Tvoja túžba je úplne normálna, obráť sa na matriku. Neviem, či nekontaktujú najprv biologických rodičov, či majú záujem o stretnutie. Neponáhľaj sa, skús sa najprv porozprávať so svojimi rodičmi. Celé tie roky tŕpli, kedy sa to dozvieš a ako to prijmeš, je to veľmi citlivá záležitosť. Snaž sa ich čo najmenej raniť, tak či tak to bude bolestivé pre všetkých. Ak aj nájdeš otca, matku, nemusia byť manželia, nemuseli vôbec žiť spolu. Dokážeš matke odpustiť? Ešte raz opakujem, neponáhľaj sa.
Pre ostatných. na jeho mieste by ste tiež túžili poznať matku. Nemusí byť asociálna. Je sám, rodičia sa pominú, možno má niekde vo svete nevlastných súrodencov. Život píše neuveriteľné príbehy.
Doplnené:
Musíš osobne navštíviť matriku, miesto narodenia v tvojom rodnom liste je pravé. Meno matky sa možno dozvieš, možno nie. O adopcii rozhodol súd a stanovil podmienky, ktoré musia byť rešpektované, v jednotlivých prípadoch sa dosť líšia. Matrikárka nahliadne do spisu a bude postupovať podľa rozhodnutia súdu.

Myslím,že v matrike sa dá vyhľadať........každý človek má právo poznať biologických rodičov.

napisem ti z vlastnej skusenosti. Moj otec (ma 67) bol adoptovany ako 6 tyzdnove dieta. Po adoptovani bol vystaveny novy rodny list kde biologicka matka nefugurovala. Otec cele detstvo vyrastal v novej rodine a nevedel o tom ze je adoptovany. Jeho adopt. rodicia ho vychovali a pripravili do zivota. Nikdy mu nepovedali ze je adoptovany avsak dobre duse na "dedine" sa najdu a tak "skuskanda" prisla aj k moju asi 15 rocnemu otcovi. Mal vsak aj velmi dobreho strýka...ktorý si s ním rozumel a mali dlhy rozhovor, kde mu prezradil ze je adoptovany......ale RODICIA SU TI - KTORI HO VYCHOVALI... a dohodli sa ze to ostane ich tajomstvo aby adoptivny rodicia nesmutili. Otec to dodrzal a az do ich smrti o tom nikdy nehovoril. Po smrti adpot. rodicov si mna moju sestru a svoju manzelku (nasu mamu) zavolal k sebe a vsetko nam vyrozpraval. Neviem si ani predstavit ako to dokazal udrzat v sebe tie dlhe roky. Tak som sa aj ja ako 30 rocny dozvedel ze moji stari rodicia vlastne niesu moji "origos" stari rodicia. ALE.. Tak ako moj stryko povedal. RODICIA (u mna stari rodicia) Su ti ktori ta vychovali

Kedze mam moznosti ake mam - podarilo sa mi dostat k rozsudku sudu o adopcii a tym padom som vedel kto je biologicka matka mojho otca a nasledne som sa dostal k original rodnemu listu z farnosti kde sa otec narodil pod inym menom. Ostatne uz pre na nebol problem pozistovat.

Po tom ako si sadol s otcom ukazal som mu vsetko co som nasiel. Pozrel si vsetko dokladne, aj ked som mu povedal ze viem aj dovod adopcie a aj pribeh jeho biolog.matky, nechcel to pocut - pozrel si fotky svojich sestier ktore nikdy nevidel a a nakoniec ma s trasucim hlasom poziadal aby som to odlozil a pokial on bude zit tak nechce aby som ich kontaktoval ani nic podobne pretoze on Rodicov mal.....co ho vychovali...... a dakuje im za to. Ze neche otvarat "pandorinu skrinku". Pochopil som ho.....

Takze je to iba a iba na tebe. Zvedavost je silna (osobna skusenost) ale je to naozaj nutne ?

Ľudia sú divní... Sú náchylní odmietať tých, čo sa o nich starajú ako o vlastných a vynaložia enormné úsilie, aby našli tých, ktorí ich odkopli a nemali o nich záujem. Tých, ktorí v živote nenašli miesto pre toho konkrétneho človeka (dieťa).

Nemyslíš, že mali na to dôvod, jedna aj druhá strana (viac, či menej dobrý)? Nesú si za to zodpovednosť - tí, čo ťa dali na adopciu. A ujali sa ťa tvoji adoptívni rodičia, ktorým asi nemáš čo vážnejšie vyčítať, akurát im za všetko byť veľmi vďačný. A ty ich chceš teraz odvrhnúť (aj keď tebe to možno teraz tak nepripadá), a uprednostniť tých, v ktorých živote si nemal miesto. áno, môžeš si to idealizovať, že možno chúďa slobodná matka, možno umrel otec, možno...
Tvoja snaha nemôže dopadnúť dobre, jedna, druhá, alebo tretia strana (najčastejšie všetky) sa budú cítiť ukrátene, odvrhnute, podvedeno, atď. Ale to je tak, ľudia vždy chcú to, čo nemajú... Podľa mňa by ale niektoré veci mali byť pre pokoj v dušiach uzavreté a nemalo by sa v nich vŕtať. Ja by som postupoval takto a to ti radím (chcel si radu, ako postupovať - ak by niekto chcel tvrdiť, že som ti neporadil, iba komentoval...). Ale urob, ako chceš.

Ľudia často kladú otázky, rôzne otázky. A očakávajú isté odpovede. Chybu robia v tom, že niektoré odpovede neočakávajú. Ľudia sa môžu pýtať akékoľvek otázky, na ktoré sú schopní prijať akékoľvek odpovede. Si na ne pripravený? Skutočne?
Čo od toho všetkého očakávaš? Čo sa zmení? A čo ak sa to zmení k horšiemu?

Čo je to vlastne "biologický rodič"? Aké máš očakávania? V živote človeka nie je dôležité, aké emócie stratí, ale aké získa. Si pripravený žiť s tým, čo zistíš? A nebude to to, čo si myslíš, že sa dozvieš, ale niečo úplne iné. A vrátiť to späť nebudeš môcť. Ani nenapravíš vzťah s "rodičmi", o ktorých si myslíš, že nie sú tí praví. Vo svojom veku už by už mal mať rozum.

Tvoj zaujem je romanticky, ale az ich najdes, vznikne zmatok a mozno aj velke sklamanie a mozno este vacsie problemy ked rozburis stojate vody.
Ak u mas predstavu? Aby ti potvrdili ze ta naozaj nechceli a nechcu?

Prečítala som si Tvoj príspevok a všetky komentáre k tomu. Ja iba takýto môj pohľad a názor na tento prípad. Si vo veku, keď ešte neodhadneš situáciu a Tvoj postoj a spracovanie skutočností, ktoré by si sa dozvedel tým, že by si našiel biologických rodičov. Či by to boli biol. rodičia dobrí, či zlí, určite by to nielen v Tebe, ale aj u iných zalomcovalo v citoch každého , nielen čo sa ich to netýka osobne, ale Teba nadovšetko, keby si sa dopátral skutočnosti, ktorí sú Tvoji biol.rodičia.. Treba si vopred dať otázky, ako by si sa dokázal vysporiadať v Tvojom vnútri so skutočnosťou,, že si našiel svojich rodičov nie v dobrom poriadku, alebo naopak, aké následky by to malo na Tvojich adoptívnych rodičov.
Aké nasledovanie v Tvojom živote by toto, čo chceš nájsť a nájdeš, malo na Tvoj ďalší život, to nevieš. A city každého jedného človeka sú natoľko silné, že sa nedajú len tak "opratami " priťahovať, či uvoľňovať" ako chceš, alebo ako by si si prial. Nikto nevie vopred v tejto zložitej situácii len tak hravo povedať, že sa s tým ľahko vyrovná, nech to bude "dobré", či "zlé".. Naviac a čo rodičia, ktorí Ťa vychovali. Tým by to určite len tak jedno nebolo. Lebo keď Ťa vychovali, určite k Tebe majú veľmi blízky citový vzťah. Tým, že by si si našiel svojich biol. rodičov, by si dostal rodičov, ktorí Ťa vychovali nie do zavideniahodnej situácie, práve naopak.
Chápem Tvoju myšlienku nájsť biologických rodičov, ale ako to dopadne a aké to bude mať nasledovanie, či v prospech Tvojho života, adoptívnych rodičov, je nezodpovedané, to nikto nevi, ani Ty. Je to veľmi, preveľmi chúlostivá záležitosť.. Preto som sa takto rozpísala, nie je to rada, je to iba môj názor. Preto si poriadne premysli ako budeš konať a správne sa rozhodni. Držím palce.

Pred ďalšou aktivitou si polož otázky ako : komu tým ublížim ( mame ktorá ťa porodila, mame a otcovi ktorí ťa vychovali ?). Pokušenie je určite veľké, ale ak to chceš vedieť neubližuj aspoň tvojou zvedavosťou rodičom čo ťa vychovali ( počkaj xx rokov až tu nebudú ). Zaslúžia si to.

Takúto podobnú situáciu poznám, nie je príjemná pre obidve strany, Adoptívny rodičia sklamaní, biologicky zaskočení. Potomok sklamaný, znechutený. Nechoď na to prirýchlo, mohlo by to mať opačný efekt. Zažil som niečo podobné.