Sviatok sa považuje u THP za odpracovaný deň ale ja nedávam str.lístok, nakoľko v skutočnosti neopracoval viac ako 4 hod.

Ja to robím presne tak isto ako Valika. Nedávam stravný lístok za neodpracovaný sviatok.

Ani my nedávame, nakoľko fyzicky sviatok neodpracoval. Má ho len platený ako odpracovaný.

Tiež nedávame stravné lístky počas sviatkov.

My tiež nedávame stravné lístky za sviatky a ani za dovolenku. Gastráče dávame iba za fyzicky odpracované dni.

my tak isto ako ostatní - nedávame stravné lístky za sviatky ani za dovolenku

Presne ani ja nie ani za sviatok ani za dovolenku, ani keď by robili v sobotu.

Ďakujem všetkým za odpovede, len som sa chcela utvrdiť, či neukracujeme zamestnancov o niečo, na čo majú nárok.
Prajem pekný deň.
pozit

Presne ani ja nie ani za sviatok ani za dovolenku, ani keď by robili v sobotu.Prečo nie, ak budú robiť v sobotu? Nerozumiem Tvojej odpovedi. Aj sobota môže byť pre niekoho pracovný deň. Dôležité je, aby odpracoval 4 hod.

Zamestnávateľ môže so súhlasom zastupcov zamestnancov poskytovať stravovanie aj počas sviatkov, dovolenky, PN atď. podľa §152 ods. 5 písm. a) ZP. Ak toto rozširujúce ustanovenie bude obsiahnuté v kolektívnej zmluve, tak to je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca nepeňažný príspevok na stravovanie je oslobodený od dane.

My to máme zapracované v KZ : stravovanie sa poskytuje v počte podľa pracovných
dní v príslušnom mesiaci pre všetkých zamestnancov. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Plus zamestnávateľ
zabezpečí pre zamestnancov, ktorých pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín
ďalšie teplé hlavné jedlo, čiže lístok naviac.

Vo firme, ktoru uctujem maju zamestnanecku zmluvu, ze za dovolenky stravne listky maju, ale za sviatky nie. Tak isto je tam rieseny aj prispevok zo socialneho fondu.

Vo firme, ktoru uctujem maju zamestnanecku zmluvu, ze za dovolenky stravne listky maju, ale za sviatky nie. Tak isto je tam rieseny aj prispevok zo socialneho fondu.Ak to máte, môžete, ale z hľadiska dani z príjmov trošku na hrane:
- ak si obhájite poskytnutie stravovania za viac ako 4 odpracované hodiny za deň - v poriadku. Dovolenka je predsa náhrada a nepovažuje sa odpracovanú smenu z hľadiska poskytovania stravovania podľa par.152 Zákonníka práce.
Potom by sme mohli dávať stravné lístky za neplatené volno, celodennú návštevu u lekára atď.

Zamestnávateľ môže so súhlasom zastupcov zamestnancov poskytovať stravovanie aj počas sviatkov, dovolenky, PN atď. podľa §152 ods. 5 písm. a) ZP. Ak toto rozširujúce ustanovenie bude obsiahnuté v kolektívnej zmluve, tak to je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca nepeňažný príspevok na stravovanie je oslobodený od dane.Ak tomu rozumiem alebo nerozumiem. Prekážka v práci je dovolenka, PN, OČR, atď? Podľa mňa sa to týka napr. v prípade nepriaznivých podmienok na výkon práce ako počasie, alebo iné.? Alebo sa mýlim?
Nehovorím o kolektívnej zmluve, aj keď tie PN mi už fakt nejdú do hlavy ak to majú?

Ak to máte, môžete, ale z hľadiska dani z príjmov trošku na hrane:
- ak si obhájite poskytnutie stravovania za viac ako 4 odpracované hodiny za deň - v poriadku. Dovolenka je predsa náhrada a nepovažuje sa odpracovanú smenu z hľadiska poskytovania stravovania podľa par.152 Zákonníka práce.
Potom by sme mohli dávať stravné lístky za neplatené volno, celodennú návštevu u lekára atď.Danova kontrola za poskytnutie stravneho listka pocas dovolenky nic nenamietala. Akurat si preverili, ci sme nedali stravny listok pri sucasnom preplateni diet pri zahranicnej sluzovnej ceste. Pri tuzemskych cestach si zamestnanci diety nenarokovali, lebo neboli dlhsie ako 8 hodin. Za dni neplateneho volna sme listok nedali.

V tomto prípade sa postupuje podľa toho, či je v rámci "kolektívneho vyjednávania" (nazvem to tak všeobecne) dojednané niečo navyše, čo Zákonník práce dovoľuje. Vtedy má zamestnanecká zmluva (alebo kolektívna zmluva) prednosť a limit, ktorý je stanovený v § 19 sa odvíja práve od takto dohodnutých podmienok. Je však potrebné, aby sa ZP odvolával (týka sa to akýchkoľvek výhod), že odlišné nároky od základnej úpravy možno dohodnúť v rámci kolektívneho vyjednávania.
Týka sa to však iba zamestnávateľov, ktorí majú odbory, alebo zástupcov zamestnancov a teda možnosť uzatvoriť kolektívne alebo zamestnanecké zmluvy (tak ako píše aj Durisovad).
Ostatní majú limity na úrovni výslovne povolenej Zákoníkom práce a Zákonom o dani z príjmu (plus prípadné usmernenia k zákonu v prospech daňových subjektov, ak sa náhodou vyskytnú).

AVO napisal(a) správne. Upresním, ide o § 19 ods.2 písm. c) body 4. a 5. ZDP podľa, ktorých vyššie nároky dohodnuté v KZ resp ZZ sú daňovými výdavkami zamestnávateľa. ZP musí umôžnovať sa dohodnuť tieto výššie nároky, a v prípade stravovania tak tomu je.

V tomto prípade sa postupuje podľa toho, či je v rámci "kolektívneho vyjednávania" (nazvem to tak všeobecne) dojednané niečo navyše, čo Zákonník práce dovoľuje. Vtedy má zamestnanecká zmluva (alebo kolektívna zmluva) prednosť a limit, ktorý je stanovený v § 19 sa odvíja práve od takto dohodnutých podmienok. Je však potrebné, aby sa ZP odvolával (týka sa to akýchkoľvek výhod), že odlišné nároky od základnej úpravy možno dohodnúť v rámci kolektívneho vyjednávania.
Týka sa to však iba zamestnávateľov, ktorí majú odbory, alebo zástupcov zamestnancov a teda možnosť uzatvoriť kolektívne alebo zamestnanecké zmluvy (tak ako píše aj Durisovad).
Ostatní majú limity na úrovni výslovne povolenej Zákoníkom práce a Zákonom o dani z príjmu (plus prípadné usmernenia k zákonu v prospech daňových subjektov, ak sa náhodou vyskytnú).

Teda napr. v našej firme (FO), kde nemáme žiadne kolektívne a zamestnanecké zmluvy, zamestnanci pracujúci v nedeľu a sviatok viac ako 4 hod. (najčastejšie celých 8 hod.), nemajú nárok na stravné lístky?

Presne ani ja nie ani za sviatok ani za dovolenku, ani keď by robili v sobotu.

Ak pracovná smena trvá viac ako 4 hodiny, tak zamestnávateľ je povinný zapezpečiť stravu (stravný lístok), nezáleží na tom, či je to sobota.

Teda napr. v našej firme (FO), kde nemáme žiadne kolektívne a zamestnanecké zmluvy, zamestnanci pracujúci v nedeľu a sviatok viac ako 4 hod. (najčastejšie celých 8 hod.), nemajú nárok na stravné lístky?

Zle si si to vysvetlila. Za deň (aj keď je to sobota, nedeľa alebo sviatok) kedy pracujú viac ako 4 hodiny ten nárok na stravný lístok majú. Vyššie sa písalo o dňoch, kedy nepracovali t.j. dovolenka, PN. Vtedy podľa ZP nárok na stravný lístok nie je. ZP však umožňuje dohodnúť v Kolektívnej zmluve (prípadne v internom predpise, ak nie sú na pracovisku zástupcovia zamestnancov), že aj za tieto dni dostanú lístok. V každom prípade sa však vylučuje lístok za deň, kedy zamestnanec nebol na pracovisku viac ako 4 hodiny z dôvodu služobnej cesty.

Ak pracovná smena trvá viac ako 4 hodiny, tak zamestnávateľ je povinný zapezpečiť stravu (stravný lístok), nezáleží na tom, či je to sobota.


Ale čo v prípade, ak zamestnanec robí v sobotu alebo v nedeľu a stravný lístok si nechce zakúpiť, hoci má tú možnosť? (s tým, že zamestnávateľ uhradí 55 % stravného)

Ale čo v prípade, ak zamestnanec robí v sobotu alebo v nedeľu a stravný lístok si nechce zakúpiť, hoci má tú možnosť? (s tým, že zamestnávateľ uhradí 55 % stravného)

Keď si ten lístok nechce kúpiť, tak ho nemáš ako donútiť, by si ho kúpil. Je to jeho rozhodnutie, ale škoduje on. Teba, keď si tú možnosť ponúkla, to už trápiť nemusí.

Keď si ten lístok nechce kúpiť, tak ho nemáš ako donútiť, by si ho kúpil. Je to jeho rozhodnutie, ale škoduje on. Teba, keď si tú možnosť ponúkla, to už trápiť nemusí.

Dakujem veľmi pekne

Prestávky v práci


(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

(2) Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.

(3) Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v § 90.

(4) Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny.

(5) Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.

(6) To neplatí v prípade prestávok poskytovaných z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, ktoré sa započítavajú do pracovného času.


Uvádzate, že stravné sa poskytne po 4 hodinách, ako mám tomu rozumieť, ked v zákonníku práce sa uvádza 6 hodín, znamená to, že za celý deň musí odpracovať min. 6 hodín, aby mal po 4 hodinách nárok na stravné?

Prestávky v práci


(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

(2) Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.

(3) Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v § 90.

(4) Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny.

(5) Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.

(6) To neplatí v prípade prestávok poskytovaných z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, ktoré sa započítavajú do pracovného času.


Uvádzate, že stravné sa poskytne po 4 hodinách, ako mám tomu rozumieť, ked v zákonníku práce sa uvádza 6 hodín, znamená to, že za celý deň musí odpracovať min. 6 hodín, aby mal po 4 hodinách nárok na stravné?
§ 152
Stravovanie zamestnancov
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Ďakujem, asi budem musieť Zákonník práce ešte raz celý preštudovať :D

Dobrý deň!
Ja mám trošku iný problém.Manžel pracuje a má nárok na stravné lístky spolu s výplatou.Vo výplate má riadne za stravné lístky stiahnuté peniaze,ale stravné lístky nedostane.Niekedy ani dva mesiace ich nemá,lebo zamestnávateľ sa neustále ospravedlňuje,že ich zabudol objednať.Na koho by sa mal obrátiť,aby stravné lístky dostával spolu s výplatou?Alebo pár dní po výplate.Momentálne je to tak,že v aprílovej výplate mal dostať lístky za mesiac marec,ale do dnešného dňa žiadne lístky nedostal-11.5.2011.Dosť ma to trápi,lebo ak sa v práci ozve,tak sa vyhrážajú,že na vrátnici čakajú ďalší záujemci o prácu.Neviete mi poradiť na akú inštitúciu sa obrátiť,ak si zamestnávateľ neplní svoju úlohu?Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň!
Ja mám trošku iný problém.Manžel pracuje a má nárok na stravné lístky spolu s výplatou.Vo výplate má riadne za stravné lístky stiahnuté peniaze,ale stravné lístky nedostane.Niekedy ani dva mesiace ich nemá,lebo zamestnávateľ sa neustále ospravedlňuje,že ich zabudol objednať.Na koho by sa mal obrátiť,aby stravné lístky dostával spolu s výplatou?Alebo pár dní po výplate.Momentálne je to tak,že v aprílovej výplate mal dostať lístky za mesiac marec,ale do dnešného dňa žiadne lístky nedostal-11.5.2011.Dosť ma to trápi,lebo ak sa v práci ozve,tak sa vyhrážajú,že na vrátnici čakajú ďalší záujemci o prácu.Neviete mi poradiť na akú inštitúciu sa obrátiť,ak si zamestnávateľ neplní svoju úlohu?Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.


Večný problém s niektorými zamestnávateľmi...a že zabudol, smiešna "obhajoba". Inštitúcia možná - inšpektorát práce. Tam sa zamestnanci obrátiť boja. Hm.
Mimochodom, aprílová výplata je najskôr v máji, spravidla. A s ňou by už mali prísť na rad SL na máj (najlepšie hneď v prvý jeho pracovný deň, aj keď výplata bude neskôr). Za lístok, ktorý dostanem dnes, sa včera nenajem.

Večný problém s niektorými zamestnávateľmi...a že zabudol, smiešna "obhajoba". Inštitúcia možná - inšpektorát práce. Tam sa zamestnanci obrátiť boja. Hm.
Mimochodom, aprílová výplata je najskôr v máji, spravidla. A s ňou by už mali prísť na rad SL na máj (najlepšie hneď v prvý jeho pracovný deň, aj keď výplata bude neskôr). Za lístok, ktorý dostanem dnes, sa včera nenajem.

Ja to manželovi stále hovorím,ozvi sa,ale sám sa ohlásiť bojí.A po tomto,čo tu čítam,som mala pravdu,že by to malo byť presne tak ako mu ja stále hovorím.Asi napíšem alebo zavolám na inšpektorát sama a za to,že sa opýtam,nič nedám.Veľmi pekne ešte raz ďakujem.Monika

takže poprosím Vás o odsúhlasenie
na základe toho čo som si tu prečítala si myslím že,
apríl mal 19 pracovných dní (zamestnanec je platený od hodiny)
odpracoval všetky dni plus 1den (12hodin) štátny sviatok a nadčasy potiahol 2x v nedeľu tiež vždy 12 hodin

takže jeho nárok na SL je 19+6=25ks?
rátala som že ked potiahol 12 hodin ma narok 2 lístky spravne?

Ďakujem

takže poprosím Vás o odsúhlasenie
na základe toho čo som si tu prečítala si myslím že,
apríl mal 19 pracovných dní (zamestnanec je platený od hodiny)
odpracoval všetky dni plus 1den (12hodin) štátny sviatok a nadčasy potiahol 2x v nedeľu tiež vždy 12 hodin

takže jeho nárok na SL je 19+6=25ks?
rátala som že ked potiahol 12 hodin ma narok 2 lístky spravne?

Ďakujem

Pri odpracovaní 12 hodín nemá automaticky nárok na 2 lístky. Je na rozhodnutí zamestnávteľa, či pri zmene dlhšej ako 11 hodín dá lístok alebo nie. Pozri § 152 ods. 2:


(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Ani za štátny sviatok nemá nárok na lístok. Takže on odpracoval 19 dní, 2 dní robil nadčasy, takže jeho nárok je 21 lístkov.

oki super dakujem
ale stále mi nieje jasné to že prečo v štátny odpacovaný sivatok nemá nárok na stravny

ked odrobil nedelu z dobrej vôle ako nadčas tak má narok
ale aj štátny sviatok odpracoval a nemusel tak to je to isté ako nedela nie?

oki super dakujem
ale stále mi nieje jasné to že prečo v štátny odpacovaný sivatok nemá nárok na stravny

ked odrobil nedelu z dobrej vôle ako nadčas tak má narok
ale aj štátny sviatok odpracoval a nemusel tak to je to isté ako nedela nie?

Tak on v deň, kedy bol št. sviatok pracoval? V tom prípade má nárok na lístok aj na ten deň. Som myslel, že v ten deň nepracoval.

V tom prípade má nárok na 22 lístkov.

dakujem :)

Ahojte,

som SZCO, pracujem z domu. Mozem si kupit stravny listok aj na sviatok a zapocitat do nakladov?

D.

Ahojte,

som SZCO, pracujem z domu. Mozem si kupit stravny listok aj na sviatok a zapocitat do nakladov?

D.
ak sa pýtaš na Veľkú noc - spätne si už SL kúpiť nemôžeš.
Ak tvoj výkon práce trval aj vo sviatok viac ako 4 hodiny, máš nárok na SL. Ale treba aj oddychovať ...

Dakujem.

Ja si kazdy mesiac kupujem listky a pred tym si spocitam kolko je pracovnych dni a objednam, lenze teraz neviem ci mozem pocitat aj Velko piatok a pondelok?

Dakujem.

Ja si kazdy mesiac kupujem listky a pred tym si spocitam kolko je pracovnych dni a objednam, lenze teraz neviem ci mozem pocitat aj Velko piatok a pondelok?
Spätne za Veľkú noc už neobjednáš - ak si SL kupuješ na konci mesiaca za daný mesiac - nie je to v poriadku.
Či môžeš som ti odpovedala - ak preukážeš že výkon práce aj cez sviatky trval viac ako 4 hod. - ano.

Tým pádom si môžem dať do nákladov len 19 SL?

D.