MartinkaV.
15.06.05,07:34
Ahoj. Len nedávno som našla túto stránku a bola by som rada, keby mi niekto poradil ohľadne sponzorstva. Či ide o daňový výdavok alebo nie a taktiež nejaký paragraf kde sa o tom dočítam viac. Neviem, či som to zaradila do správnej témy takže ak nie tak sa dopredu ospravedlňujem. Ďakujem.
lenkak
15.06.05,15:21
Myslíš sponzoring, dar?
lenkak
15.06.05,15:21
Ak áno, tak:
REKLAMA A PROPAGÁCIA - Sponzoring
Sponzoring, t. j. poskytovanie peňažných i nepeňažných darov organizáciám tzv. neziskového sektora patrí čoraz výraznejšie k dobrému menu podnikateľských subjektov. Otázka sponzoringu je s neziskovým sektorom, ktorý v každej spoločnosti funguje ako alternatíva k štátnemu a súkromnému sektoru, veľmi úzko spojená.
Neziskové organizácie sú častokrát jediným “záchranným pásom” pre iné organizácie, ľudí, zvieratá, prírodu, kultúrne pamiatky a pod. najmä z dôvodu, že orientácia ich aktivít je zameraná práve na tie oblasti, v ktorých štátny sektor zlyháva. Keďže, bohužiaľ, takýchto oblastí je v našej spoločnosti čoraz viac, častejšie sa možno stretnúť so situáciou, keď sa predstavitelia týchto neziskových organizácií obracajú so žiadosťou o podporu na súkromný sektor. Potrebné je však takisto skonštatovať, že činnosť spomínaných neziskových organizácií nemusí mať vyložene humanitárny, resp. charitatívny charakter, ale ide aj o organizácie, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby. Takéto organizácie sú v rámci ZDP označené ako daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP ).
Pretože vymedzujúca definícia sponzoringu trvalo absentuje v slovenských právnych predpisoch, sponzoringom je potrebné chápať na účely zákona o dani z príjmov darovanie. Takisto častokrát používaný pojem sponzorská zmluva ako osobitný typ zmluvy nie je v našom právnom poriadku upravená. Sponzorstvu ako určitému príspevku na konkrétny účel (vzdelávanie, veda, šport, dobročinné akcie) sa najviac približuje darovacia zmluva upravená v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka , pričom klasický sponzoring sa touto zmluvou realizuje.
Darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.
Predmetom darovania môže byť všetko, čo je predmetom občianskoprávnych vzťahov. To znamená, že predmetom darovania môžu byť peniaze, hnuteľné veci, nehnuteľné veci, spoluvlastnícke podiely k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam, byty a nebytové priestory a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva alebo iné majetkové hodnoty.
Bezplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť žiadnu protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Z tohto titulu nemožno za darovanie považovať darovanie s príkazom, aby obdarovaný vykonal alebo nevykonal niečo, čo by malo pre darcu akýkoľvek majetkový prospech.
Dobrovoľnosť pri darovaní spočíva v tom, že sa predmet daru poskytuje bez toho, aby takéto konanie bolo právnou povinnosťou darcu.
Darovacia zmluva môže vzniknúť v princípe dvomi spôsobmi:
prejavom vôle darcu a obdarovaného spojeným so skutočným odovzdaním a prevzatím predmetu darovania,
písomným sľubom darcu poskytnúť istý majetkový prospech obdarovanému.
Písomná forma darovacej zmluvy je nevyhnutnou podmienkou pri darovaní nehnuteľnosti, ako aj pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Zákon o dani z príjmov platný od 1. 1. 2004 už neumožňuje uplatniť si hodnotu poskytnutého daru do daňových výdavkov, a to len formou odpočítateľnej položky, ako to bolo do 31. 12. 2003.
Je preto potrebné skonštatovať, že oproti deklarovanej ochote podnikateľov či už finančnou alebo naturálnou (nepeňažnou) formou pomôcť neziskovému sektoru stojí po účinnosti nového ZDP (od 1. 1. 2004) ešte viac nedostatočne ústretová legislatívna úprava darcovstva z daňového pohľadu ako do 31. 12. 2003. Táto skutočnosť nepochybne ovplyvňuje do veľkej miery celý proces sponzoringu, samozrejme, v negatívnom zmysle. V princípe tak zostáva v existencii už len jeden spôsob, ako sa pomoc podnikateľa neziskovým organizáciám prostredníctvom peňažných, resp. nepeňažných sponzorských darov môže zohľadniť v jeho výsledku hospodárenia – a to vo forme zníženia základu dane len prostredníctvom výdavkov na reklamu, Príklad č.6 podľa podmienok uvedených v § 19 ods.2 písm. k) ZDP
REKLAMA A PROPAGÁCIA - Sponzoring
Sponzoring, t. j. poskytovanie peňažných i nepeňažných darov organizáciám tzv. neziskového sektora patrí čoraz výraznejšie k dobrému menu podnikateľských subjektov. Otázka sponzoringu je s neziskovým sektorom, ktorý v každej spoločnosti funguje ako alternatíva k štátnemu a súkromnému sektoru, veľmi úzko spojená.
Neziskové organizácie sú častokrát jediným “záchranným pásom” pre iné organizácie, ľudí, zvieratá, prírodu, kultúrne pamiatky a pod. najmä z dôvodu, že orientácia ich aktivít je zameraná práve na tie oblasti, v ktorých štátny sektor zlyháva. Keďže, bohužiaľ, takýchto oblastí je v našej spoločnosti čoraz viac, častejšie sa možno stretnúť so situáciou, keď sa predstavitelia týchto neziskových organizácií obracajú so žiadosťou o podporu na súkromný sektor. Potrebné je však takisto skonštatovať, že činnosť spomínaných neziskových organizácií nemusí mať vyložene humanitárny, resp. charitatívny charakter, ale ide aj o organizácie, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby. Takéto organizácie sú v rámci ZDP označené ako daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP ).
Pretože vymedzujúca definícia sponzoringu trvalo absentuje v slovenských právnych predpisoch, sponzoringom je potrebné chápať na účely zákona o dani z príjmov darovanie. Takisto častokrát používaný pojem sponzorská zmluva ako osobitný typ zmluvy nie je v našom právnom poriadku upravená. Sponzorstvu ako určitému príspevku na konkrétny účel (vzdelávanie, veda, šport, dobročinné akcie) sa najviac približuje darovacia zmluva upravená v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka , pričom klasický sponzoring sa touto zmluvou realizuje.
Darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.
Predmetom darovania môže byť všetko, čo je predmetom občianskoprávnych vzťahov. To znamená, že predmetom darovania môžu byť peniaze, hnuteľné veci, nehnuteľné veci, spoluvlastnícke podiely k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam, byty a nebytové priestory a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva alebo iné majetkové hodnoty.
Bezplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť žiadnu protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Z tohto titulu nemožno za darovanie považovať darovanie s príkazom, aby obdarovaný vykonal alebo nevykonal niečo, čo by malo pre darcu akýkoľvek majetkový prospech.
Dobrovoľnosť pri darovaní spočíva v tom, že sa predmet daru poskytuje bez toho, aby takéto konanie bolo právnou povinnosťou darcu.
Darovacia zmluva môže vzniknúť v princípe dvomi spôsobmi:
prejavom vôle darcu a obdarovaného spojeným so skutočným odovzdaním a prevzatím predmetu darovania,
písomným sľubom darcu poskytnúť istý majetkový prospech obdarovanému.
Písomná forma darovacej zmluvy je nevyhnutnou podmienkou pri darovaní nehnuteľnosti, ako aj pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Zákon o dani z príjmov platný od 1. 1. 2004 už neumožňuje uplatniť si hodnotu poskytnutého daru do daňových výdavkov, a to len formou odpočítateľnej položky, ako to bolo do 31. 12. 2003.
Je preto potrebné skonštatovať, že oproti deklarovanej ochote podnikateľov či už finančnou alebo naturálnou (nepeňažnou) formou pomôcť neziskovému sektoru stojí po účinnosti nového ZDP (od 1. 1. 2004) ešte viac nedostatočne ústretová legislatívna úprava darcovstva z daňového pohľadu ako do 31. 12. 2003. Táto skutočnosť nepochybne ovplyvňuje do veľkej miery celý proces sponzoringu, samozrejme, v negatívnom zmysle. V princípe tak zostáva v existencii už len jeden spôsob, ako sa pomoc podnikateľa neziskovým organizáciám prostredníctvom peňažných, resp. nepeňažných sponzorských darov môže zohľadniť v jeho výsledku hospodárenia – a to vo forme zníženia základu dane len prostredníctvom výdavkov na reklamu, Príklad č.6 podľa podmienok uvedených v § 19 ods.2 písm. k) ZDP
marama
16.06.05,14:05
– a to vo forme zníženia základu dane len prostredníctvom výdavkov na reklamu, Príklad č.6 podľa podmienok uvedených v § 19 ods.2 písm. k) ZDP
Lenka, na aký priklad č.6 sa odvolávaš. Upresni. Zaujíma ma to.
Lenka, na aký priklad č.6 sa odvolávaš. Upresni. Zaujíma ma to.
lenkak
16.06.05,17:22
Poradca podnikateľa:
Príklad č.6
Pán Jozef podniká ako FO v oblasti stavebníctva. Jeho kladný vzťah k športu, ako aj dobré vyhliadky v podnikaní v tomto roku boli základným impulzom k myšlienke poskytnúť miestnemu futbalovému klubu (právnická osoba – občianske združenie) určitý finančný príspevok na jeho činnosť. Nezodpovedanou otázkou však zostal najvýhodnejší spôsob zabezpečenia daňového zhodnotenia spomínaného finančného príspevku.
Na konkrétne posúdenie načrtnutého problému budeme uvažovať o finančnom príspevku vo výške 70 000 Sk. Predpokladajme ďalej, že v roku 2004 pán Jozef dosiahne v podnikaní tieto ekonomické parametre:
zdaniteľné príjmy 1 650 000 Sk,
výdavky znižujúce základ dane 1 050 000 Sk.
Z uvedeného je možné očakávať základ dane vo výške 600 000 Sk, po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti 80 832 Sk vo výške 519 168 Sk. To znamená, že za predpokladu neposkytnutia žiadneho príspevku miestnemu futbalovému klubu by podnikateľ Jozef Vrabec zaplatil za zdaňovacie obdobie roku 2004 daň z príjmu vo výške 98 641 Sk.
Alternatíva (A) – sponzorský dar
Keďže v zmysle ZDP už nemožno od základu dane fyzickej osoby odpočítať hodnotu darov poskytnutých v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na telovýchovné a športové účely, je zrejmé, že podnikateľ by zaplatil daň z príjmu v rovnakej výške, t. j. 98 641 Sk. To znamená, že podnikateľ Jozef Vrabec v podstate zaplatí sponzorský dar vo výške 70 000 Sk na úkor svojho osobného zisku, t. j. zo zisku po zdanení. V tejto súvislosti pre úplnosť pripomíname, že obdarovaný už neplatí daň z darovania.
Alternatíva (B) – reklama
V prípade, ak by podnikateľ Jozef Vrabec uzatvoril s futbalovým klubom zmluvu o reklame v zmysle § 269 Obchodného zákonníka, na základe ktorej by sa futbalový klub zaviazal realizovať dohodnuté reklamné aktivity formou napr. nápisov obchodného mena firmy pána Jozefa Vrabca na dresoch športovcov, prípadne zabezpečením zhotovenia a následným vystavením reklamného panelu s obchodným menom firmy pána Jozefa Vrabca na športovisku (t. j. na verejne prístupnom mieste), ktorých náklady na realizáciu by boli vo výške napr. 14 000 Sk, potom by daňový dopad na podnikateľa Jozefa Vrabca bol takýto:
očakávané zdaniteľné príjmy 1 650 000 Sk,
výdavky znižujúce základ dane 1 050 000 Sk + 70 000 Sk = 1 120 000 Sk,
základ dane 530 000 Sk.
Pri splnení uvedených predpokladov a po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti by podnikateľ Jozef Vrabec zaplatil daň z príjmu vo výške 85 341 Sk. V danom prípade by podnikateľ Jozef Vrabec daňovo efektívne zhodnotil celú poskytnutú sumu 70 000 Sk.
Daň z príjmu – porovnanie:
Pri neposkytnutí žiadneho príspevku
Pri poskytnutí príspevku 70 000 Sk formou sponzorského daru
Pri poskytnutí príspevku 70 000 Sk prostredníctvom zmluvy o reklame
Daň z príjmu
98 641 Sk
98 641 Sk
85 341 Sk
Oproti alternatíve sponzorského daru je alternatíva reklamy z pohľadu úspory na dani z príjmu pre podnikateľa za daných podmienok výhodnejšia v absolútnej hodnote o 13 300 Sk. V prípade, ak podnikateľ Jozef poskytne miestnemu futbalovému klubu finančný príspevok 70 000 Sk, “pod rúškom” zmluvy o reklame na dani z príjmu ušetrí 13 300 Sk (98 641 Sk – 85 341 Sk).
Alternatíva sponzorského daru a reklamy z pohľadu daňovej výhodnosti pre príjemcu
Z pohľadu právnických osôb a obcí, ktoré poberajú finančnú pomoc, je potrebné skonštatovať, že v prípade, ak sú príjmy z reklám vyššie ako 300 000 Sk, musí sa ich časť presahujúca tento limit v zmysle § 13 ods. 1 písm. e) ZDP zahrnúť do základu dane a zdaniť. V prípade, ak sú takéto príjmy nižšie ako 300 000 Sk, sú od dane z príjmov oslobodené.
Z doteraz uvedeného je však zrejmé, že v danom príklade napriek tomu, že príjmy z reklám sú nižšie ako 300 000 Sk a teda sú od dane z príjmov oslobodené, je výhodnejšie pre príjemcu – futbalový klub prijať sponzorský dar vo výške 70 000 Sk. V tomto prípade predstavuje čistý príjem futbalového klubu celá hodnota daru, t. j. 70 000 Sk, čo je o 14 000 Sk viac ako pri uzavretí zmluvy o reklame. V rámci nej sa totiž prijímateľ zaviazal na reklamné aktivity, ktorých realizácia by ho v danom príklade finančne vyšla práve na spomínaných 14 000 Sk. Naviac suma sponzorského daru 70 000 Sk sa nezahrnie do limitu 300 000 Sk pre oslobodenie od dane (dar totiž nie je predmetom dane z príjmov) a športovému klubu tak zostáva tento priestor na získanie iných príjmov, ktoré sú predmetom dane.
Príklad č.6
Pán Jozef podniká ako FO v oblasti stavebníctva. Jeho kladný vzťah k športu, ako aj dobré vyhliadky v podnikaní v tomto roku boli základným impulzom k myšlienke poskytnúť miestnemu futbalovému klubu (právnická osoba – občianske združenie) určitý finančný príspevok na jeho činnosť. Nezodpovedanou otázkou však zostal najvýhodnejší spôsob zabezpečenia daňového zhodnotenia spomínaného finančného príspevku.
Na konkrétne posúdenie načrtnutého problému budeme uvažovať o finančnom príspevku vo výške 70 000 Sk. Predpokladajme ďalej, že v roku 2004 pán Jozef dosiahne v podnikaní tieto ekonomické parametre:
zdaniteľné príjmy 1 650 000 Sk,
výdavky znižujúce základ dane 1 050 000 Sk.
Z uvedeného je možné očakávať základ dane vo výške 600 000 Sk, po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti 80 832 Sk vo výške 519 168 Sk. To znamená, že za predpokladu neposkytnutia žiadneho príspevku miestnemu futbalovému klubu by podnikateľ Jozef Vrabec zaplatil za zdaňovacie obdobie roku 2004 daň z príjmu vo výške 98 641 Sk.
Alternatíva (A) – sponzorský dar
Keďže v zmysle ZDP už nemožno od základu dane fyzickej osoby odpočítať hodnotu darov poskytnutých v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na telovýchovné a športové účely, je zrejmé, že podnikateľ by zaplatil daň z príjmu v rovnakej výške, t. j. 98 641 Sk. To znamená, že podnikateľ Jozef Vrabec v podstate zaplatí sponzorský dar vo výške 70 000 Sk na úkor svojho osobného zisku, t. j. zo zisku po zdanení. V tejto súvislosti pre úplnosť pripomíname, že obdarovaný už neplatí daň z darovania.
Alternatíva (B) – reklama
V prípade, ak by podnikateľ Jozef Vrabec uzatvoril s futbalovým klubom zmluvu o reklame v zmysle § 269 Obchodného zákonníka, na základe ktorej by sa futbalový klub zaviazal realizovať dohodnuté reklamné aktivity formou napr. nápisov obchodného mena firmy pána Jozefa Vrabca na dresoch športovcov, prípadne zabezpečením zhotovenia a následným vystavením reklamného panelu s obchodným menom firmy pána Jozefa Vrabca na športovisku (t. j. na verejne prístupnom mieste), ktorých náklady na realizáciu by boli vo výške napr. 14 000 Sk, potom by daňový dopad na podnikateľa Jozefa Vrabca bol takýto:
očakávané zdaniteľné príjmy 1 650 000 Sk,
výdavky znižujúce základ dane 1 050 000 Sk + 70 000 Sk = 1 120 000 Sk,
základ dane 530 000 Sk.
Pri splnení uvedených predpokladov a po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti by podnikateľ Jozef Vrabec zaplatil daň z príjmu vo výške 85 341 Sk. V danom prípade by podnikateľ Jozef Vrabec daňovo efektívne zhodnotil celú poskytnutú sumu 70 000 Sk.
Daň z príjmu – porovnanie:
Pri neposkytnutí žiadneho príspevku
Pri poskytnutí príspevku 70 000 Sk formou sponzorského daru
Pri poskytnutí príspevku 70 000 Sk prostredníctvom zmluvy o reklame
Daň z príjmu
98 641 Sk
98 641 Sk
85 341 Sk
Oproti alternatíve sponzorského daru je alternatíva reklamy z pohľadu úspory na dani z príjmu pre podnikateľa za daných podmienok výhodnejšia v absolútnej hodnote o 13 300 Sk. V prípade, ak podnikateľ Jozef poskytne miestnemu futbalovému klubu finančný príspevok 70 000 Sk, “pod rúškom” zmluvy o reklame na dani z príjmu ušetrí 13 300 Sk (98 641 Sk – 85 341 Sk).
Alternatíva sponzorského daru a reklamy z pohľadu daňovej výhodnosti pre príjemcu
Z pohľadu právnických osôb a obcí, ktoré poberajú finančnú pomoc, je potrebné skonštatovať, že v prípade, ak sú príjmy z reklám vyššie ako 300 000 Sk, musí sa ich časť presahujúca tento limit v zmysle § 13 ods. 1 písm. e) ZDP zahrnúť do základu dane a zdaniť. V prípade, ak sú takéto príjmy nižšie ako 300 000 Sk, sú od dane z príjmov oslobodené.
Z doteraz uvedeného je však zrejmé, že v danom príklade napriek tomu, že príjmy z reklám sú nižšie ako 300 000 Sk a teda sú od dane z príjmov oslobodené, je výhodnejšie pre príjemcu – futbalový klub prijať sponzorský dar vo výške 70 000 Sk. V tomto prípade predstavuje čistý príjem futbalového klubu celá hodnota daru, t. j. 70 000 Sk, čo je o 14 000 Sk viac ako pri uzavretí zmluvy o reklame. V rámci nej sa totiž prijímateľ zaviazal na reklamné aktivity, ktorých realizácia by ho v danom príklade finančne vyšla práve na spomínaných 14 000 Sk. Naviac suma sponzorského daru 70 000 Sk sa nezahrnie do limitu 300 000 Sk pre oslobodenie od dane (dar totiž nie je predmetom dane z príjmov) a športovému klubu tak zostáva tento priestor na získanie iných príjmov, ktoré sú predmetom dane.
MartinkaV.
07.07.05,10:08
Veľmi pekne ďakujem za rozsiahlu radu.
nika.sum
26.10.10,10:10
Ahoj, prosim Vas nikde som nenasla vysvetlenie pojmu sponzorska odmena - ide o zmluvu z neziskovkou. Co sa tyka dane myslim, ze takato odmena je nedanovy vydavok nie?
Enie
20.01.11,08:13
Poradca podnikateľa:
Príklad č.6
Alternatíva sponzorského daru a reklamy z pohľadu daňovej výhodnosti pre príjemcu
Z pohľadu právnických osôb a obcí, ktoré poberajú finančnú pomoc, je potrebné skonštatovať, že v prípade, ak sú príjmy z reklám vyššie ako 300 000 Sk, musí sa ich časť presahujúca tento limit v zmysle § 13 ods. 1 písm. e) ZDP zahrnúť do základu dane a zdaniť. V prípade, ak sú takéto príjmy nižšie ako 300 000 Sk, sú od dane z príjmov oslobodené.
Z doteraz uvedeného je však zrejmé, že v danom príklade napriek tomu, že príjmy z reklám sú nižšie ako 300 000 Sk a teda sú od dane z príjmov oslobodené, je výhodnejšie pre príjemcu – futbalový klub prijať sponzorský dar vo výške 70 000 Sk. V tomto prípade predstavuje čistý príjem futbalového klubu celá hodnota daru, t. j. 70 000 Sk, čo je o 14 000 Sk viac ako pri uzavretí zmluvy o reklame. V rámci nej sa totiž prijímateľ zaviazal na reklamné aktivity, ktorých realizácia by ho v danom príklade finančne vyšla práve na spomínaných 14 000 Sk. Naviac suma sponzorského daru 70 000 Sk sa nezahrnie do limitu 300 000 Sk pre oslobodenie od dane (dar totiž nie je predmetom dane z príjmov) a športovému klubu tak zostáva tento priestor na získanie iných príjmov, ktoré sú predmetom dane.
Super, že sa tu niekto takýmto problémom zaoberal. Mňa by ale zaujímala ešte jedna otázka k tým príjmom oslobodených od dane. Podnikateľ chce mesačne darovať 100,- neziskovke (cirkevnej inštitúcii). Keď to dá formou zmluvy o reklame, on si to dá do výdavkov. (ide o baner na web stránke neziskovky). Pre neziskovku je to teda príjem oslobodený od dane? (nepresiahne to ani 1200,-€). Podľa akého § ?
Ďakujem krásne za odpoveď.
Príklad č.6
Alternatíva sponzorského daru a reklamy z pohľadu daňovej výhodnosti pre príjemcu
Z pohľadu právnických osôb a obcí, ktoré poberajú finančnú pomoc, je potrebné skonštatovať, že v prípade, ak sú príjmy z reklám vyššie ako 300 000 Sk, musí sa ich časť presahujúca tento limit v zmysle § 13 ods. 1 písm. e) ZDP zahrnúť do základu dane a zdaniť. V prípade, ak sú takéto príjmy nižšie ako 300 000 Sk, sú od dane z príjmov oslobodené.
Z doteraz uvedeného je však zrejmé, že v danom príklade napriek tomu, že príjmy z reklám sú nižšie ako 300 000 Sk a teda sú od dane z príjmov oslobodené, je výhodnejšie pre príjemcu – futbalový klub prijať sponzorský dar vo výške 70 000 Sk. V tomto prípade predstavuje čistý príjem futbalového klubu celá hodnota daru, t. j. 70 000 Sk, čo je o 14 000 Sk viac ako pri uzavretí zmluvy o reklame. V rámci nej sa totiž prijímateľ zaviazal na reklamné aktivity, ktorých realizácia by ho v danom príklade finančne vyšla práve na spomínaných 14 000 Sk. Naviac suma sponzorského daru 70 000 Sk sa nezahrnie do limitu 300 000 Sk pre oslobodenie od dane (dar totiž nie je predmetom dane z príjmov) a športovému klubu tak zostáva tento priestor na získanie iných príjmov, ktoré sú predmetom dane.
Super, že sa tu niekto takýmto problémom zaoberal. Mňa by ale zaujímala ešte jedna otázka k tým príjmom oslobodených od dane. Podnikateľ chce mesačne darovať 100,- neziskovke (cirkevnej inštitúcii). Keď to dá formou zmluvy o reklame, on si to dá do výdavkov. (ide o baner na web stránke neziskovky). Pre neziskovku je to teda príjem oslobodený od dane? (nepresiahne to ani 1200,-€). Podľa akého § ?
Ďakujem krásne za odpoveď.
Roman Šefčík
27.05.16,20:24
Takže čo by bolo pre mňa najvýhodnejšiu ako pre osbu kt. organizuje koncert a potrebuje finančné prostriedky?
veronikasad
27.05.16,20:27
Pýtaš sa v téme 11 rokov starej ...
Roman Šefčík
28.05.16,10:22
Viem, ale však poradiť by ste mi mohli, pekne o to prosím