ich vážila, resp. nevážila práve preto ako robili a ako sa správali k ľuďom, kolegom. Ja som nikdy ľudí ani inak neposudzovala.

Nevyla som s vlkmi vtedy, nevyla som s vlkmi teraz. Nikdy som neanalizovala pred kým hovorím, ale čo hovorím. A nikdy mi pri žiadnom postupe netrčali topánky z ničieho zadku. A napriek tomu" Nebola som a nie som ani spoločenská, ani ľudská nula." Ja chápem Tvoju zatrpknutosť, úprimne. Aj keď nemohla byť z Tvojho osobného poznania. Jednoducho nemohla byť. Dejiny ľudstva nepoznajú spravodlivú dobu. Poznajú len etapy.
A každá spoločnosť sa polarizuje. Aj dnes boli v Bystrici tí s úctou, v uniformách aj bez,so slzami v očiach, či s úsmevom na tvári. A boli tam aj z druhého brehu - Kotleba a spol. Ale o tom je život - vedieť sa správne zaradiť.

aj ja sa pamätám na jednu: Gúsy vy gúsy, daleko letáli, kovo vy vydáli? -my vydáli volka, ňos volk Gúsonka.. ďalej si nepamätám

Našla som aj takéto zábery. Každý nech si vybaví to, čo sa mu hodí. Náhodou dnes už také neuvidíme.:p

Mne sa to páči Elenka.Radšej tak, ako päsťou medzi oči.