zvednutý tulipán, to ako ja
True story
Strácam veci, utrácam peniaze, strácam zdravie, strácam vzťahy, strácam samého seba, strácam svoj život. Strácam čistú dušu, strácam myseľ, strácam city, strácam zodpovednosť, strácam lásku, strácam svoj život. Všetko je čoraz horšie a ja akoby som nedokázal proti tomu bojovať. Teraz sa to však zmení. Zmením svoj život od základov, zmením samého seba. Spravím so seba pekného, slušného, dokonalého človeka. Stačí jediné, už nikdy nepodľahnem tej hnusnej droge-Alkohol. Áno, už nikdy nebudem piť. Toto som si už povedal veľakrát, ale teraz to myslím naozaj smrteľne vážne. Som ochotný obetovať všetko pre svoje vyliečenie sa z tejto hnusnej choroby. Už sa nenechám zlákať nikým a ničím čo by ma mohlo dostať späť do sveta alkoholu. Už veľakrát som sa pokúšal s tým prestať, ale moju myseľ ovládol alkohol. Nevedel som povedať nie. Veď akoby som aj mohol, keď som závislý.
Začalo to jednoducho, tak ako to začína u väčšiny mladých ľudí, ktorý bádajú po nových spôsoboch zábavy. Začalo to všetko len obyčajnými oslavami, diskotékami, zábavou spojenou s touto drogou. Ako išli roky tak sa aj táto vec stala víkendovým stereotypným rituálom. Alkohol bol neodmysliteľnou súčasťou piatkov a sobôt. Po celom týždni v škole to tak išlo každý víkend. Ako išiel čas tak sa so študenta stal zamestnanec. Teraz som zamestnaný už vyše pol roka a situácia sa čoraz zhoršuje. Moje telo je vychudnuté, peniaze odchádzajú už v prvých dňoch od výplaty a môj život sa rúti do záhuby. Dnes je deň, keď som sa konečne odhodlal začať písať svoj príbeh a zároveň vyhnať nepriateľa so svojho tela a duše. Jednoducho poviem si ešte raz to omieľané „už nikdy“, ale tentoraz naposledy. Vyberiem si život, dokonalý život plný radosti, lásky, ale hlavne triezvosti a zdravia.
„Je 0:27 sobota ráno a začína krásny 12-ty júlový deň.“ ten celý predošlý text som písal asi pred 4-5 mesiacmi. Je až neuveriteľné ako som sa zmenil, som úplne čerstvý ako ryba, dnes som nešiel na nočnú a ani som nezavolal šéfke, že sorry...tak pokračujme, nech tu vyznie pravda...
nezavolal som jej, lebo som nemal a nemám zaplatené faktúry od telefónu (som vypnutý)
nešiel som robiť, lebo som nevládal, nechcelo sa mi, bol som slabý, neostrihaný...
posledná výplata mi odišla za 1 deň (resp. Noc) ...tie krásne plány...piip...
teraz som zašiel fakt už priďaleko a zistil som, že to nedokážem zastaviť a normálne sa bojím o svoj život, bojím sa, že nebudem žiť už dlho resp. Že budem žiť príliž krátko...
fu je toho veľa, čo by som napísal, ale ani tak ma poznať nebudete takže zbytočne...
ukážem vám jeden krásny kontrast osobnosti
napr.. v práci ma poznajú ako normálneho, mimoriadne slušného, múdreho, zábavného, v pohode chlapca...a teraz (wait for it) človeka, ktorý vie hospodáriť s peniazmi a vie riadiť sám seba a dávať jedine múdre rozhodnutia
ok teraz opis toho posledného dňa, deň d...
stručne...takže streda...vstanem, net, pc, zrazu stránka otpbank a zisťujem, že celkom menšia výplata ako som čakal, idem sa strihať,
mama ma berie autom, vyberám výplatu a dám jej z nej ako vždy, kaderníčka chorá a ja celý happy sa zastavím u kamoša, on ide na 14.00 do prace, skocim domov, nemam hlad a jem iba tak aby som jedol, orange som sice zaplatil, ale musim napisat ziadost o znovupripojenie, mam v chladnicke flasu vina, tak si znej dam trocha, som dohodnuty, že idem za kamosmi (za tými naj, co som s nimi vzdy), no cestou som stretol inu particku, pri krcme, dal som poldeci a isli sme do inej krcmi tam som drvil biliard a pil (ty, co som snimi mal ist von ma ani netrapili!, a to ich mam najradsej)..ako tak isiel cas, mam maly vypadok, ale krcma zatvorila a islli sme do baru kde sú automaty, to je jediny bar kazdy den do 5 rano, prehral som par penazi, isiel som vybrat z bankomatu zbitok co som mal vybrat vo forintoch na ine povinne vydaje, par ludom som pozical aj ale neviem komu kolko, neako sa to zvrtlo a ja smutny sedim pri bare, smutny pohlad, takmer placem, koniec, uvedomil som si, že sa to stalo znova (sorry diakritika)
najväčšia haluz je, že ostatný nevidia, že mám problém, lebo dokážem dokonale komunikovať aj s neznámymi (myslím keď pijem), ovládam sa aj po veľa veľa alkohole
(toto bolo prvý krát) z baru sme odskočili a ja som si dal pervitín, až potom som sedel pri pulte a sedel pred barom kým neodišla čašníčka, išiel som sadnúť do parku, chcel som asi zomrieť (ale nie úplne) ale zrazu sa mi nechcelo sedieť, celý čas som počúval hudbu (na mobile) a zrazu som mal takú energiu, že som obišiel jedno jazero za mestom diskochôdzou a doma ešte netoval dosť dlho,
hľadal som psychiatra
toto už zašlo priďaleko a celé sa to rúti až na cintorín, alkohol mi preprogramoval premýšľanie, čiže ja ho už ani neovládam, teraz viem, že nesmiem, ale to ma chytí znova a znova a lepšie to už nebude a skončím smutne, smutne v krvavých slzách s otázkami „prečo ja? Ako sa mi to mohlo stať?“
„je 1:12 a nechce sa mi teraz už písať, idem zahrať šach a pôjdem spať“
neviem čo od vás čakám, proste sa vyjadrite bez cenzúry, zaslúžim si
inak známi podľa článku zistia kto som takže anonymita zbytočná
lukoxx na azete, na požiadanie dám icq číslo, keby niekoho niečo ešte zaujímalo, ale lepšie ma zahodiť...
aby ste nepovedali, že sa som sa neusmial
)
ale inak
(
pre stálych návštevníkov spovednice – ja som chcel natočiť ten film a toto je v podstate 1:10 scenára
thx, že som tu mohol zaspamovať
LukoXX