podľa mňa nemá právo pýtať od nájomníkov - tí majú vzťah k majiteľovi budovy.
Má právo si svoje nároky vysporiadať s vlastníkom budovy (a ten to následne môže premienuť do nájomných zmlúv).

Vlastník pozemku v takomto prípade nemôže pýtať od vlastníkov bytov nájomné, ani ich nútiť pozemok si odkúpiť. Vecné bremeno v takýchto prípadoch je totiž zriadené v prospech vlastníkov bytov. Obyvatelia domu si môžu odkúpiť len byty bez pozemku. Pozemok ak nechcú, nemusia odkúpiť nikdy a nie sú povinní nikomu platiť žiaden nájom.

Opäť sa ozývam ohľadom tohto problému. Medzičasom niektorí nájomníci odkúpili pozemky pod domom, niektorí nie. Medzi nimi aj moja mama. Niežeby ho nechcela odkúpiť, ale nesúhlasila s cenou, lebo pýtali asi 230.000,- Sk. Na žiaden list nedostala odpoveď. Teraz jej prišlo zo súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, ktorú na ňu a tých, čo neodkúpili, podal vlastník pozemku za nedôvodné obohatenie. Čo by ste poradili napísať do odvolania? Prosím o súrnu odpoveď.

Majiteľ pozemku odkúpil pozemok s vecným bremenom, bol si teda vedomý toho, že je tam obmedzenie, ktoré musí znášať. Nikto nemôže vlastníka bytu nútiť, aby si odkúpil pozemok. Vlastníkov neodkúpených bytov nemôžu obviniť z toho, že sa bezdôvodne obohatili. Oni sa majú vyjadriť k žalobe, ktorú na nich podal vlastník pozemku, súd ich z ničoho neobvinil. treba skôr predpokladať, že terajší vlastník pozemku, ktorý kúpil zastavaný pozemok s ťarchou, chcel na tomto zarobiť. Požadujte, nech súd preskúma, za akú cenu odkúpil pozemok a akú finančnú čiastku získa, ak odpredá pozemky pod všetky byty.

Odpoviem, ale na iné.
Odkúpte pozemok a ak nie je takýto postup možný, tak :
Už dávno by som riešil žalobný návrh na súde, na vysporiadanie pozemku pod stavbou a zriadenia vecného bremena prístupu k stavbe.
Ak budete chceť s domom alebo bytom čokoľvek robiť z hľadiska stavebného zákona, vlastník pozemku nie je len účastník konania, ale musíte mať od neho doklad o inom práve (§ 139 ods. 1 SZ).
Ak ho nebudete mať, okamžite máte blokované akékoľvek konanie na stavebnom úrade a následne aj prípadne úver (ŠFRB, stav. spor. a pod.).

POZN. : Ani ohlásenie stavebnému úradu by Vám nemalo prejsť na stavebnom úrade.


NEČAKAJTE!!! Na súde s dobrým návrhom musíte byť úspešný, lebo fyzický stav je prakticky nemenný a iné vysporiadanie neexistuje. Ak dokážete špekulatívnezámery vlastníka pozemku, tak si myslím, že úspech je zaručený.

CIMOM

Medzi právami je tam uvedené:
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a)

Vecné bremeno sa musí vzťahovať na konkrétnu vec.
Napr. ak má niekto právo prechodu cez cudzí pozemok vyplývajúce z vecného bremena na LV (ťarcha), neznamená to, že toto vecné bremeno ho oprávňuje na tomto pozemku urobiť cestu.


CIMOM

Môj problém má pokračovanie. Žaloba pre nezákonné obohacovanie je na súde. Tí, ktorí odkúpili časť pozemku, si chcú rozširovať byty na povale. Konala sa schôdza, na ktorej sa malo hlasovať, kto je za vstavbu. Medzi tými, ktorí nehlasovali bola aj moja mama. A dva dni po schôdzi, pán predseda ako pomstu za nesúhlas s jeho vstavbou vymenil zámok na dverách smerujúcich na dvor, kade sa mimochodom vynáša aj smetie a mojej mame nedal kartu k zámku s tým, že ona neodkúpila svoj podiel na pozemku a tým pádom nemôže ísť na dvor... Pritom zakúpenie nového zámku nebolo ani odsúhlasené na schôdzi vlastníkov bytov, pán predseda si svojvoľne ďalej robí čo chce. Tým pádom má zabránený aj prístup ku garáži, pod ktorou pozemok odkúpila.

Nič v zlom, ale máte problém všetci. Žiadnu vstavbu, nadstavbu a ani prístavbu nemôžete robiť bez súhlasu vlastníka pozemku.
Ak som pochopil, tak vec sa rieši na súde. Pre stavebný úrad je akékoľvek konanie blokované predbežnou otázkou (§ 40 správneho poriadku - 71/1967 Zb.).
_________________________________________________


CIMOM

Ale tu ide o to, že tú vstavbu chcú robiť práve tí, čo odkúpili pozemok. Na súde sa nerieši vstavba, ale nezákonné obohacovanie u tých, ktorí neodkúpili pozemok pod bytom a časť dvora. A práve tým teraz zamedzili vstup na dvor.