Nandrolon
Ťažko sa vám počúvajú fakty, že tí vaši "odborníci" by bez električkových VŠ, prípadne pred rokom 1989 boli rádoví robotníci vo fabrikách, nakoľko na normálne štandardné štúdium VŠ proste nemali, nemajú a nebudú mať mozgovú kapacitu. Musí to byť fakt ponižujúce a frustrujúce. Normálne keď sa dá študovať takto, mali by to povoliť aj lekárom. Z takého automechanika by po rekvalifikácii mohol byť dobrý neurochirurg. Či to sa vám už "diaľkárom" nepáči???
Trochu ti budem oponovať.
Je viac dôvodov, prečo sa dávali a dávajú ľudia na diaľkové štúdium.
Buď pre rodinné dôvody, hlavne finančné pomery v rodine.
Niekto sa celoživotne vzdeláva podľa potreby, aj tu na Porade sú takí ľudia, a nevidím v tom nič zlé v zmysle nižšej úrovne vedomostí. Človek s praxou úplne inak vníma svoje štúdium, ako ho môže vnímať čerstvý maturant z gymnázia. Mnohí z nich si totiž až potom uvedomia, že odbor, ktorý si vybrali, im nesedí.
A ak si robí školu človek z odboru, v ktorom aj pracuje, tak svoj odbor vníma v úplne inom kontexte.
.
Robotnícke kádre sa produkovali možno v 50.rokoch. V 70. rokoch sa prihlasovali ľudia s normálnou maturitou z praxe na diaľkové štúdium VŠ aj z dôvodu novej mzdovej sústavy s názvom tuším RAMPS. Išlo o to, že s maturitou to človek mohol zrazu dotiahnuť iba po určitý kariérny postup a výšku platu podľa tabuliek. Tak šikovnejší sa spamätali, a pustili sa do štúdia. Na štúdium boli prijatí po riadnych prijímacích skúškach, a záujem o štúdium násobne prekračoval možnosti škôl.
.
Čo by som chcela zdôrazniť je, že úroveň absolventov či na dennom alebo diaľkovom/externom štúdiu sa odvíja od úrovne prednášajúcich a tiež od ich požiadaviek na študenta. A nie od existencie siete škôl či v minulosti alebo teraz.
Normálny človek sa nezapíše na pofidérnu školu.
Po 89 bojovalo za zrušenie diaľkového štúdia niekoľko slov. rektorov, podnes sa tieto nezrušili. Externé a iné formy štúdií existujú aj v zahraničí a dobre je.
A že klesá dlhodobo úroveň školstva je verejne známa vec.
Začalo to zánikom klasických gymnázií z obdobia 1. ČSR, kedy sa ešte vyučovalo šesť cudzích jazykov, latinčiny, gréčtiny, francúzštiny, nemčiny, angličtiny, ... , vypadli aj humanitné predmety a tak sa v celej našej spoločnosti scvrkla intelektuálna nadstavba skôr, ako sa začala. Jej základy boli totiž podávané už na stredných školách.
Čo sa ešte nešťastne podpísalo pod kvalitu dnešného školstva ako celku bolo, keď sa trestuhodne "zabudlo" na spravodlivé odmeňovanie učiteľov po 89.
Čo sa týka nového ministra, môžem veriť, že rozumie dnešnému strednému školstvu a môže ho vedieť posunúť hlavne v oblasti odborných škôl zameraných najmä na remeslá.
https://www.grohling.sk
Zaujímal by názor na jeho novú funkciu v podaní rektorov škôl.
P.S. Na Lekárske j fakulte UK v BA sa prestala vyučovať gréčtina napriek tomu, že v Prahe ešte pokračovala.
Príklad štúdia medicíny nie je dvakrát dobrý iba preto, že sa z princípu nedá študovať diaľkovo rovnako ako školy s umeleckým zameraním vrátane architektúry.
Za našich čias sa nevkladali do indexov peniaze za skúšky, všetci vieme o ktoré školy ide. Vec verejná. Pritom ako ľahko opraviteľná záležitosť.