jana88
09.06.05,09:08
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pri vyriešení môjho problému:
Pravidelné pracovisko zamestnanca je v mieste jeho bydliska. Sídlo zamestnávateľa je v inom meste. Keď cestuje zamestnanec do sídla svojej zamestnávateľskej firmy a tam pracuje v kancelárii 8 hodín, má nárok na stravné. Môže ho dostať vo forme stravných lístkov? Ak áno, musí dostať stravný lístok od zamestnávateľa zdarma (1.hodnota lístka 80,-Sk, 2. hodnota lístka 85,-Sk) alebo môže od neho zamestnávateľ žiadať príspevok ako od zamestnanca, ktorý má pravidelné pracovisko v mieste sídla firmy?
Veľmi pekne ďakujem za pomoc
Pravidelné pracovisko zamestnanca je v mieste jeho bydliska. Sídlo zamestnávateľa je v inom meste. Keď cestuje zamestnanec do sídla svojej zamestnávateľskej firmy a tam pracuje v kancelárii 8 hodín, má nárok na stravné. Môže ho dostať vo forme stravných lístkov? Ak áno, musí dostať stravný lístok od zamestnávateľa zdarma (1.hodnota lístka 80,-Sk, 2. hodnota lístka 85,-Sk) alebo môže od neho zamestnávateľ žiadať príspevok ako od zamestnanca, ktorý má pravidelné pracovisko v mieste sídla firmy?
Veľmi pekne ďakujem za pomoc
rosemary
09.06.05,07:14
Podľa toho, ako má uvedené miesto výkonu práce v pracovnej zmluve. Mimo miesta výkonu mu patrí cestovná náhrada
accad
09.06.05,08:33
Bolo by dobré najprv vymedziť základné pojmy:
Miesto výkonu práce podstatná náležitosť pracovnej zmluvy § 43 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, určuje miesto, na ktorom je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa
Pracovisko znamená konkrétne miesto, na ktorom zamestnanec prácu vykonáva, pričom v rámci pojmu miesto výkonu práce nie je vylúčené, že ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve je dojednané konkrétne pracovisko.
Pravidelné pracovisko je miesto dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom na účel poskytovania cestovných náhrad § 2 ods.3
Pracovná cesta je čas nástupu zamestnanca na výkon práce do iné miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomte mieste do skončenia tejto cesty.
Aby sa jednalo o náhrady pri pracovnej ceste platí § 3 ods.1, že zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy, miesto skončenia pracovnej cesty a to na každú pracovnú cestu jednotlivo.
Aby zamestnávateľ mohol použiť určenie podmienok pracovnej cesty jedným rozhodnutím muselo by sa jednať o častú zmenu pracoviska podľa § 3 ods. - čo nie je tento prípad.
Podľa § 152 ods.1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie priamo na pracovisku alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaných na pracovnú cestu.
Neviem dôvod prečo bola zvolená táto neštandardná forma určenia pravidelného pracoviska v miesta bydliska, pričom podľa popisu ide jednoznačne o klasický pracovný pomer, kde pravidelné pracovisko=miesto výkonu práce a tým je podľa mňa miesto sídla firmy.
Pre jednoznačnosť nároku na SL lístok podľa § 152 ods.2 Zákonníka práce alebo nároku na cestovné náhrady podľa § 4 ods.1 písm.c) Zákona o cestovných náhradach by som volila písomnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom o poskytovaní stravovania formou SL.
Miesto výkonu práce podstatná náležitosť pracovnej zmluvy § 43 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, určuje miesto, na ktorom je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa
Pracovisko znamená konkrétne miesto, na ktorom zamestnanec prácu vykonáva, pričom v rámci pojmu miesto výkonu práce nie je vylúčené, že ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve je dojednané konkrétne pracovisko.
Pravidelné pracovisko je miesto dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom na účel poskytovania cestovných náhrad § 2 ods.3
Pracovná cesta je čas nástupu zamestnanca na výkon práce do iné miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomte mieste do skončenia tejto cesty.
Aby sa jednalo o náhrady pri pracovnej ceste platí § 3 ods.1, že zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy, miesto skončenia pracovnej cesty a to na každú pracovnú cestu jednotlivo.
Aby zamestnávateľ mohol použiť určenie podmienok pracovnej cesty jedným rozhodnutím muselo by sa jednať o častú zmenu pracoviska podľa § 3 ods. - čo nie je tento prípad.
Podľa § 152 ods.1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie priamo na pracovisku alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaných na pracovnú cestu.
Neviem dôvod prečo bola zvolená táto neštandardná forma určenia pravidelného pracoviska v miesta bydliska, pričom podľa popisu ide jednoznačne o klasický pracovný pomer, kde pravidelné pracovisko=miesto výkonu práce a tým je podľa mňa miesto sídla firmy.
Pre jednoznačnosť nároku na SL lístok podľa § 152 ods.2 Zákonníka práce alebo nároku na cestovné náhrady podľa § 4 ods.1 písm.c) Zákona o cestovných náhradach by som volila písomnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom o poskytovaní stravovania formou SL.
jana88
09.06.05,09:32
Chcela by som upresniť svoju otázku o informáciu, že daný zamestnanec chodí často na služobné cesty po celom Slovensku. Čiže jedná sa len o niektoré dni, kedy cestuje zo svojho bydliska - pravidelného pracoviska do sídla zamestnávateľa.
Prosím ešte o upresnenie, či musí dostať zamestnanec SL zdarma (po uzatvorení dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o poskytovaní stravovania formou SL), alebo môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať čiastočnú úhradu SL.
Prosím ešte o upresnenie, či musí dostať zamestnanec SL zdarma (po uzatvorení dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o poskytovaní stravovania formou SL), alebo môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať čiastočnú úhradu SL.
accad
09.06.05,10:30
Chcela by som upresniť svoju otázku o informáciu, že daný zamestnanec chodí často na služobné cesty po celom Slovensku. Čiže jedná sa len o niektoré dni, kedy cestuje zo svojho bydliska - pravidelného pracoviska do sídla zamestnávateľa.
Prosím ešte o upresnenie, či musí dostať zamestnanec SL zdarma (po uzatvorení dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o poskytovaní stravovania formou SL), alebo môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať čiastočnú úhradu SL.
SL - podľa § 152 ods.3 zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55% hodnoty SL, jeho daňovo uznateľným nákladom je hodnota do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (od 1.12.2003 je to 80,- = 44,-), ďalej zamestnávateľ prispieva na SL zo SF (riadi sa zákonom o SF) výšku si môže stanoviť podľa tvorby SF smernicou, zostatok si hradí zamestnanec. Čiže k otázke, či zamestnanec musí dostať SL zdarma je odpoveď nie nemusí ale môže. Je to na rozhodnutí zamestnávateľa.
Príklady kedy môže zamestnanec dostať SL zadarmo, je to dobrovoľný príspevok zamestnávateľa
1.
55% z 80,- = 44,- daňovo uznateľný náklad
45% z 80,- = 36,- príspevok zo SF
zamestnanec platí za SL = 0
alebo napr.
2.
55% z 80,- = 44,- daňovo uznateľný náklad
20% z 80,- = 16,- príspevok zo SF
25% z 80,- = 20,- platí zamestnávateľ, ale je to jeho daňovo neuzn.náklad
zamestnanec platí za SL = 0
Dohodnúť písomne so zamestnávateľom, že za dni, ktoré zamestnanec odpracuje v sídle zamestnávateľa ( pri dodržaní podmienky výkon práce dlhší ako 4 hodiny) bude mať nárok na SL podľa Zákonníka práce a za dni strávené na pracovnej ceste mimo sídla zamestnávateľa bude mať nárok na stravné podľa Zákona o cestovných náhradách na základe vyučtovania cestovných náhrad.
Prosím ešte o upresnenie, či musí dostať zamestnanec SL zdarma (po uzatvorení dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o poskytovaní stravovania formou SL), alebo môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať čiastočnú úhradu SL.
SL - podľa § 152 ods.3 zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55% hodnoty SL, jeho daňovo uznateľným nákladom je hodnota do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (od 1.12.2003 je to 80,- = 44,-), ďalej zamestnávateľ prispieva na SL zo SF (riadi sa zákonom o SF) výšku si môže stanoviť podľa tvorby SF smernicou, zostatok si hradí zamestnanec. Čiže k otázke, či zamestnanec musí dostať SL zdarma je odpoveď nie nemusí ale môže. Je to na rozhodnutí zamestnávateľa.
Príklady kedy môže zamestnanec dostať SL zadarmo, je to dobrovoľný príspevok zamestnávateľa
1.
55% z 80,- = 44,- daňovo uznateľný náklad
45% z 80,- = 36,- príspevok zo SF
zamestnanec platí za SL = 0
alebo napr.
2.
55% z 80,- = 44,- daňovo uznateľný náklad
20% z 80,- = 16,- príspevok zo SF
25% z 80,- = 20,- platí zamestnávateľ, ale je to jeho daňovo neuzn.náklad
zamestnanec platí za SL = 0
Dohodnúť písomne so zamestnávateľom, že za dni, ktoré zamestnanec odpracuje v sídle zamestnávateľa ( pri dodržaní podmienky výkon práce dlhší ako 4 hodiny) bude mať nárok na SL podľa Zákonníka práce a za dni strávené na pracovnej ceste mimo sídla zamestnávateľa bude mať nárok na stravné podľa Zákona o cestovných náhradách na základe vyučtovania cestovných náhrad.