Ahojte všetci.

Kto mi vie povedať dokedy je zo zákona povinné namontovať pomerové merače tepla do bytov?
Dik
L

do nikedy :D;)

ale nijééééé, je to povinne do 2010alebo 2011, len by som to chcela vedieť presne...
Viem aj to, že v podstate nikto majiteľov bytov nemôže donútiť, ale potom dostanú pokutu

Načo by Vám boli? Sto percent, tých, čo ich majú namontované využíva ich schopnosti na 70 % a sú aj taký, čo len na 50 %.

Pokiaľ by to mala byť povinnosť a Vy na ne nemáte, kto Vás donúti si ich namontovať? Alebo, že by Vám ich uhradil ten kto ich nariadil ako povinnosť?

Pokutujú sa sami, vysokou spotrebou a dodávateľ tepla vysokou cenou za Jeden Gj.

ale nijééééé, je to povinne do 2010alebo 2011, len by som to chcela vedieť presne...
Viem aj to, že v podstate nikto majiteľov bytov nemôže donútiť, ale potom dostanú pokutu

Ja som to napísala vážne...:)
Pomerové merače tepla na radiátoroch mali mať všetky byty najneskôr do konca roka 2008. Poslanci túto povinnosť v zmiernili tým, že merače netreba, ak sa väčšina vlastníkov bytov dohodne na inej forme rozpočítavania nákladov za teplo, napríklad podľa plochy bytov.

Ak sa pre ne ale predsa rozhodnete, tak si to opäť odsúhlasíte kedykoľvek.

Odporúčam okrem povinnosti(ktorá nie je) radšej pouvažovať nad potrebnosťou a užitočnosťou. Pomerové merače donútia drvivú väčšinu vlastníkov bytov udržiavať regulačné ventile alebo termostatické hlavice v použiteľnom stave a regulovať príjem tepla podľa potreby. Kde nie sú pom.merače, dosť často je regulácia na radiátoroch v nefunkčnom stave, teplom sa mrhá vetraním s pocitom, že aj tak to platia všetci a preto nemá význam šetriť v mojom byte.
U nás vďaka zatepleniu len obvodového plášťa (bez strechy a pivníc), k tomu vyregulovanie, termostatické hlavice a pomerové merače s odsúhlasením využitia na 70% došlo k úspore tepla na vykurovanie v prvom roku po zateplení o 41% a v druhom roku(niektorí sa vedia spamätať až pri vyúčtovaní) až o 51% oproti obdobiu pred zateplením.

Ahojte všetci.

Kto mi vie povedať dokedy je zo zákona povinné namontovať pomerové merače tepla do bytov?
Dik
L

Je treba v dome so štyrmi bytmi pomerové meranie?

Odporúčam okrem povinnosti(ktorá nie je) radšej pouvažovať nad potrebnosťou a užitočnosťou. Pomerové merače donútia drvivú väčšinu vlastníkov bytov udržiavať regulačné ventile alebo termostatické hlavice v použiteľnom stave a regulovať príjem tepla podľa potreby. Kde nie sú pom.merače, dosť často je regulácia na radiátoroch v nefunkčnom stave, teplom sa mrhá vetraním s pocitom, že aj tak to platia všetci a preto nemá význam šetriť v mojom byte.
U nás vďaka zatepleniu len obvodového plášťa (bez strechy a pivníc), k tomu vyregulovanie, termostatické hlavice a pomerové merače s odsúhlasením využitia na 70% došlo k úspore tepla na vykurovanie v prvom roku po zateplení o 41% a v druhom roku(niektorí sa vedia spamätať až pri vyúčtovaní) až o 51% oproti obdobiu pred zateplením.

Evula0, nie je to povinnosť, ale aj u nás sme spravili tie tri veci, ktoré spomínaš. Oproti maximálnej spotrebe bez uvedených vecí sme znížili spotrebu Gj. o 65 %, no náklady za teplo nie, navyšovala sa cena za jeden Gj. a tým aj náklady domu.

Môžeš mi vysvetliť, prečo ste sa rozhodli využívať ( pomerové merače ) len na 70 %? A taký rozhodnutím podporiť a uhradiť náklady za tých, ktorí sa vedia spamätať až pri platení za teplo? Nie je možné iné riešenie vo Vášom dome?

To budú stále na tých plytvajúcich s teplom doplácať Tí, ktorí si uvedomili prínos uvedených veci už pred ich zavedením a dosiahli dobré výsledky svojho uvedomenia?

Tých 70% nebude asi využívaním PRVN, ale čiastkou z nákladov, tada pomer 70 PRVN/30 plocha.

Myslím, že v podstate vyhlášky 630/2005 je daný pomer 30 : 70 %, minimálny. Ale ja sa pýtam, či nie je možnosť iného riešenia v ich dome, keď im odsek 10 uvedenej vyhlášky umožňuje dohodnúť sa na objektívnejšom rozdelení nákladov.

Čo je možné v ich dome, nie je možno použiť v inom dome, ale ta časť, ktorá vyhovuje ktorémukoľvek domu je treba využiť pre akýkoľvek dom.

Kazde meranie spotreby tepla v bytoch je lepsie, ako nemeranie spotreby. Co sa tyka pouzivania PRVN, mam na nich svoj nazor a preto sme instalovali v bytovom dome elektronicke merace tepla - kalorimetre, ktore meraju spotrebu tepla exaktne a vieme presne stanovit spotrebu tepla v kWh, aka je spotreba tepla v kazdom byte, aka je spotreba tepla v spolocnych priestoroch a rozvodoch tepla.A je uz iba na vlastnikoch bytov, aky sposob rozpocitavania nakladov na teplo si zvolia.Ale v kazdom pripade je tu urcita miera spravodlivosti, ktora je ovela vyssia, ako je u PRVN.

Najag, ta prvá veta je perfektná! No čo je potom, o tom sa dá diskutovať, večnosť.

Pravda je že to čo namerá fakturačný merač, musí dom zaplatiť dodávateľovi tepla. Akú metodiku rozdelenia dodaného tepla, odobratého jednotlivými radiátormi v dome si zvolia vlastníci bytov je na ních. Oni to uhradia. Alebo Úrad môže v demokraickom štáte nariadiť, že tí, čo plytvali uhradia menej a uhradja to tí, čo si dokázali ustrážiť svoj odber.

V demokracii je všetko možné, ten kto sa neučí s požiadavkami doby, toho je možné podviesť, oklamať atď. a ak je to v súlade so zákonom, nejedná sa o podvod.

Tak, ako neberu PRVN do úvahy ochladzovanú polchu domu, ( bytu ) tak isto ich nezohľadnujú vaše kalilometre. Vždy je treba nejaký spôsob prepočtu úhrady, ktorý objektivizuje rozdelenie nákladov.

Ten dom má podľa zadavateľa štyri byty, keď bude mať každý svoj kotol, plyn si urhradí, každý byt podľa zmluvy s dodávateľom plynu. A čo prestupy tepla, ak niektorý byt nebude kútiť?

Môžeš mi vysvetliť, prečo ste sa rozhodli využívať ( pomerové merače ) len na 70 %?
Je to maximálny pomer rozpočítavania podľa PRVN a m2.Viac nemôžeš. A tá úspora je samozrejme v GJ a nie v Sk.

Skúsim jednoduchý príklad: Pred spomenutými troma vecami ste spotrebovali 800 Gj. Potom ste spotrebu znížili o 50 %, spotrebovali ste 400 Gj. Povedzme že v dome sú radiátory v spoločných priestoroch, za ktoré si vlastníci dohodnú uhradiť 3 % spotreby, to je 12 Gj. Zbytok 388 Gj. sa spotrebovalo v bytoch.

Dom má štyri byty. Každý byt má výmeru 50 m2. Jednotlivé byty zaznamenali na pomerovom meraní v dome počet jednotiek, ktorý je korigovaný, korekciou výkonu radiátorov a korekciou nevýhodnej polohy miestnosti v dome. Stav korigovaných jednotiek jednotlivých bytov je 1. Byt 100, 2. byt 200, 3. byt 300, 4. byt 400 jednotiek, spolu je to 1 000 jednotiek.

Koľko Gj. pripadne na jednotlivé byty?

Podiel z 3 % vypočítame podľa majetkového podielu. Teda 12 Gj. : 200 m2 x 50 m2 = 3 Gj. na každý byt.

Podiel z 97 % vypočítame podľa korigovaných jednotiek. Teda 388 Gj. : 1 000 jednotiek = 0,388 Gj. na jednotku.

Podiel Gj. jednotlivých bytov.

1. byt. 100 x 0,338 Gj. = 38,8 Gj. + 3 Gj. = podiel bytu, to je 41,8 Gj.
2. byt. 200 x 0,388 Gj. = 77,6 Gj. + 3 Gj. = podiel bytu, to je 80,6 Gj.
3. byt. 300 x 0,388 Gj. = 116,4 Gj. + 3 Gj. = podiel bytu, to je 119,4 Gj.
4. byt. 400 x 0,388 Gj. = 155,2 Gj. + 3 Gj. = podiel bytu, to je 158,2 Gj.
Spolu 1 000 x 0,388 Gj. = 388,0 Gj. + 12 Gj. = spotreba domu 400,0 Gj.

Ak jeden Gj. stojí 100 Sk. Koľko Sk. uhradia jednotlivé byty za podiel tepla na ich byty?

1. byt. 3 880 Sk + 300 Sk = 4 180 Sk. Podiel 10,45 %. Odchýlka od priemeru - 58,2 %.
2. byt. 7 760 Sk + 300 Sk = 8 060 Sk. Podiel 20,15 %. Odchýlka od priemeru - 19,4 %.
3. byt. 11 640 Sk + 300 Sk = 11 940 Sk. Podiel 29,85 %. Odchýlka od priemeru + 19,4 %.
4. byt. 15 520 Sk + 300 Sk = 15 820 Sk. Podiel 39,55%. Odchylka od priemeru + 58,2 %.
spolu 38 800 Sk. + 1 200 Sk. = 40 000 Sk.

Takto by mali byť objektívne rozdelené náklady za teplo v dome. Takéto rozdelenie umožňuje vyhláška 630/2005. To je 3 % podľa m2 a 97 % podľa jednotiek pomerového merania. Podľa odseku 2 a odseku 10 vyhlášky je možné takto rozdeliť náklady. Odsek 1 musí byť dodržaný!!!

SÚHLASÍŠ S TAKÝM ROZDELENÍM NÁKLADOV???

Ten výpočet pri použití PRVN je nesprávny.Celý vyfakturovaný objem tepla v Sk alebo € sa rozdelí v schválenom pomere (od 30:70 po 50:50). Nič sa predtým neoddelí, lebo pre použitie PRVN musia byť tieto namontované na každom radiátore. Jedna časť sa rozúčtuje podľa m2 bytov a druhá časť podľa PRVN.Preto podľa PRVN sa môže rozúčtovať max. 70%. Ak sú spoločné priestory vykurované (je to nutné?), rozúčtovanie za ich vykurovanie môže byť minimálne zložité. Aké sú to priestory (chodby, práčovňa, kočíkareň, sušiareň,...)? Kto ich ako využíva, sú náklady na ich vykurovanie adekvátne použitiu? Prečo napr.3%, prečo nie 10% alebo podľa m2(určite nie sú vykurované ako byty)? Ale to je na schválení vlastníkmi.
U nás sú s radiátormi spoločné priestory len v pivničnom nezamŕzajúcom podlaží, preto sa odhlasovalo vypnutie radiátorov a jednak šetríme okolo 20tis.Sk ročne a zároveň sa nikto necíti poškodzovaný.
Podľa predošlého príkladu by pri rozdelení 30:70 sa počítalo:
a) podľa m2 - 400Gj x 100Sk x 0,30 = 12 000Sk
jeden byt 12 000Sk : 200m2 x 50m2 = 3 000Sk
b) podľa PRVN 400Gj x 100Sk x 0,70 = 28 000Sk
jeden dielik 28 000Sk : 1000dielikov = 28 Sk

Byt č.1 - 3 000 + 28 x 100 = 5 800 Sk
Byt č.2 - 3 000 + 28 x 200 = 8 600 Sk
Byt č.3 - 3 000 + 28 x 300 = 11 400Sk
Byt č.4 - 3 000 + 28 x 400 = 14 200Sk
spolu 40 000Sk
Ten príklad je ale mimo reality, lebo 400Gj nemôžu spotrebovať 4 byty(skôr tak 20 až 30 bytov) taktiež Gj nie je za 100Sk(skôr tak 450-800Sk).

Jasné, tie čísla vypadajú nereálne, ale ide podstatu rozdelenia nákladov. Takže pri tých istých číslach podľa Vyhlášky 630/2005. Dobré.

Spotreba 400 Gj. x 100 Sk = 40 000 Sk.

Základná zložka 30 % = 12 000 Sk.

12 000 Sk. : 200 m2 x 50 m2 = 3 000 Sk. Každý byt.

Spotrebná zložka 70 % = 28 000 Sk.

28 000 Sk : 1000 jed. = 28 Sk. na jednotku.

1. byt. 3 000 Sk. + 100 x 28 = 2 800 Sk. Spolu 5 800 Sk. Podiel 14,5 %, naviac 4,05 %. Odchýlka -42 %, rozdiel + 10,8 %.
2. byt. 3 000 Sk. + 200 x 28 = 5 600 Sk. Spolu 8 600 Sk. Podiel 21,5 %, naviac 1,35 %. Odchýlka - 14 %, rozdiel + 5,4 %.
3. byt. 3 000 Sk. + 300 x 28 = 8 400 Sk. Spolu 11 400 Sk. Podiel 28,5 %, menej o 1,35 %. Odchýlka + 14 %, rozdiel - 5,4 %.
4. byt. 3 000 Sk. + 400 x 28 = 11 200 Sk. Spolu 14 200 Sk. Podiel 35,5 %, menej o 4,05 %. Odchýlka + 42 % rozdiel -10,8 %.

To je postup rozdelenia podľa vyhlášky 630/2005 odsek 1 a odsek 2.

Výsledok máme rovnaký!

Je vidieť, že rozdelenie pomerom 30 : 70 % zvýhodňuje byty, ktoré zaznamenali viac jednotiek na pomerovom meraní, zvýhodnenie plytvajúcich bytov znášajú byty, ktoré zaznamenali menej jednotiek, teplo odoberali efektívne.

Čím je pomer rovnomernejší 50 : 50 %, tým sú plytvajúce byty viac zvýhodňované!

Takže, vyhláška umožňuje rozdeliť najviac 50 % nákladov podľa m2.

Čo sa týka spodnej hranice vo vyhláške je aj odsek 10. Ten si treba prečítať a porozmýšľať.

Takže pri dodržaní odseku 1 a odseku 10 je možnosť rozdeliť podľa jednotiek aj 100 % nákladov, ak nie sú vykurované žiadne spoločné priestory. Prípadne nebráni tomu niečo ine.

Náklady v spoločných priestoroch sa môžu určiť podľa priemeru nákladov na jeden radiátor v dome. Teoreticky ho môže každý radiátor v dome dosiahnúť, alebo tiež na ne namontovať pomerové meranie.

Zákon 182/1993, § 14 hovorí o práve a povinnosti vlastníka domu ( vlastníkov ) Odobraté teplo je ich majetok, oni rozhodujú v súlade s uvedením zákonom.

Podstatou by malo byť, aby byty boli vykurované minimálne na 18 °C a neboli zbytočne prekurované nad 20 °C. Ak niekto chce mať teplotu nad 20 °C mal by si požiadavku uhradiť sám a nie, aby niekto uhrádzal jeho vyššiu požiadavku na teplotu.

Sito, prečo stále brániš "eskimákov"? Ani ten, ktorý má najväčšiu spotrebu v dome, s teplom nemusí plytvať. Tí, ktorí nekúria, sú aj u nás, vdova sama v 4 izbovom byte. To nie je šetrenie, ale parazytizmus na ostatných. Ale má malú spotrebu a podľa Teba šetrí. A to u nás nie jeden, ale viacej prípadov v 32 bytovom dome - nie sú to všetko vdovy, ale napr. 2 čl. rodiny. Utiahnú sa do 1 izby a inde nekúria.
Čo majú robiť rodiny, ktoré bývajú v rovnakom byte a majú 2 malé deti. Samozrejme, že spotrebu majú veľkú, ale teplom určite neplytvajú.
Takže niekedy je aj pomer 50/50 dobrý a nie ako Ty obhajuješ 100% podľa spotreby, lebo kto spotrebuje viac tak ten plytvá. A potom stálym znižovaním spotreby aj bez zateplenie sa konštrukcia domu ochladzuje, zvyšuje sa vlhkosť a vznikajú plesne. Keď sa tie niekedy vôbec dajú odstrániť, tak možno za viac peňazí ako sa ušetrilo na kúrení.
Čo si myslíš o spotrebe 20 GJ/rok na byt 82m2 - pomer máme 40 zákl. sl./ 60 spotrebná. - je to veľa, primerane, alebo málo?

Na margo polemiky. Sme bytovy dom na severnom Slovensku,teda v narocných klimatickych podmienkach, ktory ma 60 bytov, z coho je polovica 3-izbovych o vykurovanej ploche 71,7 m2 a polovica 4-izbovych o vykurovacej ploche 87,4 m2.Spotrebu tepla v bytoch meriame elektronickymi kalorimetrami v kWh, teda exaktne a nie bezrozmernymi dielikami. Za rok 2008 bola spotreba v GJ nasledovna: 37 bytov malo spotrebu do 21,6 GJ, 8 bytov malo spotrebu do 25,2 GJ, 4 byty mali spotrebu do 28,8 GJ, 2 byty mali spotrebu 32,4 GJ, 2 byty mali spotrebu do 36,6 GJ a 2 byty mali spotrebu 39,6 GJ. Skoro vo vo vsetkych bytoch v danej spotrebe aj 3- izbovych a 4-izbovych su aj deti. Ak 37 bytov v bytovom dome , teda 60%, ma spotrebu tepla do 21,6 GJ, tak je to urcite spotreba relevantna a primerana v danych poveternostnych podmienkach, s priemernou teplotou v byte 20 -21 stupnov Celzia. Spotreba tepla nad 30 GJ je jednoznacne nehospodarna spotreba, prekurovanie v byte. Takze je spotreba do 21,6 GJ spotrebou parazitujucou, alebo je system vyhlasky nastaveny tak, ze priam podporuje nesetrnost na ukor setriacich pod ruskom nejakej pochybnej spravodlivosti ? Apropo, v dome sa vykuruju naplno aj izby, v ktorych nikto nie je, alebo sa iba temperuju ?

Izby v ktorých nik nie je sú zbytočné. Treba riešiť výmenu bytu. Keď mám peniaze na FPÚaO za veľký byt, tak mám aj na kúrenie a nie "temperovanie". Asi si výnimka, vždy bolo prezentované ako ľudia zo severu musia viac kúriť, majú väčšie náklady ako "južania".
Aj tak neviem ako to s takou malou spotrebou také veľké byty vykúrite. Všeobecne sa udáva, na priemerný 3 izbový byt 30GJ.
Síce každý má inú tepelnú pohodu. Takže Vy vo Vašom dome máte asi menšie nároky na teplo. A to je každého osobná vec, pokiaľ tým nespôsobuje problémy o ktorých som písal a ak keď máme priemernú spotrebu tepla vyššiu, tak sa vyskytujú - plesne a pod. Odpoveď, že sa špatne vetrá neberiem.

Použitím pomerov (30:70-40:60-50:50) sa viac alebo menej zohľadňuje, že byty sú súčasťou bytového domu, majú spoločné steny,každý môže mať iný názor na potrebnú teplotu,...Preto je absolútne presné rozpočítanie nemožné a 100% zohľadnenie PRVN je len ďaľšia deformácia a naviac proti Vyhl., ods.10 ponecháva ods.1, nemusí sa použiť len ods.2 až 9.
Presne sa platí za vykurovanie v rodinnom dome, v bytovom dome sa len viac alebo menej zohľadňuje správanie jednotlivých vlastníkov bytov a pri väčšinovom rozumnom regulovaní teploty sa úspora prejavuje u všetkých.
K tým spotrebám bytov.My máme 30 bytov s celkovou plochou 1600 m2 a spotrebou za rok 2008 416 Gj, t.j. v priemere 0,26 Gj/m2, alebo v priemere 13,9 Gj na byt. Máme 1 eskimácky 0,5Gj(takí sa nájdu asi všade), 7 x cca 7-10Gj(dôsledná regulácia a teplota 19-21), väčšinu 11-16Gj(teplota 20-22 ale aj len regulovanie termostatickou hlavicou bez zmien v závislosti od prítomnosti,vetrania, deň-noc, a pod.) a 4 prekurované 20-28 Gj( tí na to se..,teplota 24-26 a pod.).
Dom je zateplený (10cm) a prakticky sa takmer vôbec neprejavujú rozdiely v polohe bytov.Preto sa aj neuplatňujú rôzne "koeficienty" alebo nejaké iné deformátory.

Myslím, že sa nemôžeme baviť o spotrebe pri bytoch rôznej veľkosti. Dôležitý je ten priemer na m2, my máme cca 0,28, teda o dačo viac. Kedže máme byty väčšie ,je to čo u Teba považuješ za prekurované 20 GJ , u nás je to minimum, ktoré aj tak neviem pochopiť. Ja neprekurujem a mám okolo 29 GJ, čo je tak u nás takový priemer.

Len ja som uvadzal iba spotrebu tepla v bytoch, pretoze do tejto spotreby nie je zapocitana spotreba tepla radiatorov na chodbach a straty na rozvodoch, pretoze tuto cast rozpocitame rovnakym dielom na vsetky byty. U Teba asi tvori spotrebu bytu vsetko,teda vratane chodieb a strat na rozvodoch, pretoze PRVN ju nedokazu odlisit od spotreby iba v byte.Takze vlastnik bytu u nas potom si este priplati, u vas je to uz asi zapocitane v nakladoch na byt.Nasa vyhoda je v tom, ze dokazeme odlisit tieto spotreby tepla od seba.

Okrem bytov nemáme žiadne iné funkčné radiátory.Straty v rozvodoch sú vždy nejaké,ale to sa nedá osobitne prerozdeliť, je to v celej spotrebe domu a tá sa celá rozúčtuje podľa schválených pravidiel..
To číslo 0,26Gj/m2 je vypovedajúce o energetickej náročnosti domu a správaní sa vlastníkov. Byty máme v zásade 55m2, preto priemerná spotreba bytu je nižšia a nemôže sa porovnávať s bytom 80m2.
Ja som mal spotrebu cca 8Gj aj keď mám krajný severný byt, lebo mám okrem domového zateplenia plášťa aj všetky obvodové steny zateplené naviac zvnútra (5cm PPS alebo 2cm PPS+18mm drevo). Je to pozostatok z čias pred zateplením domu a aj teraz významne znižuje potrebu kúrenia pre udržiavanie teploty 21-22.

Melieme, melieme, trepeme, trepeme hlúposti? PRVN = OPOVB. Fyzika, nič? Logický porozmýšlať ako zabezpečiť čo najrovnomernejšje vykurovanie domu pri čo najnišších nákladoch? A načo! Však výsledky sú dobré. A nemôžu byť lepšie? Ak nie, prečo ??? Len sa pýtam. Môžem? Už som sa opýtal, tak načo sa pýtam?

Vyhláška č. 630/2005,

§ 7,

odsek 1 vyhlášky určuje, že sa musí brať pri rozdelenia nákladov, výkon radiátorov ( korekcia, koeficient ). Zároveň určuje Základnú zložku vo výške 40% a Spotrebnú zložku vo výške 60% z nákladov domu.

Ale zároveň umožňuje v súlade so zákonom č. 182 / 1993 Z.z. § 14 vlastníkom zmeniť základnú zložku v rozsahu 30 až 50% a Spotrebnú zložku v rozsahu 70 až 50%

Odsek 2 vyhlášky určuje, že Základná zložka sa musí rozdeliť podľa vzorca:

Zzks= Zz/pm2d.pm2b

Zzks = Základná zložka pre konečného spotrebiteľa
Zz = Základná zložka
pm2d = Súčet úžitkovej plochy m2 bytov v dome
pm2b = Úžitková plocha m2 bytu

Odsek 10 hovorí: Ak sa vlastníci bytov dohodnú podľa zákona č. 182 / 1993 Z.z. inak, rozdelenie dodaného tepla sa podľa odsekov 2 až 9 neuplatňuje. Teda to, čo sa uvádza v odsekoch 2 až 9 vo vyhláške, rozhodnutím vlastníkov stráca platnosť.

V súlade s odsekom 10 môžu vlastníci zmeniť vzorec rozdelenia základnej zložky. Ktorý sa nachádza v odseku 2. Alebo vzorec nie je časť odseku 2?

Nový vzorec rozdelenia.

Zzks=a+b, a=(Zz/100.(1.uhz)/pm2d.pm2b), b =(Zz/100.(2.uhz)/pjd.pjb)

Zzks = základná zložka pre konečného spotrebiteľa.

a = podiel základnej zložky uhradenej podľa m2.

b = podiel základnej zložky uhradenej podľa jednotiek

Zz = základná zložka

100 = Základ Základnej zložky, 100 percent.

1.uhz = Prvá určená hodnota zo základu Základnej zložky na rozdelenie Základnej zložky podľa m2.

pm2d = počet m2 v dome

pm2b = počet m2 v byte

2.uhz = Druhá určená hodnota zo základu Základnej zložky na rozdelenie Základnej zložky podľa jednotiek na rozdelenie.

pjd = Počet jednotiek v dome na rozdelenie nákladov, spotreby.

pjb = Počet jednotiek v byte na rozdelenie nákladov, spotreby.



Spotreba 400 Gj. x 100 Sk = 40 000 Sk.

Základná zložka 30 % = 12 000 Sk.

Podiel základnej zložky rozdelenej podľa m2. 10 % = 1 200 Sk.

1 200 Sk. : 200 m2 x 50 m2 = 300 Sk. Každý byt.

Podiel základnej zložky rozdelenej podľa jednotiek 90 % = 10 800 Sk.

10 800 : 1 000 = 10,80 Sk. na jednotku.

1. byt. 300 Sk. + 100 x 10,8 = 1 080 Sk. Spolu 1 380 Sk.
2. byt. 300 Sk. + 200 x 10,8 = 2 160 Sk. Spolu 2 460 Sk.
3. byt. 300 Sk. + 300 x 10,8 = 3 240 Sk. Spolu 3 540 Sk.
4. byt. 300 Sk. + 400 x 10,8 = 4 320 Sk. Spolu 4 620 Sk.
Základná zložka spolu 12 000 Sk.

Spotrebná zložka 70 % = 28 000 Sk.

28 000 Sk : 1000 jed. = 28 Sk. na jednotku.

1. byt. 100 x 28 = 2 800 Sk.
2. byt. 200 x 28 = 5 600 Sk.
3. byt. 300 x 28 = 8 400 Sk.
4. byt. 400 x 28 = 11 200 Sk.
Spotrebná zložka spolu 28 000 Sk.

1. byt. 1 380 Sk. + 2 800 Sk. Spolu 4 180 Sk.
2. byt. 2 460 Sk. + 5 600 Sk. Spolu 8 060 Sk.
3. byt. 3 540 Sk. + 8 400 Sk. Spolu 11 940 Sk.
4. byt. 4 620 Sk. + 11 200 Sk. Spolu 15 820 Sk.
Úhrada nákladov spolu 40 000 Sk.

Rozdelenie nákladov je zhodné s rozdelením v príspevku č. 14. Teda 100 % podľa výsledku pomerového merania. Alebo meranie nie je objektívne? Ak zaznamenané jednotky nevyjadrujú skutočnosť na základe, ktorej sa dá objektívne rozdeliť teplo ako hovorí odsek 10 vyhlášky č. 630/2005. Tak potom je pomerové meranie podvod!

OTÁZKY :

Je tento názorný spôsob rozdelenia nákladov v rozpore s vyhláškou č. 630/ 2005?

Môžu, alebo musia vlastníci rozhodnúť o svojom majetku?

Môže URSO obmedzovať rozhodovanie vlastníkov o svojom majetku?

Nikto mi neporadí?

Ťažko radiť. Už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, že nie sú ideálne zohľadnené prestupy tepla a meranie nie je objektíne na 100% (ale snažíme sa k tomu nejako priblížiť). Ako si tu už niekde povedal znižovanie rozdielu pomeru na merače a podľa plochy bytu je zvýhodňovanie tých čo majú veľkú spotrebu tepla. Dá sa to však povedať aj opačne je to znevýhodňovanie tých čo majú malú spotrebu tepla.
Ide tu o to či chceme niekoho zvýhodniť alebo znevýhodniť? To je otázka. Prečo by sme chceli niekozo zvýhodniť, nevidím k tomu dosť dobrý dôvod. Naopak pre znevýhodnenie niekoho dôvod vidím. Dôvod vidím v tom, že nekúri a "kradne" teplo susedom okolo, ale to nie je až tak veľký dôvod na to znevýhodnenie, podľa mňa väčší dôvod na to sú tie následky ktoré môžu vzniknúť a to sú plesne. Ide tu o to, že sú zdraviu škodlivé, rozširujú sa do okolia a ťažko sa likvidujú.
Niekde to riešia tak, že stanovili minimálnu hranicu dielkov na merači povedzme 100 dielkov. To o čo majú menej sa im dopočíta a pomer nechajú vyšší. Niekde idú smerom že znižujú pomer. V konečnom dôsledku ide o zvýhodnenie niekoho a na druhej strane znevýhodnenie niekoho. Všetko je to však na vlastníkoch bytov ako to na schôdzi medzi sebou rozseknú. :)

Evula0

V príspevku č. 14 som uviedol veľmi jednoduchý príklad rozdelenia nákladov za teplo podľa POMEROVÉHO MERANIA TEPLA, Gj. V DOME NA JEDNOTLIVÝCH RADIÁTOROCH V BYTOCH. Vychádzal som trochu z fyziky a počtov. Vykurovací systém domu je naplnený vodou, dodávateľ tepla ju zohreje na určitú teplotu a tlakom dopravuje do obytného domu. Pred fakturačným meračom je vratné potrubie, ak vlastníci bytov nechcú teplo, voda odteká týmto potrubím späť k dodávateľovi bez namerania tepla fakturačným meračom domu. Na vstupnom potrubí je čídlo teploty vstupu vody a vodomer pretečeného množstva vody. Na výstupnom potrubí je čídlo teploty výstupu vody. Na základe tých to troch hodnôt, počítadlo, počítač vyhodnotí spotrebu tepla v Gj. prípadne aj kWh. Keď je vonku mínus, tak vodu zohrieva na vyšší °C, maximálne tak aby v bytoch bola dosiahnuteľná teplota 22 – 23 °C. Optimálna teplota v byte je určená 20 °C. Bývajúci v byte by si mal nastaviť termostatickú hlavicu tak, že ak stúpne teplota v miestnosti na 20 °C hlavica zastaví prítok vody do radiátora a tým aj dodávku tepla, Gj. do miestnosti, bytu.

Ako zistiť, že všetky byty majú nastavené hlavice tak, aby mali v byte teplotu 20 °C? Namontovaním na jednotlivé radiátory prístroje, ktoré zaznamenávajú činnosť hlavice, zatváranie, otváranie. Túto činnosť zaznamenáva prístroj v nešpecifikovaných jednotkách na základe, ktorých sa dá vypočítať podiel radiátora, bytu na spotrebe Gj. na fakturačnom merači. Čím viac hlavica pustí do radiátora vody, tým viac sa radiátor, byt podieľa na spotrebe tepla, Gj. v dome.

Všetci v dome odoberajú teplo, Gj. Vždy sa dá vypočítať priemer zaznamenaných jednotiek. Pri priemere vychádza, že radiátor, byt , by mal na dosiahnutie teploty 20 °C v miestnosti zaznamenať počet jednotiek priemeru. Tu by sa mali vlastníci dohodnúť, že v priebehu roka musí každý byt zaznamenať minimálne 40 %, +/- 10 %, podľa dohody, zaznamenaných jednotiek priemeru. Ak má byt počet zaznamenaných jednotiek nad priemer požaduje v byte vyššiu teplotu nad 20 °C.

Čím zabezpečiť, aby všetky byty zaznamenali minimálne 40 % jednotiek a čo najmenej prekračovali priemer 100 % na dosiahnutie 20 °C? Jedine motivačnou úhradou nákladov za teplo. Ako ju dosiahnuť? Jednoducho, dohodou, že ten byt, ktorý nezaznamená 40 % jednotiek sa mu pripočíta počet jednotiek za nesplnenie limitu 40 %, percentom nesplnenia limitu od priemeru, trojnásobok priemeru jednotiek. Byt, ktorý prekročí 100 % sa mu pripočíta percentom prekročenia priemer jednotiek. Čím väčší počet jednotiek bude byt mať, tým viac zaplatí za teplo. Predpoklad je, že všetci budú mať 40 % jednotiek, ak nie tak sa mu jednotky pripočítajú a bude platiť hodne viac ako 40 %. Taký spôsob je v súlade s vyhláškou č. 630/2005.

V tvojom príspevku č. 15 kašleš na fyziku a počty. Tvrdí, že ( Ten výpočet pri použití PRVN je nesprávny. Celý vyfakturovaný objem tepla v Sk alebo € sa rozdelí v schválenom pomere (od 30:70 po 50:50). Nič sa predtým neoddelí, lebo pre použitie PRVN musia byť tieto namontované na každom radiátore. Jedna časť sa rozúčtuje podľa m2 bytov a druhá časť podľa PRVN. Preto podľa PRVN sa môže rozúčtovať max. 70%. ) Vieš logicky, alebo ekonomicky vysvetliť súvislosť zaznamenaných jednotiek s menou €? Mne to vychádza, čim viac jednotiek, tým viac €. Tebe, čím viac jednotiek, tým menej €. O čo menej € jemu, o to viac € niekomu inému. Čo sa týka vykurovania spoločných priestorov za každý radiátor sa odpočíta priemer zo spotreby, alebo nákladov a to sa rozdelí podľa m2, majetkového podielu. Alebo je možné radiátory, ich časť odstaviť. Či je niekto tým poškodený je otázne? Niekto povie hlúposť a Ty súhlasíš.

V príspevku č. 20 pokračuješ. ( Použitím pomerov (30:70-40:60-50:50) sa viac alebo menej zohľadňuje, že byty sú súčasťou bytového domu, majú spoločné steny,každý môže mať iný názor na potrebnú teplotu,...Preto je absolútne presné rozpočítanie nemožné a 100% zohľadnenie PRVN je len ďaľšia deformácia a naviac proti Vyhl., ods.10 ponecháva ods.1, nemusí sa použiť len ods.2 až 9. ) Súhlasím s Tebou, byty sú súčasťou domu a majú spoločné steny. No dom má vnútorné steny a vonkajšie steny, ochladzované klimatickými podmienkami. Neviem, vysvetli mi, ten pomer, je pomer medzi ochladzovanými a vnútornými stenami? 100 percent, niekomu stačí v spálni 17 °C, niekto chce 23 °C, no spotrebu, úhradu môžeme to dať 50 : 50, teda za 20 °C každý byt, Ale potom sú nám tie PRVN na h...o! 1 000 promile, nikto v obytnom dome nespraví spravodlivé rozdelenie nákladov, ale môže sa pri objektívnom spôsobe rozdelenia čo najviac k spravodlivému rozdeleniu priblížiť. Ja hovorím o pomerovom meraní v dome, Ty o PRVN v podstate sú to tie isté prístroje a tie majú 100 % funkčnosť +/- a Ty píšeš, že 100 % zohľadnenie , ( využitie ) je deformácia ( ich funkčnosti ). Čo sa týka vyhlášky č. 630/2005 je napísaná perfektne, no niekto má problém s čítaním a chápaním, sú to rozdielne veci, ale spolu dávajú zmysel.
( Presne sa platí za vykurovanie v rodinnom dome, v bytovom dome sa len viac alebo menej zohľadňuje správanie jednotlivých vlastníkov bytov a pri väčšinovom rozumnom regulovaní teploty sa úspora prejavuje u všetkých.
K tým spotrebám bytov.My máme 30 bytov s celkovou plochou 1600 m2 a spotrebou za rok 2008 416 (http://www.porada.sk/t59517-416-ocenovacie-rozdiely-z-precenenia-poi-zluceni-splynuti-a-rozdeleni.html) Gj, t.j. v priemere 0,26 Gj/m2, alebo v priemere 13,9 Gj na byt. ) Perfektný výsledok. No mohol byť lepší!
( Dom je zateplený (10cm) a prakticky sa takmer vôbec neprejavujú rozdiely v polohe bytov.Preto sa aj neuplatňujú rôzne "koeficienty" alebo nejaké iné deformátory. )

Ak ste zateplením dosiahli, že všetky byty majú rovnakú ochladzovanú plochu nezávisle od polohy bytu v dome, rád by som to videl. Ak je to pravda tak zjem svoj klobúk, slamený. Šálku nie.
Teória, zateplíme a nebude treba korekcie je podľa mňa špatná. Prečo? Vnútorný byt v dome má ochladzovanú plochu 40 m2. Vonkajší byt, na rohu domu má 120 m2 ochladzovanej plochy. Cez 40 m2 ochladzovanej plochy unikne za tok 1 Gj. Cez 120 m2 uniknú 3 Gj. Pomer medzi bytmi je 1 : 3. Ak zateplíme dom a znížime únik tepla o 50 %, tak cez 40 m2 unikne 0,5 Gj. cez 120 m2 unikne 1,5 Gj. Pomer medzi bytmi je 1 : 3. Zateplením v žiadnom prípade nemenšíme rohovému bytu ochladzovanú plochu, ale cez plochu zamedzíme úniku tepla. Korekcie nevýhodnej polohy je treba ponechať aj po zateplení, poloha miestnosti sa nezmenila. Asi je to chyba vlastníka bytu, že architekt navrhol a stavbári postavili dom s rohovými bytmi. Príklad: Rohový byt zaznamenal 1 000 jednotiek, má korekciu 20 % , teda 200 jednotiek sa mu odpíše za väčší únik tepla. Po zateplení, zaznamená 500 jednotiek. Pri korekcii 20 % sa mu odpíše 100 jednotiek. Dá sa to pochopiť? Niektorí nie. Však sme mu ochladzovanú plochu nezmenšili, alebo zateplením, áno? Neuplatňujete koeficienty za ochladzovanú plochu a iné deformátory. Ale hlúposť, (30:70-40:60-50:50) najväčší deformátor pomerového merania v dome Vám vyhovuje. Ale to nič, nie ste sami.

Okrem bytov nemáme žiadne iné funkčné radiátory.Straty v rozvodoch sú vždy nejaké,ale to sa nedá osobitne prerozdeliť, je to v celej spotrebe domu a tá sa celá rozúčtuje podľa schválených pravidiel..To číslo 0,26Gj/m2 je vypovedajúce o energetickej náročnosti domu a správaní sa vlastníkov. Byty máme v zásade 55m2, preto priemerná spotreba bytu je nižšia a nemôže sa porovnávať s bytom 80m2. Ja som mal spotrebu cca 8Gj aj keď mám krajný severný byt, K tým spotrebám bytov.My máme 30 bytov s celkovou plochou 1600 m2 a spotrebou za rok 2008 416 (http://www.porada.sk/t59517-416-ocenovacie-rozdiely-z-precenenia-poi-zluceni-splynuti-a-rozdeleni.html) Gj, t.j. v priemere 0,26 Gj/m2, alebo v priemere 13,9 Gj na byt. Máme 1 eskimácky 0,5Gj(takí sa nájdu asi všade), 7 x cca 7-10Gj(dôsledná regulácia a teplota 19-21), väčšinu 11-16Gj(teplota 20-22 ale aj len regulovanie termostatickou hlavicou bez zmien v závislosti od prítomnosti,vetrania, deň-noc, a pod.) a 4 prekurované 20-28 Gj( tí na to se..,teplota 24-26 a pod.).

Straty v rozvodoch nie sú straty domu, tie potrubia prechádzajú domom, bytmi, miestnosťami a teplo zostáva v nich. Keď sa dá vyčleniť 30 – 50 % na m2, tak je možné vyčleniť aj % na stúpačky a rozdeliť podľa plochy stúpačky. Spodné byty majú väčšiu plochu, vrchné minimálnu plochu. Jasné, porovnávať spotrebu bytov o ploche 55 a 80 m2 je nelogické, ale m2 je všade rovnaký, aj v Amerike. Ak Vy ste mali 0,26 Gj./m2 a oni mali 0,2 Gj./m2, takže ten ich dom potreboval na vykúrenie jedného m2 menej Gj. ako váš dom.

Čo hovoria vaše čísla? Sedem bytov, to je 23 % v dome, malo v priemere spotrebu 8,5 Gj. krát 30 bytov je 255 Gj. Keby všetky byty dôsledne regulovali odber, tak dom by potreboval o 161 Gj. menej, to je o 39 %. Ak jeden Gj. stál 600 Sk. , tak dom pre plytval 96 600 Sk., priemer na byt 3 220 Sk., mesačne 268 Sk. Keď pripočítame eskimáka, tak štvrtina bytov odoberala teplo, Gj. efektívne a tri štvrtiny s teplom plytvali. Pekné, dobré! Ak si Ty presvedčená, že tak je to správne, predpokladám, že si presvedčila všetkých aj o tejto tvojej správnosti, pravde. Ale plaťme čo najrovnomernejšie teda 50 : 50, viac sa nedá podľa vyhlášky č. 630/2005, nie nedá. Menej áno!
Čo tvoje čísla? Spotreba 8 Gj. Tí, čo na to s..ú v priemere 24 Gj. To je 3 krát viac, teda s odobratím teplom by dokázal dom vykúriť ďalšie dva byty, alebo o toľko mohol minúť menej, je to 64 Gj. pri 600 Sk. / Gj. je to 38 400 Sk., ktoré by mali zaplatiť tie byty, čo na to s..ú. Ale Ty veľkoryso navrhneš všetkým 50 : 50, to znamená , že okolo 50 % z 38 400 Sk. to je 19 200 Sk. uhradia tí, čo im vychádza spotreba pod 13,9 Gj. Keby dokázali pochopiť, čo si im navrhla a čo vlastne zo zákona nemusia, tak by Ťa velebili.

Nakoniec, môžeš mi odpovedať? Vy používate pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, teda Sk. Ako si dospela a na základe čoho k tým Gj. na jednotlivé byty, keď máte v dome len jeden merač, ktorý meria, zaznamenáva teplo, Gj.?

SITO! Už som v jednom príspevku uviedol, že niektoré Tvoje príspevky sú typickým prípadom schizofrenie.Nedá sa to čítať,pochopiť, je to celé pomýlené, znechutí k ďaľšej diskusii. Buď Ste dvaja, alebo potrebuješ odbornú pomoc. A nedávaj mi za tento príspevok zase bod, lebo tým ocenenie dehonestuješ!

Stále tvrdím a mám pravdu, že výsledok pomerového merania v dome v kombinácii s rozdelením podľa m2 znehodnocuje výsledok pomerového merania. Pokiaľ si začneš výsledok pomerového upravovať, treba si uvedomiť že tie jednotky sú pevný bod aj je ich treba prepočítať, ak je k tomu dôvod. A dôvodov je viac. Prvý veľkosť, výkon radiátora, máme koeficient 0,400. Ak je na ňom za rok 1 000 jednotiek, tak 600 jednotiek je plevel, zrno je 400 jednotiek. Tých 400 jednotiek sa upravuje ďalej, ak je na to oprávnený dôvod, plocha bytu, ochladzovaná plocha bytu, vzdialenosť bytu od fakturačného merača, vykurovanie stúpačkami a ďalšie veci, ktoré sú v domoch rozdielne.

Konečný výsledok po všetkých úpravách by mal zabezpečiť aby boli všetky byty vykurované na 40 % priemeru. Keď minie 40 % Gj. priemeru na jeho byt, uhradí aj 40 % priemeru nákladov na svoj byt.


Ale Ty si za to, keď niekto zneužije pomerové meranie a nebude v byte kúriť, aby sa 40 % nákladov domu uhradilo podľa m2 a byt, ktorý nekúril zaplatí 40 % nákladov za to že nekúril.

V mojom prípade je nútený tých 40 % minúť a byt nebude plesnivieť, lebo sa v ňom kúri na 40 %.

Ale v tvojom prípade sa v byte neminie žiadne teplo, zaplatí 40 % nákladov, ale v byte sa nebude kúriť a bude plesnivieť, To chceš dosiahnuť tým rozdelením 40 % nákladov domu podľa m2?

Berme do úvahy doručené vyúčtovania. Každý si môže celkové náklady vydeliť počtom jednotiek v dome a vynásobiť jednotkami v byte, odčíta od nákladov vyúčtovania a vie, či na rozdelení časti nákladov podľa m2 získal, alebo stratil.

Pokiaľ Ty toto vidíš dvojmo, ja za to nemôžem, tobôž ak tomu nerozumieš.

Som jeden a mám stále ten istý názor, ak sa výsledok pomerového merania v dome kombinuje s rozdelením podľa m2 a nie je na to dôvod, tak pomerové meranie je podvod.

Že by si mi Ty, poradil?

Za tú dehonestáciu by si mal dostať medailu, body sú málo.

Sito, ani já Ti teraz nerozumiem. Raz chceš rušiť 40% základnej zložky podla plochy a rozdeliť ich podľa dielikov a na druhej strane chceš niekomu prikazovať minimálne množstvo spotrebovaného tepla podľa dielikov. Čo v podstate nie je možné. Kúrenie nikomu neprikážeš a ani ho nemôžeš sankcionovať. Ja by som navrhoval skončiť túto debatu o V630. Na návrh ZSVB sa pripravuje jej novelizácia, tak sa nechajme prekvapiť, dúfajme, že ku prospechu všetkých a že by sa tam nemalo objavovať to známe " pokiaľ sa niekto nerozhodne inak", pretože potom zasa bude veľa názorov, ktoré niekto prijme, druhý nie a bude zasa diskusia nie vhodná dúfam, že ľudí na úrovni. Možno sú niektoré Tvoje názory dobré, ale netreba o nich všemožne presviedčať iných, stačí keď o nich presvedčíš vlastníkov bytov vo Vašom dome.

Svojar, ak niekto nekúri, tak by nemal platiť za teplo nič, ak sa 40 % nákladov rozdelí podľa m2, tak je to sankcia pre byt, ktorý nekúri. Lenže nielen pre ten byt aj ostatné byty v dome, ktorým vyjde úhrada pod priemer na ich byt.

Ak niekto nemá merače, podľa vyhlášky 1,5 násobok priemeru nie je sankcia, alebo je sankcia?

Ak vo vyhláške nebude znenie odseku 10 podľa mňa to bude protiústavné, bude obmedzené vlastnícke právo rozhodovať vlastníkom bytov o svojom majetku.




Uvidíme.

Zdravim vsetkych,
prosim, neviem sa dopatrat, co pri Odpocet PRVN znamena "MIERKA/, ako a z coho sa vypocitava.
Este doplnok, na Odpoctovom liste k 12/2008 je uvedene:
a/cislo meraca
b/mierka nie je nic
c/ dieliky /napr/ 78
d/ minul.dieliky /napr/ 1050
Pomozete mi to rozlustit ?

Este mam dalsiu otazku : Je to v poriadku, ak sa Naklady na UK pre objekt
rozdeluju takto : 70 % z CELKOVEHO nakladu / nie z variabilneho/
30 % z CELKOVEHO nakladu / nie z fixneho/

Kto vie v tom "chodit", prosim, poradte mi.

D a k u j e m , uz mam z toho hlavu v smutku

Prosim, prosim....

Najlepsie bude, ak prilozis vyuctovanie, inak sa to neda.

To rozdelovanie 70/30 je v poriadku - teda rozdeliť celkové náklady.
Čo je mierka neviem, a keď tam nič nemáš, tak nič neovplyvní. Počet dielikov je odpočet a minul. dieliky neviem. Malo by tam byť korigované dieliky, teda výsledok po vynásobení odpočtu dielikov x koef. radiátoru x koef. merača x koef. nevýhodnej polohy bytu/pokial sa uplatňuje/

Vdaka Ti,
teraz som pisala Reklamaciu vyuctovania. Myslim, ze si spravca podstatne "upravil" robotu. Nerozdelili celkove naklady na Sporebnu a Zakladnu cast, ale jednoducho z celkovych nakladov vycislili 70% a 30%. Postudovala som vyhlasku a zistila som, ze to takto nejde... Takze pockam....

Uvidim ich reakciuhttp://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif

Este dodatok: Ak si myslite, ze to vyuctovanie moze byt aj takto, tak mi prosim, napiste.

VDAKA

Musim sa vam prihlasit,
prva reakcia po doruceni reklamacie vyuctovania bola, ze "zamenili" stavy na
vodomeroch. Ide o rozdiel cca 20M3 naviac za teplu vodu....
Navyse divoky koeficient na teplu vodu...
No, uvdime, co este z toho vykvitne... Prosim, netesim sa z toho, ale ma hreje dobry pocit, ze si chcem pomoct. Nie su tie spravcovske organizacie az take svetove jednicky http://www.porada.sk/images/icons/icon13.gif. Vysledok nasej debaty vam napisem...
pekny den prajem...

Dobrý deň

Rád by som si nechal poradiť od Vás kompetentných, ktorí sa vyznáte v problematike pomerových meračov tepla v byte. Keďže pomerové merače máme v byte namontované len druhý rok, mám isté nezrovnalosti po prezretí položiek tohtoročného vyúčtovania zálohových platieb.
Jedná sa konkrétne o zúčtovanie štartovacieho a koncového odpočtu na meračoch. Ak by mi ktosi z Vás vedel logicky vysvetliť túto pre mňa nerozlúštiteľnú hádanku, budem Vám veľmi vďačný. Neviem totižto, či mám uvedenú skutočnosť podstúpiť správcovi ako dôvod na relkamáciu.

Merače máme namontované od konca roku 2006

Prvý rok sme platili sumu, ktorá bola odvodená od štartovacieho odpočtu XY (nepamätám si)... po koncový odpočet prvého merača - hodnoty 51, druhého merača - hodnoty 527 a tretieho merača - hodnoty 565
Spotreba za všetky bola toho roku 1143

Tento rok sme obdržali opäť vyúčtovanie rovnakého zloženia, avšak hodnoty meračov boli zohľadnené opäť od štartovacieho odpočtu 0. Nerozumiem tejto položke, nemala by byť uvedená položka odpočítaná od koncového stavu meračov z minulého roku hodnôt 51, 527 a 565 po súčasný stav?

T.z., ak by som túto zimu nekúril v byte vôbec, platil by som za rovnakú spotrebu ako tento rok, ktorá je zaznamenaná na pomerových meračoch? Tento spôsob merania sa mi nezdá celkom férový. Hodnoty na meračoch sú tam zaznamenané aj dnes, je teoreticky možné, ak by sa začalo kúriť v tejto dobe (ako v sezóne), merač by mi začal načítavať hodnoty od posledného stavu, či sa akýmsi spôsobom stav na meračoch pred sezónou vynuluje?

Na radiátoroch máme namontované digitálne merače technického typu WHE30Z.
Ak ma ktosi vedomosti o činnosti týchto meračoch, bol by som rád, ak by napísal svoje skúsenosti a hlavne mi objasnil, či sa jeho hodnoty pred sezónou vykurovania samočinne resetujú.
Ak nie, bol by to zrejme dôvod na reklamáciu, keďže by sa hodnoty na merači každoročne neustále navyšovali.

Ďakujem vopred za akékoľvek rady.

.........., či sa akýmsi spôsobom stav na meračoch pred sezónou vynuluje?

.


presne tak :D... poznám merače siemens- /to je aj tvoj/ a techem a tie to robia tak... 31.12.-ty sa vynulujú , na Silvestra si na to môžeš pripiť ;):)
http://www.cee.siemens.com/WEB/SLOVAKIA/SK/CORPORATE/PORTAL/PRODUKTY/DIVIZIE/TECHNOLOGIE/PONUKA/MERACE/Pages/rozdelovace_vykurovacich_nakladov_memotron.aspx

presne tak :D... poznám merače siemens- /to je aj tvoj/ a techem a tie to robia tak... 31.12.-ty sa vynulujú , na Silvestra si na to môžeš pripiť ;):)

Ďakujem pekne za radu.

Ako sa tu tak rozhliadam cítim sa ako Alenka v ríši divov, mám veru ešte veľa čo študovať. Je to zvláštne, ale vďaka tvojej odpovedi som prišiel aj na to, čo znamenajú hodnoty na merači 31.12. Dovtedy som si myslel, že to prepočítací koeficient. :D
Máte to tu skvelé, som rád, že existujú ľudia, ktorí si vzájomne radi pomáhajú. Dúfam, že v najbližšej dobe aj ja budem môcť prispieť a niekomu poradiť ;)