Chcem sa opýtať, či je možné vyvlastniť pozemok za účelom výstavby prístupovej cesty k siedmim pozemkom, kde dvaja vlastníci zo siedmich s tým nesúhlasia a iná dohoda nieje možná. Je to za účelom výstavby ďalších RD. Jedná sa tu o verejný záujem ako je to v zák č. 50/1976 v § 108 ?
Za odpoveď a príspevky ďakujem.

Podľa môjho názoru to nie je verejný záujem. Vyzerá to na občiansko-právny spor a rozhodnúť by mal súd.

AK si myslel v tom paragrafe bod d), tak podľa mňa tam ide o pozemky a stavby vo verejnom záujme, nie o to, aby niekto vytvoril prístup na súkromný pozemok alebo cestu k súkromnej stavbe.

Pokiaľ tú cestu bude realizovať obec a nie tí čo v tých domoch bývajú (čo sa dá predpokladať) a je teda cesta vo verejnom záujme tak je možné pozemky vyvlastniť. Myslím si že pokiaľ tam bude 10 - 20 domov tak to už verejný záujem je. Samozrejme vždy je lepsie sa s vlastníkom pozemku dohodnúť. Vyvlastnenie by mala byť až posledná možnosť.

Jedná sa o približne šesť domov a cestu by realizovala obec, čiže časť našich pozemkov by šla na výstavbu prístupovej cesty.

zdroj: net

Z doteraz uvedeného jednoznačne vyplýva, že vyvlastnenie je možné iba vtedy, keď sú splnené (súčasne) nasledovné ústavné podmienky:
a) vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere
b) vo verejnom záujme
c) len na základe zákona
d) a za primeranú náhradu.
Okrem toho ďalšie podmienky vyvlastnenia sú ustanovené i v § 110 ods. 1,2,3 Stavebného zákona (č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov), kde sa jednoznačne ustanovuje, že realizovať vyvlastnenie možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. To znamená, že pokiaľ navrhovateľ nepreukáže, že sa pokúsil získať vlastnícke právo alebo iné právo k veci od jej vlastníka dohodou, a že tento pokus nebol z jeho strany akceptovaný.

Treba tiež zdôrazniť, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu a to tak z hľadiska výmery pozemku, veľkosti stavby alebo ich príslušenstva. Dôležité je aj to, že vyvlastnením možno uskutočniť iba taký zásah do vlastníckeho práva, ktorý je potrebný na dosiahnutie účelu, pre ktorý sa vyvlastnenie uskutočňuje.
Veľmi významnou skutočnosťou, ktorú v súvislosti s vyvlastnením nemožno opomínať, je tvrdenie ustanovenia § 108 ods. 2 Stavebného zákona, že vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme. Tento sa musí preukazovať vo vyvlastňovacom konaní a jeho účel musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa spravidla preukazujú územným rozhodnutím. Napr. o vyvlastnenie vo verejnom záujme pôjde v prípade verejnoprospešných stavieb, výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny, výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov, stavby dráh, zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky, výstavbu potrubí pre pohonné hmoty a ropu, uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou a v ďalších prípadoch ustanovených v § 108 ods. 1 Stavebného zákona.
Podmienka, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len na základe zákona znamená, že ono sa môže uskutočniť len na základe osobitného zákona a pri splnení všetkých v ňom stanovených zákonných podmienok. Týmto zákonom v slovenskom právnom poriadku je Stavebný zákon pod číselným označením 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
Posledná z podmienok, ktorá pri vyvlastňovaní musí byť rešpektovaná je poskytnutie primeranej náhrady. Zväčša ide o prípady plnenia v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Iste, že môže byť aj menšia ako trhová. Právnym predpisom, podľa ktorého sa určuje výška náhrady, je všeobecne záväzný právny predpis a to vyhláška č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. Konkrétna výška vyvlastňovacej náhrady a spôsob jej úhrady musí byť uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ktorému predchádza vyvlastňovacie konanie vykonávané stavebným úradom. Toto sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.

iná dohoda nieje možná kazdy ma svoju cenu. Predtym ako cokolvek iniciujete si dobre premyslite ako sa budete citit ked vam niekto nieco bude chciet vyvlastnit v akomkolvek zaujme, hoci aj celej planety a vy s tym z nejakeho dovodu nebudete suhlasit.

Chcem sa opýtať, či je možné vyvlastniť pozemok za účelom výstavby prístupovej cesty k siedmim pozemkom, kde dvaja vlastníci zo siedmich s tým nesúhlasia a iná dohoda nieje možná. Je to za účelom výstavby ďalších RD. Jedná sa tu o verejný záujem ako je to v zák č. 50/1976 v § 108 ?
Za odpoveď a príspevky ďakujem.

K tejto otázke je toho popísané viac, niečo je OK , niečo nie. Nehodnotím, ale doplním.

Treba si zistiť, či sa jedná o verejný záujem. Verejný záujem sa nepreukazuje tým, čo starosta v danom momente chce, ale na základe predpísaných postupov.

Pozrite si nasledovné a hneď budete vedieť či je možné Váš pozemok vyvlastniť.

Územnoplánovacia dokumentácia (ÚPD) je nástroj obce na regulovanie územia. V ÚPD sa definujú stavby, ktoré sú vo verejnom záujme. ÚPD obsahuje smerné a záväzné časti. Závezné časti sa schvaľujú VZN-kom obce. V tomto VZN musia byť definované aj stavby vo verejnom záujme.

Ak nenajdete Vami uvádzanú cestu v stavbách vo verejnom záujme, tak Vám pozemok na stavbu cesty, ktorá nie je vo verejnom záujme nemôžu vyvlastniť vo verejnom záujme, lebo jednoducho pri schvaľovaní ÚPD to nebol verejný záujem. V takom prípade by muselo dôjsť ku zmene ÚPD.


CIMOM

Ďakujem všetkým za Vaše príspevky, pomohli ste mi.

Ale ÚPD sa dá zmeniť, čiže vždy sa to dá vyvlastniť. Alebo sa mýlim? Inak dobrá rada pre prípad.