Nárok na stravné má pracovník, ktorý odpracoval viac ako 4 hodiny denne.

Ďakujem Vám za rýchle odpovede a ešte taká malá ale vážna otázka. Môže mať nárok na uhradenie časti stravného lístka zo sociálneho fondu?

a dohodar ma narok na stravny?

V kolektívnej zmluve to máme zakotvené, ale práve neviem, že či mu môžem dať aj príspevok zo SF.

Ak to máte v KZ, tak aj príspevok platí ako pre ostatných zamestnancov.

Dohodár, aj keď pracuje dlhšie ako 4 hodiny v pracovnej zmene, nemá automaticky nárok na príspevok na stravovanie. Nárok na príspevok vznikne, ak zamestnávateľ o tomto sa dohodne s zastupcami zamestnancov, najčastejšie v KZ, podľa § 152 ods. 5 písm. b) ZP. Je to tak, pretože dohodár pracuje mimo pracovného pomeru.
Z odmeny dohodára sa netvorí SF, avšak prispevok na stravovanie zo SF môže dohodár dostať, ak sa o tomto dohodne v KZ v časti použitie SF. Iný predpis, čo sa týka použitia SF pre dohodára kolektívnu zmluvu nemôže nahradiť.

No podľa mňa záleží na tom ako sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, je to predsa odmena a nepovažujem za dôležité tie hodiny .....
Odmenu može predsa diferencovať aj na peňažnú a plus napr. lístky....
To je môj názor..

My to riešime tak, že v "Dohode o VP" máme uvedené, že zamestnávateľ umožní "dohodárovi" využívať závodné stravovanie organizácie (v zmysle ZP) - a je to.
Alternatíva - zakotviť do KZ alebo mzdového predpisu... potom je to aj daňovo uznaný náklad.
S tým prispievaním zo SF by som nesúhlasil nakoľko ho dohodár netvorí. SF patrí zamestnancom, ktorý ho tvoria.

SF patrí zamestnancom, ktorý ho tvoria.
Pekná myšlienka. :p
Ale prax nás každý deň presviedča o tom, že aj medzi "tvorcami" a "spotrebiteľmi" SF sú "rovní a rovnejší".;)

Pekná myšlienka. :p
Ale prax nás každý deň presviedča o tom, že aj medzi "tvorcami" a "spotrebiteľmi" SF sú "rovní a rovnejší".;)
A nie len pri tvorbe SF...

Takže ak sa spíše mzdový predpis a uvedie sa to do DVP že ma narok na stravné tak potom je to daňovo uznateľný náklad jestli se nepletu...Dufam že netreba mat kolektívnu zmluvu....no potrebujem si to len potvrdiť lebo práve riešim problém stravných lístkov pre dohodárov aby to bolo aj daňovo uznateľné....bolo by dobre ak nietko vie aj paragraf uviest

Je to § 152 ods. 5/ - zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov
a) upraviť podmienky , za ktorých sa bude zamestnancom poskytovať stravovanie
počas prekážok v práci,
b) rozšíriť okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie alebo inou právnou formou rozšíriť alebo inou právnou formou rozšíriť osobný a vecný rozsah poskytovania stravovania.
Pri rozšírení osobného rozsahu by mal zamestnávateľ postupovať uvážene s ohľadom
na zákon o dani z príjmu a možnosti započítania týchto výdavkov do daňového zákla-
du.

no ved ano, ale co ak nema firma odborovu organizaciu, ci zastupcovia zamestnancov su aj samotny zamestnanec zvoli z troch zamestancov :)

my vyplacame len jednemu dohodarovi, je to dohodnute s vedenim firmy, nemame vsak ziadnu kolektivnu zmluvu /neviem co vsetko ma obsahovat, ak mate niekto vzor velmi ma to potesi an dorobenie pisomnosti aby enboli problemy neskor.../
mam informaciu ze musi existovat vo firme neikolko clenna mzdova skupina-zamestannecka rada tkora toto schvaluje,viete mi niekto k tomu nieco z praxe povedat?

dakujem vam.

no ved ano, ale co ak nema firma odborovu organizaciu, ci zastupcovia zamestnancov su aj samotny zamestnanec zvoli z troch zamestancov :)
ZP § 233 hovorí pri akom počte je zamestnanecká rada a pri akom počte
zamestnancov je zamestnanecký dôverník.

ZP § 233 hovorí pri akom počte je zamestnanecká rada a pri akom počte
zamestnancov je zamestnanecký dôverník.Už len dokladujem citáciu zo Zákonníka práce:
§ 233
Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník
(1) Zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa.
(2) Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.
(3) U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej päť zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.

Pre založenie odborovej organizácie sú potrebné najmenej 3 osoby (zákon o združovaní občanov).
Zamestnávateľ môže poskytnuť stravovanie osobam pracujúcim mimo pracovného pomeru - DVP a DBČŠ, avšak bez dohody v KZ alebo bez súhlasu zamestnaneckej rady nie je to daňový výdavok.