Ahoj, mojej sestre zistili diabetes keď mala dvanásť. Teraz má už dvadsaťosem. Mamina mala zo začiatku z toho tiež infarktové stavy, ale postupne sme sa s cukrovkou naučili žiť celá rodina. Nie je to také ťažké aké sa zdá. Skús sa informovať či v meste nemáte nejakú organizáciu diabetikov. Existuje ich dosť. Organizujú rôzne akcie, sedenia, tábory ap. kde sa stretávajú deti a rodičia. Možno Ti to bude vedieť povedať doktorka. Je to dobré, malá si nájde veľa nových kamarátov a ty môžeš pokecať s rodičmi.
S potravinami vhodnými pre diabetikov to je dneska už celkom v pohode. V každom supermarkete je minimálne kútik s dia výrobkami. My sme kedysi museli objednávať. A pichanie inzulínu bude pre malú zachvíľu rutina. Naučí sa dávkovať správne dávky a nikomu to nehovor, ale raz za čas sa jej nejaká malá sladkosť v pohode môže nalepiť na jazyk :)

Ahoj, moja sestra dostala v 8 rokoch cukrovku, tiez to bolo ako z jasneho neba. Nik to nechapal. Teraz je tomu uz rok a pol. Pred dvoma dnami sa vratila z nemocnice, lebo ju museli znova "nadstavit". Je to neprijemna choroba, no pichanie inzulinu je nakoniec pre nu hracka. Aj Tvoja mala si na to zvykne. Hlavne ju treba velmi strazit, co sa tyka diety a nech si nikde neublizi, lebo sa to horsie hoji..... Ale rozhodne nechcem strasit. My sme sa z soku uz prebrali a teraz hladame alternativu v liecbe. Nieco, co jej moze pomoct. Sme z Nitry. Ma aj dobreho lekara, ktoremu mama vola aj v noci, ked sa nieco stane. Hlavu hore!!! Da sa to zvladnut. Ja mam dve deti 3,2 a doktorka mi kazala ich kontrolovat, lebo aj u nich sa to moze objavit.... Jaj, a co sa tyka skoly, urcite jej vyjdu v ustrety, lebo aj sestra musi presne o 13.00 obedovat, a o pol jednej si picha inzulin, a nikomu to nerobi problem. Ucitelia ju strazia ako oko v hlave. A myslim, ze jej aj dost pomohli hodinky, co sme jej s manzelom kupili. Maju 5 alarmov, tak ju upozornuju na pichanie inzulinu. Nikdy nan potom nezabuda nech je kdekolvek :)
Moc moc drzim palce!!!!!!!

nenájdem nejakých rodičov čo majú školopovinné dieťa , ktorému tiež diagnostikovali diabetes????? Prosíííím

Ahoj Dadia, u nás v rodine sa síce detská cukrovka nevyskytla, ale keďže mama robila dlhé roky detskú sestru v endokrinologickej ambulancii so špecializáciou na diabetes melitus a robila ja edukáciu detí a ich rodičov, môžem Ti pomôcť aspoň mojimi postrehmi. Ja som mala tehotenskú cukrovku a našťastie aj vďaka mojej mame som to nebrala až tak strašne, Našťastie inzulín som si pichať nemusela. Čo som si zapamätala? Podstatná je strava rozdelená na 5-6 menších porcií denne, dodržiavať racionálnu stravu /obmedziť biele pečivo, vylúčiť sladenie nápojov, dôležitý je aj pohyb, obmedziť vyprážané a kalorické jedlá, vyhýbať sa sladkostiam/. Pokiaľ budete dodržiavať stravovací a pravidelný denný režim, cukrovka by mala byť stabilizovaná a nemali by sa vyskytnúť hyperglykémie a hypoglykémie. Ak malú prepadne chuť na sladké, a nahradiť ich banánmi a hroznom /treba ich konzumovať opatrne, pretože majú vyšší obsah cukru ako ostatné ovocie/ alebo mi mama poradila, že radšej si dať zmrzlinu ako keksy alebo čokoládu. Viem, že diabetici majú aj svoje kluby a tie zvyknú organizovať aj rôzne podujatia a spoločné akcie pre deti s cukrovkou.

Čítali ste Zdravie 1/2009?
str.26 kde profesor Klimeš dáva nádej cukrovkárom I. typu závislým od inzulínu na prechod na tabletky. Musia to však byť pacienti s monogénnym diabetom:
-majú diagnozu v dvoch generáciách
-nebyvaju obezny, narozdiel od cukrovky II.typu
- ochorenie sa objavuje v detskom veku, počas dospievania či vo včasnej dospelosti do 25-28 rokov
-chorí nemaju zapojené žiadne autoimunitné mechanizmy,v ic krvi nie sú protilátky, ktoré majú pacienti s polygénovou cukrovkou.
;)

nájdem tu niekoho kto pozná detičky s diabetom , ktoré sú školopovinne?????? Naša PANI RIADITELKA mi povedala, že si má moja 9 ročná dcera pichat inzulín a merať glykémiu na záchode. Vtom momente by som ju najradsej bola kopla do zadku. Ake mate skúsenosti vy??????
Prosím poradte

nema nikto vlastnu skusenost????

to mame skutočne len my takýto problem?????????????

Viem, že chceš informácie z bežného života diabetických detí, tieto informácie Ti bohužiaľ ja neposkytnem, ale prikladám tento link, neviem, či si si to už náhodou neprečítala, ale myslím si, že tam by si si mohla získať veľa informácii z bežného života rodičov a ich detí s diabetom
http://sk.diabetacek.cz/view.php?nazevclanku=ako-oznamit-skoleze-dieta-ma-diabetes&cisloclanku=2005112301

Olinka ďakujem za ochotu.
Túto stránku a jej podobné mám naštudované aj zhora aj zdola. Mala som skôr na mysli niekoho , kto má podobný problém. Chcela som vedieť ako ho riešia iní rodičia. Pretože dovoliť, aby si dieťa pichalo inzulín a meralo glykémiu na WC, kde teda hygienické podmienky vobec nezodpovedajú tomuto úkonu, to sa mi zdá absurdné. A navyše všade čítam, že je to nedôstojné a ponižujúce.
som z toho hrozne smutná. Ale tak či tak, nedovolím, aby si inzulín pichala na WC. Neviem ako to vyriešim, ale nejako snad hej.

tak toto fakt nie je normalne!!! Sestra si chodila na zaciatku pichat inzulin do ucitelkinho kabinetu a strazia ju ako oko v hlave! Dokonca ju aj posielaju domov a telefonuju nam, ked vidia, ze jej je zle. Podla mna treba ist aj za riaditelkou a vysvetlit jej o co ide. Toto si predsa nemozu dovolit. Ja dufam, ze dostanu rozum. Alebo mi dajte vediet, ktora skola tam je a ja im to vytmavim! Takto jednat s malym dietatom!!! A inak, ako je na tom s glykemiami? Zvykla si na rezim bez sladkosti? Mama dava sestre napr. agatovy med do ovsenych vlociek (za lyzicku), lebo jej to nedviha cukor. A inak nekupuje dia vyrobky, ale kvalitne min.70% cokolady - ked chce nasa Dada sladke :)
Moc drzim palce, bo uz sme si tie zaciatky odskakali, tak tusim, ako vam je...

Ahojte.
No bez sladkostí si zvykla celkom fajn. ked ma chut na sladke, dostane ovocný jogurt alebo tiež kusok čokolady. Prípadne niečo upečiem. v nedelu to boli celozrnne mafiny s dia džemom. a chutili :-)
A glykémia??? NO raz sme hore a raz dolu. pred obedom mávame aj 3,1, čo je teda velmi nízko, trasú sa jej rúčky a je nervozna a hladná. Potom nám to skočí na 12 a tak hore dole ako na kolotoči.
Najviac ma však trápi to miesto kde si bude od septembra pichať inzulín. a moja malá sa vola Didka :-)

Tak to som rada, ze si na zivot bez sladkosti Didka zvykla :) Preco, kde si bude pichat od septembra inzulin? Ma prerusenu skolu, alebo urobili "ustupok" a docasu si ho nemusi pichat na WC? Aj tak ma glykemie dost dobre. Ked jej tak klesa pred obedom, neskusali ste jej dat kusok mrkvy alebo kalerabu? Aby nebola az tak hladna. My sme sa bali davat Daniele jest mimo urcenych hodin,ale teraz,ked vidime,ze je zle,tak sa jej nieco male dovoli. Ja som raz zazila, ked mal stryko glykemiu okolo 2 a to som myslela, ze skolabuje... vypil liter dzusu,zjedol horalku a tri rozky a 20 min sedel a nekomunikoval. Skusim pohladat nejake recepty a poslem vam ich. Jedna teta raz spravila take super cokoladove gulicky z orechov a jablk a neslo tam ani len sladidlo, tak si ich Daniela dopriala aj viac :) tak moc pozdravujem malu ;)

NO teraz si Didka picha inzulín v kabinete u triednej učitelky. Lebo triedna povedala, že nedovolí, aby si ho pichala na WC. takze to robí na vlastne triko. bez súhlasu riaditeľky. Ale v septembri ide malá na druhý stupen - do 5-tej triedy. Takže bude mať novú učiteľku. a neviem čo urobí ona. Ja jej dávam na desiatu graham. rožok a este plnú dozičku kalerábu a rajčín. ked je hladná, tak dzobká zeleninku. to môže :-) a chutí jej.
Tie čokoládové guličky by boli určite super , ale Dianka je alergická na orechy. Aj na vajíčka aj na tvaroh aj na mlieko. Takže este aj z toho čo by mohla jesť, má obmedzenia kvoli alergii. Kolko ma Danielka rokov?? prajem vam dobre glyčky :-)

Ja mám skúsenosti, že na každého niečo iné platí, najlepšie je vyskúšať na čo dieťa ako reaguje- myslím tým stravu.
Treba sledovať zrak, nakoľko býva často zhoršovaniu, rovnako náchylnosť k infekciám a pod.
Držím palce celej rodine, aby ste boli veľkou oporou pre svoje dieťa, ktoré nemusí to až tak dobre psychicky niesť.

Ako pokračujete ? Ja mam podobný problém . Môjmu 9-ročnému synovi diagnostikovali cukrovku 1.typu presne ako Vasej dcere - "z čista jasna " . Išli sme na odber krvi , nakolko schudol a viac pil . Hned v ten den sme zostali v nemocnici . Diagnostikovali mu to 06.11.,potom bol 2 týždne v nemocnici , teraz sme v NEDU v Lubochni . A ... pomaly sa spamätávame a zvykame , nakolko v nasej rodine cukrovku nikto nema ........

tak s tým WC to ma zarazilo riadne!!!
ako vôbec mohla také niečo povedať? máte pravdu - ved je to aj nehygienické!
môj manžel má cukrovku už 17 rokov...
každopádne vám len chcem napísať že vám držím palce, a hlavne si riešte len to naj pre vašu dcéru. páči sa mi prístup učitelky a toho kabinetu...
a ako sa máte teraz?
ináč písali ste že ked má cukor nižšie pred obedom trasú sa jej ruky..ak manžel to máva, býva aj bledý, aj pery má bledé, aj sa spotí, a tak ťažšie rozpráva...to je hypoglykémia vtedy mu dám niečo sladké vypiť.
ináč dávate jej niekde to vačku alebo aby mala po ruke kocku cukru? niečo rýchlo sladké - keby ju to náhodou prekvapilo aj cestou zo školy, alebo v nečakanej chvíli...
majte sa a držte sa.

NO teraz si Didka picha inzulín v kabinete u triednej učitelky. Lebo triedna povedala, že nedovolí, aby si ho pichala na WC. takze to robí na vlastne triko. bez súhlasu riaditeľky. Ale v septembri ide malá na druhý stupen - do 5-tej triedy. Takže bude mať novú učiteľku. a neviem čo urobí ona. Ja jej dávam na desiatu graham. rožok a este plnú dozičku kalerábu a rajčín. ked je hladná, tak dzobká zeleninku. to môže :-) a chutí jej.
Tie čokoládové guličky by boli určite super , ale Dianka je alergická na orechy. Aj na vajíčka aj na tvaroh aj na mlieko. Takže este aj z toho čo by mohla jesť, má obmedzenia kvoli alergii. Kolko ma Danielka rokov?? prajem vam dobre glyčky :-)
Reagujem neskôr-som učiteľka na I.st.už 40 rokov,ale dieťa s takouto diagnózou som neučila.Tento škol.rok.má však v triede dievčatko,ktoré má diabetes,moja kolegyňa.Na pichanie inzulínu na toalete ani len nemysleli,bolo samozrejmosťou toto robiť v triede v potrebnom termíne a veľmi dôsledne a dôkladne. K tomu patrí presné dávkovanie jedla,meranie hodnoty cukru atď.Preto sa veľmi čudujem prístupu riaditeľky k tomu všetkému a veľmi ju odsudzujem!Asi bolo treba dať aj sťažnosť na patričné miesta a možno by sa riaditeľka spamätala.Snáď to je a bude už v poriadku,držím palce do života!:)

Ja by som bola veľmi rada,keby mi niekto napísal,v akom veku dieťaťa je možné zistiť či má diabetes. Mám vnučku,ktorá bude mať v auguste 2 roky, jej tatino diabetes má, 4x si pichá inzulín a ja mám strach, aby to vnučka nezdedila.Vie mi niekto niečo o tomto povedať a poradiť? Ďakujem,ďakujem!

ahoj,aj moja natalka ma7 rokov a musela som ju prelozit do inej skoly koli triednej ucitelke ktora to nezvladala,teraz v triede su 2 diabeticky a neviem si ju vynachvalit proste je naj,viac neviem co dodat a tu uzasnu PANI RIADITELKU by som nakopala niekde a zavolala aj na skolstvo proste moze sa hambit

Ja by som bola veľmi rada,keby mi niekto napísal,v akom veku dieťaťa je možné zistiť či má diabetes. Mám vnučku,ktorá bude mať v auguste 2 roky, jej tatino diabetes má, 4x si pichá inzulín a ja mám strach, aby to vnučka nezdedila.Vie mi niekto niečo o tomto povedať a poradiť? Ďakujem,ďakujem!
Diabetes mellitus u detí a dospievajúcich

Diabetes mellitus je najčastejšou endokrinologickou chorobou detského veku – u väčšiny pacientov sa jedná o diabetes mellitus 1. typu (DM 1). Začiatočné klinické prejavy diabetu 1. typu v detskom veku sú variabilné. Symptómy môžu byť prítomné len niekoľko dní (u najmladších pacientov), alebo niekoľko týždňov, majú rôznu intenzitu v závislosti od včasnosti stanovenia diagnózy. Približne 90 % detských pacientov má pri prezentácii klasické príznaky v dôsledku hyperglykémie a osmotickej diurézy: polydipsiu, polyúriu a smäd. Približne u 75 % detských pacientov (zvlášť u starších detí) býva prítomné chudnutie, všeobecná skleslosť a znížený kožný turgor. U 30 - 40 % pacientov v ketoacidóze bývajú bolesti brucha s vracaním. Často býva prítomná kandidóza genitálu.


Stanovenie diagnózy až v štádiu diabetickej kómy sa vyskytuje u 5 - 10 % detských pacientov. Laboratórne vyšetrenia potvrdzujú klinickú diagnózu a odrážajú patomechanizmus biochemických zmien. Vplyv veku má zásadný význam na reguláciu hladín glukózy a inzulínu. Vzťah glykémie s hladinami inzulínu nalačno nie je v detstve konštantný. Tiež v priebehu diabetes mellitus sú rozdiely v rôznom veku. Vo veľmi mladom veku zistili Caillat – Zucman et al., (1993) rozdiely v etiopatogenéze diabetu z aspektu genetického a autoimunity. Neonatálna homeostáza je viazaná na viaceré procesy metabolickej adaptácie, ktoré prebiehajú po narodení. U novorodencov, zvl. u predčasne narodených, existujú problémy s kontrolou glykémie. Koncentrácia glukózy v krvi je nižšia, tiež hladiny inzulinémie sú nižšie. Bolo dokázané, že glukóza nie je jediným zdrojom energie pre novorodencov, že mozog intenzívne využíva ketolátky v tomto veku.

V neskoršom detskom veku je hladina glukózy v krvi nalačno udržiavaná na hodnotách medzi 4 - 7 mmol/l. Kolísanie je ovplyvňované výživou a je kontrolované viacerými hormónami, zvl. inzulínom. Postupne medzi 10 - 20 rokom sa zvyšujú bazálne hladiny inzulínu v krvi. Bolo dokázané, že tieto zmeny sú užšie korelované s pubertou ako s vekom, a že zvýšenie bazálnych hladín inzulinémie je maximálne v období vrcholu pubertálneho vývoja. Tiež stimulované hladiny inzulínu sú vyššie v pubertálnom veku ako u mladších detí. Adolescenti majú väčšiu inzulínovú odpoveď po glukóze podanej per os alebo i. v. Tieto zmeny sú dôsledok zvyšujúcej sa inzulínovej rezistencie, ktorá je okrem iného následok zvýšenej sekrécie rastového hormónu. Sekrécia rastového hormónu je pulzatilná a väčšie zmeny sú prítomné zvl. v noci (po tretej hodine). Dôsledkom toho významne vzrastá inzulínová rezistencia a je prítomný tzv. „Fenomén brieždenia“ (Dawn phenomenon) s následným zvýšením hladín inzulínu v krvi aj u zdravých.

Napredovanie molekulárnej genetiky v poslednej dekáde sa prejavilo definovaním viacerých monogenných foriem diabetu. Toto viedlo k poznaniu nových diabetických syndrómov s genetickými defektami pankreatických B buniek, medzi ktorými sú neonatálny diabetes, MODY typ diabetu, mitochondriálne mutácie s diabetom a iné.

NEONATÁLNY DIABETES

Hyperglykémia u novorodencov, definovaná ako koncentrácia glukózy v krvi vyššia ako 7 mmol/l po 4 hodinách hladovania, vyšetrovaná opakovane je podozrivá z neonatálneho diabetu. Toto je zapríčinené viacerými genetickými príčinami. Klinické odlíšenie tranzientného novorodeneckého diabetu od permanentného novorodeneckého diabetu nieje po narodení klinicky možné, genetické vyšetrenie stavy oddiferencuje.

a) Tranzientný neonatálny diabetes mellitus (T - NDM)
Je charakterizovaný skorými diabetickými príznakmi po narodení a ich vymiznutím v priemere do troch mesiacov.

b) Permanentný neinatálny diabetes mellitus (P – NDM)
Tento typ diabetu je charakterizovaný všeobecnými príznakmi neonatálneho diabetu, ktorý však ani pri liečbe inzulínom nikdy nevymizne. U tohto typu diabetu boli identifikované viaceré genetické príčiny otvoreného KATP kanála, ktorý reguluje u zdravých vyplavovanie inzulínu.

DIABETES MELLITUS 1. TYPU V PREDŠKOLSKOM VEKU A U STARŠÍCH DETÍ V PUBERTÁLNOM VEKU

Diabetes 1. typu vzniká zo vzájomného pôsobenia genetických a rôznych negenetických faktorov. Nebolo však doteraz stanovené, ktoré faktory prispievajú k bimodálnemu časovému rozdeleniu. V manifestácii diabetes mellitus 1. typu u detí existujú dva vekové vrcholy. Prvý je v skorom detstve (0 - 5 rokov), druhý v období puberty.

a) Diabetes mellitus 1. typu u detí vo vekovej skupine 0 – 5 rokov
V súčasnosti sa rýchlo zvyšuje incidencia DM 1 vo vekovej skupine detí mladších ako 5 rokov. Deti s včasným diabetom mávajú častejší výskyt vírusových ochorení v anamnéze a diabetes sa manifestuje často ketoacidózou. Čím mladší je diabetik, tým vážnejší býva celkový stav pred započatím liečby. Pri porovnaní skupiny diabetikov mladších ako 5 rokov so súborom starších detských diabetikov bolo zistené, že hodnoty HbA1c boli v skupine starších detí signifikantne vyššie. U najmladších pacientov býva začiatok ochorenia viac ovplyvnený výraznejšou genetickou záťažou. Hladiny viacerých autoimunitných protilátok bývajú u najmladších detí nižšie a sú menej časté, okrem protiinzulínových protilátok, ktoré bývajú častejšie prítomné.

b) Diabetes mellitus 1. typu u detí školského veku, v pubertálnom období a u mladistvých
Diabetes mellitus 1. typu v týchto vekových obdobiach máva väčšinou typický priebeh a autoimunita býva dokumentovaná prítomnosťou viacerých autoprotilátok spolu s asociáciou rizikových inkriminovaných HLA génov. U dospievajúcich bývajú klinický priebeh a metabolická kompenzácia menej labilné. Rozdiely sú v taktike liečby, pretože pacienti pubertálneho a dospievajúceho veku prežívajú chorobu zvlášť emočne hlboko, niekedy s vyústením do rebélie. V liečbe je potrebný okrem častej metabolickej kontroly aj psychosociálny prístup a mali by byť zabezpečené nasledujúce aspekty: podpora telesného a psychického uspokojenia, zabezpečenie normálneho rastu a vývoja, integrácia pacientov do normálneho školského života, do sociálneho a pracovného prostredia s rovesníkmi rovnakej vekovej skupiny.

DIABETES MELLITUS 2. TYPU

Diabete mellitus 2. typu v detskej diabetológii v celosvetovom merítku narastá v dôsledku nesprávnej životosprávy, nadváhy a obezity. Pre spoločný výskyt obezity a diabetu 2. typu (DM2) sa vyskytuje v literatúre aj termín diabezita. Predpoklad nárastu DM2, existuje aj u nás.

MODY TYP DIABETU – MATURITY ONSET DIABETES OF THE YOUNG

MODY diabetes je relatívne vzácny typ a predstavuje asi 5 % všetkých prípadov diabetes mellitus. Klinicky choroba začína včasne v adolescencii do 20 - 25 rokov, alebo v skorej dospelosti. Je známych 7 rôznych podtypov MODY spojených s rôznymi monogennými defektami funkcie pankreatických B buniek. Ochorenia sú vrodené ako autozomálne recesivné. Molekulárne genetické testovanie pacientov umožňuje predikciu ďalšieho priebehu ochorenia a prispieva k voľbe optimálneho liečebného postupu.

METABOLICKÁ KOMPENZÁCIA DIABETU 1. TYPU

Nedostatočná liečba diabetu je hlavným rizikovým faktorom vývoja chronických diabetických komplikácií vedľa trvania choroby, hypertenzie a puberty. Dobrá liečba diabetu, ktorá zabezpečuje optimálnu metabolickú kompenzáciu je základom úspešného predchádzania komplikácií diabetu. Je to substitučná terapia inzulínom doplnená správnou životosprávou. Terapeutický komplex tvorí inzulín, diéta zosúladená s plánovaným telesným pohybom a priebežná samokontrola glykémií pacientom, ktorý je zainteresovaný na dobrých výsledkoch.

Dlhodobá liečba diabetu 1. typu v detskom veku

Cieľom dlhodobej liečby diabetu je:
a) zabrániť akútnym komplikáciám – ťažkej hypoglykémii alebo ketoacidóze;
b) zabezpečiť normálny fyzický vývoj – rast, vývoj v puberte, normálny psychický vývoj a sociálnu integráciu;
c) redukovať špecifické symptómy nedostatočnej metabolickej kompenzácie – polyúriu, únavnosť, recidivujúce infekty;
d) zabrániť vývoju neskorých komplikácií diabetu ako sú retinopatie, nefropatie, neuropatie a makrovaskulárne cievne zmeny.

Prehľad zhrnutia terapeutických doporučení

A) Inzulínová liečba

Súčasné spôsoby inzulínovej terapie zachraňujú život, ale normálnu fyziologickú sekréciu inzulínu nie je väčšinou možné nimi napodobniť. Je potrebné nielen znižovať glykémie, ale aj imitovať bazálnu a postprandiálnu sekréciu inzulínu. Zlepšenie dnes umožnilo využívanie nových analógov inzulínu. Krátkopôsobiace inzulínové analóga sú: analog lispro – Humalog alebo analog aspart – Novorapid, v poslednej dobe vyvinutý analog glulisin – Apidra. K pokrytiu bazálnej potreby tiež možné použiť dlhopôsobiace analoga – inzulín glargin – Lantus, alebo analog detemir- Levemir. V inzulínovej liečbe je však hlavné individualizovať spôsob terapie k vývoju pacienta a k jeho životospráve.

Potreba inzulínu u detí a adolescentov je značne individuálna, pričom je rozdielna v iniciálnej fáze liečby, klesá vo fáze remisie a znovu stúpa v postremisnom období. Priemerné dávky inzulínu v iniciálnej fáze sú 0,5 – 1,0 U/kg, v štádiu remisie dávky klesajú pod 0,4 U/kg niekedy až na 0,1 U/kg, alebo ešte nižšie, aby znovu vystúpili po ukončení remisie na 0,8 - 1,0 U/kg.


Inzulínové režimy

a) Intenzifikovaná inzulínová liečba je systém viacerých, štyroch až piatich denných injekcií inzulínu v úzkom prepojení so selfmonitoringom glykémií. Sú to režimy „bazál - bolus“, alebo intenzifikovaný režim viacerých dávok krátko pôsobiaceho inzulínu, ktorý sa aplikuje pred každým jedlom s večernou aplikáciou stredne dlho pôsobiaceho inzulínu. Prednosti tohto systému sú: flexibilita v čase a množstve prijímaného jedla a úprava glykémie je možná viackrát denne. Nevýhodou je častejšia aplikácia inzulínu a potreba častejšieho merania glykémií glukomerom. Absolútne potrebné je intenzívne školenie v dietetike a v taktike upravovania glykémií rýchlo účinkujúcim inzulínom. Potreba tohto inzulínu sa odvodzuje od telesného pohybu a od množstva sacharidov v potrave, od tzv. chlebových výmenných jednotiek (1 chlebová jednotka = 12 g sacharidov). Na krytie 1 chlebovej jednotky treba aplikovať 1 - 2 jednotky rýchlo pôsobiaceho inzulínu.

b) Konvenčná inzulínová liečba nie je už v detstve používaná. Spočívala v aplikácii najčastejšie dvoch injekcií inzulínových zmesí v individuálnych kombináciách rýchlo pôsobiaceho inzulínu a depotného inzulínu NPH. Výhodou tohto systému boli relatívne jednoduché zásady liečby a menej denných injekcií. Pri monitorovaní glykémií bola možná dodatočná úprava kompenzácie pridaním ďalšej injekcie inzulínu. Nevýhody boli relatívne neflexibilný režim v príjme jedla a horšia metabolická kompenzácia s následnými chronickými komplikáciami diabetu.

c) Inzulínová liečba s pomocou inzulínovej pumpy. Kontinuálna subkutánna infúzia pomocou inzulínovej pumpy (CSII) znamená rozšírenie a zlepšenie terapeutických možností. Dlhodobá úspešná liečba pumpou predpokladá, že pacient je dobre zaučený v používaní pumpy a v kontrolách látkovej výmeny, a že si vie upravovať dávky inzulínu, ktoré sú celkove väčšinou menšie ako pri injekčnej liečbe.

Problémy a komplikácie inzulínovej liečby

a) Somogyiho fenomén. Rýchly prechod do hypoglykémie, i subklinickej (často v noci), má za následok hyperglykémiu a ketonúriu. V priebehu tejto zmeny sa uvoľňuje veľké množstvo protiregulačne pôsobiacich hormónov, zvlášť katecholamínov a glukagónu. Liečba pozostáva väčšinou zo zníženia dávok inzulínu v ďalších dňoch.

b) Fenomén brieždenia (dawn phenomen). Znížená citlivosť voči inzulínu nadránom sa prejavuje hyperglykémiami ráno nalačno a doobeda. Je prejavom zvýšenej sekrécie rastového hormónu a kortizolu. Liečba spočíva v posune bazálnej večernej dávky inzulínu do neskorších hodín, výnimočne v aplikácii ďalšej dávky rýchlo pôsobiaceho inzulínu nadránom medzi 3. - 4. hodinou.

c) Hypoglykémia. Príčinami hypoglykémií bývajú neprimerané veľké dávky inzulínu, vynechanie jedla alebo zvýšená telesná záťaž. Hypoglykémia je relatívne častá akútna komplikácia inzulínovej liečby v detskom veku a vyskytuje sa v rôznych stupňoch závažnosti. Opakovaním ťažkých hypoglykémií môže vzniknúť trvalé poškodenie CNS, zvlášť u najmladších detí. Pri neposkytnutí včasnej terapie vzniká edém mozgu s možným exitom. Výskyt hypoglykémie v priebehu liečby diabetu je upozornením na chyby terapeutického režimu a je potrebná úprava liečby, vrátane reedukácie pacienta. V priebehu liečby aj ďalšie rizikové faktory môžu ovplyvňovať začiatok a zhoršenie diabetických komplikácií. Niektoré činitele ako trvanie choroby alebo puberta nie sú ovplyvniteľné, zatiaľ čo iné, zvlášť stupeň metabolickej kompenzácie musí byť terapeuticky zlepšovaný v záujme prevencií komplikácií.

B) Diétoterapia DM 1 v detskom veku

Fyziologicky regulovaná strava detského diabetika sa len málo odlišuje od tzv. racionálnej fyziologicky zloženej stravy. Vychádza z energetických dávok odporúčaných pre zdravú detskú populáciu, ktoré sa menia podľa veku a telesnej aktivity. Energetický obsah potravy empiricky vypočítame vzhľadom na vek, pričom pre prvý rok veku počítame 4200 kJ (1000 kcal) a na každý ďalší rok plus 420 kJ (100 kcal), u dievčat môžeme odpočítať od celkovej sumy 420 kJ (100 kcal).

Ďalšia pozornosť sa zameriava na pomer bielkovín, sacharidov a tukov, časové rozdelenie stravy a výber potravín podľa ich vhodnosti. V detskom veku odporúčané zloženie: 15 - 20 % bielkovín, 25 - 30 % tukov a 55 % sacharidov. Pravidelnosť v rozdelení denného energetického príjmu, zvlášť potravín s vyšším obsahom sacharidov, je veľmi dôležitý faktor výživového plánu. Raňajky, obed a večera by mali obsahovať približne 25 - 30 % denného energetického príjmu. Olovrant, 2. večera pred uložením k spánku a u mladších detí predpoludňajšia desiata by mali obsahovať po 5 - 10 % energetického príjmu.

C) Fyzická aktivita – šport

Šport je zdravý pre všetkých a obľubuje ho väčšina detí. Diabetici by ho mali vykonávať pravidelne. Pravidelný fyzický tréning zlepšuje využitie glukózy, zvyšuje oxidačné enzýmy v pracujúcom svale, mení zloženie tkaniva zvýšením svaloviny a znížením tukových zásob. Šport však môže byť niekedy aj destabilizujúcim faktorom. V prípadoch ketonúrie a hyperglykémie telesné cvičenie zhoršuje hyperglykémiu a ketózu. Po období prolongovaného telesného cvičenia môže dôjsť v priebehu ďalších 12 hodín k hypoglykémii. Pri nepredvídanej telesnej aktivite treba pridať pred výkonom alebo počas neho stravu – 1 alebo 2 sacharidové chlebové jednotky. Pri plánovaných športových výkonoch treba redukovať dávky inzulínu. Je vhodné časovo umiestniť cvičenie do obdobia mimo hlavného pôsobenia inzulínu, nepichať do miest v ktorých budú zaťažené svaly, zvoliť aeróbny typ cvičenia so zaťažovaním veľkých svalových skupín. Po prerušení pravidelného cvičenia sa jeho pozitívne účinky strácajú za 3 - 11 dní.

TRVANIE CHOROBY

V dobe diagnostikovania diabetu bývajú zistiteľné niektoré abnormality ako zvýšená permeabilita ciev a zvýšená glomelurálna filtrácia; avšak väčšina týchto zmien je reverzibilná v priebehu prvých týždňov až mesiacov po započatí inzulínovej liečby. Je veľmi neobvyklé zistiť mikroangiopátiu v prvých troch až piatich rokoch po diagnostikovaní diabetu. Potom je však pomalý vzostup prevalencie komplikácií, takže po 7 – 10 rokoch má skoro polovica dospelých diabetikov 1. typu s nedostatočnou kompenzáciou určitý stupeň retinopácie a 10 – 20 % pacientov má mikroalbuminúriu.

POSUDZOVANIE METABOLICKEJ KOMPENZÁCIE DIABETU

Úzky vzťah existuje medzi stupňom metabolickej kontroly trvajúcej dlhšiu dobu a začiatkom alebo progresiou mikrovaskulárnych komplikácií (DCCT, 1993). V projekte Diabetes Control and Complications Trial Research Group bola dokázaná závislosť vzniku komplikácií na metabolickej kompenzácii. V štúdii DCCT (1994), ktorej sa zúčastnili dospelí pacienti i adolescenti, boli porovnávané mikrovaskulárne komplikácie v dvoch súboroch chorých. Jedna skupina bola liečená konvenčným spôsobom, druhá intenzifikovane. HbAlc bol v skupine intenzifikovane liečenej v priemere o 2 % nižší ako v súbore, ktorý bol liečený konvenčným spôsobom. HbAlc bol signifikantne vyšší u adolescentov ( 8,2 % v skupine intenzifikovanej a 9,8 % v konvenčne liečenej), keď boli porovnané s dospelými pacientami (7,2 % a 8,9 %). U dospelých ako aj u adolescentov liečených intenzifikovane bol približne 50 % pokles v relatívnom riziku progresie mikrovaskulárnych komplikácií. Patologické zmeny tukových metabolitov tiež prispievajú k rýchlejšiemu vzniku chronických diabetických komplikácií. U nedostatočne liečených diabetikov bývajú prítomné v krvi okrem zvýšených hladín tukových metabolitov aj histologické zmeny – ukladanie tuku v pečeni a hepatomegalia.

PUBERTA

Skorý výskyt mikrovaskulárnych komplikácií (nefropátie a retinopátie) sú zriedkavé u prepubertálnych detí s diabetom 1. typu. Opačne – tieto komplikácie vykazujú stúpajúcu prevalenciu v priebehu pubertálneho a postpubertálneho obdobia. Začiatok diabetu 1.typu v puberte alebo po puberte je signifikantne častejšie spojený s včasnejším výskytom neproliferatívnej retinopátie. Puberta urýchluje vývoj mikroangiopatických komplikácií. Príčiny nie sú jasné, ale rastový hormón a IGF – 1 a iné hormonálne faktory ako androgény sú možné. Vzťahy s prepubertálnym vekom sú menej jasné a autori majú rozdielne názory . Zaistenie dobrej metabolickej kompenzácie spolu so selfmontorigom sú podstatné pre oddialenie alebo zabránenie nástupu vaskulárnych komplikácií diabetu. Je potrebné sledovať možné asociované autoimunitné choroby, stav tukového metabolizmu, kontrolovať rast, hmotnosť a zápalové markery.

Doporučenia pre skríning očných a obličkových komplikácií:
a) prepubertálny začiatok DM 1 - vyšetrovať oftalmologicky po 5 rokoch od začiatku a v 11 rokoch veku, ak diabetik dosiahne pubertu
b) pubertálny začiatok DM 1 - za 2 roky od začiatku diabetu a potom každý rok

Skríning má obsahovať: očné vyšetrenie oftalmológom , meranie mikroalbuminúrie a TK, vyšetrenie neurologických dysfunkcií.

MONITOROVANIE GLYKÉMIÍ

Na základe nových liečebných metód s možnosťami intenzifikovať liečbu musí byť posudzovanie metabolickej kompenzácie prísnejšie a musí mať ciele, ktoré by bránili vývoju neskorých komplikácií diabetu. Selfmonitoring glykémií je základný mechanizmus k udržovaní optimálnej liečby. Pomáha odhaľovať bezprostredné glykemické výkyvy a poskytuje celodenný obraz glykemických profilov. Odhaľuje hypoglykémie, umožňuje upravovať výkyvy glykémií a má výchovný vplyv pri hodnotení reakcií na inzulín, potraviny a telesný pohyb. Pravidelný častý monitoring je jediným spôsobom ako dosiahnuť optimálnu metabolickú kompenzáciu pri liečbe intenzifikovanými režimami. Menej prísne kritériá sú u starých pacientov, u pacientov s diabetom dlhšie trvajúcim ako 20 - 25 rokov, u pacientov s neuvedomovaním si hypoglykémií (IDF Group, 1995), tiež u malých detí 0 - 6 ročných (Konsenzus ISPAD 2000). Kontrolné testovanie glykémií pacientom pomocou glukomeru v domácom prostredí so zapisovaním výsledkov do denníkov je základný kontrolný mechanizmus k udržiavaniu optimálnej liečby.

Glykemické profily:
a) malý profil – merania 3 - 4 x denne
b) veľký profil – 8 meraní za 24 hodín pri dobrej kompenzácii aspoň 1 x za 10 dní, pri chybnej kompenzácii denne až do úpravy stavu.

METÓDA KONTINUÁLNEHO MONITOROVANIA GLYKÉMIE (CGMS)

Kontinuálne monitorovanie glykémii pomocou prístroja CGMS rozširuje možnosti ako preukázať kolísanie hladín glukózy v krvi a následnou liečbou ovplyvňovať kompenzáciu diabetu. Prístroj firmy Minimed bol predstavený v roku 1999 a skladá sa zo senzora, ktorý sa zavádza do podkožia a je spojený pomocou vodiča s registračným zariadením. Elektrický potenciál je stanovený každých 5 sekúnd, senzor je plne funkčný 72 hodín. Dáta je treba po dokončení preniesť do počítača, kde pomocou špeciálneho programu sú výsledky znázornené vo forme kriviek. Využitie je všestranné: monitorovanie labilného diabetu, kontrola nočných hypoglykémií, monitorovanie stability kompenzácie.

MERANIE GLUKÓZY A KETOLÁTOK V MOČI

Monitorovanie glukózy a ketolátok v moči sú vhodné ako doplnkové testy. Používanie testovacích papierikov Meliphan umožňuje odhaliť prítomnosť glukózy a ketolátok v moči. Sú špecifické, ale je možná interferencia s kyselinou askorbovou a salicylátmi, ktoré ak sú prítomné vo väčšom množstve, môžu zapríčiniť negatívne výsledky glykozúrie.

GLYKOVANÝ HEMOGLOBÍN

Hodnoty glykovaného hemoglobínu HbA1c odrážajú glykémie predchádzajúcich 6 - 12 týždňov. Monitorovanie HbA1c je uznávaným ukazovateľom pri vyhodnocovaní dlhodobej metabolickej kompenzácie a hodnoty majú vzťah s neskoršími mikrovaskulárnymi komplikáciami. Je potrebné stanoviť pre každého jedinca individuálne cieľové hodnoty HbA1c zvlášť v detskom veku u pacientov s hypoglykémiami a u starších pacientov s dlhšie trvajúcim diabetom. Sú to tie najnižšie hodnoty, pri ktorých sa u nich nevyskytujú časté a ťažšie hypoglykémie. Štúdia DCCT ukázala, že ak bol HbA1c vyšší ako 7,5 %, riziká neskorších mikrovaskulárnych komplikácií strmo stúpali ( Diabetes Control and Complication Trial, 1994). Všeobecne doporučené priemerné hodnoty pre intenzitikovane liečených diabetikov podľa konsenzu slovenských diabetológov (2002) sú:
1) optimálne hodnoty HbA1c (DCCT-HPLC) 6,2 – 7,5 %
2) suboptimálne hodnoty HbA1c 7,6 – 9,0 %
3) veľmi rizikové hodnoty HbA1c nad 9,0 %.

Je potrebné stanoviť pre každého jedinca individuálne cieľové hodnoty HbA1c; sú to tie najnižšie hodnoty pri ktorých sa u nich nevyskytujú časté a ťažšie hypoglykémie. Štúdia DCCT ukázala, že ak bol HbA1c výšší ako 7,5 % rizika neskorších mikrovaskulárnych komplikácií strmo stúpali (Diabetes Control and Complication Trial, 1994). Všeobecne doporučené priemerné cieľové hodnoty pre intenzifikovane liečených pacientov sú hodnoty HbA1c 6,2 – 7,5 % , u malých detí suboptimálne kompenzovaných sú to hodnoty 7,6 – 9,0 % a veľmi rizikové sú hodnoty HbA1c nad 9,0 % .

METABOLICKÁ KOMPENZÁCIA A VZŤAH K CHRONICKÝM VASKULÁRNYM KOMPLIKÁCIAM U PACIENTOV S DIABETES MELLITUS 1. TYPU

Existuje priamy vzťah medzi stupňom metabolickej kompenzácie a výskytom, progresiou a závažnosťou mikroangiopatických a makroangiopatických komplikácií. V štúdii DCCT boli podané nasledujúce dôkazy pre diabetikov dospievajúcich a dospelých:

1. Lepšia metabolická kontrola je spojená s menej početnými a s neskoršími mikrovaskulárnymi komplikáciami.
2. Optimálna glykemická kontrola môže byť dosiahnutá a udržovaná častým a presným monitoringom.
3. Suboptimálne hodnoty metabolickej kompenzácie v každom veku sú spojené s vyšším rizikom akútnych aj neskorých komplikácií.
4. U veľmi mladých detí s diabetom zlepšenie metabolickej kompenzácie musí mať na zreteli aj potenciálne zvýšené riziká ťažších hypoglykémií.

V súčasnosti pri zlepšených možnostiach intenzifikovanej liečby, spolu so selfmonitoringom glykemických profilov, sú dlhodobé výsledky lepšie. V USA bola urobená štúdia v National Institute of Health a bolo zistené, že intenzifikovaná liečba redukovala vývoj klinicky signifikantnej retinopatie o 35 - 75%. Taktiež došlo k redukcii nefropátie a neuropátie. Intenzifikovaná liečba však bola spojená s dva až trojnásobným zvýšením výskytu ťažších hypoglykémií a s váhovými prírastkami. Vzťah medzi vývojom a progresiou mikrovaskulárnych komplikácií bol lineárny s hladinami glykozylovaného hemoglobínu. Je však potreba zdôrazňovať súvislosti a hľadať znaky, ktoré by včas odzrkadlovali vzťahy neefektivity liečby a upozornili na nebezpečie vývoja cievnych komplikácií. U nedostatočne metabolicky kompenzovaných diabetikov vznikajú neenzymatickou pokročilou glykáciou proteínov, lipidov a nukleotidov pokročilo glykované koncové produkty AGEs. AGEs odrážajú dlhodobú glykemickú kompenzáciu za mesiace až roky a možno ich považovať za znaky neskoršieho vývoja diabetických komplikácií. Je možné ich využívať na predikciu angiopatických komplikácií a sú upozornením na urýchlenú potrebu zlepšiť liečbu diabetu.


Prof. MUDr. Dagmar Michalková, DrSc.

http://www.dias.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=238&Itemid=135