Tramy sme polozili na zelezne 1 cm hrube platne siroke 25 cm a dlhe 40 cm. (alternativa)Na platne sme navarili zavitovu tyc aby sa mohol ten tram prisrobovat. Uchytenie do ytongu je pomerne narocne, pretoze ta platna na ytongu nedrzi, tak smerom nadol sa tiez navarili take kotvy aby sa platna neposunula na mure a zamaltovali do toho lepidla na ytong. (obrazok)Udajne kvoli bodovemu tlaku je lepsie ked pod hradami je vybetonovany aspon par centimetrov hruby preklad, alebo aj aj cely veniec. 7-10 cm. V minulosti sa tak nepredimenzovali domy ako sa to robi dnes a aj tak drzali.
Konce hranolov hlavne tie, co su v obvodovom murive je potrebne tiez natriet lakom aby sa zabranilo nasavaniu vlhkosti z murov. Konce vnutornych sa nejako specialne neosetrovali.
Ak hrada vychadzala na prostriedok dveri alebo okna, snazil som sa tam urobit silnejsi preklad, lebo inak som nedoveroval ze ten 12,5 cm. prekladovy tramec od ytongu dostatocne udrzi hradu bez ujmy. To znamena, ze okna mame tak robene, ze z vonkajsej a vnutornej strany sme dali prekladovy tramec a medzi nimi priestor vyplnili betonom so zelezom tak ako klasicky betonovy preklad.
..hm, aby som nezabudol, naprv hrady boli zhobľovane a zabrusene hrany do obluka, potom prebehnute hrubym smirglom s rotacnym papierom a po natreti a vysuseni od bochemitu , zjemnene vibracnou bruskou. Vsetky ukony sme robili v pivnici a tak mi bolo jedno, ze vonku bolo zle pocasie. Su to stresy nechat napospas osudu drevo a utekat pred kazdou kvapkou.
Naposledy upravil mladymuz : 23.09.08 at 22:04 Dôvod: dalsie fotky - tramy po zaliati venca