och, ešte som zabudla na detaily, ktoré celkovo dotvárajú môj horeuvedený štýl:

africká manikúra - čierne za nechtami rozličnej dĺžky
batohový postoj - divne prehnutý chrbát s nejakým čudom, v ktorom vraj ťavy nosia vodu

Oli, máš u mňa šuťobodík :) Alebo aj ufobodík:)

Áno, viem
je to divný názov témy, ale priamo súvisí s účtovníckou vizážou v tomto období.
Išla som nedávno po meste a stretla známu s malým dieťatkom v kočíku. To dieťatko ma už pozná a na moje „ťuťuli –muťuli“ vždy odpovedalo hlasným, rozkošným detským smiechom. Naklonila som sa nad kočiarik a chcela som počuť ten roztomilý smiech a džavot, nech mi to aspoň nachvíľku rozjasní moju, číslami obsypanú myseľ. To dieťatko keď ma zbadalo začalo hrozne jačať, plakať, kopať a odvracať svoju tváričku. Mamička dieťatka ostala rovnako prekvapená ako ja a tíšiac malého utekala odo mňa preč. Rozladená touto príhodou som odkráčala domov.
Doma som prešla okolo zrkadla a keď som zbadala „to“ čo na mňa pozerá, zvreskla som rovnako ako to dieťatko. Až teraz som pochopila.
Môj ufo -štýl presne kopíroval tie známe zelené postavičky s vypúlenými očami. Ja som k mojej popolavej do zelena ladenej tvári, krvou podliatym vyplešteným očiam ešte pridala úžasnú vlasovú kompozíciu – štýl: preteky bizónov po suchej americkej stepi a úškľabok, ktorý len veľmi nepatrne pripomínal milý úsmev, ktorým som chcela počastovať to rozkošné dieťatko v kočíku.
Pevne verím, že mamička dokázala to dieťatko utíšiť a že chúďa nebude mať zo mňa celoživotnú traumu ... chi.

Takže ja si pestujem v tomto „kockatom“ období ufo –štýl, vy dávate prednosť akej vizáži? :D
Ola, nemyslím si, že by sa ta dieťatko zľaklo z dovodu aký píšeš, ale máš celkom dobré spisovateľské vlohy, skús napísať nejakú poviedku...
Nerobím si žarty naozaj sa mi tvoj text páčil, malo to napatie a pod.

No myslím si, že to dieťatko ma nespoznalo a splietlo si ma s útokom mimozemskej ne-civilizácie.
A navyše aj mamička si ma dosť čudne obzerala, keď som jej pri krátkom rozhovore v utorok tvrdila, že je už piatok :D

No myslím si, že to dieťatko ma nespoznalo a splietlo si ma s útokom mimozemskej ne-civilizácie.
A navyše aj mamička si ma dosť čudne obzerala, keď som jej pri krátkom rozhovore v utorok tvrdila, že je už je piatok :D
Tento stav je určite len dočasný, neboj, po skončení daňového obdobia, bude zas všetko v starých koľajách a budeš sa môcť voľne a beztrestne pohybovať aj medzi maličkými. :---

Oli..asi sme na tom rovnako.... strapatá , bledá tvár ...a ešte skrivená a nevyrovnaná noha...no aj ja som sa zľakla sama seba, keď som sa videla v životnej veľkosti v zrkadle. Radšej ho odteraz obchádzam..... Dobre, že žiadne dieťatko nie je v mojom okolí...;):) .

Oli, je nás viac...:--- Zistila som, že na zrkadle nemám nalepené žiadne strašidlá, ani nejde o hru svetla a prachu, ale o odraz mojej maličkosti :eek:. Sivonazelenalá farba tváre , a oči s temer čiernymi kruhmi pod nimi silne pripomínajú pandu po vykúpaní sa v zelenom žabníku.:D

takto nejak ten ufo style vyzerá...len ja som napríklad o čosi viac šedivá

:D:D:D:D:D