Ak zamestnanec má od 2.5. do konca mesiaca (31.5.05) PN, je treba za 1.5. odviesť poistné (zdr+soc) z minimálne mzdy?

Vďaka.
Dúfam, že nie. Mala som taký istý prípad a do výkazov som dala nulový vymeriavací základ.

No ja práve si niesom istý, pretože v príkladoch odbornej literatúre sa píše:
minimálna mzda / kal.dny mesiaca * dny poistenia v mesiaci (mimo dny PN, Ošetrovania...).
Tak neviem :-(

Do SP áno, odviesť poistné za 1 deň.
Do ZP nie, v danom prípade je preddavok na poistné = 0.

Pán Mihál,
napíšte prosím, podľa ktorého predpisu je to u SP iné ako u ZP.
Nie mi to ani trocha jasné ;-).
Vďaka!

Do SP áno, odviesť poistné za 1 deň.
Do ZP nie, v danom prípade je preddavok na poistné = 0.Pán Mihál, ale SW a nový ZP v prípade ak je 01.5. sviatok a ešte aj nedeľa a u ľudí u ktorých to nie je prac. deň/THP/, tak za tento deň dá nulu VZ. Vlastne prvý prac. deň je 02.05. a máj má 22 pracovných dní. T.j. choroba je od 02. do 11.05. náhrada príjmu a od 12.05. do 31.05. PN. Ja by som aj na soc. poisťovňu dala nulu. ;)

Ja som mala podobný prípad v mesiaci január 2005. Zamestanec DPN od 03.01., pričom 01. a 02.01. boli So a Ne. Zamestnanec pracuje Po-Pi. VZ na SP+ZP bol 0,- Sk. Mne to tak urobil SW a vôbec na nič ma pritom neupozornil, ževraj si to má sledovať SÁM!!! Zamestnanec by tak musel zaplatiť poistné z náhrady príjmu pri DPN. Podľa odpovede p. Mihála však z-c aj z-ľ mali zaplatiť poistné na SP za 2 KD z min. mzdy. Zamestanec je dlhodobo DPN a neviem ako to mám teraz poriešiť ?

Prikláňam sa k názoru p. Mihála. Odvody na SP sa totiž počítajú za KALENDÁRNE dni. Nezaujíma ma teda, či zamestnanec robil alebo nerobil, alebo je to sobota, nedela. Ak prvý deň v mesiaci nebol PN, to znamená, že tento deň je prihlásený na odvod poistného. Vzhľadom k tomu, že odvody sa platia za kalendárne dni, tak je potrebné za tento deň ak zamestnanec ešte prvého nebol PN urobiť odvod.

Pán Mihál,
napíšte prosím, podľa ktorého predpisu je to u SP iné ako u ZP.
Nie mi to ani trocha jasné ;-).
Vďaka!
Odporúčam pozrieť definíciu vymeriavacích základov v zákone o ZP a v zákone o SP. V obidvoch zákonoch sú totiž ináč definované.

Je to tak ako píše Jozef Mihál.

Zjednodušene : Zákon o sociálnom poistení hovorí, že minimálny VZ za mesiac je minimálna mzda (6500 Sk až na výnimky) a poistné sa neplatí za dobu PN. Keďže 1.5. nebol pracovník PN, za tento deň musí zaplatiť poistné, pričom jeho minimálny VZ za 1 deň bude 6500/31.
Zákon o ZP sa pri výpočte minimálneho VZ odvoláva na celý zákon o minimálnej mzde, t.j. ak pracovník neodpracoval ani 1 hodinu, jeho minimálna mzda za mesiac je 0 a to je minimálny VZ pre ZP.

Myslím že práve tu nastala chyba v legislatíve a aj programátori al. tvorcovia SW to inak pochopili. Veď hádam aby človek kontroloval aj každého pracovníka či mu nemá niečo ručne dopočítať lebo SW robí inak. Hlavne ak robí niekto výplaty pre 1000 ludí. Proste radosť žiť...

P.Mihál, p.Kimáková aj ja sme tvorcovia mzdového sofvéru. Zhodli sme sa na odpovedi a zrejme správne to robia aj naše softvéry. Takže nie vo všetkých SW to treba dopočítavať..

Ja som takýto problém nemala ale skúsila som si teraz urobiť jedného pracovníka s PN od 02.05. do 31.05. a dalo mi nulový VZ na odvody. Je to SW Money S3, čiže Cígler Software je nepružný ako vždy...

Odporúčam pozrieť definíciu vymeriavacích základov v zákone o ZP a v zákone o SP. V obidvoch zákonoch sú totiž ináč definované.VZ je príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov FO ......., aký príjem mal zamestnanec za 1.5.2005? Podľa mňa je u zamestnanca VZ za l.5. nula. U SZČO 6500/31.

VZ je príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov FO ......., aký príjem mal zamestnanec za 1.5.2005?tiež som si myslela, ale bohužiaľ, na SP sa berie VZ minimálne - min. mzda na kalendárne dni. To znamená, že 6.500 delíme 31 a to bude VZ pre SP. I keď podľa mňa v prípade, že vôbec nepracoval, tak žiaden nemal. :eek:
Ešte dobre, že existuje Porada, ktorá nás na tie paragrafy upozorní...

tiež som si myslela, ale bohužiaľ, na SP sa berie VZ minimálne - min. mzda na kalendárne dni. To znamená, že 6.500 delíme 31 a to bude VZ pre SP. I keď podľa mňa v prípade, že vôbec nepracoval, tak žiaden nemal. :eek:
Ešte dobre, že existuje Porada, ktorá nás na tie paragrafy upozorní...
Bože, som z toho jeleň. Toto sa praktizovalo u SZČO. No dobre idem študovať zákon a konzultovať problematiku s kontrolórkou v SP.

Vidím, že sa zapájam po funuse - takže ďakujem p.Kimákovej i Janke (somij) za ich odpovede, s ktorými sa plne stotožňujem.

Takže odvody do soc.poisťovne sú z VZ 210 Sk, a teda aj zamestnancovi stiahnem z náhrady príjmu (za prvých 10 dní od zamestnávateľa) nejakých 21 Sk. A samozrejme ručne dorátam do výkazu jednotlivé poistné.

Dle kontrolórky V SP Pov.Bystrica je VZ za prvého mája nulový...tak neviem, osobne ale doverujem pánu Mihálovi a zkúsime odoslať na el.podateľňu čo bude ;-)

kaspi, v zákone o SP je zopár chýb. Jedna z nich je, že aj zamestnanec, ktorý je odmeňovaný minimálnou hodinovou mzdou by mal v prípade, že odpracuje plný pracovný čas, platiť poistné zo základu minimálne 6500 Sk, aj keď jeho skutočná mzda túto výšku nedosiahne.

Tu však "platí tichá dohoda" a SP toleruje, ak VZ takéhoto zamestnanca je nižší ako 6500 Sk. Viď napr. časopis Národné poistenie číslo 6/2005, strana 24.

Uvedený prípad, tj. či platiť poistné za 1.5., ak zamestnanec bol od 2.5. do konca mája PN, možno pri troche chcenia porovnať s prípadmi hodinovo odmeňovaných zamestnancov. Takže v konečnom dôsledku je na SP, ako v tomto prípade zareaguje.

BTW je úžasné, že zákon o SP bude mať už tuším 15-tu novelizáciu, ale ani jedna z nich sa nezaoberala problémom minimálneho základu pre hodinovo odmeňovaných zamestnancov...

Príjem má v tomto mesiaci, pretože má náhradu príjmu, takže peniaze do firmy nosiť nemusí...:D

Mne sa to tiež prieči:rolleyes: , softwe mi to nerobí a myslím, že sociálka Ti to nevyčíta, lebo nerobila kontrolu a potom pošle výmer...:eek:

Zákon to naozaj jasne hovorí, že odvod do SP musí byť za ten jeden deň a ja som rada, že sa to tu na porade otvorilo, pretože kopec z nás si môže dať pozor na takéto prípady a prípadne sa dohodne s tvorcami programu na novej verzii... :o

kaspi, v zákone o SP je zopár chýb. Jedna z nich je, že aj zamestnanec, ktorý je odmeňovaný minimálnou hodinovou mzdou by mal v prípade, že odpracuje plný pracovný čas, platiť poistné zo základu minimálne 6500 Sk, aj keď jeho skutočná mzda túto výšku nedosiahne.

Tu však "platí tichá dohoda" a SP toleruje, ak VZ takéhoto zamestnanca je nižší ako 6500 Sk. Viď napr. časopis Národné poistenie číslo 6/2005, strana 24.

Uvedený prípad, tj. či platiť poistné za 1.5., ak zamestnanec bol od 2.5. do konca mája PN, možno pri troche chcenia porovnať s prípadmi hodinovo odmeňovaných zamestnancov. Takže v konečnom dôsledku je na SP, ako v tomto prípade zareaguje.

BTW je úžasné, že zákon o SP bude mať už tuším 15-tu novelizáciu, ale ani jedna z nich sa nezaoberala problémom minimálneho základu pre hodinovo odmeňovaných zamestnancov...
Včera som bola tento problém rozobrať u kontrolórok v SP. Ich názor - vymeriavací základ za l.5.=0. Nechcem nikoho zneisťovať, nech si každý zváži ako postupovať. Mala som takého prípady 3, včera mi to "skontrolovali" a povedali, že dobre.

Včera som bola tento problém rozobrať u kontrolórok v SP. Ich názor - vymeriavací základ za l.5.=0. Nechcem nikoho zneisťovať, nech si každý zváži ako postupovať. Mala som takého prípady 3, včera mi to "skontrolovali" a povedali, že dobre.
tak to by ma zaujímalo, čo má teda vyššiu prioritu. Zákon, alebo vysvetlenie sociálky?

Pre mňa je v tomto prípade podstatné, že mi kontrola dopadla dobre. Minimálna mzda nemusí dosiahnuť 6500,- Sk u zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní hodinovkou..Stanovisko kontrolórok zo SP bolo také,, že neodpracoval ani hodinu, nemá mzdu, nemá VZ.

Pán Endrju. Nedá mi nereagovať. Sto ľudí, sto názorov. Jedná sa tu hlavne o to, že zákon hovorí iné a pracovníci pobočiek SP hovoria iné. Ide tu predovšetkým o princíp, že čo má brať, či už softvérová firma, alebo bežný zamestnávateľ za správne. Nie je totiž problém do programu nastaviť taký prepočet, ako si to praje SP, ktorej keďže ste vyhoveli, je samozrejmé, že aj kontroly dopadli OK. Zákon však, čo predpokladám, že aspoň v tomto budete aj Vy so mnou súhlasiť, tento má predsa najvyššiu prioritu. To, že niektoré ustanovenia zákona sú napísané tak, ako sú (sú nelogické, v rozpore so zdravím rozumom a sú úplne mimo praxe), toto neznamená, že si budeme nastavovať program podľa toho, čo usúdime za správnejšie. Zákon je zákon a všetci by sme mali podľa neho postupovať. Je to jediná vec, na ktorú sa môžeme v prípade sporu odvolať. To, že pracovníci SP zistia rozpor, prípadne nejasnosť, ktorú si potom interne upravia usmernením neznamená, že takéto usmernenie posunie zákon až na druhé miesto za usmernenie. Jedná sa tu hlavne o to, že usmernenia nie sú všeobecne prístupné. Predpokladám, že každá softvérová firma sa k nim dostáva rôznymi "pokútnymi" spôsobmi. Keby to bolo tak, že ku každému zákonu si konkrétne ministerstvo urobí riadne výklad, ktorý bude oficiálne vydaný a tento bude mať aj takú váhu ako samotný zákon, bolo by všetko OK. Vzhľadom však k tomu, že SP si neustále vytvára nové a nové usmernenia (dokonca so spätnou platnosťou, o čom už naozaj ani nemám chuť písať), ku ktorým sa je ťažko dostať, nevidím dôvod, aby sme ako softvérové firmy mali dôvod podľa ich usmernení upravovať program. Jedná sa tu hlavne o to, že v programe to upravíme, oni si za mesiac dajú nové usmernenie, o ktorom opäť nik nevie, lebo usúdili, že predsa len zákon hovorí o inom. Takže toto vidím ako ten najväčší problém. Momentálne zákon hovorí o tom, že vymeriavací základ na odvod poistného je príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov. Zákon však hovorí ďalej to, že vymeriavací základ je okrem výnimiek najmenej vo výške minimálnej mzdy, s odvolávkou na minimálnu mzdu len pre mesačne odmeňovaného pracovníka, čo je momentálne tých 6.500 Sk. Ak nemocenské poistenie trvá len časť mesiaca, vymeriavací základ sa upraví tak, že vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa vynásobí počtom dní nemocenského poistenie v príslušnom kalendárnom mesiaci, čo hovorí presne napr. ten prípad na mesiac máj, ktorý má 31 kalend. dní, pričom 1. dňa bola nedeľa, zamestnanec od 2. dňa (pondelok) išiel na PN, na ktorej bol až do 31.dňa.
Výpočet podľa zákona je: 6.500 (minim.vym.základ, lebo nemá žiaden príjem) sa vydelí počtom kalend. dní mesiaca, teda 31 (zistili sme vymer.základ na 1 deň) a tento sa vynásobí počtom kalend. dní nemocenského poistenia, čo je v tomto prípade 1 deň (1.5.).
Nič sa nedá teda robiť, odvod tu podľa zákona má byť urobený. Koniec koncov, keď by sme išli do dôsledkov, tento deň sa počíta zamestnancovi aj do dôchodku, keďže si zaň zaplatí, bude mať vyššiu sumu zaplatenú na dôchodok, čo však teraz už vzhľadom na dĺžku príspevku nechcem rozoberať.

Súhlasím s Ivetou. Chcela som k tomu napísať, že najväčśí problém pri každej zmene zákonov, ktorý my programátori máme je, či urobiť softvér podľa zákona alebo podľa výkladu inštitúcie, ktorá to bude kontrolovať. Problém je hlavne vtedy, keď výklad inštitúcie je v prospech zamestnancov. Ak to neurobíme podľa výkladu, užívatelia nás bombardujú, keď to urobíme podĺa výkladu, môže sa stať (a už sa nám to stalo), že po pár mesiacoch inštitúcia zmení stanovisko internou smernicou a my sa to dozvieme s niekoľkomesačným meškaním a užívateľ má problém s nedoplatkami a my sme tí zlí. Interné smernice nie sú verejne prístupné a mali sme problém sa vôbec k takejto konkrétnej smernici dostať aj keď sme o ňu požiadali.

Takže záver je, že v tejto dileme sa radšej prikláňame na stranu zákona. Ale ak iná softvérová firma túto dilemu rozrieši iným spôsobom, nepokladám to za ich chybu a ani za chybu ich softvéru.

Kde je to tlačítko na vyjadrenie súhlasu s predošlým príspevkom?

Keby to bolo tak, že ku každému zákonu si konkrétne ministerstvo urobí riadne výklad, ktorý bude oficiálne vydaný a tento bude mať aj takú váhu ako samotný zákon, bolo by všetko OK. Ono je to tak, že ak nejaké ministerstvo vydá nejaký zákon, ten zákon si začne žiť vlastným životom. Nie je možné, aby ministerstvo vydalo nejaký výklad, ktorý by mal váhu ako vlastný zákon - i v prípade, že ministerstvo vydá nejaký výklad, stále je to len výklad. A nemá to žiadny právny dosah. Ak budeme hovoriť o "výklade", tak jediný kompetentný podávať "výklad" je súd, ktorý v súdnom spore rozhodne pre jednu alebo druhú stranu sporu.

Ministerstvo môže urobiť len to, že riadnym leg.procesom cez NRSR podá návrh novely zákona, ktorou sporné miesta pôvodného znenia zákona opraví.

Ministerstvo môže urobiť len to, že riadnym leg.procesom cez NRSR podá návrh novely zákona, ktorou sporné miesta pôvodného znenia zákona opraví.
Čo mali urobiť práve z dôvodu vymeriavacích základov už dávno.

Súhlas - a viď pripravovaná novela zákona o SP k 1.1.2006. Pokiaľ ide o vymeriavací základ, je tam konečne oprava toho, že VZ na úrazové poistenie v pripade dohodára nemá stanovené minimum. Ďalšie problematické ustanovenia definície VZ však ani táto novela nerieši...

Endrju, to bol výkon, VÁU...

Škoda len, že výsledok je stále nie 100%-ný. No nezáleži to od teba.

Súhlasím s Andrejom, pokiaľ ide o riešenie nejednoznačných ustanovení zákona v programe - na danom mieste použijem všetky do úvahy prichádzajúce možnosti a konečné rozhodnutie nechám na užívateľa...A neoficiálne mu poviem svoj názor, ktorú z možností by si mal vybrať.

Teraz keď som zaangažovaný pri práci na novele zákona o ZP vidím (ako to už býva), že zvonku kritizovať je jednoduchšie, ako to čo je kritizované urobiť. Tým chcem povedať o.i. to, že viac hláv, viac rozumu. Navrhnite, ako by ste sa vedeli zapojiť. Vo veľmi blízkej budúcnosti treba napr. navrhnúť tlačivá ročných zúčtovaní.

Mimochodom, Janka Motyčková (somij) mi veľmi veľmi v tejto práci pomohla.

Som taktiež "ZA". To, že sme konkurencia neznamená, že by sme v tomto smere nemohli podniknúť spoločné kroky. Keď sme riešili tie nešťastné vymeriavacie základy za soboty/nedele (či program nastavovať podľa zákona, alebo podľa usmernenia) - čo tak dať spoločne aj podnet na novelu zákona pre tieto účely?

Založíme nejaké neformálne združenie mzdových softvéristov? S cieľom zlepšiť "mzdársku" legislatívu?

Súhlasím .

Ešte k nekvalite práce NR SR (reakcia na Endrju-a). Nejednoznačnosti a problémy v zákonoch, ktoré nám robia problémy sú zvyčajne drobnosti, ktoré poslanci neriešia. Napríklad, oni maximálne môžu súhlasiť, či nesúhlasiť s tým, že minimom má byť minimálna mzda, ale detaily by som nehádzala im na triko. To by museli byť špecialisti vo všetkom. Tieto detaily sú dielom legislatívneho odboru príslušného ministerstva. Takže kritiku by som smerovala skôr na tieto inštitúcie.

Úplne geniálne by bolo keby to bol spolok všetkých existujúcich zastupených SW

Ešte k nekvalite práce NR SR (reakcia na Endrju-a). Nejednoznačnosti a problémy v zákonoch, ktoré nám robia problémy sú zvyčajne drobnosti, ktoré poslanci neriešia. Napríklad, oni maximálne môžu súhlasiť, či nesúhlasiť s tým, že minimom má byť minimálna mzda, ale detaily by som nehádzala im na triko. To by museli byť špecialisti vo všetkom. Tieto detaily sú dielom legislatívneho odboru príslušného ministerstva. Takže kritiku by som smerovala skôr na tieto inštitúcie.
:D :D :D, presne tak.

Založíme nejaké neformálne združenie mzdových softvéristov? S cieľom zlepšiť "mzdársku" legislatívu?Skvelý nápad a určite s nim súhlasím. Nechcem sa z ničoho "vyzúvať", ale keďže ste v tomto smere najaktívnejší a myslím, že aj najvhodnejší kandidát na založenie takéhoto združenia, myslím, že ten prvý nápad príde práve od Vás. Neviem sa dočkať a pevne verím, že takéto združenie nám len a len pomôže. :)

Myslím, že sa nám táto téma trošku zvhrla. Obsah nezodpovedá názvu.

Tak založíme novú tému s príslušným názvom i obsahom. Ale čo nato naši zamestnávatelia?

http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif .