Pripomeňte mi túto tému, dnes už bežím, ale stačí v jaspi pozrieť ako vyzeral zákon 273 v danom období...

na akej adrese? Nepoznám jaspi.http://jaspi.justice.gov.sk

Dúfam, že som zadala túto tému do správneho chlievika.

Mám dotaz na pána Mihála, prípadne na tých, ktorí majú skúsenosť priamu - so zákonom 273/94 Z.z.
O keď som nechcela hovoriť o sebe, prinútila ma dnes návšteva ZP, konkrétne VŠZP v Žiline, kde som bola odhlásiť registráciu ako SZČO, a chcela som si zároveň vybrať kartu E111. Vtedy sa začal môj problém, pani, ktorá mi mala vydať kartu, ma upozornila, že nemám vykryté obdobie 03/1995 až 08/1995. Už predtým, ako som sa bola zaregistrovať ako SZČO na ZP som doložila toto obdobie potvrdením zo Sociálnej poisťovne, že som v tom období poberala peňažné dávky nemocenského poistenia. Vo februári 1995 som pri správnom rozčúlení bola postihnutá mozgovou príhodou, našu firmu sa rozhodlo vedenie mesta zlikvidovať bez likvidácie, zanechalo to stopy na mojom zdraví. Firma bola zlikvidovaná 28.2.1995, tak som od 1.3.1995 mala dávky PN vyplácané Sociálnou poisťovňou. Napriek tomu, že lekárka ma chcela uznať plne invalidnú, dávala mi tieto návrhy, chcela som naďalej byť aktívna, po vyliečení ( ak sa to dá tak nazvať) som sa zamestnala, neskôr som sa zaregistrovala ako SZČO. Všetky dávky som si platila v predstihu, nemala som omeškanú ani jedinú platbu. Teraz, po 10 rokoch, mi pracovníčka VŠZP povedala, že toto obdobie 6 mesiacov, som si povinná doplatiť, inak môžem mať exekučný postih. Myslela som, že dostanem ďalšiu porážku, keď na mňa vyšla s tým, že nemám nárok na E111, a budú postihy, lebo zákon 273/1994 v znení neskorších predpisov nepozná ochrannú lehotu, tá je až od roku 1998.
Pán MIhál, to skutočne musím doplatiť toto obdobie, napriek tomu, že som bola PN ešte počas existencie firmy, v ktorej som pracovala 20 rokov a bola zrušená?, z akého dôvodu som mala platiť, alebo mám doplácať na to, že "som si dovolila ochorieť?" Keď som sa rozčuľovala, zavolala vedúceho pracovníka a ten mi povedal, že keď som bola chorá, je to môj problém, ale zaplatiť musím!
Vôbec mi nejde o tú finančnú platbu, i keď každá korunka je v dôchodku dobrá, ale ide mi o princíp! Poznám veľmi veľa OBČANOV, ktorí sú v evidencii ÚP, a sú tam veľmi spokojní, štát platí za nich všetko a ja mám platiť? Na koho? Za to, že som od tej doby zdravotne postihnutá a mám problémy?
Júj, ale ma čert berie!
Prosím všetkých, ktorí mi vedia poradiť, a chcú poradiť o pomoc. Nikdy neviete, či sa v takejto situácii neocitnete vy, alebo niekto z vašich blízkych, nikomu to neprajem.
Všetkým vopred srdečná vďaka.
Svätá pravda to, že za istých občanov štát platí všetko a oni si váľajú šunky a je im dobre. Hrozná situácia. Dúfam, že ti niekto pomôže.

Len vyberám z tvojej prílohy úryvok:
(6) Štát je platiteľom poistného za
i) osoby, ktoré poberajú dávky sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti, a osoby, ktoré sú invalidné a nevznikol im nárok na invalidný dôchodok

Takže čumím ako puk.

Alebo to na Teba nespadá???

Asi treba tento zákon strčiť pod nos kompetentným na poisťovni.

Alebo:
(8) Sociálna poisťovňa a orgán, ktorý priznáva, vypláca, zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu, platí poistné za osoby, ktorým poskytuje peňažné dávky nemocenského poistenia (nemocenského zabezpečenia) nahrádzajúce mzdu, plat, služobný príjem alebo inú odmenu za prácu alebo príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov11ab) (ďalej len "orgán príslušný na výplatu peňažných dávok").

Štát chce, aby mal vysokú zamestnanosť a robí takéto veci?

Alebo:
(8) Sociálna poisťovňa a orgán, ktorý priznáva, vypláca, zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu, platí poistné za osoby, ktorým poskytuje peňažné dávky nemocenského poistenia (nemocenského zabezpečenia) nahrádzajúce mzdu, plat, služobný príjem alebo inú odmenu za prácu alebo príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov11ab) (ďalej len "orgán príslušný na výplatu peňažných dávok").
Myslela si tento? Potom som si ho všimla aj ja.

Ako s Vami rozviazala firma pracovný pomer? Neplatila tam ochranná lehota počas poberania nemocenských dávok.

Ja by som po prečítaní § 10 dala dokopy doklady o nemocenských dávkach vyplácaných za dané obdobie Sociálnou poisťovňou a napísala na riaditeľstvo danej zdravotnej poisťovne a požiadala ich o výklad a stanovisko. Určite by som tam pridala aj dosť necitlivú vetu od vedúceho pracovníka ZP.

v § 10 ods.8 je zavádzajúca formulácia ... nahrádzajúcu mzdu, plat, služobný príjem..., predpokladám, že po 1.3. už to neboli dávky nemocenského poistenia nahrádzajúce mzdu, nakoľko už za toto obdobie by nevznikol nárok na mzdu. S akým dátumom je ukončenie pracovného pomeru? Ako bolo ošetrené v ZP v danej dobe rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom na PN.
Ak firma bola zlikvidovaná k dátumu 28.2.1995 a v tom čase ešte nebol v platnosti inštitút ochrannej lehoty, požiadala by som SP o výklad, že ak zamestnanec k termínu likvidácie firmy bol PN a poberal dávky nemocenského poistenia, kto v tomto čase mal byť platiteľom poistného v zmysle § 10 zákona č.273/1994.

Vlasta, skutočne Vám nie je čo závidieť.
Nahliadol som do znenia zákona 273/94 platného od 1.1.1995 do 25.5.1995.
Po "preletení" zákona to vychádza, že rozhodujúcou skutočnosťou pre riešenie Vášho problému bude to, kedy a či vôbec ste sa evidovali na úrade práce po zrušení firmy a či ste poberali podporu v nezamestnanosti.
Ak sa tak nestalo, tak pravdu bude mať asi zdravotná poisťovňa hovoriaca o chýbajúcom období poistenia.
Ale z ľudského hľadiska je to absurdita na "x-tú".
Podobne je to teraz s povinným hlásením akejkoľvek zmeny v poistení poistencom. A to aj v prípade,že sa mu stal úraz a záchranka ho "ukradne hrobárovi z lopaty". Ak do ôsmich dní neohlási poistenec zmenu v poistení, tak má rovnaký problém ako ho máte Vy.
A z ARO (tam väčšinou začína liečenie takých ťažkých diagnóz o akej píšete aj Vy) sa asi málokto dokáže dostať do 8 dní a utekať rovno do zdravotnej poisťovne "podať hlásenie".

Pamätám si zo školení o zdravotnom poistení, ktoré som svojho času absolvoval k zákonu 273/94, že nám prednášajúci radil:
"Ak dostanete výpoveď a pôjdete sa zaregistrovať na úrad práce, tak najdôležitejšie je, aby sa Vám nič nestalo v čase medzi ukončením pracovného pomeru a zaevidovaním na úrade práce. A ak sa Vám predsa niečo stane, tak najprv sa nechajte odviezť na úrad práce a až potom na pohotovosť."
Toto je asi aj Váš prípad, že niekoľko dní pred cestou na úrad práce ste mali smolu a ocitli ste sa na dlhý čas v nemocnici bez pomyslenia na povinnosti "hlásiť to".

Myslela si tento? Potom som si ho všimla aj ja.
Áno Lenka, myslela som tento.

Na úrade práce podľa mňa mali pravdu z toho dôvodu, že ochranná lehota na rozviazanie pracovného pomeru platila.
Firma Vám v tomto prípade veľmi uškodila, lebo s Vami nemohla rozviazať pracovný pomer a mrzí ma, že na toto Vás neupozornili ani na úrade práce.

Možno sa podarí nájsť nejakú cestičku cez paragrafy ohľadom platenia poistného sociálnou poisťovňou. Ale, zdá sa, že to bude "beh na veľmi dlhú trať".
Predpokladám však, že tu na Porade sa nájde dosť ochotných ľudí, ktorí sa budú snažiť pomôcť Vám.

Určite si stoj za tým. Aj to správanie zo strany VšZP, no hrôza. Radšej sa nebudem ani vyjadrovať...

Mňa zavádza výklad, že zamestnanec, ktorý bol v čase likvidácie firmy, t.j. k ukončeniu pracovného pomeru na PN-ke, sa mal ísť zaregistrovať na úrad práce podľa vtedy platných zákonov. Neviem si predstaviť prípad človeka, ktorý je dlhdobo hospitalizovaný, aby v situácii, že v tom čase jeho firma bola zlikvidovaná a s ním bol rozviazaný pracovný pomer, išiel na ÚP sa zaregistrovať. Určite iná situácia je vtedy, ak so zamestnancom bol rozviazaný pracovný pomer 1.3.1995 a on 1.3.1995 nastúpil PN-ku. Ale v tomto prípade, ak som to správne pochopila, ide o PN-ku, ktorej začiatok bol pred ukončením pracovného pomeru z titulu likvidácie firmy. Určite je tam potom nejaké právne vákuum.

S hrozou a doslova s vytrestenymi ocami som si precitala tento pribeh. Je to strasne.
Ja by som poradila, napis na ministerstvo zdravotnictva, je tam jedna velmi prijemna (aspon podla pisomneho prejavu sa mi tak javi) osobka. Reaguje dost rychlo. Skus jej opisat toto vsetko a apelovat na tvrdost zakona, mozno poradi, co robit.
Tu je jej adresa: Zuzana.Motajova@health.gov.sk

A čo keby tam boli zamestnankyne na materskej dovolenke? To by sa ako riešilo?
Neviem, mne sa stále zdá, že ten úrad práce v tomto prípade hrá dosť podstatnú úlohu.

Áno, je to presne tak, ako si napísala. Ja som nemohla ísť na ÚP, pracovníčka zo SP, ktorá bola u nás na preberačkách a kontrole povedala kolegyniam, že všetko preberá SP, takže aká ochranná lehota? Veď ja som bol PN ešte pred ukončením prac.pomeru. Alebo ma tam mali priviesť s prepáčením takú nemtavú ? Vtedy neexistoval zákon o ľudských právach? Veď už sme mali Ústavu! Alebo neplatila pre všetkých?Ale oni preberali len vyplácanie nemocenských dávok, poprípade materských ak by ste mali. Takéto prípady sme mali aj my. Rozväzovanie pracovných pomerov ich nikdy nezaujíma ani nezaujímalo. Ochranná lehota podľa mňa platila pre každého, bezohľadu na to či Vás rušilo mesto alebo likvidátor.
Trošku ma to hnevá, lebo v tomto prípade Vám bolo uškodené a mestu takéto rozviazanie pracovných pomerov len vyhovovalo.

Vlastička.. toto je nad ľudské chápanie....

S hrozou a doslova s vytrestenymi ocami som si precitala tento pribeh. Je to strasne.
Ja by som poradila, napis na ministerstvo zdravotnictva, je tam jedna velmi prijemna (aspon podla pisomneho prejavu sa mi tak javi) osobka. Reaguje dost rychlo. Skus jej opisat toto vsetko a apelovat na tvrdost zakona, mozno poradi, co robit.
Tu je jej adresa: Zuzana.Motajova@health.gov.skUložila som si jej adresu a skúsim. Ďakujem.
Aj vám vypadáva Porada?

Vlasti: zatiaľ nie, pozri mail.

Lenka ďakujem, aspoň nejaké pozitívum dnešný deň.

Netreba vesat hlavu, aj ked je to neprijemna zalezitost, ved ono sa to nejako vyvrbi. Ja si pri takychto prilezitostiach poviem, ze su ludia, ktori su nestastnejsi ako som ja (a je to pravda) a hned sa na svet divam veselsie.

Netreba vesat hlavu, aj ked je to neprijemna zalezitost, ved ono sa to nejako vyvrbi. Ja si pri takychto prilezitostiach poviem, ze su ludia, ktori su nestastnejsi ako som ja (a je to pravda) a hned sa na svet divam veselsie.
Aj ja to dokonale poznám.

Neskutočné. A to si ma manžel doberá, že už aj doma sa chovám ako účtovníčka - odkladám každý papier. Nikto nevie, čo budem musieť po 10 rokoch zdokladovať.

Poisťovňa má pravdu, keď tvrdí, že za 3/1995 až 8/1995 ste mali zaplatiť poistné. Otázne však je, či súčasný zákon dáva poisťovni možnosti toto nezaplatené poistné vymáhať.

Poďme po poriadku.

Zákon 273/1994 v roku 1995 (nájdete na http://jaspi.justice.gov.sk (http://jaspi.justice.gov.sk/), do položky "Predpis č." treba zadať "273/1994", a do položky "Účinný k dátumu" napr. "01.03.1995") skutočne nepoznal úľavu pri platení poistného v prípade, že šlo o osobu "dobrovoľne nezamestnanú", ktorá bola na PN a poberala nemocenské.

Citujem dôležité paragrafy z tohto zákona (opakujem že ide o stav k 1.3.1995):

§ 10
Platitelia poistného


(1) Podľa tohto zákona sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie (ďalej len "poistné")

a) zamestnanci,
b) samostatne zárobkovo činné osoby,
c) spolupracujúce osoby,
d) zamestnávatelia,
e) štát,
f) Fond zamestnanosti Slovenskej republiky.

(2) Poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré

a) nie sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,
b) nie sú samostatne zárobkovo činné na území Slovenskej republiky s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3,
c) nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát.

(3) Zamestnancom 4) sa na účely tohto zákona rozumejú

a) osoby v pracovnom pomere,
b) osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných predpisov, 5)
c) spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti, 6)
d) ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy 7)(ďalej len "zamestnanec").

(4) Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba zamestnávajúca inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo plniaca voči zamestnancovi povinnosti zamestnávateľa.

(5) Samostatne zárobkovo činnými osobami a spolupracujúcimi osobami sa na účely tohto zákona rozumejú osoby uvedené v osobitnom predpise. 8)

(6) Štát je platiteľom poistného za

a) nezaopatrené deti, 9)
b) osoby, ktoré poberajú dôchodky z dôchodkového zabezpečenia Slovenskej republiky, ak nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami alebo spolupracujúcimi osobami,
c) osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré poberajú dôchodok z dôchodkového zabezpečenia Českej republiky, ak nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami alebo spolupracujúcimi osobami,
d) osoby vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie nepoberajúcich hmotné zabezpečenie,
e) osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do troch rokov alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku do 18 rokov, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, 10) ak nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom,
f) osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o blízku osobu, 11) ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo staršia ako 80 rokov a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení,
g) osoby, ktorým z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo starostlivosti o blízku osobu nevznikol nárok na dôchodok a vzhľadom na svoj vek nie sú zárobkovo činné,
h) osoby, ktoré poberajú dávky sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti,
i) vojakov základnej (náhradnej) vojenskej služby a osoby vykonávajúce civilnú službu za podmienok, že ich príjem nepresahuje výšku minimálnej mzdy,
j) osoby vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody, ak nie sú zárobkovo činné,
k) osoby, ktoré dosiahli vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok, avšak nespĺňajú podmienky na jeho priznanie a nemajú príjmy zo zamestnania, zo samostatnej zárobkovej činnosti, z kapitálového majetku, z prenájmu ani ostatné príjmy podľa zákona o daniach z príjmov alebo nepoberajú dôchodok z cudziny, alebo ak výška príjmov a dôchodkov z cudziny nepresahuje mesačne výšku minimálnej mzdy,
l) cudzích štátnych príslušníkov a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú priznané postavenie utečenca a nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami alebo spolupracujúcimi osobami,
m) osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemajú z tejto alebo inej činnosti príjem.

(7) Fond zamestnanosti Slovenskej republiky platí poistné za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie.

(8) Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz.

§ 15
Platenie poistného

(1) Povinnosť platiť poistné vzniká

a) dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
b) dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
c) dňom, od ktorého sa spolupracujúca osoba podieľa na činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby,
d) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti,
e) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v § 10 ods. 6.

(2) Povinnosť platiť poistné nie je po dobu, po ktorú

a) osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až c) boli uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti a bola im poskytnutá peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; u zamestnancov ani po dobu, po ktorú trvá potreba ošetrovania člena rodiny,
b) osobám uvedeným v § 10 ods. 1 písm. a) zamestnávateľ poskytol neplatené pracovné voľno v rozsahu viac ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní bez náhrady príjmu, ak tieto osoby preukážu, že platiteľom poistného je iný zamestnávateľ, pre ktorého sú v tej dobe činné,
c) osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až c) sa dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiavajú v cudzine, kde sú zdravotne poistené. V takomto prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej poisťovni.


Vy ste boli osoba podľa § 10 ods.2. Na takúto osobu sa nevzťahuje oslobodenie od platenia poistného podľa § 15 ods.2 písm.a).

"Dobrovoľne nezamestnaná osoba" musela platiť aj počas PN-ky počas ktorej poberala nemocenské.

Pozrime si však ďalej paragraf:

§ 21
Premlčanie poistného

(1) Právo predpísať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa jeho splatnosti.

(2) Ak zamestnávateľ neprihlásil svojho zamestnanca do poistenia alebo ak samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba alebo osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili oznamovaciu povinnosť, hoci tak boli podľa tohto zákona povinné urobiť, právo predpísať poistné sa nepremlčuje.

(3) Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

(4) Pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3.

Predpokladám, že ste sa ako osoba uvedená v § 10 ods.2 vôbec neprihlásili.
To znamená, že právo predpísať poistné sa nepremlčuje.

Avšak - poisťovňa dnes musí postupovať pri vyrubovaní penále podľa aktuálne platného zákona č.580/2004 v znení 718/2004. A v tomto zákone je diera - nie je v ňom uvedené, ako postupovať v prípade "starých" pohľadávok, vzniknutých pred 31.12.2004.

Všimnite si novelu ktorá má platiť od 1.9.2005 - tá už obsahuje v prechodných ustanoveniach § 32, kde sa riešia staré pohľadávky.

V aktuálnom zákone 580/2004 je len takéto ustanovenie:


§ 21


Premlčanie
(1) Právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 7, § 18 a § 19 ods. 12) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť (§ 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.
(2) Právo vymáhať poistné a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť.
(3) Právo na vrátenie preplatku (§ 19 ods. 13) sa premlčí uplynutím piatich rokov od kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie poistného.

Preto podľa aktuálneho zákona je poistné nezaplatené v roku 1995 premlčané.