Dňa 29. októbra 2022 sa uskutočnili voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov. Právne postavenie a platové pomery starostov obcí a primátorov miest upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len "zákon o právnom postavení starostov"). V článku sa venujem vybraným témam - registrácia starostu do zdravotnej a sociálnej poisťovne, vysporiadanie dovolenky, nárok na odstupné).
Prvotnou povinnosťou starostu je zložiť sľub [Text sľubu starostu obce je uvedený v ustanovení § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)]. Starosta skladá sľub spravidla na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré v súlade s § 12 ods. 1 zákona o obecnom zriadení zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Od dátumu zloženia sľubu sa odvodzujú aj vybrané povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej a sociálnej poisťovni.

Zdravotné a sociálne poistenie

Starosta obce sa počas výkonu svojej funkcie posudzuje na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec v pracovnom pomere. Vzhľadom k tomu, že starostovi za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy prináleží plat, ktorý sa považuje za príjem podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP, nadobúda na účely zdravotného a sociálneho poistenia postavenie zamestnanca. Jeho príjem za výkon funkcie vstupuje na účely výpočtu odvodov na poistné do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne poistenie. Obec vo vzťahu k starostovi, ktorému začína funkčné obdobie, vystupuje ako zamestnávateľ (platiteľ poistného) a má voči zdravotnej a sociálnej poisťovni oznamovacie a registračné povinnosti.
Obec ako zamestnávateľ starostu, ktorému končí funkčné obdobie zvolením nového starostu, ktorý zložil sľub, odhlasuje pôvodného starostu z registra poistencov zdravotnej a Sociálnej poisťovne dňom, ktorým zložil novozvolený starosta sľub. Zároveň týmto dňom prihlasuje obec do registra poistencov aj novozvoleného starostu.
Ak bol vo voľbách do orgánov samosprávy obcí opätovne zvolený ten istý starosta, obec odhlasuje starostu z registra poistencov Sociálnej poisťovne dňom zloženia jeho sľubu a vznikom nového funkčného obdobia ho opätovne prihlasuje do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňom, ktorý nasleduje po dni v ktorom zložil sľub starostu na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva. Naopak na účely zdravotného poistenia obec nemá povinnosť opätovne zvoleného starostu odhlasovať a následne prihlasovať do registra poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne, nakoľko táto osoba je považovaná za zamestnanca u toho istého zamestnávateľa súvisle. Obec, podobne ako pri starostovi v otázke prihlásenia do registra poistencov v zdravotnej a v Sociálnej poisťovni (resp. odhlásenia) postupuje aj pri poslancoch obecného zastupiteľstva.

Príklad: Starosta zložil sľub na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 21.11.2022. Kedy je obec ako zamestnávateľ povinná zaslať prihlášku do zdravotnej a sociálnej poisťovne?
Na účely zdravotného poistenia je obec povinná prihlásiť starostu do registra poistencov najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa zloženia sľubu, t.j. do 1.12.2022. Na účely sociálneho poistenia je obec povinná prihlásiť starostu do registra poistencov najneskôr pred začatím výkonu verejnej funkcie (dňom zloženia sľubu), t.j. najneskôr dňa 21.11.2022.

Príklad: Starosta bol opätovne zvolený do funkcie. Výkon funkcie starostu končí, a zároveň začína tým istým dňom. Funkčné obdobie starostu začína zložením sľubu, t. j. dňom 21.11.2022. Kedy je obec ako zamestnávateľ povinná zaslať prihlášku do zdravotnej a sociálnej poisťovne?
Ak bol do orgánov samosprávy obce opätovne zvolený ten istý starosta, obec nemá povinnosť starostu z registra poistencov zdravotnej poisťovne odhlasovať a následne ho do registra znova prihlasovať, nakoľko táto osoba je považovaná za zamestnanca u toho istého zamestnávateľa súvisle. Na účely sociálneho poistenia obec starostu odhlasuje z registra poistencov dňom zloženia sľubu, t. j. končí mu právny vzťah 21.11.2022 príslušného roka. Následne obec starostu prihlási do registra poistencov dňom, ktorý nasleduje po dni v ktorom zložil sľub starostu na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva, t.j. dňom 22.11.2022.

Obec taktiež prihlasuje do registra poistencov každú fyzickú osobu, ktorá má postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia na základe vzniknutého právneho vzťahu, ktorý bol medzi ňou a obcou uzatvorený a z tohto právneho vzťahu vyplýva právo na príjem zo závislej činnosti. Takýmto zamestnancom na účely sociálneho poistenia je napr. člen komisie zriadenej obecným zastupiteľstvom, zástupca starostu alebo člen obecnej rady. Ak je poslanec obecného zastupiteľstva napr. aj členom komisie zriadenej obecným zastupiteľstvom a z oboch vzťahov mu vyplýva právo na príjem zo závislej činnosti, obec prihlasuje tohto zamestnanca na účely sociálneho poistenia do registra poistencov dvakrát, raz ako poslanca obecného zastupiteľstva a druhýkrát ako člena komisie zriadenej obecným zastupiteľstvom, ale do zdravotnej poisťovne ho v súlade s § 29b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení prihlasuje iba raz. Pokiaľ napr. poslanec obecného zastupiteľstva vznikom svojho poslaneckého mandátu vyhlásil, že funkciu poslanca bude vykonávať bez nároku na odmenu a zásady odmeňovania umožňujú vzdať sa tohto práva, obec tohto poslanca neprihlasuje do registra poistencov, keďže mu nevzniklo právne postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia.

Vysporiadanie dovolenky starostu

V súlade s § 2 ods. 2 zákona o právnom postavení starostov platí, že na účely dovolenky sa primerane použije osobitný predpis, ktorým je Zákonník práce. Pojmom „primerane“ sa rozumie, že ustanovenia o dovolenke podľa Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky a podmienky čerpania dovolenky zamestnancov v pracovnom pomere, sa nemôžu v plnej miere použiť aj na starostov obce.
Osobitne sa postupuje, ak si starosta dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok, nevyčerpá. V takomto prípade je dovolenku možno preplatiť, ale v súlade so zákonom o právnom postavení starostov len za predpokladu, že obecné zastupiteľstvo o preplatení tejto dovolenky tak rozhodlo. Uvedené vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zákona o právnom postavení starostov v znení: "Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo." To znamená, že k preplateniu nevyčerpanej dovolenky v priebehu funkčného obdobia môže dôjsť až pri splnení troch podmienok:
· starostovi vznikne nárok na dovolenku,
· dovolenku nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
· obecné zastupiteľstvo dalo súhlas na preplatenie dovolenky na základe uznesenia.
Ak tieto tri podmienky (všetky súčasne) splnené nebudú, dovolenku preplatiť starostovi nemožno a nevyčerpaná dovolenka mu prepadne. Vzhľadom na to, že súčasná právna úprava termín na podanie žiadosti o preplatenie nevyčerpanej dovolenky starostom neupravuje, obec môže postup a spôsob pri podaní žiadosti, príp. termín, kedy má starosta predmetnú žiadosť podať na prerokovanie, bližšie špecifikovať napr. v rokovacom poriadku.

Príklad: Za dobu výkonu funkcie zostala starostovi nevyčerpaná dovolenka v rozsahu 30 dní. Platí, že aj pri skončení funkčného obdobia možno starostovi poskytnúť náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku len vtedy, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo?
Zákon o platových pomeroch starostov jednoznačne ustanovuje, že náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku (pri zániku mandátu starostu je táto podmienka splnená) a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. To znamená, že rozhodovanie vyplatení náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku patrí výlučne do právomoci obecného zastupiteľstva.

Príklad: Môže starosta požiadať o preplatenie nevyčerpanej dovolenky z roku 2021 a z roku 2022 obecné zastupiteľstvo "v predstihu", napr. na poslednom septembrovom zasadnutí (ak sú voľby v 10/2022) alebo až nové zastupiteľstvo na prvom zasadnutí?
Jednou z podmienok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky je, že "starosta nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku". V septembri 2022 táto podmienka ešte nie je splnená, nakoľko dovolenku je možné čerpať ešte aj v nasledujúcich mesiacoch (napr. v priebehu mesiaca október a november 2022). V prípade nevyčerpanej dovolenky za roky 2021 a 2022 sa táto podmienka naplní až v momente zániku mandátu starostu, pretože dovtedy starosta ešte stále môže dovolenku čerpať. O takejto náhrade platu preto môže rozhodovať obecné zastupiteľstvo až po zložení sľubu novozvoleného starostu, čo spravidla znamená, že ide o novozvolené obecné zastupiteľstvo.

Príklad: Môže sa nevyčerpaná dovolenka u novozvoleného starostu preniesť do ďalšieho funkčného obdobia?
Touto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší správny súd SR, t.j. či nevyčerpaná dovolenka za skončené funkčné obdobie opätovne zvoleného starostu prechádza alebo neprechádza do jeho ďalšieho funkčného obdobia. Z rozhodnutia [sp. zn. 8Usam/1/2021] súdu vyplýva, že ak je starosta opätovne zvolený do funkcie, jeho predošlé funkčné obdobie musí byť vysporiadané v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. aj z hľadiska dovolenky, ako keby došlo k personálnej výmene vo funkcii starostu. U takéhoto „staronového“ starostu, hoci ide z časového pohľadu o plynutie až „splynutie“ a prekrytie dvoch oddelených po sebe nasledujúcich funkčných období, avšak, ak skoršie funkčné obdobie starostu ex lege končí, končia tým aj všetky zákonné nároky, ktoré je potrebné zákonným spôsobom usporiadať a zároveň začína sa nové funkčné obdobie s novými zákonnými nárokmi. Preto dovolenka opätovne zvoleného toho-istého starostu neprechádza do jeho ďalšieho funkčného obdobia; ale jej nevyčerpaný zostatok sa preplatí, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo.

Na výpočet náhrady platu za dovolenku (§ 2 ods. 2 zákona o platových pomeroch starostov) a výpočet odstupného (§ 5 ods. 1 zákona o platových pomeroch starostov) sa použije u starostu priemerný mesačný plat. V súlade s § 5 ods. 3 zákona o právnom postavení starostov: "Priemerným mesačným platom je jedna dvanástinu súčtu platu starostu určeného zákonom (podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona o právnom postavení starostov) za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor." Z uvedeného vyplýva, že pri určení priemerného mesačného platu sa vychádza z platu, ktorý starostovi patrí (je priznaný) vo výške odvodenej od počtu obyvateľov obce (ktorí majú na jej území trvalý pobyt), príp. z platu, ktorý je starostovi zvýšený (maximálne o 60%) na základe uznesenia obecného zastupiteľstva, vždy za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Odstupné starostu

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu (určeného podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona o právnom postavení starostov) za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Po skončení funkčného obdobia nevznikne nárok na odstupné tomu starostovi, ktorý bol opäť zvolený do funkcie. U ostatných starostov bude výška odstupného závisieť od toho ako starosta obce dlho vykonával svoju funkciu. Niektorí starostovia vykonávajú mandát nepretržite niekoľko volebných období po sebe, iní z nich po ukončení mandátu odchádzajú priamo do dôchodku, ale niektorí starostovia vykonávajú mandát iba niekoľko mesiacov. Právny stav platný do 30.11.2018 zaručoval všetkým starostom, ktorí vykonávali mandát viac ako 6 mesiacov rovnakú výšku odstupného a to vo výške trojnásobku ich priemerného mesačného platu. Od 1.12.2018 novela č. 320/2018 Z.z. zákona o právnom postavení starostov zaviedla odstupňovanie nároku na výšku odstupného v závislosti od dĺžky výkonu funkcie starostu [poznámka: obdobný mechanizmus sa uplatňuje u zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí majú po skončení pracovného pomeru nárok na odstupné v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa]. V súlade s § 5 ods. 1 zákona o právnom postavení starostov po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce v sume:
· dvojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov,
· trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu jedno funkčné obdobie,
· štvornásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia,
· päťnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu tri po sebe nasledujúce funkčné obdobia.“.
Odstupné nepatrí starostovi v súlade s ust. § 5 ods. 2 novely zákona o právnom postavení starostov vtedy, ak došlo k zániku mandátu starostu z dôvodov uvedených v § 13a ods. 1 písm. a), d) a f) zákona o obecnom zriadení, t.j. z dôvodu:
· odmietnutia sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
· právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
· vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu.

Príklad: Ako sa vypočíta priemerná mzda pre výpočet odstupného starostu?. Na výpočet odstupného starostu sa použije jeho priemerný mesačný plat starostu. Pri určení priemerného mesačného platu sa vychádza z platu, ktorý starostovi patrí (je priznaný) vo výške odvodenej od počtu obyvateľov obce (ktorí majú na jej území trvalý pobyt), príp. z platu, ktorý je starostovi zvýšený (maximálne o 60%) na základe uznesenia obecného zastupiteľstva, vždy za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. To znamená, ak dôjde k výplate odstupného napríklad v zúčtovaní výplat za mesiac november (decembrové výplatné termíny), určíme jeho priemerný mesačný plat z úhrnu platov, ktoré boli vyplatené za obdobie november 2021 až október 2022.

Príklad: Ako má obec postupovať pri výpočte odstupného starostovi, keď bol za posledných 12 mesiacov bol 4 mesiace dočasne práceneschopný, a počas týchto mesiacov bol príjem nula eur. Súčasná právna úprava ustanovuje, že treba vziať na zreteľ "dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov"; je potrebné pri výpočte priemerného mesačného platu započítať do 12 po sebe idúcich mesiacov aj mesiace, kedy bol plat nula eur (z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti) a deliť celkový zárobok za 12 kalendárnymi mesiacmi? Alebo sa bude zárobok dosiahnutý za 12 po sebe idúcich mesiacov deliť len 8 mesiacmi?
Nakoľko súčasná právna úprava nestanovuje povinnosť skúmať, či bol plat starostovi z dôvodu práceneschopnosti aj reálne vyplatený, možno pri výpočte priemerného mesačného platu vychádzať zo súčtu platov za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré starostovi patria za výkon funkcie jeho mandátu (bez ohľadu na skutočnosť, či boli aj vyplatené). Pre úplnosť uvádzam, že vo vzťahu k riešeniu takéhoto prípadu existujú aj iné názory, napr. priemerný mesačný plat sa vypočíta ako podiel súčtu platov za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a počtu mesiacov, počas ktorých bol starostovi aj plat reálne vyplatený. Podstatné je, aby nedošlo k skresleniu priemernému mesačnému platu starostu za zisťované obdobie.