Myslím,že na internete by sa mohol nájť nejaký, ktorý sa špecializuje na manželskú poradňu...pokiaľ Vám obom na tom veľmi záleží, myslím si,že aj keby to nebolo bezplatné, tak by to stálo za pokus...Ale myslím,že aj klinický psychológ by to zvládol...len treba nájsť naozaj dobrého...ja som bola so známym u miestnej psychologičky a pekného slova nemám na ňu...bolo to bezplatné,ale k riešeniu jeho problému sa nedostala ani po troch či štyroch sedeniach...prvýkrát jej stručne opísal,o čo ide...objednala ho o týždeň na test osobnosti, o ďaľší týždeň na vyhodnotenie testu a nakoniec,keď malo prísť k nejakému psychologickému rozhovoru ho poslala o dvere oproti....k psychiatrovi..a ten chudák mladý, už sám sa liečil na psychiku...no hotová balada....ozaj si treba zvážiť,komu sa dáte do rúk...a najmä, ak ide o posledný pokus...
Držím palce, aby ste si ešte našli k sebe cestu...veľa šťastia

Kompetencie psychológov sa líšia podľa pracoviska a zamerania. Stručne povedané, poradne sa špecializujú na riešenie problémov bežného života, klinická psychológia sa špecializuje na psychológiu zdravia (resp.ochorenia) a psychických porúch. Samozrejme, že aj klinický psychológ sa môže venovať vzťahovým veciam a problémom, otázka je, či má pri svojej zaneprázdnenosti na to priestor a či sám sa cíti kompetentný to riešiť. K hodnoteniu psychológov na "dobrý" a "zlý" len toľko, že toto hodnotenie je subjektívnym hodnotením klientov, ak niekomu "nesadne" napr.spôsob práce psychológa, ešte to neznamená, že je to zlý psychológ. Záleží aj od očakávaní ľudí a predstáv klientov, čo by s nimi ten psychológ mal robiť. Niekto očakáva, že psychológ za neho vyrieši problém, alebo mu povie čarovnú formulku a je po probléme. Najčastejším dôvodom nespokojnosti je podľa mojej skúsenosti práve to, že psychológ navrhne klientovi, že má na sebe pracovať a niečo zmeniť.
Ad zoznamy psychoterapeutickej spoločnosti a komory psychológov: zďaleka nie sú úplné, jednak pre nedostatočnú aktualizáciu, jednak pre iné prístupy a problémy, ktoré tu nebudem rozoberať. Je ale dobré, že si overujete kvalifikáciu psychoterapeuta, len niekedy pomôže iba priama osobná otázka.
Uspokojujúca odpoveď ako nájsť dobrého psychológa asi nie je, vhodné je orientovať sa podľa odporučení ľudí, kotrí sa v problematike vyznajú, podľa psychoterapeutickej kvalifikácie...

Myslím,že na internete by sa mohol nájť nejaký, ktorý sa špecializuje na manželskú poradňu...pokiaľ Vám obom na tom veľmi záleží, myslím si,že aj keby to nebolo bezplatné, tak by to stálo za pokus...Ale myslím,že aj klinický psychológ by to zvládol...len treba nájsť naozaj dobrého...ja som bola so známym u miestnej psychologičky a pekného slova nemám na ňu...bolo to bezplatné,ale k riešeniu jeho problému sa nedostala ani po troch či štyroch sedeniach...prvýkrát jej stručne opísal,o čo ide...objednala ho o týždeň na test osobnosti, o ďaľší týždeň na vyhodnotenie testu a nakoniec,keď malo prísť k nejakému psychologickému rozhovoru ho poslala o dvere oproti....k psychiatrovi..a ten chudák mladý, už sám sa liečil na psychiku...no hotová balada....ozaj si treba zvážiť,komu sa dáte do rúk...a najmä, ak ide o posledný pokus...
Držím palce, aby ste si ešte našli k sebe cestu...veľa šťastiaNebolo práve to "poslanie k psychiatrovi" to správne riešenie? Rozumiem, že z druhej strany to môže vyzerať inak, skôr je to asi problém komunikácie a nevysvetlenia postupu.

Nebolo práve to "poslanie k psychiatrovi" to správne riešenie? Rozumiem, že z druhej strany to môže vyzerať inak, skôr je to asi problém komunikácie a nevysvetlenia postupu.

No to určite nebolo správne...podľa môjho názoru, psychológ je na to,aby si toho človeka,ktorý za nim príde s nejakým problémom vypočul, sadol si s ním a pokúsil mu pomôcť násjť tú správnu cestu alebo riešenie problému...a nie mu dávať testy a kadejaké sprostosti...nevravím,že to nie je dôležité poznať, ale keby tam príde človek totálne bezmocný a zúfalý,tak kým by sa ten psychológ rozhýbal, tak ten človek spácha aj samovraždu...a pritom ten človek, ktorý za nim príde, len chce,aby ho niekto vypočul...určite by som tú psychologičku nenazvala psychologičkou,lebo to,čo predviedla,by som dokázala robiť aj ja...a psychiater na práškoch neveší nič dobré...napchí Ti do ruky recept plný oblbovákov a rieš si problémy sám,ako len vieš...naozaj nie je ľahké nájsť dobrého psychológa...

V súvislosti s rozvodom manželstva nám súd navrhol návštevu psychológa, resp. poradne. Účel - posledný pokus o záchranu manželstva, vzájomné vyjasnenie si postojov zo strany oboch partnerov a vypracovanie správy pre súd. Deti sú už dospelé a viac - menej samostatné.
Súd nám pritom odporučil, aby sme využili buď poradensko - psychologické služby takéhoto, so súdom úzko spolupracujúceho referátu pri ÚPSVaR (údajne bezplatné) alebo služby niektorého miestneho klinického psychológa.
Z doteraz dostupných informácií ale vyplynulo, že tu pôsobiaci neštátni psychológovia síce majú certifikáty Slovenskej komory psychológov a Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, no špecializujú sa skôr na iné oblasti klinickej psychológie, než práve na manželské vzťahy (deti, psychofyziológia a pod.). Na druhej strane sme však na naše veľké prekvapenie nikoho z psychológov z referátu poradensko - psychologických služieb pri ÚPSVaR na zozname týchto inštitúcií nenašli.
Ktorému z týchto psychológov by sme mali dať prednosť? Najmä keď ide už o skutočne posledný pokus o rekonštrukciu a záchranu vyše 20 rokov trvajúceho manželstva...*
V dnešnej dobe je veľmi ťažké si vybrať dobrého odborníka, či psychológa, či psychiatra, či lekára, či murára atď. To je otázka šťastia, na akého najsamprv človeka natrafíš a potom aký je tento človek odborník. Podľa mňa by si mala vyzistiť v blízkom okolí psychológa, ktorý je dlhoročný odborník a má aj dobrú povesť v súkromnom živote. Veď čo sa to v dnešnej dobe deje s niektorými profesionálnymi psychológmi to je neskutočné, niektorí sami nezvládajú tento život, tento svet.
Moja rada znie. Skôr ako začneš hľadať odborníka psychológa, zoberte obidvaja túto profesiu do svojich rúk, iba vy najlepšie viete nikto iný, čo je vo Vašom vzťahu, bez emócii a útokov jeden na druhého z chladnými hlavami zrekapitulujte si svoje spolužitie, ten prežitý život sa nedá iba tak ľahko zahodiť, zbilancujte si čo bolo dobré a čo zlé, a čo Vás priviedlo až k takémuto riešeniu. Takúto analýzu si urobte doma, ale samozrejme v tom musíte byť účastní dvaja. Keď Vám výsledok vyjde taký, že medzi Vami nie je už čo riešiť na udržanie vzťahu, potom hľadajte psychológa-odborníka. Rozvod je veľmi závažný krok v živote každého vzťahu, ale po rozvode život nekončí, ide ďalej. Rozvod sa netýka iba tých dotknutých partnerov, tým rozvodom trpia predovšetkým deti, aj keď sú dospelé, ale ťažko to znáša aj rodina a blízke okolie. Aj keď Vás nepoznám, obidvom Vám prajem, aby ste Vašu problematilu Vášho vzťahu vyriešili tak, aby to vyhovovalo obom,nech to už dopadne akokoľvek.

No to určite nebolo správne...podľa môjho názoru, psychológ je na to,aby si toho človeka,ktorý za nim príde s nejakým problémom vypočul, sadol si s ním a pokúsil mu pomôcť násjť tú správnu cestu alebo riešenie problému...a nie mu dávať testy a kadejaké sprostosti...nevravím,že to nie je dôležité poznať, ale keby tam príde človek totálne bezmocný a zúfalý,tak kým by sa ten psychológ rozhýbal, tak ten človek spácha aj samovraždu...a pritom ten človek, ktorý za nim príde, len chce,aby ho niekto vypočul...určite by som tú psychologičku nenazvala psychologičkou,lebo to,čo predviedla,by som dokázala robiť aj ja...a psychiater na práškoch neveší nič dobré...napchí Ti do ruky recept plný oblbovákov a rieš si problémy sám,ako len vieš...naozaj nie je ľahké nájsť dobrého psychológa...
Prepáč Syrik, nedá mi to nereagovať, myslím si, že je to veľmi povrchný pohľad na prácu psychológa, aj keď nevylučujem, že v jednotlivých prípadoch môže dochádzať aj k zlyhaniam. Existujú postupy, ktoré sú overené a psychológ vie, prečo ich používa, aj keď laikovi sa môžu zdať neprimerané. Podobne je to v pohľade na psychiatriu, prášky - oblbováky spred 50 rokov sú dnes nahradené modernými liekmi s dobrými skúsenosťami s ich použitím, žiaľ predsudky o psychiatrii stále pretrvávajú...

Prepáč Syrik, nedá mi to nereagovať, myslím si, že je to veľmi povrchný pohľad na prácu psychológa, aj keď nevylučujem, že v jednotlivých prípadoch môže dochádzať aj k zlyhaniam. Existujú postupy, ktoré sú overené a psychológ vie, prečo ich používa, aj keď laikovi sa môžu zdať neprimerané. Podobne je to v pohľade na psychiatriu, prášky - oblbováky spred 50 rokov sú dnes nahradené modernými liekmi s dobrými skúsenosťami s ich použitím, žiaľ predsudky o psychiatrii stále pretrvávajú...

Povrchný? Neviem,ale myslím,že keby si nájdem súkromného psychológa, za prácu ktorého si platím,tak som presvedčená,že by ten postup vyzeral inak...A čo sa týk apredsudkov, ja nemám predsudky...ale čo by si povedal,keby Ťa vyšetruje psychiater, ktorý je chudák sám na liekoch...a lieči sa na psychické ochorenie...je to podľa Teba normálne??? a kamarátka sa liečila na psychiatrii, užívala,ako to nazývaš moderné lieky a prepáč, chodila ako stroj.... nehovoriac o tom,že by prespala celý deň a noc... ja nemám nič proti psychiatrii,pokiaľ sa lieky používajú ako to konečné riešenie...a nie,keď ani Ťa poriadne nevypočuje a už ideš s receptom...

Povrchný? Neviem,ale myslím,že keby si nájdem súkromného psychológa, za prácu ktorého si platím,tak som presvedčená,že by ten postup vyzeral inak...A čo sa týk apredsudkov, ja nemám predsudky...ale čo by si povedal,keby Ťa vyšetruje psychiater, ktorý je chudák sám na liekoch...a lieči sa na psychické ochorenie...je to podľa Teba normálne??? a kamarátka sa liečila na psychiatrii, užívala,ako to nazývaš moderné lieky a prepáč, chodila ako stroj.... nehovoriac o tom,že by prespala celý deň a noc... ja nemám nič proti psychiatrii,pokiaľ sa lieky používajú ako to konečné riešenie...a nie,keď ani Ťa poriadne nevypočuje a už ideš s receptom......no, asi by som sa musel opakovať ... ale táto téma bola založená kvôli inému problému, o tomto si môžme podiskutovať inde.

...no, asi by som sa musel opakovať ... ale táto téma bola založená kvôli inému problému, o tomto si môžme podiskutovať inde.

Nemáš ta to čo povedať, však? ja by som sa tiež musela opakovať...

V dnešnej dobe je veľmi ťažké si vybrať dobrého odborníka, či psychológa, či psychiatra, či lekára, či murára atď. To je otázka šťastia, na akého najsamprv človeka natrafíš a potom aký je tento človek odborník. Podľa mňa by si mala vyzistiť v blízkom okolí psychológa, ktorý je dlhoročný odborník a má aj dobrú povesť v súkromnom živote. Veď čo sa to v dnešnej dobe deje s niektorými profesionálnymi psychológmi to je neskutočné, niektorí sami nezvládajú tento život, tento svet.
Moja rada znie. Skôr ako začneš hľadať odborníka psychológa, zoberte obidvaja túto profesiu do svojich rúk, iba vy najlepšie viete nikto iný, čo je vo Vašom vzťahu, bez emócii a útokov jeden na druhého z chladnými hlavami zrekapitulujte si svoje spolužitie, ten prežitý život sa nedá iba tak ľahko zahodiť, zbilancujte si čo bolo dobré a čo zlé, a čo Vás priviedlo až k takémuto riešeniu. Takúto analýzu si urobte doma, ale samozrejme v tom musíte byť účastní dvaja. Keď Vám výsledok vyjde taký, že medzi Vami nie je už čo riešiť na udržanie vzťahu, potom hľadajte psychológa-odborníka. Rozvod je veľmi závažný krok v živote každého vzťahu, ale po rozvode život nekončí, ide ďalej. Rozvod sa netýka iba tých dotknutých partnerov, tým rozvodom trpia predovšetkým deti, aj keď sú dospelé, ale ťažko to znáša aj rodina a blízke okolie. Aj keď Vás nepoznám, obidvom Vám prajem, aby ste Vašu problematilu Vášho vzťahu vyriešili tak, aby to vyhovovalo obom,nech to už dopadne akokoľvek.
Ono to vôbec nie je jednoduché zistiť, aký kto je. Najmä ak ide o psychológov, ktorí pôsobia v danom regióne už dlhšie a v určitých oblastiach sú zrejme fakt na úrovni. Problém vidím v tom, že špecialista na biofeedback alebo na spôsobilosť vodičov nemusí byť aj odborníkom na manželské peripetie. Druhým problémom je čas - súd stanovil termín, dokedy očakáva nejaké výsledky, a to iba cca 1,5 mesiaca.
Čo sa týka rady sadnúť si a urobiť analýzu, o to sa už bezvýsledne snažím už dlhú dobu. Problémom je, že manželka sa už roky systematicky vyhýba akýmkoľvek pokusom o komunikáciu na vážnu tému (inak komunikujeme relatívne normálne a korektne), takže psychológ v tomto štádiu je už jedinou možnosťou, ako sa dozvedieť, čo sa vlastne stalo, kde kto urobil chybu a pod.

...táto téma bola založená kvôli inému problému...
Ide mi o to, že oblasťou, v ktorej sa po celý život pohybujem, je najmä svet techniky a technológií, a tak som doteraz nemal prakticky žiadnu konkrétnejšiu predstavu o tom, aký rozdiel je medzi prácou psychológa z poradne a klinického psychológa z NZZ. A na čo si pri ich výbere dať pozor.
A toto je pre nás bohužiaľ až príliš vážna situácia na to, aby sme si ju mohli dovoliť prepásť alebo zbabrať. Preto vám všetkým už vopred ďakujem za každú radu, ktorá nám pomôže zorientovať sa...

Ono to vôbec nie je jednoduché zistiť, aký kto je. Najmä ak ide o psychológov, ktorí pôsobia v danom regióne už dlhšie a v určitých oblastiach sú zrejme fakt na úrovni. Problém vidím v tom, že špecialista na biofeedback alebo na spôsobilosť vodičov nemusí byť aj odborníkom na manželské peripetie. Druhým problémom je čas - súd stanovil termín, dokedy očakáva nejaké výsledky, a to iba cca 1,5 mesiaca.
Čo sa týka rady sadnúť si a urobiť analýzu, o to sa už bezvýsledne snažím už dlhú dobu. Problémom je, že manželka sa už roky systematicky vyhýba akýmkoľvek pokusom o komunikáciu na vážnu tému (inak komunikujeme relatívne normálne a korektne), takže psychológ v tomto štádiu je už jedinou možnosťou, ako sa dozvedieť, čo sa vlastne stalo, kde kto urobil chybu a pod.

Môj osobný názor:
Hľadať kde kto urobil chybu by iba rozbúrilo hladinu medzi vami. Porekadlo hovorí: Keď si nepomôžeš sám, nečakaj, že Ti pomôže niekto iný.
Spoliehať sa na psychológa a dúfať, že za vás vyrieši vaše problémy, no neviem, neviem.
Ale musím priznať, že som so synom navštívila psychológa a pomohol mu, do dnes ho chváli a už je to 23 rokov. Išlo o dieťa, ktoré nemohlo športovať a cítilo sa ako mrzák, čo malo za následok zhoršený prospech v škole. Ten psychológ je môj dobrý kamarát.Ale riešiť manželské problémy by som určite neriešila u psychológa, ale doma a nečakaj, že to vyrieši za vás psychológ, bude to určite dlhá cesta. A výber ako to už niekto spomínal, je veľmi ťažký.
Ak sa to podarí, budem sa úprimne tešiť s vami. Držím palce.

Dovolím si nesúhlasiť, sú situácie,kedy to doma nevyriešiš,treba pomoc psychologa,boli sme pred 12 rokmi s manželom v manželskej poradni,bola tam psychologička,ktorá sa týmto živila a určite to robila dobre,lebo som bola pevne rozhodnutá sa rozviesť a dnes sme s manželom stále manželia a náš vzťah sa upevnil.Dokonca ma tam naučili sa s ním konštruktívne hádať,nebolo to ľahké, chodili sme tam asi 2 mesiace,ako na hodiny klavíra,2-krát do týždňa,ale oplatilo sa, viacej si jeden druhého všímame a viacej sa snažíme si rozumieť a funguje to
Čo sa týka výberu môj názor znie ,manželská a predmanželská poradňa na slušnej úrovni tieto problémy rieši.

Hľadať kde kto urobil chybu by iba rozbúrilo hladinu medzi vami. Porekadlo hovorí: Keď si nepomôžeš sám, nečakaj, že Ti pomôže niekto iný. Spoliehať sa na psychológa a dúfať, že za vás vyrieši vaše problémy, no neviem, neviem.
Ale riešiť manželské problémy by som určite neriešila u psychológa, ale doma a nečakaj, že to vyrieši za vás psychológ, bude to určite dlhá cesta. A výber ako to už niekto spomínal, je veľmi ťažký.
Ak sa to podarí, budem sa úprimne tešiť s vami. Držím palce.
Rád by som si tie problémy poriešil doma i bez niekoho tretieho. No nedarí sa to - na to treba komunikáciu, a na tú je jeden málo...

mám známu psychologičku keby ste chceli dám kontakt

...no, asi by som sa musel opakovať ... ale táto téma bola založená kvôli inému problému, o tomto si môžme podiskutovať inde.

To, kvôli čomu bola založená táto téma, o tom sa práve diskutuje...a sú to presne tie názory,ktoré zadávateľ témy čakal...takže neviem,kam smerovala táto narážka....zrejme došli argumenty, tak treba vykľučkovať...

z praktického hľadiska, keďže nemáš veľa času a si odhodlaný riešiť to cez psychológa, napíš v akom regióne by to malo byť, skúsim ti dať kontakt. Môžeš aj cez ss.

Výber psychológa v podstate je jednoduchý -tak ako vo viacerých oblastiach života ideme k niekomu,kto sa tomu venuje - povedzme že žije z toho. Ak by psycholog robil svoju robotu iba tak pre peniaze alebo z moci úradnej -zaručene by ho to nebavilo. Tým chcem povedať, že vo svojom okolí pohľadaj človeka-psychológa špecializovaného na takýto druh práce.
Samozrejme, že je dôležitý vstupný rozhovor (to robíme aj inde -v servise, v opravovni a pod.) Mne sa zdá, že sme potom tým ovplyvnení, že ten psycholog by mal vedieť šikovne "popracovať". Tu je rozdiel - to je dané kvalitou, lepšie povedané hlbkou účasti na sedeniach. Osobne si myslím že to potrvá dlhšie dať do poriadku vzťahy. Súd bude zaujímať, či ste sa vydali správnym smerom -asi obaja, keď že sa to týka oboch. A nemyslite si obaja, že rozvodom vaše ťažkosti skončia. Tento problém sa môže ďalej opakovať u vašich detí -to potom pochopíte. Veľa šťastia!

Jako psycholog vám chci napsat jen toto, než najdete ve svém okolí kompetentního psychologa pro rozvodové = soudní řešení:
Vztahy hrají v životě důležitou roli. Proto chceme dbát na to, aby náš vztah byl funkční. Důsledky nefunkčního vztahu zasahují i do ostatních oblastí života. Do naší práce, zdraví a správy financí. Fungující vztah je pevným základem pro ostatní oblasti života. Naopak nefunkční vztah přináší ztráty. Můžeme si myslet, že nám ostatní oblasti fungují, ale s kým je sdílíme? Dlouhodobé sdílení úspěchů v nefunkčním vztahu je nemožné.
Když prožívám neúspěch v práci, s kým se mám podělit? Kdo mi poradí? Kdo mi pomůže odhalit můj talent a začít ho využívat? Když jsem nemocen, jak mi může být partner oporou, pokud s ním prožívám nepříjemné chvilky? A mám-li hodně peněz, budu je snad utrácet s partnerem, se kterým se necítím zcela v pohodě?
Vše se dá unést a tolerovat, doporučuji však hledat a setrvávat ve vztahu, kde se cítím bez výhrad dobře, a který splňuje předpoklady funkčnosti.
Jednou z náročnějších chvil v životě je přiznat si, že váš vztah již není funkční. Dlouho jste již toto téma odkládali a mysleli si, že jednou se snad všechno změní a bude lépe. Věci buďto fungují a cítíme se v nich příjemně, nebo nefungují a pak je buďto cílevědomě zlepšujeme, nebo žijeme ve falešných představách, že snad jednou fungovat budou.
Snažte se udělat vše proto, abyste svůj vztah zachránili. Využijte dostupné literatury a personální pomoci, choďte na semináře osobního růstu a manželské terapie. Mluvte s partnerem o všem, co vám leží v mysli a odhalujte místa kde vztah nefunguje. Je to ve vaší moci si z něj postavit obyčejný chlívek nebo nedobytný hrad snů. Jsou ale i takové vztahy, ve kterých touha ani úsilí nestačí.
Vztah byste měli ukončit když:
Zjistíte, že jste s partnerem neslučitelní. Nerespektování zákona gravitace přináší vždycky pád. Nerespektování zákona slučitelnosti přináší nesoulad a to i při využití veškeré snahy a energie. Stále budete cítit, že vám ve vztahu něco chybí. Vše se na oko bude zdát hezké a učesané, ale vy máte chuť ještě na něco jiného. Neslučitelnost se nejvíce projevuje nenaplněností ve věcech, které jsou pro vás důležité. Partner jakoby nestíhá a to i přes veškeré jeho i vaše úsilí. Ve vztahu vždy jde o to, jak se v něm cítím. V dlouhodobém vztahu pomíjejí počáteční euforické pocity a zvědavost. Oba partneři jsou před sebou nazí a nic neskryjí. A pokud ano, budete cítit tlak. Voda i olej jsou tekutiny, ale nikdy se nespojí, i když vedle sebe plynule tečou.
Zjistíte, že vám vztah již nestojí za to. Pokud zjistíte, že vám vztah s vaším partnerem již nestojí za to, jste na jeho konci. Položte si otázku, proč vám za to nestojí? Zjistíte, že důvodem je právě partnerská neslučitelnost. Poněvadž jste neznali tento zákon, dostali jste se až sem. Jeho dalším nerespektováním bude váš vztah dále skomírat.
Neexistuje mezi vámi sexuální chemie. Sexuální potěšení a uspokojení se nedá ničím nahradit ani ošidit. Buďto jste se svým partnerem sexuálně spokojeni nebo ne. Nic mezi neexistuje. Shodná sexuální chemie se projevuje oboustrannou touhou partnera uspokojovat a současně přijímat uspokojení. Neustále být vzrušováni jeho tělem, pohybem, slovy i pohledy. Ztrátou ostychu a plným odevzdáním se, i ztrátou studu při projevování všech druhů tužeb. Chemický soulad poznáte i přítomnou volností v diskusích o sexu a o všech jeho detailech. Pokud často cítíte, že někdo jiný by byl pro vás lepší, a dokázal by vás lépe uspokojovat, něco vám v sexu chybí. Přirozeně tuto potřebu budete hledat někde jinde.
Rozdělení důležitých zájmů. Mnohé vztahy fungují proto, že dvojice sdílí společně jeden ze svých zájmů a jeden je pro druhého učitelem. Pokud již tento zájem opadne, vztah může ztrácet smysl a máte potřebu jít jinou cestou. Dostali jste se na rozcestí. Pokud byl tento zájem pojítkem, musíte si říct sbohem, nebo najít jiný společný zájem. Ve většině případů se to již nepodaří.
Partner má chybu, která vás stále irituje. Určité partnerovo chování můžete stále přehlížet a jiné vás dokáže přivést k šílenství. Pokud váš partner není ochoten své jednání v iritační oblasti změnit, budete se muset rozejít. Vždy se budete cítit ponížen jeho nevnímavostí k vašim potřebám. Dlouhodobě sice můžete jeho chování ignorovat, vždy ale sklidíte pouze vlastní nespokojenost a vztek. Nelze totiž přehlížet věci, které jsou pro vás důležité. A vztah je o sdílení důležitých věcí.
Křivka vztahu se pohybuje pod 6. Tuto křivku si sestavíte tak, že na osu Y si vynášíte hodnoty 0 a 10 třeba v měsíčních cyklech. 0 je nejhorší zážitek (nebo období) ve vztahu, který jste kdy prožili a 10 je to nejkrásnější, co jste kdy prožili anebo o čem si myslíte, že ještě prožít dokážete.
Dr. Petr Nečas, CSc.

Pekne napísané...ale je to čistá teória, ktorá im rozhodne v riešení ich konkrétneho prípadu nepomôže....skôr naopak...po prečítaní tohto príspevku by mohli dôjsť k záveru, že to aj tak nemá zmysel....áno,každý máme nejaké chyby a niečo prehliadneme na iných a niečo nás privádza do šialenstva...ale riešenie nie je povedať, že to nemá zmysel,lebo aj tak nebudeme šťastní s tým človekom,ale naučiť jedného,aby sa učil meniť svoje správanie a druhého k väčšej tolerancii...a určite nie je vhodný spôsob dávať konkrétne psychologické rady cez internet, keď nepoznáte postoj a názor druhého partnera...
Ale ako teória slušne napísané...;)

Pekne napísané...ale je to čistá teória, ktorá im rozhodne v riešení ich konkrétneho prípadu nepomôže....skôr naopak...po prečítaní tohto príspevku by mohli dôjsť k záveru, že to aj tak nemá zmysel....áno,každý máme nejaké chyby a niečo prehliadneme na iných a niečo nás privádza do šialenstva...ale riešenie nie je povedať, že to nemá zmysel,lebo aj tak nebudeme šťastní s tým človekom,ale naučiť jedného,aby sa učil meniť svoje správanie a druhého k väčšej tolerancii...a určite nie je vhodný spôsob dávať konkrétne psychologické rady cez internet, keď nepoznáte postoj a názor druhého partnera...
Ale ako teória slušne napísané...;)
Protože neznám komplexně a komletně oboustranné problémy, dovolil jsem si napsat text sice všeobecný, ale tak, aby oslovil co nejvíce čtenářů, vychází to ale z vice než 30 leté psychoterapeutické praxe převážně v zahraničí, takže moc neznám zdejší mentalitu, ale lidé jsou všude v podstatě stejní. Sorry. Petr

Vychádzam z toho, že človek človeku je najlepším liekom.
Ale toto zlaté pravidlo platí iba vtedy, keď tým človekom-liečiteľom, je človek z nášho najbližšieho okolia, ktorý nás a naše ťažkosti a mnohé s tým súvisiace a neoddeliteľné situácie a okolnosti veľmi dôverne pozná.
Takéto niečo, ale nie je možné u veľkej väčšiny psychológov, s výnimkov niektorých, ktorí sa pozerajú na človeka ako na celistvú trojdimenzionálnu bytosť, teda bytosť duchovno-duševno-telesnú.
Ale aj pri týchto psychológoch- psychotronikoch, alebo ak chcete jasnovidcoch sa človek vystavuje dosť veľkému riziku toho, že informácie, ktoré si liečiteľ prečíta z vašej aury, ku ktorým ho dobrovoľne pustíte, môže použiť chtiac-nechtiac aj proti Vám. Záleží to od jeho bezúhonnosti, svedomia, teda charakteru a ten, ako všetci dobre vieme, je ako vavrínový veniec, občas si na ňom zvykneme ustlať a niekedy aj pospať a to aj bezohľadu na naše poslanie. Ak si chcete aj napriek tomu hľadať dobrého psychológa, hľadajte ho podľa jeho dobrých výsledkov, ale aj v tomto prípade si overte dôveryhodnosť každého preferenčného zdroja. Slovensko je maličké a všetci sme tu nejako prepojený. . .

Ak dovolíte ja by som ale otázku vo vašom prípade položil celkom inak.
Ak po dvadsiatich rokoch spolužitia pociťujete svoje manželstvo, ako doslovný zväzok a potrebujete si z tohto stavu oddýchnuť, respektíve oslobodiť sa z neho, ak vás už prirodzene nemôžu udržať pohromade ani dospelé deti -- ak vás teda už "takmer" nič nespája --- :
Naozaj si myslíte, že ešte máte na tomto vašom nezdravom vzťahu čo zachraňovať?
"Manželstvo potrebuje v prvom rade spoločný cieľ"
Ak ho však má iba v stavbe domu, deťoch, v majetku, alebo v niečom inom nestálom, tak skôr či neskôr musí zákonite stroskotať. Ak Vaše manželstvo, ak vy obaja, nenachádzate svoj spoločný cieľ ani po toľkých bezpochyby spoločne pretrpených rokoch, tak už to konečne "pretrhnite". Pretnite to oboch vás zbedačujúce puto manželské a začnite nový život.
Viem, ľahko sa to napíše, ale nie je to vôbec jednoduché. Základ je podľa mojich skúseností v tomto: dobrovoľne a maximálne kriticky dokázať z analyzovať celý priebeh vášho vzťahu a nájsť tam potom svoju vlastnú chybu(-y), nie vytrvale obviňovať zo zlyhania partnera.
Prvotné chyby robíme väčšinou akoby "učebnicovite" všetci v našich pokleskoch a úchylkách. Aby som to vysvetlil, naše súčasné, hromadne choré vzťahy sú pouväzované na základoch nemanželského sexu a následne na z neho sa rodiacich deťoch. Až príliš často sa jeden druhému oddávame v našom najdôležitejšom životnom období "mládeneckom". Pod vplyvom alkoholu a dnes už aj kadečoho, je svet odzrazu taký jednoduchý a jednoznačný, stačí len trocha viac chcieť, viacej nežností a vyslovených hlúpostí a máme za sebou prvú sexuálnu skúsenosť, ktorá nás však často ujarmí na celý život, do niečoho, čo sme vôbec nechceli. Ale toto si treba najskôr priznať.
Naše manželské vzťahy sa zrazu stávajú pre nás zväzkami a pozliepané na takýchto "hodnotách" nespája a ani nemôže ich spájať žiadny vyšší spoločný-spoločenský cieľ.
A preto, keď sa už toho sexu, alebo majetku, alebo...čohokoľvek dostatočne nabažíme, zrazu sme síce ženatý, ale strašne opustený a prirodzene, že sa začína zakrádať nevera...
Sme s bývalou manželkou šiesty rok šťastne rozvedený, minulý rok sa mi podarilo dokončiť maturitu popri zamestnaní, ona bude maturovať tento rok, nemáme medzi sebou vážnejšie konflikty, s dcérkou bývam pravidelne...
Z vlastnej skúsenosti Vám odporúčam skôr než sa obrátite na akéhokoľvek psychológa, najskôr prehodnotiť svoj celkový postoj k vášmu vzťahu. Skúste si zosumarizovať čo vás dvoch ešte spája a verte mi, že ak dokážete byť úprimný, tak sa Vám ťažko podarí ešte niečo naozaj hodnotné nájsť. Nečakajte od niekoho, napriek tomu, že má vysokú školu, že dokáže zázračne odhaliť chybu, ktorej sa toľké roky nedokážete pozrieť priamo do očí. Chybu, ktorú priam tajíte a skrývate rovnako pred sebou ako aj pred tými najbližšími. Ak by Vám ju niekto cudzí aj odhalil, to by ste mu potom snáď aj odmietli za jeho službu zaplatiť. Túto prácu musíte vykonať vy sami.
Úspešný rozvod je v prvom rade o tom, dokázať na seba vziať svoj diel viny.

Na druhej strane je ťažké, alebo pre mnohých z nás takmer nemožné rozísť sa skôr než by sme mali za nášho partnera náhradu. Pre mnohých je to prirodzené, aj keď chce človek úspešne prestať fajčiť, že si potrebuje za tie "chvíľky" strávené s cigaretou nájsť dostatočne presvedčivú náhradu.
Podarilo sa mi však pochopiť ešte niečo dôležitejšie. Napriek tomu, že sa tomu venujú naši študenti aj na hodinách literatúry, napriek tomu to v životoch nedokážeme prakticky použiť, pretože väčšinou podľahneme príliš skoro tlaku vlastných sexuálnych pudov, predsudkov a "priateľov".
Človek musí najskôr spoznať sám seba!
Až potom si dokáže hľadať protipól.

Cesta sebaodhaľovania je však oveľa ťažšia, ako potom až následné a po vlastnom priznaní a pochopení príčin rozvodu zaslúžené, priam prekvapivé stretnutie tej pravej, toho pravého.
Cesta hľadania samého seba je plná neúprosnej a až k nášmu narodeniu siahajúcej sebareflexie, ktorej musí byť dotyčný až do úplného konca=začiatku schopný. Koniec tejto cesty je zároveň začiatkom nového života, ale ani potom ešte nemáte vyhraté a ani nikde napísané, že sa po nejakom čase znova nedáte zlákať starými známymi, slabosťami, neresťami, či priateľmi.
Zostáva už iba na Vás či v sebe nájdete dostatok sily na rozvod, alebo či sa radšej svojho "znovuzrodenia" zbabelo vzdáte.

Prajem veľa odvahy, stojí to za to.
Okrem toho odvážnemu šťastie praje.

Vychádzam z toho, že človek človeku je najlepším liekom.
Ale toto zlaté pravidlo platí iba vtedy, keď tým človekom-liečiteľom, je človek z nášho najbližšieho okolia, ktorý nás a naše ťažkosti a mnohé s tým súvisiace a neoddeliteľné situácie a okolnosti veľmi dôverne pozná.
Takéto niečo, ale nie je možné u veľkej väčšiny psychológov, s výnimkov niektorých, ktorí sa pozerajú na človeka ako na celistvú trojdimenzionálnu bytosť, teda bytosť duchovno-duševno-telesnú.
Ale aj pri týchto psychológoch- psychotronikoch, alebo ak chcete jasnovidcoch sa človek vystavuje dosť veľkému riziku toho, že informácie, ktoré si liečiteľ prečíta z vašej aury, ku ktorým ho dobrovoľne pustíte, môže použiť chtiac-nechtiac aj proti Vám. Záleží to od jeho bezúhonnosti, svedomia, teda charakteru a ten, ako všetci dobre vieme, je ako vavrínový veniec, občas si na ňom zvykneme ustlať a niekedy aj pospať a to aj bezohľadu na naše poslanie. Ak si chcete aj napriek tomu hľadať dobrého psychológa, hľadajte ho podľa jeho dobrých výsledkov, ale aj v tomto prípade si overte dôveryhodnosť každého preferenčného zdroja. Slovensko je maličké a všetci sme tu nejako prepojený. . .

Ak dovolíte ja by som ale otázku vo vašom prípade položil celkom inak.
Ak po dvadsiatich rokoch spolužitia pociťujete svoje manželstvo, ako doslovný zväzok a potrebujete si z tohto stavu oddýchnuť, respektíve oslobodiť sa z neho, ak vás už prirodzene nemôžu udržať pohromade ani dospelé deti -- ak vás teda už "takmer" nič nespája --- :
Naozaj si myslíte, že ešte máte na tomto vašom nezdravom vzťahu čo zachraňovať?
"Manželstvo potrebuje v prvom rade spoločný cieľ"
Ak ho však má iba v stavbe domu, deťoch, v majetku, alebo v niečom inom nestálom, tak skôr či neskôr musí zákonite stroskotať. Ak Vaše manželstvo, ak vy obaja, nenachádzate svoj spoločný cieľ ani po toľkých bezpochyby spoločne pretrpených rokoch, tak už to konečne "pretrhnite". Pretnite to oboch vás zbedačujúce puto manželské a začnite nový život.
Viem, ľahko sa to napíše, ale nie je to vôbec jednoduché. Základ je podľa mojich skúseností v tomto: dobrovoľne a maximálne kriticky dokázať z analyzovať celý priebeh vášho vzťahu a nájsť tam potom svoju vlastnú chybu(-y), nie vytrvale obviňovať zo zlyhania partnera.
Prvotné chyby robíme väčšinou akoby "učebnicovite" všetci v našich pokleskoch a úchylkách. Aby som to vysvetlil, naše súčasné, hromadne choré vzťahy sú pouväzované na základoch nemanželského sexu a následne na z neho sa rodiacich deťoch. Až príliš často sa jeden druhému oddávame v našom najdôležitejšom životnom období "mládeneckom". Pod vplyvom alkoholu a dnes už aj kadečoho, je svet odzrazu taký jednoduchý a jednoznačný, stačí len trocha viac chcieť, viacej nežností a vyslovených hlúpostí a máme za sebou prvú sexuálnu skúsenosť, ktorá nás však často ujarmí na celý život, do niečoho, čo sme vôbec nechceli. Ale toto si treba najskôr priznať.
Naše manželské vzťahy sa zrazu stávajú pre nás zväzkami a pozliepané na takýchto "hodnotách" nespája a ani nemôže ich spájať žiadny vyšší spoločný-spoločenský cieľ.
A preto, keď sa už toho sexu, alebo majetku, alebo...čohokoľvek dostatočne nabažíme, zrazu sme síce ženatý, ale strašne opustený a prirodzene, že sa začína zakrádať nevera...
Sme s bývalou manželkou šiesty rok šťastne rozvedený, minulý rok sa mi podarilo dokončiť maturitu popri zamestnaní, ona bude maturovať tento rok, nemáme medzi sebou vážnejšie konflikty, s dcérkou bývam pravidelne...
Z vlastnej skúsenosti Vám odporúčam skôr než sa obrátite na akéhokoľvek psychológa, najskôr prehodnotiť svoj celkový postoj k vášmu vzťahu. Skúste si zosumarizovať čo vás dvoch ešte spája a verte mi, že ak dokážete byť úprimný, tak sa Vám ťažko podarí ešte niečo naozaj hodnotné nájsť. Nečakajte od niekoho, napriek tomu, že má vysokú školu, že dokáže zázračne odhaliť chybu, ktorej sa toľké roky nedokážete pozrieť priamo do očí. Chybu, ktorú priam tajíte a skrývate rovnako pred sebou ako aj pred tými najbližšími. Ak by Vám ju niekto cudzí aj odhalil, to by ste mu potom snáď aj odmietli za jeho službu zaplatiť. Túto prácu musíte vykonať vy sami.
Úspešný rozvod je v prvom rade o tom, dokázať na seba vziať svoj diel viny.

Na druhej strane je ťažké, alebo pre mnohých z nás takmer nemožné rozísť sa skôr než by sme mali za nášho partnera náhradu. Pre mnohých je to prirodzené, aj keď chce človek úspešne prestať fajčiť, že si potrebuje za tie "chvíľky" strávené s cigaretou nájsť dostatočne presvedčivú náhradu.
Podarilo sa mi však pochopiť ešte niečo dôležitejšie. Napriek tomu, že sa tomu venujú naši študenti aj na hodinách literatúry, napriek tomu to v životoch nedokážeme prakticky použiť, pretože väčšinou podľahneme príliš skoro tlaku vlastných sexuálnych pudov, predsudkov a "priateľov".
Človek musí najskôr spoznať sám seba!
Až potom si dokáže hľadať protipól.

Cesta sebaodhaľovania je však oveľa ťažšia, ako potom až následné a po vlastnom priznaní a pochopení príčin rozvodu zaslúžené, priam prekvapivé stretnutie tej pravej, toho pravého.
Cesta hľadania samého seba je plná neúprosnej a až k nášmu narodeniu siahajúcej sebareflexie, ktorej musí byť dotyčný až do úplného konca=začiatku schopný. Koniec tejto cesty je zároveň začiatkom nového života, ale ani potom ešte nemáte vyhraté a ani nikde napísané, že sa po nejakom čase znova nedáte zlákať starými známymi, slabosťami, neresťami, či priateľmi.
Zostáva už iba na Vás či v sebe nájdete dostatok sily na rozvod, alebo či sa radšej svojho "znovuzrodenia" zbabelo vzdáte.

Prajem veľa odvahy, stojí to za to.
Okrem toho odvážnemu šťastie praje.


Zaujímavá podpora...v niečom máš pravdu,ale toto nie je riešenie...to je priam návod k rozchodu....:eek:

Zaujímavá podpora...v niečom máš pravdu,ale toto nie je riešenie...to je priam návod k rozchodu....:eek:

Áno, veľmi dobre ste to postrehol syrik, je to návod k rozvodu. Ktorý býva v drvivej väčšine takýchto prípadov jediným vzájomne prospešným riešením.
Nie je možné zachrániť vzťah o ktorom už celé roky hoci skryte, ale predsa pochybujú práve jeho hlavný hrdinovia.
Žiadosť o rozvod vzniká postupne aj niekoľko rokov, najskôr iba v našej mysli. Potom v našom nezvládnutom správaní jedného k druhému vedie nás táto nevyslovená-utajená žiadosť postupne najskôr iba k vzájomnému obviňovaniu, výhražkám... až k násiliu, je to rôzne, podľa charakteru zúčastnených. Samotná písaná žiadosť je už iba vrchol ľadovca.
Ak sa aj podarí niekomu takýto krachujúci vzťah "zachrániť" tak spravidla len na určitú dobu a vždy na úkor obrovského sebazaprenia jedného, vo veľkej väčšine prípadov toho lepšieho- ustupujúceho a trpiaceho ... , ale niekedy aj oboch manželov.

Opýtam sa ale takto: z čoho iného, ak nie z tohto naše sebavedomie dlhé roky trýzniaceho a následne nás takmer bezozvyšku zotročujúceho sebazaprenia, vzniká potom také strašné krvilačné a samovražedné domáce násilie, alkoholizmus...?
Ak sa hoci komu podarí umelo zachrániť takýto vzťah, vždy pritom niekto prichádza o život. Deje sa tak vraždou, samovraždou, alebo len "nešťastnou náhodou". Vo veľkej väčšine prípadov je ale v jedinom krachujúcom vzťahu tých stratených, alebo neskôr blúdiacich existencii oveľa viac, ako iba jedna. O život pritom prichádzame aj vtedy, ak sa stávame iba jeho zakríknutými pozorovateľmi. V dnešnej dobe sme toho všetci denne očitými svedkami.
Či vari neprichádzajú o život aj tie deti, ktoré sú denno denne svedkami, ale aj obeťami takýchto brutálnych "manželských" konfrontácii? Či vari nedostávajú do svojho života iba ťažko zmazateľný vzor, podľa ktorého sa budú v budúcnosti snažiť vedome, alebo aj podvedome žiť?
Mohol by som pokračovať v argumentovaní, ale pokladám to za zbytočné.
Pretože aj na tieto argumenty sa dajú nájsť protirečenia.

"Kto chce kam, pomôžme mu tam"
Tak teda ak sa chce niekto rozviesť on sám najlepšie vie a cíti, prečo a bezpochyby mu takáto myšlienka nenapadla iba pred mesiacom, zápasí s ňou už veľmi dlho.
Nezabúdajme na to, že tým násilníkom, tým horším polovičkám takýchto zväzkov, takýto nemorálny stav vyhovuje. Veď kto by sa o nich lepšie postaral, než ten, kto sa ich od rána až do večera bojí, trasie sa pred nimi a urobí všetko čo im vidí na očiach. Sú to chorí jedinci, pričom ich choroba vznikla, alebo sa prejavila práve v takomto nerovnom zväzku. Vyliečiť ich môže iba rozvod. Nie vždy býva príčinou rozvodu násilie fyzické, pre mnohých sa stalo oveľa horším násilie psychické a mohol by som pokračovať.

Áno, veľmi dobre ste to postrehol syrik, je to návod k rozvodu. Ktorý býva v drvivej väčšine takýchto prípadov jediným vzájomne prospešným riešením.
Nie je možné zachrániť vzťah o ktorom už celé roky hoci skryte, ale predsa pochybujú práve jeho hlavný hrdinovia.
Žiadosť o rozvod vzniká postupne aj niekoľko rokov, najskôr iba v našej mysli. Potom v našom nezvládnutom správaní jedného k druhému vedie nás táto nevyslovená-utajená žiadosť postupne najskôr iba k vzájomnému obviňovaniu, výhražkám... až k násiliu, je to rôzne, podľa charakteru zúčastnených. Samotná písaná žiadosť je už iba vrchol ľadovca.
Ak sa aj podarí niekomu takýto krachujúci vzťah "zachrániť" tak spravidla len na určitú dobu a vždy na úkor obrovského sebazaprenia jedného, vo veľkej väčšine prípadov toho lepšieho- ustupujúceho a trpiaceho ... , ale niekedy aj oboch manželov.

Opýtam sa ale takto: z čoho iného, ak nie z tohto naše sebavedomie dlhé roky trýzniaceho a následne nás takmer bezozvyšku zotročujúceho sebazaprenia, vzniká potom také strašné krvilačné a samovražedné domáce násilie, alkoholizmus...?
Ak sa hoci komu podarí umelo zachrániť takýto vzťah, vždy pritom niekto prichádza o život. Deje sa tak vraždou, samovraždou, alebo len "nešťastnou náhodou". Vo veľkej väčšine prípadov je ale v jedinom krachujúcom vzťahu tých stratených, alebo neskôr blúdiacich existencii oveľa viac, ako iba jedna. O život pritom prichádzame aj vtedy, ak sa stávame iba jeho zakríknutými pozorovateľmi. V dnešnej dobe sme toho všetci denne očitými svedkami.
Či vari neprichádzajú o život aj tie deti, ktoré sú denno denne svedkami, ale aj obeťami takýchto brutálnych "manželských" konfrontácii? Či vari nedostávajú do svojho života iba ťažko zmazateľný vzor, podľa ktorého sa budú v budúcnosti snažiť vedome, alebo aj podvedome žiť?
Mohol by som pokračovať v argumentovaní, ale pokladám to za zbytočné.
Pretože aj na tieto argumenty sa dajú nájsť protirečenia.

"Kto chce kam, pomôžme mu tam"
Tak teda ak sa chce niekto rozviesť on sám najlepšie vie a cíti, prečo a bezpochyby mu takáto myšlienka nenapadla iba pred mesiacom, zápasí s ňou už veľmi dlho.
Nezabúdajme na to, že tým násilníkom, tým horším polovičkám takýchto zväzkov, takýto nemorálny stav vyhovuje. Veď kto by sa o nich lepšie postaral, než ten, kto sa ich od rána až do večera bojí, trasie sa pred nimi a urobí všetko čo im vidí na očiach. Sú to chorí jedinci, pričom ich choroba vznikla, alebo sa prejavila práve v takomto nerovnom zväzku. Vyliečiť ich môže iba rozvod. Nie vždy býva príčinou rozvodu násilie fyzické, pre mnohých sa stalo oveľa horším násilie psychické a mohol by som pokračovať.

Lenže Ty nevieš, aký bol ich vzťah....ako to tu môžeš miešať...je to príliš všeobecné, čo píšeš....a samozrejme,pokiaľ je v rodine násilie,alkohol, týranie, je rozvod JEDINÝM MOŽNÝM RIEŠENÍM.....Tak ako tu písal už psychológ (čo ma vzhľadom na jeho vzdelanie a na to aký mám postoj k psychológom len utvrdilo k môjmu postoju k nim,sorrY), tak aj Ty sa na to pozeráte príliš všeobecne....je tu proste jeden konkrétny pár, o ktorých problémoch tu nikto z nás nevie a kde sa zadávateľ témy pýtal, kde by našiel dobrého psychológa a čo čítam,všetci sa tu pustili do riešenia jeho problému (o ktorom ani neviete) a radíte mu sa rozísť !!!!! prepáčte, ale to je choré...:mad:

Lenže Ty nevieš, aký bol ich vzťah....ako to tu môžeš miešať...je to príliš všeobecné, čo píšeš....a samozrejme,pokiaľ je v rodine násilie,alkohol, týranie, je rozvod JEDINÝM MOŽNÝM RIEŠENÍM.....Tak ako tu písal už psychológ (čo ma vzhľadom na jeho vzdelanie a na to aký mám postoj k psychológom len utvrdilo k môjmu postoju k nim,sorrY), tak aj Ty sa na to pozeráte príliš všeobecne....je tu proste jeden konkrétny pár, o ktorých problémoch tu nikto z nás nevie a kde sa zadávateľ témy pýtal, kde by našiel dobrého psychológa a čo čítam,všetci sa tu pustili do riešenia jeho problému (o ktorom ani neviete) a radíte mu sa rozísť !!!!! prepáčte, ale to je choré...:mad:

Máte pravdu, neviem aký bol ich vzťah, ale každý kto si toto rozvodové peklo prežil, mi určite dá v mnohom za pravdu. Neviem či ste si toho doteraz nevšimli, ale táto téma je skutočne všeobecná a celospoločenská - globálna.

Alebo ak sa tak veľmi mýlim, pokúste sa nájsť vo svojom okolí zdravý vzťah, nemyslím bezkonfliktný, ale vyrovnaný a láskyplný, lásku šíriaci, vzťah obetavý a prirodzený...nie zväzok, ale vzťah. Všetci máme len plno výhovoriek aj preto je vôkol nás toľko stresu. Málokto hľadá skutočnú chybu v sebe...
Ak prechladneme nemáme čas hľadať príčiny tohto stavu, oveľa pohodlnejšie ako hľadaľ svoje chyby a zlyhania, teda príčiny, je vždy siahnuť po "zaručených" prostriedkoch. Ani mnohí lekár sa veľmi neunúva pootvoriť nám oči a donútiť nás otázkami prísť na to čo sme prehnali, respektíve podcenili, pretože biznis je biznis.
Ak by ste si našli na moju úprimnú snahu poradiť (text) trocha viacej času, tak by ste v tej prácičke možno našli náznaky viacerých riešení tohto žalostného stavu.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že psychické násilie, bráni akémukoľvek životu rovnako ako násilie fyzické. Takže ja nemôžem súhlasiť s názorom, že rozvádzať by sa mali iba tie páry, kde už preukázateľne dochádza až k fyzickému násiliu.
A ešte raz, rozvod vzniká najskôr v našej mysli, všetko to ostatné zlé a zúfalé sú už iba dôkazy, že sme sa nemýlili, keď sme o rozvode uvažovali. Dôkazy sa množia, začínajú byť vyditeľné, nepríjemné, bolestivé, no napriek tomu dlhé roky mnohí nenachádzajú odvahu týmto dôkazom na rozvod uveriť a vytiahnuť ich na verejnosť. Či už zo strachu, z predsudkov, z vlastnej domýšľavosti... dôvodov je veľmi veľa. Jeden ten prirodzene najchúlostivejší sú deti.
Aj láska vzniká najskôr iba v našej mysli, ak sa však jedného dňa prestanú objavovať jej dôkazy uchopiteľné našimi zmyslami a začnú sa množiť dôkazy na rozvod, tak je to čas na vážny a otvorený rozhovor. Ak však strach z ktorej koľvek strany takémuto rozhovoru bráni, tak potom už nemôže byť reči o láske, alebo rovnocennom a vzájomne prospešnom vzťahu.
Rozdiel medzi mnohými nami je ešte taký, že jestvujú dve základné skupiny rozvodových vzťahov.
Ľudia uvedomelý a možno aj vzdelaný, ktorý si to jednoducho priznajú a idú od seba zavčasu, ale je tu aj oveľa väčšia druhá, málo sebavedomá skupina, ktorá potrebuje s takýmto rozhodnutím poradiť od tých skúsenejších.
Nech to už vyznelo akokoľvek, môj úmysel bol čistý. Takže upokojte sa a pokúste sa byť objektívny
(- a), lebo v opačnom prípade sa stávate trafenou husou.
Prosím, bez urážky.

Vychádzam z toho, že človek človeku je najlepším liekom.
Ale toto zlaté pravidlo platí iba vtedy, keď tým človekom-liečiteľom, je človek z nášho najbližšieho okolia, ktorý nás a naše ťažkosti a mnohé s tým súvisiace a neoddeliteľné situácie a okolnosti veľmi dôverne pozná.
Takéto niečo, ale nie je možné u veľkej väčšiny psychológov, s výnimkov niektorých, ktorí sa pozerajú na človeka ako na celistvú trojdimenzionálnu bytosť, teda bytosť duchovno-duševno-telesnú.
Ale aj pri týchto psychológoch- psychotronikoch, alebo ak chcete jasnovidcoch sa človek vystavuje dosť veľkému riziku toho, že informácie, ktoré si liečiteľ prečíta z vašej aury, ku ktorým ho dobrovoľne pustíte, môže použiť chtiac-nechtiac aj proti Vám. Záleží to od jeho bezúhonnosti, svedomia, teda charakteru a ten, ako všetci dobre vieme, je ako vavrínový veniec, občas si na ňom zvykneme ustlať a niekedy aj pospať a to aj bezohľadu na naše poslanie. Ak si chcete aj napriek tomu hľadať dobrého psychológa, hľadajte ho podľa jeho dobrých výsledkov, ale aj v tomto prípade si overte dôveryhodnosť každého preferenčného zdroja. Slovensko je maličké a všetci sme tu nejako prepojený. . .

Ak dovolíte ja by som ale otázku vo vašom prípade položil celkom inak.
Ak po dvadsiatich rokoch spolužitia pociťujete svoje manželstvo, ako doslovný zväzok a potrebujete si z tohto stavu oddýchnuť, respektíve oslobodiť sa z neho, ak vás už prirodzene nemôžu udržať pohromade ani dospelé deti -- ak vás teda už "takmer" nič nespája --- :
Naozaj si myslíte, že ešte máte na tomto vašom nezdravom vzťahu čo zachraňovať?
"Manželstvo potrebuje v prvom rade spoločný cieľ"
Ak ho však má iba v stavbe domu, deťoch, v majetku, alebo v niečom inom nestálom, tak skôr či neskôr musí zákonite stroskotať. Ak Vaše manželstvo, ak vy obaja, nenachádzate svoj spoločný cieľ ani po toľkých bezpochyby spoločne pretrpených rokoch, tak už to konečne "pretrhnite". Pretnite to oboch vás zbedačujúce puto manželské a začnite nový život.
Viem, ľahko sa to napíše, ale nie je to vôbec jednoduché. Základ je podľa mojich skúseností v tomto: dobrovoľne a maximálne kriticky dokázať z analyzovať celý priebeh vášho vzťahu a nájsť tam potom svoju vlastnú chybu(-y), nie vytrvale obviňovať zo zlyhania partnera.
Prvotné chyby robíme väčšinou akoby "učebnicovite" všetci v našich pokleskoch a úchylkách. Aby som to vysvetlil, naše súčasné, hromadne choré vzťahy sú pouväzované na základoch nemanželského sexu a následne na z neho sa rodiacich deťoch. Až príliš často sa jeden druhému oddávame v našom najdôležitejšom životnom období "mládeneckom". Pod vplyvom alkoholu a dnes už aj kadečoho, je svet odzrazu taký jednoduchý a jednoznačný, stačí len trocha viac chcieť, viacej nežností a vyslovených hlúpostí a máme za sebou prvú sexuálnu skúsenosť, ktorá nás však často ujarmí na celý život, do niečoho, čo sme vôbec nechceli. Ale toto si treba najskôr priznať.
Naše manželské vzťahy sa zrazu stávajú pre nás zväzkami a pozliepané na takýchto "hodnotách" nespája a ani nemôže ich spájať žiadny vyšší spoločný-spoločenský cieľ.
A preto, keď sa už toho sexu, alebo majetku, alebo...čohokoľvek dostatočne nabažíme, zrazu sme síce ženatý, ale strašne opustený a prirodzene, že sa začína zakrádať nevera...
Sme s bývalou manželkou šiesty rok šťastne rozvedený, minulý rok sa mi podarilo dokončiť maturitu popri zamestnaní, ona bude maturovať tento rok, nemáme medzi sebou vážnejšie konflikty, s dcérkou bývam pravidelne...
Z vlastnej skúsenosti Vám odporúčam skôr než sa obrátite na akéhokoľvek psychológa, najskôr prehodnotiť svoj celkový postoj k vášmu vzťahu. Skúste si zosumarizovať čo vás dvoch ešte spája a verte mi, že ak dokážete byť úprimný, tak sa Vám ťažko podarí ešte niečo naozaj hodnotné nájsť. Nečakajte od niekoho, napriek tomu, že má vysokú školu, že dokáže zázračne odhaliť chybu, ktorej sa toľké roky nedokážete pozrieť priamo do očí. Chybu, ktorú priam tajíte a skrývate rovnako pred sebou ako aj pred tými najbližšími. Ak by Vám ju niekto cudzí aj odhalil, to by ste mu potom snáď aj odmietli za jeho službu zaplatiť. Túto prácu musíte vykonať vy sami.
Úspešný rozvod je v prvom rade o tom, dokázať na seba vziať svoj diel viny.

Na druhej strane je ťažké, alebo pre mnohých z nás takmer nemožné rozísť sa skôr než by sme mali za nášho partnera náhradu. Pre mnohých je to prirodzené, aj keď chce človek úspešne prestať fajčiť, že si potrebuje za tie "chvíľky" strávené s cigaretou nájsť dostatočne presvedčivú náhradu.
Podarilo sa mi však pochopiť ešte niečo dôležitejšie. Napriek tomu, že sa tomu venujú naši študenti aj na hodinách literatúry, napriek tomu to v životoch nedokážeme prakticky použiť, pretože väčšinou podľahneme príliš skoro tlaku vlastných sexuálnych pudov, predsudkov a "priateľov".
Človek musí najskôr spoznať sám seba!
Až potom si dokáže hľadať protipól.

Cesta sebaodhaľovania je však oveľa ťažšia, ako potom až následné a po vlastnom priznaní a pochopení príčin rozvodu zaslúžené, priam prekvapivé stretnutie tej pravej, toho pravého.
Cesta hľadania samého seba je plná neúprosnej a až k nášmu narodeniu siahajúcej sebareflexie, ktorej musí byť dotyčný až do úplného konca=začiatku schopný. Koniec tejto cesty je zároveň začiatkom nového života, ale ani potom ešte nemáte vyhraté a ani nikde napísané, že sa po nejakom čase znova nedáte zlákať starými známymi, slabosťami, neresťami, či priateľmi.
Zostáva už iba na Vás či v sebe nájdete dostatok sily na rozvod, alebo či sa radšej svojho "znovuzrodenia" zbabelo vzdáte.

Prajem veľa odvahy, stojí to za to.
Okrem toho odvážnemu šťastie praje.
O úspešnom rozvode je odvaha hovoriť, pretože keď nevyjde partnerský vzťah manželstvo, nie je to žiadna sláva, rozvodom sa problémy nekončia, práve naopak, najmä ak sú deti, tie najviac trpia, pretože svojich rodičov nadovšetko milujú. A naviac trpia deti tým, že po rozvode sú odkázané na putovanie raz k jednemu rodičovi, potom k druh=mu s rôznymi názorovými a výchovnými metódami. A že rozvodom niekto vyhrá a že je niekto porazený a niekto víťaz ........ Určite sú rozvodom poznačené a potrestané deti, že ich rodičom nevyšlo manželstvo.

Ďakujem za Vašu reakciu, ani by mi nenapadlo určovať v našom zkrachovanom vzťahu víťaza, alebo porazeného. Ako som už spomínal nebolo ľahké si priznať chybu. Je spoločná, na hádku, aj na lásku, aj na vzťah treba vždy minimálne dvoch.

Nechcem ani, aby ma ľudia obdivovali preto čo sme urobili, teda že sme sa rozviedli. Obdivovať treba tých, ktorých sa takéto ťažkosti netýkajú, tých čo denne dokazujú, že na lásku treba minimálne dvoch. Preto necítim sa byť bez viny a viem aj to, že táto vina pokračuje, ako ste to správne pomenovali v deťoch.
Rozvod treba nevyhnutne chápať ako menšie zlo a to do písmena.

Ale z pohľadu predchádzajúceho utrpenia, ktoré sme si ako nerovnorodí partneri spôsobovali, ktoré sme spôsobovali, okoliu a aj deťom, dokážem teraz smelo povedať, že rozvod má v mnohých prípadoch zmysel je to krok vpred pre obe strany, ak je dostatočne vzájomne prekonzultovaný = dohodnutý a spoločne pochopený.
Pravdu máte aj v tom, že deti tým putovaním od jedného... skutočne trpia. Ja som však presvedčený, že oveľa viac by trpeli vo svojom vlastnom živote, ak by sme to predsa len kvoli deťom spolu vydržali a oni by tak dostali do svojho podvedomia iba ťažko zmazateľný vzor spolužitia (utrpenia)manželského, ku ktorému by sa chtiac, nechtiac vo svojich najdôležitejších životných rozhodnutiach z úcty k rodičom prikláňali.

Je to paradoxné, ale vťahov zrelých na rozvod je v súčastnosti viacej, ako tých zdravých a ich účastníkom sa darí tento stav udržiavať aj vďaka minimálnemu vzájomnému kontaktu, alebo inými všakovakými spôsobmi.
V konečnom dôsledku tak vzniká všeobecne platné pravidlo, podľa ktorého je psychické utrpenie, alebo občas aj nejaká tá "facka" či nevera celkom normálny prejav manželského spolužitia. Ba dokonca, sme sa naučili aj v najrôznejších manželských porekadlách či sľuboch vyhľadávať dôkazy na tieto partnerské anomálie. Azda najpoužívanejšou je fráza, "...v dobrom aj vzlom..."
Zabúdame však na to, že táto fráza nehovorí o tom, že by sme si to zlo mali v manželstve spôsobovať navzájom, čo sa práve v takýchto chorých vzťahoch denno denne deje. Skúsený a renomovaný psychlógovia nás postupne naučili takéto prejavy nelásky a dôvody na rozvod označovať jednoducho ako krízu.
Položme si ale otázku, prečo to tak urobili?
Jednoducho preto, lebo oni sami sú obeťami tohto nezdravého stavu spoločnosti. Sú nepriamimi účastníkmi takýchto chorých vzťahov, ak aj nie samotnými priamimy účastníkmi.

Mocne prebudení pocit zodpovednosti za deti u mňa narástol do takej podoby, že som si uvedomil, že ak chcem, aby moje dieťa vo svojom živote túto našu spoločnú chybu pri hľadaní
svojho partnera nezopakovalo, tak si jednoducho musím túto našu veľkú chybu pred týmto dieťaťom otvorene priznať rozvodom.
Každý takýto prípad je veľmi individuálny preto ja sa tu teraz nemôžem zaoberať všetkými kombináciami, musel som "zúžiť" obzor na všeobecný pohľad na celú záležitosť, ktorý ale v žiadnom prípade nemôže byť nikomu na škodu.

Ak je teda ktokoľvek koho sa moja úprimnosť príliš dotkla rozhodnutý sa za svoj vzťah skutočne postaviť, nech tak aj skutočne urobí. Nech sa postaví pred svetom, aj pred svojimi deťmi za svoju lásku. Ak však pri tom bude potrebovať príliš častú, alebo príliš naliehavú pomoc, či už psychológa, alebo kohokoľvek, je to znamenie, že tento vzťah nie je v poriadku a treba sa pozrieť spoločne aj s partnertom pravde do očí.
Vzájomná úprimnosť pri týchto veciach je nevyhnutná.

Takže upokojte sa a pokúste sa byť objektívny
(- a), lebo v opačnom prípade sa stávate trafenou husou.
Prosím, bez urážky.[/quote]

Tak toto nebudem komentovať...:mad:

A ak ja som trafená hus, tak ty si zdegenerovaný gunár...bez urážky....

Lenže Ty nevieš, aký bol ich vzťah....ako to tu môžeš miešať...je to príliš všeobecné, čo píšeš....a samozrejme,pokiaľ je v rodine násilie,alkohol, týranie, je rozvod JEDINÝM MOŽNÝM RIEŠENÍM.....Tak ako tu písal už psychológ (čo ma vzhľadom na jeho vzdelanie a na to aký mám postoj k psychológom len utvrdilo k môjmu postoju k nim,sorrY), tak aj Ty sa na to pozeráte príliš všeobecne....je tu proste jeden konkrétny pár, o ktorých problémoch tu nikto z nás nevie a kde sa zadávateľ témy pýtal, kde by našiel dobrého psychológa a čo čítam,všetci sa tu pustili do riešenia jeho problému (o ktorom ani neviete) a radíte mu sa rozísť !!!!! prepáčte, ale to je choré...:mad:
Nemusíš sa ospravedlňovať, aj mne pripadajú vyjadrenia niektorých fakt úplne odveci. A nedivil by som sa, keby nakoniec vysvitlo, že ich písali ľudia, čo sa na psychológov iba hrajú.
Žiadny skutočný odborník predsa nebude nikomu radiť vyhodiť dobre zabehnutý komp a kúpiť si čím skôr nový len preto, že mu robí problémy niečo z nového software, ktorému ešte celkom nerozumie...
A to tým skôr, že dlhoročný partner nie je iba nejaké príslušenstvo domácnosti, ktoré sa jednoducho vyhodí do smetí...
A život je aj o zodpovednosti a o sebavzdelávaní, vývine, učení sa. Nielen o robení tých istých chýb zakaždým s niekým iným a niekde inde...
A pre tých "odborníkov": u nás nejde ani o násilie, ani o týranie, ani o alkoholizmus...

A ak ja som trafená hus, tak ty si zdegenerovaný gunár...bez urážky....

Ďakujem Vám za úprimnosť syrik.

"O plnosti nášho srdca hovoria naše ústa"

"Vtáka poznáte po perí, strom po ovocí a človeka poznáte podľa spôsobu jeho reči."

Ďakujem Vám za úprimnosť syrik.

"O plnosti nášho srdca hovoria naše ústa"

"Vtáka poznáte po perí, strom po ovocí a človeka poznáte podľa spôsobu jeho reči."


Áno? Ja som Ťa nazvala trafená hus len preto,že máš iný názor???

Mrzí ma toto nedorozumenie, takže ešte raz prepáčte.
Ja naozaj nemám právo nazývať nikoho trafenou husou a mrzí ma, že vo Vašom vzplanutí uniklo Vašej pozornosti to, že ten pojem som použil iba ako prirovnanie.

Ďakujem všetkým za príspevky a za snahu pomôcť. Osobitne by som sa však chcel poďakovať tým, ktorí mi ochotne a ústretovo poskytli kontakty na svojich kolegov z nášho regiónu a pomohli mi tak pri výbere. Ďakujem...

A ak ja som trafená hus, tak ty si zdegenerovaný gunár...bez urážky....
Myslím si, že PORADA nie je na konflikty a urážky, PORADA je na pomáhanie si navzájom, o tom to je.

Myslím si, že PORADA nie je na konflikty a urážky, PORADA je na pomáhanie si navzájom, o tom to je.


Neviem,prečo to adresuješ mne...ja som s tým nezačala...

Myslim, ze niet nad dobre referencie;).