gabooz
03.03.09,09:56
Natrafil som na zaujimavy judikat ESD tykajuci sa poskytovania reklamnych sluyieb v inom clenskom state a uplatnenia DPH. rozsudok - 2009/02/19 C-1/08
Spoločnosť podľa rakúskeho práva (ďalej len „Athesia Advertising“) so sídlom v Innsbrucku (Rakúsko), ktorej predmetom činnosti bolo prevádzkovanie reklamnej agentúry, kúpila v priebehu rokov 1993 a 1994 vo vlastnom mene a pre rakúskych a nemeckých zákazníkov reklamný priestor v talianskych médiách (noviny, časopisy, rádio, televízia), pričom činnosť vykonávala priamo z Rakúska, bez vytvorenia stálej prevádzkarne v Taliansku. Spoločnosť Athesia Advertising však mala taliansku pobočku Athesia Druck so sídlom v Bressanone (Taliansko), ktorú sama ustanovila za daňového zástupcu podľa článku 17 dekrétu o DPH.
Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Ak je v oblasti reklamných služieb zákazník usadený mimo územia Spoločenstva, je miestom poskytovania služieb podľa článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej desiatou smernicou Rady 84/386/EHS z 31. júla 1984, v zásade miesto bydliska uvedeného zákazníka. Členské štáty však môžu využiť možnosť stanovenú v článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, tým, že odchylne od uvedenej zásady stanovia miesto dotknutého poskytovania služieb vnútri dotknutého členského štátu.
V prípade využitia tejto možnosti stanovenej v článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice77/388, v znení zmien a doplnení, sa reklamné služby poskytnuté poskytovateľom usadenom v Európskom spoločenstve v prospech zákazníka so sídlom v treťom štáte, či už je týmto zákazníkom konečný zákazník, alebo sprostredkovateľ, považujú za služby uskutočnené v Európskom spoločenstve, za podmienky, že skutočné využitie a prevádzkovanie v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, je uskutočnené vnútri dotknutého členského štátu. V oblasti reklamných služieb je to tak, keď sú reklamné správy, ktoré sú predmetom poskytovania služieb, vysielané z dotknutého členského štátu.
Článok 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, nemôže viesť k zdaneniu reklamných služieb poskytovaných poskytovateľom služieb usadeným mimo Európskeho spoločenstva jeho vlastným zákazníkom, aj keby tento poskytovateľ služieb mal postavenie sprostredkovateľa z dôvodu predchádzajúceho poskytovania služieb, pretože takéto poskytovanie služieb nespadá do pôsobnosti článku 9 ods. 2 písm. e) tejto smernice a všeobecnejšie článku 9 tejto smernice ako celku, ustanovení, na ktoré výslovne odkazuje článok 9 ods. 3 písm. b) tej istej smernice.
Zdaniteľný charakter poskytovania služieb v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, nebráni uplatneniu nároku zdaniteľnou osobou na vrátenie DPH, pokiaľ táto osoba spĺňa podmienky stanovené v článku 2 trinástej smernice Rady zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva.
Ustanovenie daňového zástupcu, ktorý je uvedený najmä v článku 2 ods. 3 trinástej smernice a v článku 17 dekrétu o DPH, nemá samo osebe vplyv na zdaniteľný alebo nezdaniteľný charakter služieb prijatých alebo uskutočnených zastúpenou osobou.
Spoločnosť podľa rakúskeho práva (ďalej len „Athesia Advertising“) so sídlom v Innsbrucku (Rakúsko), ktorej predmetom činnosti bolo prevádzkovanie reklamnej agentúry, kúpila v priebehu rokov 1993 a 1994 vo vlastnom mene a pre rakúskych a nemeckých zákazníkov reklamný priestor v talianskych médiách (noviny, časopisy, rádio, televízia), pričom činnosť vykonávala priamo z Rakúska, bez vytvorenia stálej prevádzkarne v Taliansku. Spoločnosť Athesia Advertising však mala taliansku pobočku Athesia Druck so sídlom v Bressanone (Taliansko), ktorú sama ustanovila za daňového zástupcu podľa článku 17 dekrétu o DPH.
Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Ak je v oblasti reklamných služieb zákazník usadený mimo územia Spoločenstva, je miestom poskytovania služieb podľa článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej desiatou smernicou Rady 84/386/EHS z 31. júla 1984, v zásade miesto bydliska uvedeného zákazníka. Členské štáty však môžu využiť možnosť stanovenú v článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, tým, že odchylne od uvedenej zásady stanovia miesto dotknutého poskytovania služieb vnútri dotknutého členského štátu.
V prípade využitia tejto možnosti stanovenej v článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice77/388, v znení zmien a doplnení, sa reklamné služby poskytnuté poskytovateľom usadenom v Európskom spoločenstve v prospech zákazníka so sídlom v treťom štáte, či už je týmto zákazníkom konečný zákazník, alebo sprostredkovateľ, považujú za služby uskutočnené v Európskom spoločenstve, za podmienky, že skutočné využitie a prevádzkovanie v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, je uskutočnené vnútri dotknutého členského štátu. V oblasti reklamných služieb je to tak, keď sú reklamné správy, ktoré sú predmetom poskytovania služieb, vysielané z dotknutého členského štátu.
Článok 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, nemôže viesť k zdaneniu reklamných služieb poskytovaných poskytovateľom služieb usadeným mimo Európskeho spoločenstva jeho vlastným zákazníkom, aj keby tento poskytovateľ služieb mal postavenie sprostredkovateľa z dôvodu predchádzajúceho poskytovania služieb, pretože takéto poskytovanie služieb nespadá do pôsobnosti článku 9 ods. 2 písm. e) tejto smernice a všeobecnejšie článku 9 tejto smernice ako celku, ustanovení, na ktoré výslovne odkazuje článok 9 ods. 3 písm. b) tej istej smernice.
Zdaniteľný charakter poskytovania služieb v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, nebráni uplatneniu nároku zdaniteľnou osobou na vrátenie DPH, pokiaľ táto osoba spĺňa podmienky stanovené v článku 2 trinástej smernice Rady zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva.
Ustanovenie daňového zástupcu, ktorý je uvedený najmä v článku 2 ods. 3 trinástej smernice a v článku 17 dekrétu o DPH, nemá samo osebe vplyv na zdaniteľný alebo nezdaniteľný charakter služieb prijatých alebo uskutočnených zastúpenou osobou.