... a čo tak hodiť očkom do zákona-o-cestovných-náhradách ?

§ 13 Stravné
(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.

(2) Základné sadzby stravného v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

(3) Základné sadzby stravného v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

(4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

(5) Stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

(6) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25 %.

(7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6.

(8) Ak je pri zahraničnej pracovnej ceste v doklade o ubytovaní zamestnanca preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ mu poskytuje stravné v cudzej mene určené podľa odsekov 1 až 7, znížené o

a) preukázanú sumu za poskytnuté raňajky alebo
b) 25 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného určeného podľa odsekov 1 až 5 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.

§ 14 Vreckové
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.

No áno, pozerala som,len sa tam nepíše, čo v takom prípade, ked mu firma,v Nemecku preplatila všetko.A teraz jeho zam-teľ nechce preplatiť zam-covi stravné, pretože mal všetko na prac. ceste zabezpečné.A nič si nehradil sám. Myslím že má nárok na preplatenie,podľa zákona, alebo sa mýlim?Prsím oradu

(7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje.

Mohol mu poskytnúť vreckové od 5 - 40%...

Tak nemá nárok a ni na žiadne vreckové??

To vreckové som tam práve dopísala, áno vreckové mu mohol poskytnúť v danom rozmedzí...

Vieš mi povedať ktorý paragraf to je v zákone? Prepáč, nevšimla som si to s tým vreckovým. Dakujem

Jééé, už to mám, dakujem este raz za odpovde. A prajem pekný deň

Jedno aj druhé je paragrafovo v príspevku od Liby.

Dobry den,
1. zamestnavatel ma vnutornym predpisom stanovene, ze na zahr. sl. cesty poskytne kreditnu kartu (ma blokovany vyber v hotovosti) alebo na ucet zamestnanca peniaze v SKK, hotovost sa neposkytuje.
Zamestnanec napriek tomu trva na vyplateni zalohy na stravne a vreckove v hotovosti v cudzej mene, hotel uhradi kreditnou kartou.
Musi mu zamestnavatel vyhoviet?
Moze zamestnanec odmietnut nastup na sl. cestu, ak tu hotovost nedostane?

2. Zamestnanec ma pracovisko v BA, ale byva mimo BA. Na sl. cestu ide lietadlom z BA.
Ma narok na uhradu cestovnych nakladov vzniknutych pri ceste z domu na letisko a spat pri navrate? Co ak takyto presun (vratane cakania na letisku) trva viac ako 6 hodin - ide o sl. cestu na Slovensku?
Zamestnavatel zaratava iba zahr. sl. cestu - od casu odletu lietadla, ostatne naklady (listok na vlak z domu do BA, listok na MHD na letisko, resp. taxi) a casy (presuny z domu do BA, odbavovanie a cakanie na letisku) neberie do uvahy.

Dakujem za odpovede.

Zákon o cest. náhradách hovorí jednoznačne, že ak zamestnanec požiada o preddavok, zamestnávateľ mu ho musí poskytnúť. Ďalej hovorí, že ak sa dohodnú, môže preddavok poskytnúť aj vo forme cest. šeku, platobnej karty alebo prevodom na účet zamestnanca. Je tam ale že "keď sa dohodnú"! Ak sa nedohodnú, musí dostať hotovosť (najmä, keď ešte k tomu na karte je blokovaný výber v hotovosti). Takže musí mu vyhovieť. Stravné a vreckové musí mať v hotovosti (alebo povoliť výber v hotovosti kartou), veď predsa nebude platiť v potravinách fľašu minerálky kartou!


Tu záleží od toho, ako určí zamestnávateľ začiatok pracovnej cesty. Určuje sa miesto nástupu a čas nástupu na SC. Ak určí, že začíatok SC začína v mieste bydliska, má zamestnanec nárok na náhradu od času odchodu z domu. Ak zamestnávateľ určí, že SC začne v mieste pracoviska, platí sa mu náhrada až od času, kedy z miesta paracoviska nastúpil na SC.

To, že z-ľ určí čas nástupu na SC z miesta bydliska je ústupok voči zamestnancovi. V prípade dlhších ciet je bežné, že SC začína z domu zamestnanca, aby nemusel najprv prísť do práce a odtiaľ nastupovať na SC. Ale nie je to jeho povinnosť, lebo aj inak musí zamestnanec prísť do práce.

Nezdá sa mi však správne, že za začiatok SC považuje zam-ľ až odlet lietadla. Úplne správne by malo byť, že SC začína na pracovisku a cesta z pracoviska na letisko je už SC, rovnako ako aj čakacia doba.

Toto by sa ale dalo rozvinúť na dlhšiu debatu.

Dakujem za nazor.

A ako by to bolo s ukoncenim SC? Prilet lietadla je v nocnych hodinach, zamestnanec v podstate nema moznost prist na pracovisko.

Tu sa môžem jedine odvolať na § 3 ods. 1:

"(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca."

Takže nemôže (resp. nemal by) určiť koniec SC príletom lietadla o polnoci, kedy sa nemáš ako dostať domov a musel by si prespať na letisku. Potom by ti mal preplatiť napr. cestu taxíkom. Alebo by ti mal uhradiť v zahraničí prenocovanie tak, aby si sa mohll na druhý deň ráno dostať pohodlne domov.

Zamestnávateľ by mal vyjsť zamestnancom v tomto v ústrety.

dobry den,
mam par otazok:

1. ma zamestnavatel pravo prikazat mi/nutit ma zriadit si ucet v banke, na ktory mi bude posielat vyuctovane cestovne nahrady a diety? (udajne mu nevyhovuje vyplacanie tychto nahrad v hotovosti). mam pravonavyplacanie nahrad a diet v hotovosti?
2. kedze pri praci casto cestujem po viacerych krajinach, nahrady su vo viacerych menach - SKK, EUR, USD, DKK, CHF. moze zamestnavatel vyplacat nahrady len v jednej mene - EUR, pripadne SKK. je potrebna pisomna dohoda so zamestnancom? alebo musi vyplacat nahrady v kazdej konkretnej mene zvlast?
3. moze zamestnavatel svojvolne (bez pisomnej dohody so zamestnancom) kratit vysku stravneho a vreckoveho? (tusim v zakone sa spomina nieco, ze pokial z vykonu zamestnania vyplyva, ze zamestnanec travi vecsinu casu mimo SR, tak je to umoznene)
4. nie som si isty, ale tusim aj v zakonniku prace je ustanovene, ze si mozem aj vyplatu mzdy nechat vyplatit v hotovosti. je to pravda?alebo si ju musim nechat vyplatit na ucet?

dakujem za vsetky odpovede.

Vysypal si to ako z guľometu, takže postupne...

Zákon o tom priamo nepojednáva, ako majú byť náhrady vyplácané, ustanovuje len všebecne v § 36 ods. 4:

"(4) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov."

Neviem, že by zamestnávateľovi nejaký predpis dával právomoc nútiť zamestnanca, aby si otváral účet v banke. Pokiaľ má hotovostnú pokladňu vo firme, mal by prednostne vyplatiť náhrady v hotovosti. Ak nemá pokladňu a zamestnanec nemá účet, musí hľadať iné možnosti, ako uspokojiť nároky zamestnanca (myslím z hľadiska cest. náhrad ), napr. zaslanie peňazí poštou na adresu.

Je to skôr na dohode medzi z-com a z-ľom. Ak sú obaja tvrdohlaví, tak si navzájom narobia problémy. Ak naozaj ešte nemáš účet v banke, tak nemá na základe čoho ťa nútiť otvoriť si ho a mal by ti vyplatiť v hotovosti (pokiaľ mu v tom iné prekážky nebránia - napr. že by nedržal hotovosť vo firme).

Tu je zákon jednoznačný, treba si prečítať ods. 2 a 6 § 36:

"(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa predpokladaného času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Preddavok v cudzej mene alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj formou cestovného šeku, zapožičaním medzinárodnej bankovej platobnej karty zamestnávateľa alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene. 20) Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej cudzej mene, ako je mena ustanovená opatrením ministerstva financií pre príslušnú krajinu. Výška preddavku na stravné sa určí prepočtom hodnoty stravného v slovenskej mene na dohodnutú cudziu menu podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska 20a) platného v deň určenia sumy preddavku."

"(6) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste nižší, ako sú nároky zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ túto sumu alebo jej časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene. "

Primárne by mal poskytnúť plnenie v tej cudzej mene, akú ustanovuje Vyhláška MF pre danú krajinu. V inem cudzej mene alebo vyúčtovanie v SKK len po dohode so zamestnancom.


Áno, je to možné, ale len maximálne o 25%, ako je to uvedené v §5 ods. 5:

"5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na celé koruny nahor."

Primárne sa mzda vypláca v hotovosti na pracovisku. Možno dohodnúť aj iný spôsob výplaty mzdy, ale len so súhlasom zamestnanca, viď § 130 ods. 3 ZP:

"(4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak."


Nemáš za čo.

dakujem za odpoved,

ucet v banke samozrejme mam ved sme v 21. storoci. skor ide o to, ze z-tel zacina zavadzat namiesto demokratickeho systemu diktatorsky, ktory sa mne osobne nepozdava.(vyroky typu, tento mesiac mate vsetky nahrady vyplatene v hotovosti naposledy, buduci mesiac kto nebude mat otvoreny ucet v banke nedostane ani gros. pripadne "diety vyplacame len v SKK, prepocitanym kurzom,lebo sa nam neoplati mat v pokladni aj EUR,USD..." a pod.). preto som sa pytal, aby som mohol niecim konkretnym operovat. (tusil som, ze je to tak nejako ako si pisal, ale nebol som si isty). mozno im skusim oznamit, ze si prosim vyplacat aj mzdu v hotovosti a som naozaj zvedavy ako to stihnu presne v tom datume,ktory je v prac.zmluve.

aha, este jedna vec:

- vyplacanie nahrad v inej mene, ako tej ktora je stanovena MF. pod "dohodou so zamestnancom" sa rozumie nejaky pisomny dodatok k prac.zmluve, prip. nejaka pisomna dohoda, alebo mu na to staci vydanie vnutornej smernice, ktora bola niekym schvalena, ale neprerokovana so zamestnancom?

dakujem

Síce trochu neskoro, ale nedá mi neodpovedať.

Dohoda so zamestnancom nie je v zákone o CN nijako bližšie upresnená. Preto treba vychádzať z pojmu "dohoda". Dohoda je súhlas dvoch strán. Preto vydanie smernice podľa môjho názoru nie je dohodou.

Na druhej strane dohoda nemusí byť písomná, možno sa dohodnúť aj ústne. Napr. šéf sa ťa opýta, či ti môže vyplatiť EUR náhrady v SKK. Ty povieš že áno a uzatvorili ste dohodu (ústnu). Problém môže nastať v prípade, keby si ty neskôr povedal, že si s tým nesúhlasil, ako by to šéf dokázal, že ste sa dohodli.

V takomto prípade (vyplatenie cest. náhrad) mi ale písomná dohody pripadá trochu pritiahnutá za vlasy, hoci nie je vylúčená.

dakujem za velmi cenne info!

bohuzial napriek tomu, ze sme v EU si zrejme niektori zahranicny manazeri myslia, ze prisli na Slovensko krotit opice a nie precovat s rovnocennymi ludmi. z toho aj ten spominany pristup "bud to spravis tak ako ti prikazem, alebo ti nevyplatime peniaze".

Našťastie nie každý zahraničný manažér má takýto prístup. Zažil som aj serióznych zahraničných šéfov, korí mali prístup k zamestnancom ako k rovnocenným partnerom. Takže česť výnimkám. Ale viac je ich asi takých, ako opisuješ.

ahojte,

nemam cas si to vsetko precitat, ze ci tu najdem moj pripad, tak preto takto...

Zamestnanec isiel na zahranicnu cestu. zacala sa v 1 den. V druhy den sa vratil na slovensko, ale s prichodom o 00:30. V case 2 dna teda od 00:00 do 00:30 bol uz na Slovensku.

Ratam mu na tento den stravne podla pracovnej cesty na Slovensku, vsak?

Dakujem za odpoved.