Nebude sa Ti to dobre čítať, ale v záujme objektivity a Tvojich vlastných slov si uvedom, že:
- stratila si 10 rokov mladosti s človekom, ktorý Ťa odkopol a vykopol z bytu ako handru
- ak Ťa vtedy vymenil za mladší model, prečo si myslíš, že by to neurobil opäť?
- mala si šťastie, že si stretla manžela, ktorý je už 12 rokov Tvojou oporou
- snáď Ti nie je ľúto za "zlým chlapcom" len preto, že Ťa Tvoj muž nebije, veď to je to posledné, keď muž vztiahne ruku na ženu...
- to, že nemáte vlastné deti, nie je neriešiteľná situácia - detské domov sú plné a určite by ste vo Vašom veku vedeli poskytnúť jednému dieťaťu rodinné zázemie a urobiť ho šťastným
- čo by si tak povedala svojmu ex do telefónu? zagratulovala mu k dieťaťu, ktoré nikdy nechcel /možno za tých 12 rokov dozrel, možno ho nechcel ani teraz, ale chcel ho niekto iný/,
- vynadala by si mu, že si Ťa nevážil, povyčitovala mu, čo všetko si preňho urobila, či...?
- každý fungujúci vzťah je vždy o dvoch, to nemá byť účtovanie má dať/dal
- zachovaj si svoju dôstojnosť a zabudni na človeka, ktorý žije dááávno svoj život a je úplne inde ako Ty
- máš nejaké záujmy, aktivity, vlastné alebo spolu s manželom? ak nie, nájdi/te si ich a zamestnaj sa nimi, aby si nemala čas myslieť na hlúposti...
- čo by si robila, keby si prišla aj o manžela, a ten by si našiel inú, ktorá by si ho vážila pre jeho prednosti?
- spomeň si na životné skúsenosti a múdrosti zhrnuté do prísloví a porekadiel:
Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche...
Keď je koze dobre, ide na ľad tancovať... /jedna taká bývala oproti nám/.
Nevstúpiš dvakrát to tej istej rieky - iná je voda v nej, a iné kamenie...
Držím palce, nech zvíťazí Tvoje racio a nech Ťa zdravý rozum neopúšťa...
A prestaň sa správať ako pubertiačka. Vo veku 42 rokov by si to mala ustáť...
Ži v prítomnej chvíli a váž si to, čo máš. Lebo to v dnešnej dobe vôbec nie je samozrejmosť...