pepsikova
..
..myslím, že blogerka v živote háčik, alebo ihlice v ruke nedržala..inak by ten článok písala úplne inak...no ale pozitívum je,že terapia háčikom vyliečila aj mňa...a pomáha spúste iných, čo poznám..
ano, presne, pomáha to. Ja si normálne udeľujem chvíle s ihlicou a háčikom za odmenu. Ked urobím to a to, tak viem, že ma čaká relax. A vôbec sa dokonca nezaoberám tým, že či potrebujem alebo nepotrebujem detské papučky, kabelku, deku... Proste vidím niečo pekné a chcem to vyskpšať. A ako bonus skpšam písať návody. Nedokázala by som zrejme robiť rovnaké veci, ale to sme každý iný. Niekoho naopak ukludnuje, ked je činnosť monotónna. Iný potrebuje zmenu. Je ideálne, keď si každý najde to svoje.
Spomínam si kedysi dávno na článok s nejakým rozhlasovým redaktorom. Vyšíval Potajme aj v práci na nočných
Aj doma. Hovoril, že mu to zaháňa bolesti. Tomu verím - treba mozog prepnúť na slodovnie vzorky, strihu, očiek....