Začínam ťažkú tému - rakovina prsníka.
V lete / 7/08 / mi bol operovaný pravý prsník-len vybratie ložiska/ bolo benígne- nezhubné/ a tak ďalšia terapia nebola treba. Myslela som si, že to bude OK, ale nebolo. Neprešlo ani 6 mesiacov a ja som si nahmatala hrčku v ľavom prsníku. Išla som na onko a tam sa začal kolotoč - mamografia, sono, punkcia, biopsia... Výsledok : obojstranný karcinóm prsníkov. Každý iným spôsobom. V pravo /ten čo bol už operovaný/ sa vyvinuli mikrokacifikácie -zhubné a v ľavo to čo si mysleli , že je cysta bol nádor.
Teraz som 2 a 1/2 týždňa po amputácii oboch prsníkov a čakám na konečný výsledok s histológie. Predbežne / počas operácie/ sa robila histológia a tá vyšla tak, že v pravo išlo pravdepodovne o dukálny karcinóm in sitru/ čo je "relatívne dobré/, ale v pravo išlo pravdepodobne o ivazívny duktálny karcinóm. Boli mi odstránené aj uzliny z oboch rúk.

Chcem sa Vás opýtať, či tu niektorá z Vás prešla niečím podobným, alebo jej príbuzná.
Mne totiž zomrela 52 ročná maminka na CA prsníka a bojím sa , že idem v jej stopách / tohto roku budem mať45/

Na nete som čítala všeličo ale nenašla som nikoho kto by s invazívnym nádorom po prekonaní liečby žil viac rokov. Ono onkológovia hovoria o svojich úspechoch v liečbe s tý, že sa tu hovorí o 5 ročnom prežití viac ako 50%... No s toho dáka HAPPY nie som, keď zoberiete v úvahu, že liečba trvá aj 1-2 roky a je Vám pri nej poriadne zle, ...

Pozerala som aj Ligu proti rakovine či HER2 klub kde jeho milá zakladateľka dodávala optimizmus iným ženám, no teraz po takmer 4 rokoch sa jej choroba vrátila...
Takže o čom to je?
Viem čo asi napíšete...že treba myslieť pozitívne, že veda pokročila, že treba skúsiť aj alternatívnu liečbu/ no problém je , že v to neverím - keď mama ochorela skúsili sme všetko a nič nepomohlo - trápila sa v bolestiach.


Budem rada ak sa niekto ozve.
Držím všetkých 20 prstov, prajem silu do boja s touto pliagou, čím skoršie uzdravenie, netreba to vzdávať hneď na začiatku, to, že maminka skončila takto, ešte nič neznamená. Želám pevnú vieru.:):):)

Aj ja želám vela trpezlivosti,viery a sily bojovat.
Moja teta ,,MALA,,rakovinu prsníka,ako 47 ročná.Tiež má amputovaný prsník,ale je živá a zdravá,už 9 rokov!!!
Vždy som ju obdivovala,ked mi hovorila,že ona na tú chorobu vôbec nemyslí!!!!!!!!!!!Bola velmi statočná a chorobu si nepripúštala....
Zo srdiečka prajem,aby si sa i ty neopúštala a vyzdravela, ako moja teta!!!!!!!!
Drž sa,vela štastia......

... Budem rada ak sa niekto ozve.

Dovolím si napísať. Lebo DNES je tomu presne 5 rokov, čo v NOU operovali moju manželku. Tie otázky, ktoré ťa trápia, sú aj v nás. Nepodceňujeme ich, ale im ani nedávame zbytočný priestor. Je veľa vecí okolo nás, čo zmeniť nemôžeme. Sme si toho vedomí. Tak sa snažíme ovplyvniť to, čo môžeme. A viem, že naše manželstvo sa v tomto boji ešte viac utužilo, a s optimizmom sme vykročili do ďalších rokov.

Dovolím si napísať. Lebo DNES je tomu presne 5 rokov, čo v NOU operovali moju manželku. Tie otázky, ktoré ťa trápia, sú aj v nás. Nepodceňujeme ich, ale im ani nedávame zbytočný priestor. Je veľa vecí okolo nás, čo zmeniť nemôžeme. Sme si toho vedomí. Tak sa snažíme ovplyvniť to, čo môžeme. A viem, že naše manželstvo sa v tomto boji ešte viac utužilo, a s optimizmom sme vykročili do ďalších rokov.
Želám tiež len samé pozitívne správy:):):).

Plavčík, hovorí sa , že viera dokáže robiť zázraky. Preto ver, že patríš k tým šťastným, ktoré majú to najhoršie už za sebou a že ťa čakajú už iba krásne roky bez bolesti a choroby.
Veľmi Ti držím palčeky,prajem veľa zdravíčka a posielam toľko pozitívnej energie, koľko len sa dá!
Nevzdávaj sa!

Dávam do pozornosti túto knihu.Prečítaš ju určite so záujmom, je tam veľa dobrých odskúšaných rád :)
http://www.snemcova.sk/knihy/zdravoveda/zdravie_z_bozej_lekarne.jpg

Zlatá moja, ja som osobne prešla tým všetkým, čo Ťa čaká. Sranda to nie je, ale dá sa to ustáť. Som ôsmy rok "po", chce to psychickú silu, klapky na oči a nevidieť a nepočuť, počuť a vidieť len to, že prežiješ. Veď vidíš, som tu ......
V niektorých mestách existujú združenia Venuše - podľa toho, odkiaľ si - vedia pomôcť osobnou účasťou, radou... No a ak by bolo treba pomoc materiálnu, sú tu predsa dobrí anjeli. A hlavne moja skúsenosť - počúvať lekárov, nie rôzne rady typu "nejesť, len piť šťavy, alebo mikrobiotická strava a pod." Všetko majú v rukách aj tak len "tí hore" a neboj sa, ešte Ťa dlho nebudú chcieť. Ak chceš, napíš súkromnú správu, môžeme to takto prebrať, možno Ti to pomôže. Určite je nás takýchto na Porade viac. A ja osobne poznám niekoľko žien, teraz už dobrých známych, s ktorými som sa zoznámila práve na onkológii. Neboj, bude dobre.

VĎAKA za povzbudivé slová nádeje. Ako vždy moja milovaná PORADA NESKLAMALA - veď ani nemôže - sú tu najlepší ľudia akých poznám. EŠTE RAZ VĎAKA.http://image066.mylivepage.com/chunk66/1841822/1711/684854pkbmfvd9d5.gif

Zlatá moja, ja som osobne prešla tým všetkým, čo Ťa čaká. Sranda to nie je, ale dá sa to ustáť. Som ôsmy rok "po", chce to psychickú silu, klapky na oči a nevidieť a nepočuť, počuť a vidieť len to, že prežiješ. Veď vidíš, som tu ......
V niektorých mestách existujú združenia Venuše - podľa toho, odkiaľ si - vedia pomôcť osobnou účasťou, radou... No a ak by bolo treba pomoc materiálnu, sú tu predsa dobrí anjeli. A hlavne moja skúsenosť - počúvať lekárov, nie rôzne rady typu "nejesť, len piť šťavy, alebo mikrobiotická strava a pod." Všetko majú v rukách aj tak len "tí hore" a neboj sa, ešte Ťa dlho nebudú chcieť. Ak chceš, napíš súkromnú správu, môžeme to takto prebrať, možno Ti to pomôže. Určite je nás takýchto na Porade viac. A ja osobne poznám niekoľko žien, teraz už dobrých známych, s ktorými som sa zoznámila práve na onkológii. Neboj, bude dobre.

Sú aj dobrí anjeli a pevne verím , že aj dobrí poraďáci , ktorí vedia podať potrebnú pomoc v ťažkej chvíli .

Želám Ti plavčík veľa síl,zároveň aj pevnej vôle a taktiež každému jednému človeku , ktorý bojuje s touto zákernou chorobou .

Nikdy nemôžeme vedieť , čo nás postretne a preto pomáhajme si navzájom .

Plavčik, poprosim Ťa, uvolni si miesto v súkr.správach, nedá sa Ti poslať žiadna správa, je toho na viac písania. Ďakujem.

Nedávno bola zadaná na Porade téma Návod na plnohodnotný život..Bez toho, že by plavčík alebo mnohí ďalší s podobným osudom do tejto témy napísali, dokázali nám všetkým, ktorí sme si prečítali ich príspevky, donútiť sa zamyslieť nad životom a ukázali nám, že aj s takou zákernou chorobou, ako je rakovina, sa dá žiť...že sa s ňou musí dať žiť...aj keď "plnohodnotným životom" by to asi málokto nazval, mnohých to naučilo, čo je v živote naozaj dôležité a že sa treba tešiť z každej maličkosti...tých, ktorí s chorobou bojujú, ako aj tých, ktorí sú okolo nich a ktorí čítali ich príspevky...mňa to donútilo nad niektorými vecami uvažovať inak...a za to Vám všetkým ďakujem a prajem rýchle uzdravenie...