Každý jedinec nerozmýšľa pri výbere dovolenky tak, že sa zamyslí nad viacerými faktormi, ktoré môže očakávať od destinácie, ktorú si vybral pre strávenie príjemných chvíľ. Avšak musíme sa zamyslieť nad tým čo môžme očakávať od prostredia, počasia, miestnych obyčajov atď.. Veľakrát som sa "popálil" práve na tomto. Nie som typ človeka, ktorý potrebuje exkluzivitu i keď sa jej nevyhýbam, avšak predstava mojej dovolenky má svoje črty. Zodpovedali ste si základné otázky napr. čo robiť keď bude pršať, alebo nedaj bože ako vyhľadať lekársku pomoc?
Tento úvod som zvolil zámerne, pretože som precestoval najmä autom, skoro celú Európu a zažil som nie jednu príhodu slovenských občanov, ktorí boli bezradný, alebo sklamaný na dovolenke, alebo po nej. Kedysi bola naša obľúbená destinácia Chorvátsko a prešli sme túto krajinu od severu až po južnú hranicu. Avšak správanie domorodcov, hlavne ich nadradenosť a arogantnosť nás natoľko rozladila, že sme úplne zanevreli na nich. Hlavne preto, že sa necítime ako niečo horšie, či menejcennejšie ako turisti z Nemecka či Rakúska a preto sme začali chodiť do Talianska. Najskôr to bol sever Talianska ( Lido de Jesolo), potom stred ( Senigália) a nakoniec sme boli na juhu, kde sa nám najviac páčila a stále páči oblasť Gargano.
Keby som mal zhodnotiť z môjho pohľadu napr. Lido de Jesolo, tak by som konštatoval, že je to „masovka“, ale pri zlom počasí sa dá absolvovať Benátky, ktoré sú vzdialené cca 30 km a sú dostupné aj autobusom, nielen autom. To isté sa dá skonštatovať aj o Senigálii, s tým rozdieľom, že blízko je Bologna, dostupná vlakom aj autobusom. Úmyselne som si nechal na záver oblasť Gargáno, pretože na rozdiel od predošlích destinácií, má táto oblasť viacero možností. Kúpanie a slnenie je vďaka menším plážam, ktoré sú prirodzene ohraničené charakterom pobrežia omnoho kultivovanejšie. Pri zlom počasí je v tejto oblasti viacero možností, ktoré stoja za zmienku, napr. Giovani Rotondo, Monte San Angelo, Foresta Umbra, , výlet do Pompei, alebo výlet do morských jaskýň. Všetky destinácie majú jedno spoločné, a to, že Taliansko je jedno veľké múzeum. Nezmienil som sa tu o miestnych obyčajoch. Musím len konštatovať, že ľudia sa ku všetkým turistom bez rozdielu správajú ako ku hosťovi a nemáte pocit, že Vás chce niekto oklamať, či dobehnúť, tak ako sa mi to stalo viackrát v Chorvátsku. Pre rodiny s deťmi je výhodné si pozrieť (alebo sa informovať), či sa blízko ich miesta pobytu nenachádza aqualand, kde sa deti môžu vyblázniť do sýtosti a je to príjemná zmena pobytu pri mori.
Musíme sa pozrieť aj na druhú stránku dovolenky. Môže sa Vám stať, že niektorý člen ochorie, alebo sa zraní. Nemusí to pokaždé znamenať koniec dovolenky. Som si istý, že v Taliansku tieto služby sú na vyššej úrovni, mohol som sa o tom sám presvedčiť, aj ja som mal malé deti.
Raz darmo, čo vyhovuje Vám nemusí druhým, to je fakt. Preto Vám to ani nenatískam a ani Vás nechcem presviedčať, že dovolenka v Taliansku je tá najlepšia. Mne však plne vyhovuje, viem čo môžem očakávať atď. Apropo. To, že som v Taliansku „pečený varený“, zabúdam na iné krajiny, teraz sa chystám do Francúzka za dcérou. Bol som v Paríži, ale to nie je more...
Dám Vám vedieť ako sa mi tam páčilo.