Macka ...ja som smutná ,že moja dcéra je taká zničená so štúdia na medicíne v brne ,až si myslím, že som jej takéto štúdium vôbec nemala dovoliť. Je to mladé ,šikovné drobné žieňa, so skromnou povahou ,ale hlavne si neverí v ničom. Pritom vždy bola šikovná , zvládla gymnázium na samé jednotky ,maturity tiež , zobrali ju na 4 medicíny na Slovensku a v čechách. Rozhodovalo sa medzi Martinom a Brnom.Zvíťazilo teda Brno ,ale poviem Vám ,to čo sa musia všetko učiť, písať labáky z chémie takmer každý deň...A tie jej zaberú aj celý deň ,potom nemá čas na nič iné. Nespí ,neje , v škole je aj 12 hodím denne ,pretože sa stále niekam presúvajú na hodiny a prednášky.Hned v prvý deň ich privítali v škole s tým ,že "polovice z Vás jsou debilové a pujdou pryč!". Ja myslím ,že ona by to zvládla ,len si to berie strašne všetko k srdcu ,a je fakt zničená.Neviem ako jej pomôcť ,či ju mám povzbudzovať ,alebo lutovať. Viem, čo všetko preto urobila aby sa tam dostala ,zadarmo to nebolo ,ale niekedy fakt uvažujem ,že ju odtiaľ vezmem .Nikoho tam nepozná ,a ani nemá čas sa s niekým zoznamovať ,a niektorí spolužiaci sú tam dosť namyslení , každý sa tam hrá sám za seba, je to tam také neosobné,a an intráku kde je nemá žiadneho prváka, s ktorým by si mohli vzájomne pomáhať... Neviem ako jej mám poradiť a pomocť aby to prekonala. Už si vôbec neverí.Ja viem ,že začiatky sú určite ťažké všade, len toto je fakt "hard" . Nemáte podobné skúsenosti ? Čo jej mám poradiť ,ako ju mám podporiť? Vedela ,že to bude náročné ,ale ,že to bude až takéto...
Tak som z toho smutná aj ja,bola som prvá ,ktorá ju od takéhoto štúdia odhovárala ,ale nedala si povedať. Teraz už verím, že niektorí lekári /teda nie tí "klobáskoví" ,lebo sú aj takí/ si uznanie zaslúžia,ak prejdú takýmto náročným štúdiom,Tým nechcem povedať ,že štúdium na nejakej vysokej je ľahké ,ale tohto je fakt veľa .Neštudujete ,alebo nepoznáte niekoho kto tam študuje tiež ?
Prepáčte ,musela som sa takto vyventilovať, lebo som z toho na nervy...