Jozef Mihál
12.04.09,17:20
V čase krízy je každé euro dobré. Je jasné, že najľahšie zarobené peniaze sú tie, ktoré sa dajú ušetriť. Cieľom nasledujúceho článku je ukázať, ako sa dá legálne ušetriť pri platení odvodov a daní. V článku si postupne rozoberieme, aké vysoké dane a odvody sa platia pri jednotlivých najčastejšie používaných formách získavania príjmov.
1. Zamestnanie v pracovnom pomere
Netreba osobitne zdôrazňovať, že daňou a odvodmi je najviac zaťažená práca v pracovnom pomere.
Pri výpočte daňového a odvodového zaťaženia príjmov v pracovnom pomere treba vychádzať z tzv. superhrubej mzdy zamestnanca.
Superhrubá mzda zamestnanca alebo tzv. cena práce, je daná ako hrubá mzda zamestnanca plus odvody zamestnávateľa (35,2%), čiže je to suma, ktorú v súčte platí zamestnávateľ za prácu zamestnanca. Superhrubá mzda je daná ako 135,2% hrubej mzdy zamestnanca.
Odvodové zaťaženie zo superhrubej mzdy zamestnanca je temer 36%.
Výpočet:
36% = podiel odvodov (13,4% zamestnanec + 35,2%) a superhrubej mzdy danej ako 135,2% hrubej mzdy zamestnanca
Daň (19%) sa počíta z hrubej mzdy zamestnanca zníženej o odvody zamestnanca. Pri prepočte na superhrubú mzdu je daň zamestnanca mierne nad 12%.
Poznámka. Pri výpočte výsledných sadzieb dane z príjmov nebudem uvažovať o nezdaniteľnej časti, o ktorú sa základ dane znižuje (obvykle cca 335 € mesačne).
Zamestnancovi v pracovnom pomere tak zo superhrubej mzdy zostane 52% a 48% ide na daň a odvody.
Aj príjem zamestnanca je možné "optimalizovať". Dá sa využiť skutočnosť, že odvody sa neplatia zo všetkých príjmov dosahovaných v pracovnom pomere. Odvody sa neplatia napríklad:
z odmeny vyplatenej zamestnancovi pri jeho životnom jubileu (napr. mal pred mesiacom 29 rokov) alebo pri jeho pracovnom jubileu (napr. v tomto roku bude mať odpracované 3 roky vo firme),
z náhrady pri domácej pracovnej pohotovosti (výška tejto náhrady nie je žiadnym spôsobom obmedzená, rovnako ako pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je časovo obmedzený rozsah takejto pohotovosti),
z príjmov vyplatených bývalému zamestnancovi po skončení pracovného pomeru.Z takýchto príjmov zamestnanca sa platí len daň 19%. Zamestnancovi zostane 81% príjmu.
.
2. Zamestnanie na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Po 1. septembri 2007, kedy sa do Zákonníka práce vrátila možnosť práce na dohodu o pracovnej činnosti, je možné využívať spolu až tri alternatívy práce na dohodu:
dohoda o vykonaní práce - obsahom by mala byť jednorazová činnosť vymedzená výsledkom, rozsah práce pre jedného zamestnávateľa by nemal presiahnuť 350 hodín za kalendárny rok a to vrátane prípadných ďalších dohôd o vykonaní práce uzavretých medzi tým istým zamestnávateľom a zamestnancom,
dohoda o brigádnickej práci študentov - obsahom má byť príležitostná činnosť vymedzená druhom práce - a môže ju využiť len osoba, ktoré má štatút študenta SŠ, VŠ (vrátane doktorandov a externe študujúcich), rozsah práce nesmie v priemere presiahnuť polovicu štandardného pracovného týždňa (čiže v priemere obvykle 20 hodín týždenne), pričom priemer sa posudzuje za celé obdobie, najviac za dobu 12 mesiacov,
dohoda o pracovnej činnosti - obsahom má byť príležitostná činnosť vymedzená druhom práce, rozsah práce nesmie presiahnuť 10 hodín týždenne.Pozor, podľa Zákonníka práce by mali zamestnávatelia uzatvárať tieto dohody len výnimočne. Rozsah práce sa posudzuje za každú dohodu osobitne, okrem dohody o vykonaní práce uzavretej medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom. Výška odmeny pri práci na dohodu nie je ničím ohraničená, odmena by však nemala byť rádovo vyššia, ako mzda zamestnanca vykonávajúcu u toho istého zamestnávateľa tú istú prácu na základe pracovnej zmluvy.
Výhodou tejto formy práce je skutočnosť, že odvody z odmeny platí len zamestnávateľ a to v symbolickej výške 1,05%. Príjemca odmeny na dohodu platí len daň z príjmu vo výške 19% z odmeny. Za určitých okolností má osoba, ktorá má na účely zákona o zdravotnom poistení postavenie tzv. samoplatiteľa, povinnosť zaplatiť z príjmov na dohodu zdravotné poistenie vo výške 14%.
Pri práci na dohodu tak "dohodárovi" zostane približne 80% zo superhrubej mzdy (superhrubá mzda = 101,05% z odmeny), na dane a odvody ide približne 20%.
.
3. Práca na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
Za ostatné roky sa stáva populárna práca na príkaznú zmluvu (§ 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Pri využití tohto právneho vzťahu si však treba uvedomiť, že by malo ísť o činnosti, ktoré nenapĺňajú znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Obsahom príkaznej zmluvy by mala byť činnosť, ktorá spĺňa aspoň jeden z ďalej uvedených atribútov:
činnosť nie je vykonávaná výlučne osobne príkazníkom ale aj inými osobami,
činnosť nie je vykonávaná výlučne podľa pokynov príkazcu ale (aj) samostatne,
činnosť nie je vykonávaná v mene príkazcu ale v mene príkazníka,
pri vykonávaní činnosti nie je stanovený pracovný čas,
činnosť je vykonávaná na náklady príkazníka a nie na náklady príkazcu,
činnosť je vykonávaná výrobnými prostriedkami príkazníka a nie príkazcu,
činnosť je vykonávaná na zodpovednosť príkazníka a nie príkazcu.Daňové úrady posudzujú prácu na príkaznú zmluvu ako závislú činnosť (závislá činnosť = vzťah v ktorom je príjemca príjmu pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu), preto pri využití takýchto zmlúv odporúčam príjem zdaniť rovnako, akokeby šlo o prácu v pracovnom pomere alebo na dohodu.
Tomuto sa môžete vyhnúť, ak namiesto príkaznej zmluvy použijete zmluvu o dielo (§ 631 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) alebo ešte lepšie nepomenovanú zmluvu (§ 51 Občianskeho zákonníka). Príjem sa potom zdaní podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ako príjem z príležitostnej činnosti. Tu je možné využiť oslobodenie od dane - daň z takýchto príjmov sa platí až od kumulovaného príjmu nad hranicou 5-násobku životného minima, pre rok 2009 teda nad hranicou 894,60 €.
Odvody sa z príjmov dosiahnutých na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka neplatia.
Pozor, v prípade príkaznej zmluvy s príjmom zdaneným ako príjem zo závislej činnosti má za určitých okolností osoba, ktorá má na účely zákona o zdravotnom poistení postavenie tzv. samoplatiteľa, povinnosť zaplatiť z príjmov na dohodu zdravotné poistenie vo výške 14%.
Pri práci na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka tak príjemcovi príjmu zostane 81% vyplatenej odmeny. Ak sa využije oslobodenia od dane, tak až do výšky 894,60 € mu zostane 100% príjmu.
.
4. Živnosť
Práca na živnosť je atraktívna najmä kvôli možnosti zníženia základu dane o daňovo uznané výdavky, a to buď skutočné alebo tzv. paušálne.
Vymeriavací základ na výpočet odvodov je len polovica z dosiahnutého základu dane. Na druhej strane je negatívom existencia povinného minimálneho základu.
Pri využití paušálnych výdavkov vo výške 40% z príjmu to znamená:
odvody na zdravotné poistenie 14% zo základu daného ako (60% príjmu deleno 2,14) = 3,9% z príjmu,
odvody na sociálne poistenie 33,15% zo základu daného ako (60% príjmu deleno 2) = 10% z príjmu,
daň 19% zo základu daného ako (60% príjmu zníženého o ďalších 13,9% na odvody) = 8,8% z príjmu.Živnostníkovi pri uplatení 40% paušálnych výdavkov z príjmu zostane 77,3% a 22,7% ide na daň a odvody.
To však nie je všetko. V sociálnom poistení neexistuje inštitút ročného zúčtovania (a ani tak skoro existovať nebude). Začínajúci živnostník tak v prvom roku podnikania nikdy neplatí odvody na sociálne poistenie a platiť ich začne až od 1.7. v druhom roku svojho podnikania - ak v predošlom roku mal príjem vyšší, ako 12-násobok minimálnej mzdy (k 1.7.2009 ide o limit 3546 € príjmu za rok 2008). Pritom je možné aplikovať jednoduchý trik:
http://www.porada.sk/t35341-ako-sa-szco-vyhne-odvodom-do-socialnej-poistovne.html
alebo
http://www.porada.sk/t35325-pozastavenie-zivnosti-a-odvody-do-socialnej-poistovne.html
...a odvody na sociálne poistenie neplatiť ani v druhom, ani v treťom, štvrtom roku - jednoducho je možné neplatiť ich nikdy.
Ak živnostník neplatí sociálne poistenie, tak z príjmu mu zostane 87,3%, na daň a zdravotné poistenie ide 12,7%.
.
5. Príjmy na základe Autorského zákona
Veľmi zaujímavý spôsob ako zarábať. Z autorských honorárov sa za žiadnych okolností neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Ak ide o honoráre za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (okrem umeleckých výkonov), ktoré sú zdanené zrážkovou daňou a príjemca ich neuvedie v daňovom priznaní, tak z takýchto honorárov sa neplatí ani zdravotné poistenie.
Na druhej strane sa však z autorských honorárov musí platiť príspevok do umeleckých fondov (napr. do literárneho fondu), obvykle vo výške 2% z príjmu. Tento príspevok odvádza platiteľ príjmu s tým, že o príspevok do umeleckých fondov zníži odmenu vyplatenú autorovi.
Aj pri zdanení autorských honorárov je možné uplatniť si paušálne výdavky vo výške 40% príjmu.
Pre autorské honoráre za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (okrem umeleckých výkonov), ktoré sú zdanené zrážkovou daňou a príjemca ich neuvedie v daňovom priznaní, to znamená:
žiadne odvody na zdravotné poistenie,
žiadne odvody na sociálne poistenie,
2% z príjmu umeleckých fondov,
daň zrážkou 19% zo základu daného ako 60% príjmu = 11,4% z príjmu.Autorovi z príjmu zostane 86,6% pričom 13,4% ide na daň a do umeleckých fondov.
Pre autorské honoráre, ktoré nie sú zdanené zrážkovou daňou a zdaňujú sa až pri podaní daňového priznania platí nasledovný stav:
odvody na zdravotné poistenie 14% zo základu daného ako (60% príjmu deleno 2,14) = 3,9% z príjmu,
žiadne odvody na sociálne poistenie,
2% z príjmu umeleckých fondov,
daň 19% zo základu daného ako (60% príjmu zníženého o 3,9% na odvody) = 10,7% z príjmu (ak neuvažujeme o znížení základu dane o nezdaniteľné časti).Autorovi z príjmu zostane 83,4% a viac, pričom 16,6% ide na odvody na zdravotné poistenie, daň a do umeleckých fondov.
.
6. Príjmy z prenájmu nehnuteľností
Pre úplnosť uvádzam aj túto alternatívu, pretože je veľmi výhodná z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia.
Odvody sa z príjmov z prenájmu nehnuteľností za žiadnych okolností neplatia. Príjem z prenájmu nehnuteľností je oslobodený od dane do hranice danej ako 5-násobok životného minima, pre rok 2009 je táto hranica daná ako 894,60 €. Daň sa teda platí len z tej časti príjmu z prenájmu nehnuteľností, ktorá prevyšuje sumu 894,60 €.
Naviac pri určení základu dane je možné uplatniť si paušálne výdavky vo výške 40% príjmu.
Daň je potom 19% zo základu daného ako 60% zo sumy príjmu zníženého o 894,60 € = menej ako 11,4% z príjmu.
Prenajímateľovi tak z príjmu zostane 88,6% a viac.
.
7. Podiely na zisku svojej s.r.o.
Na záver (podľa niektorých) to najlepšie (?). Medzi ľuďmi sa šíri názor, že najmenej daní a odvodov budú platiť vtedy, ak budú mať svoju s.r.o. a budú si vyplácať podiely na zisku.
Najprv si treba povedať, že ak máte s.r.o. pre ktorú aj aktívne pracujete, nemusíte sa vo svojej s.r.o. zamestnať a dokonca nemusíte ani poberať odmenu za prácu ako spoločník, či konateľ. V žiadnom prípade tak nebudete porušovať zákon o nelegálnom zamestnávaní či nejaký iný predpis. Ak máte svoju s.r.o., môžete postupovať tak, že si v s.r.o. nebudete vyplácať žiaden plat, žiadne odmeny - a budete si vyplácať len podiely na zisku, ktorý vaša s.r.o. vytvorí.
Ak si budete vyplácať len podiely na zisku tak:
zisk musí najskôr zdaniť vaša s.r.o. ako právnická osoba, zo zisku tak s.r.o. zaplatí daň 19%,
z inkasovaných podielov na zdanenom zisku sa neplatia žiadne odvody na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie
a neplatí s anai žiadna dodatočná daň.Spoločníkovi tak zostane 81% z príjmu daného ako zisk s.r.o. pred zdanením.
Z toho je zrejmé, že výhodnejšie je mať príjem zo živnosti (v prípade ak živnostník neplatí sociálne poistenie) a ešte výhodnejší je príjem z prenájmu nehnuteľností alebo príjem z autorských zmlúv.
Pre úplnosť si pripomeňme, že podnikanie prostredníctvom s.r.o. má niekoľko nevýhod:
Založenie s.r.o. je finančne i časovo náročnejšie, ako založenie živnosti, nehovoriac už o prenajímaní či autorskej činnosti.
S.r.o. musí viesť podvojné účtovníctvo = vyššia réžia, vysoká strata času pri koncoročnej uzávierke.
Nemožnosť uplatniť si paušálne výdavky - môžu sa uplatniť len skutočné výdavky, s.r.o je preto nevýhodná ak predmetom podnikania je činnosť s vysokou pridanou hodnotou..
Záverečné zhodnotenie
Poznámky:
Pri živnosti sa predpokladá využitie 40% paušálnych výdavkov.
Pri výpočte dane sa neuvažovalo s nezdaniteľnými časťami základu dane, pri výpočte odvodov sa neuvažovalo s existenciou minimálnych a maximálnych základov.
Uvedené údaje preto treba chápať ako orientačné a zjednodušené. V praxi treba zvážiť všetky okolnosti, výšku dosahovaných či predpokladaných príjmov, možnosti uplatnenia daňových zvýhodnení (daňový bonus, nezdaniteľná časť na manžela, manželku) atď.
Na záver mi dovoľte pripomenúť, že tejto téme bude venovaná časť seminára Kríza a odvody, viac informácií nájdete tu:
http://www.porada.sk/t105817-necakajte-kym-vam-vlada-znizi-odvody-znizte-si-ich-sami.html
1. Zamestnanie v pracovnom pomere
Netreba osobitne zdôrazňovať, že daňou a odvodmi je najviac zaťažená práca v pracovnom pomere.
Pri výpočte daňového a odvodového zaťaženia príjmov v pracovnom pomere treba vychádzať z tzv. superhrubej mzdy zamestnanca.
Superhrubá mzda zamestnanca alebo tzv. cena práce, je daná ako hrubá mzda zamestnanca plus odvody zamestnávateľa (35,2%), čiže je to suma, ktorú v súčte platí zamestnávateľ za prácu zamestnanca. Superhrubá mzda je daná ako 135,2% hrubej mzdy zamestnanca.
Odvodové zaťaženie zo superhrubej mzdy zamestnanca je temer 36%.
Výpočet:
36% = podiel odvodov (13,4% zamestnanec + 35,2%) a superhrubej mzdy danej ako 135,2% hrubej mzdy zamestnanca
Daň (19%) sa počíta z hrubej mzdy zamestnanca zníženej o odvody zamestnanca. Pri prepočte na superhrubú mzdu je daň zamestnanca mierne nad 12%.
Poznámka. Pri výpočte výsledných sadzieb dane z príjmov nebudem uvažovať o nezdaniteľnej časti, o ktorú sa základ dane znižuje (obvykle cca 335 € mesačne).
Zamestnancovi v pracovnom pomere tak zo superhrubej mzdy zostane 52% a 48% ide na daň a odvody.
Aj príjem zamestnanca je možné "optimalizovať". Dá sa využiť skutočnosť, že odvody sa neplatia zo všetkých príjmov dosahovaných v pracovnom pomere. Odvody sa neplatia napríklad:
z odmeny vyplatenej zamestnancovi pri jeho životnom jubileu (napr. mal pred mesiacom 29 rokov) alebo pri jeho pracovnom jubileu (napr. v tomto roku bude mať odpracované 3 roky vo firme),
z náhrady pri domácej pracovnej pohotovosti (výška tejto náhrady nie je žiadnym spôsobom obmedzená, rovnako ako pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je časovo obmedzený rozsah takejto pohotovosti),
z príjmov vyplatených bývalému zamestnancovi po skončení pracovného pomeru.Z takýchto príjmov zamestnanca sa platí len daň 19%. Zamestnancovi zostane 81% príjmu.
.
2. Zamestnanie na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Po 1. septembri 2007, kedy sa do Zákonníka práce vrátila možnosť práce na dohodu o pracovnej činnosti, je možné využívať spolu až tri alternatívy práce na dohodu:
dohoda o vykonaní práce - obsahom by mala byť jednorazová činnosť vymedzená výsledkom, rozsah práce pre jedného zamestnávateľa by nemal presiahnuť 350 hodín za kalendárny rok a to vrátane prípadných ďalších dohôd o vykonaní práce uzavretých medzi tým istým zamestnávateľom a zamestnancom,
dohoda o brigádnickej práci študentov - obsahom má byť príležitostná činnosť vymedzená druhom práce - a môže ju využiť len osoba, ktoré má štatút študenta SŠ, VŠ (vrátane doktorandov a externe študujúcich), rozsah práce nesmie v priemere presiahnuť polovicu štandardného pracovného týždňa (čiže v priemere obvykle 20 hodín týždenne), pričom priemer sa posudzuje za celé obdobie, najviac za dobu 12 mesiacov,
dohoda o pracovnej činnosti - obsahom má byť príležitostná činnosť vymedzená druhom práce, rozsah práce nesmie presiahnuť 10 hodín týždenne.Pozor, podľa Zákonníka práce by mali zamestnávatelia uzatvárať tieto dohody len výnimočne. Rozsah práce sa posudzuje za každú dohodu osobitne, okrem dohody o vykonaní práce uzavretej medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom. Výška odmeny pri práci na dohodu nie je ničím ohraničená, odmena by však nemala byť rádovo vyššia, ako mzda zamestnanca vykonávajúcu u toho istého zamestnávateľa tú istú prácu na základe pracovnej zmluvy.
Výhodou tejto formy práce je skutočnosť, že odvody z odmeny platí len zamestnávateľ a to v symbolickej výške 1,05%. Príjemca odmeny na dohodu platí len daň z príjmu vo výške 19% z odmeny. Za určitých okolností má osoba, ktorá má na účely zákona o zdravotnom poistení postavenie tzv. samoplatiteľa, povinnosť zaplatiť z príjmov na dohodu zdravotné poistenie vo výške 14%.
Pri práci na dohodu tak "dohodárovi" zostane približne 80% zo superhrubej mzdy (superhrubá mzda = 101,05% z odmeny), na dane a odvody ide približne 20%.
.
3. Práca na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
Za ostatné roky sa stáva populárna práca na príkaznú zmluvu (§ 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Pri využití tohto právneho vzťahu si však treba uvedomiť, že by malo ísť o činnosti, ktoré nenapĺňajú znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Obsahom príkaznej zmluvy by mala byť činnosť, ktorá spĺňa aspoň jeden z ďalej uvedených atribútov:
činnosť nie je vykonávaná výlučne osobne príkazníkom ale aj inými osobami,
činnosť nie je vykonávaná výlučne podľa pokynov príkazcu ale (aj) samostatne,
činnosť nie je vykonávaná v mene príkazcu ale v mene príkazníka,
pri vykonávaní činnosti nie je stanovený pracovný čas,
činnosť je vykonávaná na náklady príkazníka a nie na náklady príkazcu,
činnosť je vykonávaná výrobnými prostriedkami príkazníka a nie príkazcu,
činnosť je vykonávaná na zodpovednosť príkazníka a nie príkazcu.Daňové úrady posudzujú prácu na príkaznú zmluvu ako závislú činnosť (závislá činnosť = vzťah v ktorom je príjemca príjmu pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu), preto pri využití takýchto zmlúv odporúčam príjem zdaniť rovnako, akokeby šlo o prácu v pracovnom pomere alebo na dohodu.
Tomuto sa môžete vyhnúť, ak namiesto príkaznej zmluvy použijete zmluvu o dielo (§ 631 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) alebo ešte lepšie nepomenovanú zmluvu (§ 51 Občianskeho zákonníka). Príjem sa potom zdaní podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ako príjem z príležitostnej činnosti. Tu je možné využiť oslobodenie od dane - daň z takýchto príjmov sa platí až od kumulovaného príjmu nad hranicou 5-násobku životného minima, pre rok 2009 teda nad hranicou 894,60 €.
Odvody sa z príjmov dosiahnutých na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka neplatia.
Pozor, v prípade príkaznej zmluvy s príjmom zdaneným ako príjem zo závislej činnosti má za určitých okolností osoba, ktorá má na účely zákona o zdravotnom poistení postavenie tzv. samoplatiteľa, povinnosť zaplatiť z príjmov na dohodu zdravotné poistenie vo výške 14%.
Pri práci na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka tak príjemcovi príjmu zostane 81% vyplatenej odmeny. Ak sa využije oslobodenia od dane, tak až do výšky 894,60 € mu zostane 100% príjmu.
.
4. Živnosť
Práca na živnosť je atraktívna najmä kvôli možnosti zníženia základu dane o daňovo uznané výdavky, a to buď skutočné alebo tzv. paušálne.
Vymeriavací základ na výpočet odvodov je len polovica z dosiahnutého základu dane. Na druhej strane je negatívom existencia povinného minimálneho základu.
Pri využití paušálnych výdavkov vo výške 40% z príjmu to znamená:
odvody na zdravotné poistenie 14% zo základu daného ako (60% príjmu deleno 2,14) = 3,9% z príjmu,
odvody na sociálne poistenie 33,15% zo základu daného ako (60% príjmu deleno 2) = 10% z príjmu,
daň 19% zo základu daného ako (60% príjmu zníženého o ďalších 13,9% na odvody) = 8,8% z príjmu.Živnostníkovi pri uplatení 40% paušálnych výdavkov z príjmu zostane 77,3% a 22,7% ide na daň a odvody.
To však nie je všetko. V sociálnom poistení neexistuje inštitút ročného zúčtovania (a ani tak skoro existovať nebude). Začínajúci živnostník tak v prvom roku podnikania nikdy neplatí odvody na sociálne poistenie a platiť ich začne až od 1.7. v druhom roku svojho podnikania - ak v predošlom roku mal príjem vyšší, ako 12-násobok minimálnej mzdy (k 1.7.2009 ide o limit 3546 € príjmu za rok 2008). Pritom je možné aplikovať jednoduchý trik:
http://www.porada.sk/t35341-ako-sa-szco-vyhne-odvodom-do-socialnej-poistovne.html
alebo
http://www.porada.sk/t35325-pozastavenie-zivnosti-a-odvody-do-socialnej-poistovne.html
...a odvody na sociálne poistenie neplatiť ani v druhom, ani v treťom, štvrtom roku - jednoducho je možné neplatiť ich nikdy.
Ak živnostník neplatí sociálne poistenie, tak z príjmu mu zostane 87,3%, na daň a zdravotné poistenie ide 12,7%.
.
5. Príjmy na základe Autorského zákona
Veľmi zaujímavý spôsob ako zarábať. Z autorských honorárov sa za žiadnych okolností neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Ak ide o honoráre za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (okrem umeleckých výkonov), ktoré sú zdanené zrážkovou daňou a príjemca ich neuvedie v daňovom priznaní, tak z takýchto honorárov sa neplatí ani zdravotné poistenie.
Na druhej strane sa však z autorských honorárov musí platiť príspevok do umeleckých fondov (napr. do literárneho fondu), obvykle vo výške 2% z príjmu. Tento príspevok odvádza platiteľ príjmu s tým, že o príspevok do umeleckých fondov zníži odmenu vyplatenú autorovi.
Aj pri zdanení autorských honorárov je možné uplatniť si paušálne výdavky vo výške 40% príjmu.
Pre autorské honoráre za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (okrem umeleckých výkonov), ktoré sú zdanené zrážkovou daňou a príjemca ich neuvedie v daňovom priznaní, to znamená:
žiadne odvody na zdravotné poistenie,
žiadne odvody na sociálne poistenie,
2% z príjmu umeleckých fondov,
daň zrážkou 19% zo základu daného ako 60% príjmu = 11,4% z príjmu.Autorovi z príjmu zostane 86,6% pričom 13,4% ide na daň a do umeleckých fondov.
Pre autorské honoráre, ktoré nie sú zdanené zrážkovou daňou a zdaňujú sa až pri podaní daňového priznania platí nasledovný stav:
odvody na zdravotné poistenie 14% zo základu daného ako (60% príjmu deleno 2,14) = 3,9% z príjmu,
žiadne odvody na sociálne poistenie,
2% z príjmu umeleckých fondov,
daň 19% zo základu daného ako (60% príjmu zníženého o 3,9% na odvody) = 10,7% z príjmu (ak neuvažujeme o znížení základu dane o nezdaniteľné časti).Autorovi z príjmu zostane 83,4% a viac, pričom 16,6% ide na odvody na zdravotné poistenie, daň a do umeleckých fondov.
.
6. Príjmy z prenájmu nehnuteľností
Pre úplnosť uvádzam aj túto alternatívu, pretože je veľmi výhodná z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia.
Odvody sa z príjmov z prenájmu nehnuteľností za žiadnych okolností neplatia. Príjem z prenájmu nehnuteľností je oslobodený od dane do hranice danej ako 5-násobok životného minima, pre rok 2009 je táto hranica daná ako 894,60 €. Daň sa teda platí len z tej časti príjmu z prenájmu nehnuteľností, ktorá prevyšuje sumu 894,60 €.
Naviac pri určení základu dane je možné uplatniť si paušálne výdavky vo výške 40% príjmu.
Daň je potom 19% zo základu daného ako 60% zo sumy príjmu zníženého o 894,60 € = menej ako 11,4% z príjmu.
Prenajímateľovi tak z príjmu zostane 88,6% a viac.
.
7. Podiely na zisku svojej s.r.o.
Na záver (podľa niektorých) to najlepšie (?). Medzi ľuďmi sa šíri názor, že najmenej daní a odvodov budú platiť vtedy, ak budú mať svoju s.r.o. a budú si vyplácať podiely na zisku.
Najprv si treba povedať, že ak máte s.r.o. pre ktorú aj aktívne pracujete, nemusíte sa vo svojej s.r.o. zamestnať a dokonca nemusíte ani poberať odmenu za prácu ako spoločník, či konateľ. V žiadnom prípade tak nebudete porušovať zákon o nelegálnom zamestnávaní či nejaký iný predpis. Ak máte svoju s.r.o., môžete postupovať tak, že si v s.r.o. nebudete vyplácať žiaden plat, žiadne odmeny - a budete si vyplácať len podiely na zisku, ktorý vaša s.r.o. vytvorí.
Ak si budete vyplácať len podiely na zisku tak:
zisk musí najskôr zdaniť vaša s.r.o. ako právnická osoba, zo zisku tak s.r.o. zaplatí daň 19%,
z inkasovaných podielov na zdanenom zisku sa neplatia žiadne odvody na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie
a neplatí s anai žiadna dodatočná daň.Spoločníkovi tak zostane 81% z príjmu daného ako zisk s.r.o. pred zdanením.
Z toho je zrejmé, že výhodnejšie je mať príjem zo živnosti (v prípade ak živnostník neplatí sociálne poistenie) a ešte výhodnejší je príjem z prenájmu nehnuteľností alebo príjem z autorských zmlúv.
Pre úplnosť si pripomeňme, že podnikanie prostredníctvom s.r.o. má niekoľko nevýhod:
Založenie s.r.o. je finančne i časovo náročnejšie, ako založenie živnosti, nehovoriac už o prenajímaní či autorskej činnosti.
S.r.o. musí viesť podvojné účtovníctvo = vyššia réžia, vysoká strata času pri koncoročnej uzávierke.
Nemožnosť uplatniť si paušálne výdavky - môžu sa uplatniť len skutočné výdavky, s.r.o je preto nevýhodná ak predmetom podnikania je činnosť s vysokou pridanou hodnotou..
Záverečné zhodnotenie
| Čistý príjem | Daňovo-odvodové zaťaženie | |
| Zamestnanie na pracovnú zmluvu | 52% až 81% | 19% až 48 % |
| Zamestnanie na dohodu | 80% | 20% |
| Zmluvy podľa Občianskeho zákonníka | 81% a viac | 19% a menej |
| Živnosť so sociálnym poistením | 77,3% | 22,7% |
| Živnosť bez sociálneho poistenia | 87,3% | 12,7% |
| Autorské honoráre bez zrážkovej dane | 83,4% | 16,6% |
| Autorské honoráre so zrážkovou daňou | 86,6% | 13,4% |
| Prenájom nehnuteľností | 88,6% a viac | 11,4% a menej |
| Podiely na zisku s.r.o. | 81% | 19% |
Poznámky:
Pri živnosti sa predpokladá využitie 40% paušálnych výdavkov.
Pri výpočte dane sa neuvažovalo s nezdaniteľnými časťami základu dane, pri výpočte odvodov sa neuvažovalo s existenciou minimálnych a maximálnych základov.
Uvedené údaje preto treba chápať ako orientačné a zjednodušené. V praxi treba zvážiť všetky okolnosti, výšku dosahovaných či predpokladaných príjmov, možnosti uplatnenia daňových zvýhodnení (daňový bonus, nezdaniteľná časť na manžela, manželku) atď.
Na záver mi dovoľte pripomenúť, že tejto téme bude venovaná časť seminára Kríza a odvody, viac informácií nájdete tu:
http://www.porada.sk/t105817-necakajte-kym-vam-vlada-znizi-odvody-znizte-si-ich-sami.html
m.hladka
20.04.09,14:24
Reagujem na bod 7.
Rozmýšľam správne, ak?
Mám štyri roky do dôchodku a ako SZČO som platila minimálne odvody, čo je veľmi málo na priemerný dôchodok - (podľa výpočtu na kalkulačke SP).
Preto som sa rozhodla si založiť s.r.o., kde som konateľ bez odmeny, ale zamestnanec. A ako zamestnanec pri tých istých odvodoch ako v SZČO, sa mi na kalkulačke SP vypočíta oveľa vyšší dôchodok. Takže aj napriek iným nevyhodám, ktoré sú horespomínané, je pre mňa výhodnejšia s.r.o.
Rozmýšľam správne, ak?
Mám štyri roky do dôchodku a ako SZČO som platila minimálne odvody, čo je veľmi málo na priemerný dôchodok - (podľa výpočtu na kalkulačke SP).
Preto som sa rozhodla si založiť s.r.o., kde som konateľ bez odmeny, ale zamestnanec. A ako zamestnanec pri tých istých odvodoch ako v SZČO, sa mi na kalkulačke SP vypočíta oveľa vyšší dôchodok. Takže aj napriek iným nevyhodám, ktoré sú horespomínané, je pre mňa výhodnejšia s.r.o.
Jozef Mihál
20.04.09,20:44
Skúsim počítať.
Ak má SZČO VZ 1000 €, zaplatí celkovo (SP+ZP) odvody 47,15% = 471,50 €.
Ak má zamestnanec VZ 1000 €, zaplatí on sám odvody 13,4% = 134 €.
Zamestnávateľ zaplatí odvody 35,2% = 352 €.
Spolu zamestnanec a zamestnávateľ zaplatia 134 + 352 = 486 €. Treba to posudzovať spolu, zvlášť v prípade ak ide o zamestnanie sa vo vlastnej s.r.o.
Pre výpočet dôchodku je dôležitý vymeriavací základ a ten majú obaja rovnaký (1000 €).
SZČO však zaplatí o 14,50 € menej. Od apríla, odkedy platí len 2% do rezervného fondu to bude ešte menej.
Preto nevidím žiadnu výhodu byť v postavení zamestnanca, ale naopak.
Ak má SZČO VZ 1000 €, zaplatí celkovo (SP+ZP) odvody 47,15% = 471,50 €.
Ak má zamestnanec VZ 1000 €, zaplatí on sám odvody 13,4% = 134 €.
Zamestnávateľ zaplatí odvody 35,2% = 352 €.
Spolu zamestnanec a zamestnávateľ zaplatia 134 + 352 = 486 €. Treba to posudzovať spolu, zvlášť v prípade ak ide o zamestnanie sa vo vlastnej s.r.o.
Pre výpočet dôchodku je dôležitý vymeriavací základ a ten majú obaja rovnaký (1000 €).
SZČO však zaplatí o 14,50 € menej. Od apríla, odkedy platí len 2% do rezervného fondu to bude ešte menej.
Preto nevidím žiadnu výhodu byť v postavení zamestnanca, ale naopak.
m.hladka
21.04.09,05:47
Áno, aj ja som tak rozmýšľala. Avšak na SP ma informovali, že SZČO sa dôchodok počíta z toho, koľko zaplatí v odvodoch a zamestnancovi sa berie na výpočet hrubá mzda. Kde je pravda a ako to vlastne v skutočnosti je?
Jozef Mihál
21.04.09,11:53
Pravda je v príspevku č. 2.
m.hladka
21.04.09,16:51
Ďakujem veľmi pekne.
jarkra
28.06.09,19:21
Dobrý deň,
pri príkazných zmluvách uvádzate, že obsahom príkaznej zmluvy by mala byť činnosť, ktorá spĺňa aspoň jeden z ďalej uvedených atribútov:
* činnosť nie je vykonávaná výlučne osobne príkazníkom ale aj inými osobami,
Stačí do príkaznej zmluvy napísať vety "Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám. "?
pri príkazných zmluvách uvádzate, že obsahom príkaznej zmluvy by mala byť činnosť, ktorá spĺňa aspoň jeden z ďalej uvedených atribútov:
* činnosť nie je vykonávaná výlučne osobne príkazníkom ale aj inými osobami,
Stačí do príkaznej zmluvy napísať vety "Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám. "?
Jozef Mihál
28.06.09,20:26
Ja by som do zmluvy napísal: "Príkazník nie je povinný vykonávať činnosť osobne ale môžu ju po dohode s ním vykonávať aj iné osoby".
enigma
30.06.09,08:44
pan Mihal, prosim mohla by nejaka institucia skontrolat aky bol dovod pre vyplatenie bonusu pri jubileu?
Jozef Mihál
30.06.09,09:07
Inšpektorát práce. Ale nevidím dôvod, čo by mu mohlo vadiť. Zákonník práce neurčuje, či sa majú alebo nemajú vyplácať odmeny pri jubileu, neurčuje ich výšku ani spôsob vyplatenia.
zuzkadzugi
18.08.09,17:47
Pán Míhál, prosím Vás, môže mať aj konateľ so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu podľa §51 Obč. zákonníka a tak sa vyhnúť odvodom?
Alebo zmluvu, ktorá by spadala pod §6 /ale nešlo by o živnosť/ a tak by si mohol uplatniť 40% výdavky. Síce by platil okrem dane aj odvody do ZP, ale aj tak by sa mu to oplatilo. Odvody do SP by neplatil.
Alebo zmluvu, ktorá by spadala pod §6 /ale nešlo by o živnosť/ a tak by si mohol uplatniť 40% výdavky. Síce by platil okrem dane aj odvody do ZP, ale aj tak by sa mu to oplatilo. Odvody do SP by neplatil.
Jozef Mihál
19.08.09,12:30
Môže, ak predmet činnosti podľa zmluvy je iný, ako výkon funkcie konateľa.
karcoolka1
29.05.10,13:34
SZČO počas dvoch rokov využíval pozastavovanie živnosti, aby neplatil SP. Už to nevie a od 1.7.2010 mu vychádzajú veľmi vysoké odvody SP a ZP. Práve zakladá sro. Predpokladám, že z čistého zisku bude mať veľkú daň z príjmu PO.
Prosím Vás o radu, ako najúčinnejšie znížiť daňové zaťaženie.
Oplatí sa mu vyplácať aj odmenu konateľa za výkon funkcie? Aká výška by to mala byť, aby sa ho nedotkla milionárska daň a nemal vysoké odvody do ZP?
Ak by predsa zostal len pri vyplácaní podielu na zisku, ZP platí 28,92 EUR ako samoplatiteľ?
Prosím Vás o radu, ako najúčinnejšie znížiť daňové zaťaženie.
Oplatí sa mu vyplácať aj odmenu konateľa za výkon funkcie? Aká výška by to mala byť, aby sa ho nedotkla milionárska daň a nemal vysoké odvody do ZP?
Ak by predsa zostal len pri vyplácaní podielu na zisku, ZP platí 28,92 EUR ako samoplatiteľ?
manus
30.05.10,14:02
SZČO počas dvoch rokov využíval pozastavovanie živnosti, aby neplatil SP. Už to nevie a od 1.7.2010 mu vychádzajú veľmi vysoké odvody SP a ZP. Práve zakladá sro. Predpokladám, že z čistého zisku bude mať veľkú daň z príjmu PO.
Prosím Vás o radu, ako najúčinnejšie znížiť daňové zaťaženie.
Oplatí sa mu vyplácať aj odmenu konateľa za výkon funkcie? Aká výška by to mala byť, aby sa ho nedotkla milionárska daň a nemal vysoké odvody do ZP?
Ak by predsa zostal len pri vyplácaní podielu na zisku, ZP platí 28,92 EUR ako samoplatiteľ?
Živnosť treba do 30.6.2010 zrušiť, aby od 1.7.2010 nevznikla povinnosť platiť odvody!!!
Ak si bude vo svojej sro vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa, potom z tejto odmeny odvádza 14% (4% konateľ a 10%zamestnávateľ-teda zasa on:)). Hranica pre "milionársku daň" je v roku 2010 do výšky 15.926,34€/rok, čiže je to zaokrúhlene dákych 1.327€/mesiac.
Ak by predsa len chcel platiť čo najnižšie resp.žiadne odvody do ZP, potom si môže dať odmenu 1€ a odvody do zdravotnej poisťovne platí z tejto sumy.
Ak by ozaj chcel zostať na tom vyplácaní zisku, bez akejkoľvek zmluvy (či pracovnej alebo za konateľstvo), potom sa musí do ZP prihlásiť ako samoplatiteľ a odvádzať mesačne z VZ 206,60 sumu 28,92€/mesiac, presne ako píšeš.
Prosím Vás o radu, ako najúčinnejšie znížiť daňové zaťaženie.
Oplatí sa mu vyplácať aj odmenu konateľa za výkon funkcie? Aká výška by to mala byť, aby sa ho nedotkla milionárska daň a nemal vysoké odvody do ZP?
Ak by predsa zostal len pri vyplácaní podielu na zisku, ZP platí 28,92 EUR ako samoplatiteľ?
Živnosť treba do 30.6.2010 zrušiť, aby od 1.7.2010 nevznikla povinnosť platiť odvody!!!
Ak si bude vo svojej sro vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa, potom z tejto odmeny odvádza 14% (4% konateľ a 10%zamestnávateľ-teda zasa on:)). Hranica pre "milionársku daň" je v roku 2010 do výšky 15.926,34€/rok, čiže je to zaokrúhlene dákych 1.327€/mesiac.
Ak by predsa len chcel platiť čo najnižšie resp.žiadne odvody do ZP, potom si môže dať odmenu 1€ a odvody do zdravotnej poisťovne platí z tejto sumy.
Ak by ozaj chcel zostať na tom vyplácaní zisku, bez akejkoľvek zmluvy (či pracovnej alebo za konateľstvo), potom sa musí do ZP prihlásiť ako samoplatiteľ a odvádzať mesačne z VZ 206,60 sumu 28,92€/mesiac, presne ako píšeš.
karcoolka1
30.05.10,19:24
Živnosť treba do 30.6.2010 zrušiť, aby od 1.7.2010 nevznikla povinnosť platiť odvody!!!
Ak si bude vo svojej sro vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa, potom z tejto odmeny odvádza 14% (4% konateľ a 10%zamestnávateľ-teda zasa on:)). Hranica pre "milionársku daň" je v roku 2010 do výšky 15.926,34€/rok, čiže je to zaokrúhlene dákych 1.327€/mesiac.
Ak by predsa len chcel platiť čo najnižšie resp.žiadne odvody do ZP, potom si môže dať odmenu 1€ a odvody do zdravotnej poisťovne platí z tejto sumy.
Ak by ozaj chcel zostať na tom vyplácaní zisku, bez akejkoľvek zmluvy (či pracovnej alebo za konateľstvo), potom sa musí do ZP prihlásiť ako samoplatiteľ a odvádzať mesačne z VZ 206,60 sumu 28,92€/mesiac, presne ako píšeš.
Ďakujem za odpoveď.
Ak si bude vo svojej sro vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa, potom z tejto odmeny odvádza 14% (4% konateľ a 10%zamestnávateľ-teda zasa on:)). Hranica pre "milionársku daň" je v roku 2010 do výšky 15.926,34€/rok, čiže je to zaokrúhlene dákych 1.327€/mesiac.
Ak by predsa len chcel platiť čo najnižšie resp.žiadne odvody do ZP, potom si môže dať odmenu 1€ a odvody do zdravotnej poisťovne platí z tejto sumy.
Ak by ozaj chcel zostať na tom vyplácaní zisku, bez akejkoľvek zmluvy (či pracovnej alebo za konateľstvo), potom sa musí do ZP prihlásiť ako samoplatiteľ a odvádzať mesačne z VZ 206,60 sumu 28,92€/mesiac, presne ako píšeš.
Ďakujem za odpoveď.
mysimis
01.06.10,09:03
Chceme vo firme zamestnať človeka, ktorý by nám vytvoril softwér a aj by sa oň staral, je to možné aby túto činnosť robil na základe autorského zákona? Ak áno čo všetko k tomu je potrebné?
Jozef Mihál
01.06.10,11:50
Áno, možné to je, dohodnete sa na zmluve, podmienkach atď. Za zdanenie príjmu je zodpovedný sám, mal by sa registrovať na DU ako príjemca príjmov podľa § 6 a bude mu pridelené DIČ (ak tak už skôr neurobil) rovnako si sám rieši zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie sa z takýchto príjmov neplatí.
mysimis
01.06.10,13:44
Jozef, ďakujem veľmi pekne.
Lubka3
07.06.10,08:28
Dobrý deň pán Mihál,chcela by som sa spýtať. Zajtra idem na pohovor k súkromnej podnikateľke,nie je to práca na živnosť,ale keď som sa spýtala na pracovnú zmluvu,tak mi povedala,že ona dáva licenčnú zmluvu,môžete mi poradiť o akú zmluvu sa jedná?,čo z toho vyplýva, platia sa z toho odvody?,atď...
Jozef Mihál
07.06.10,12:18
Neviem odpovedať, pokiaľ nepoznám obsah zmluvy a odkaz na paragraf, podľa ktorého je zmluva definovaná.
Amanda
14.06.10,11:43
Mám ešte jednu otázočku: Čo v prípade, že sme dvaja konatelia, každý má 50% podiel, ale dohodneme sa, že tento rok si ja vyplatím celý zisk - 100% a na budúci rok môj spoločník 100%. Porušili sme nejaký zákon? Je to vôbec možné? A kto by to mohol napadnúť?
Jozef Mihál
14.06.10,12:27
To je bez problémov, rozdelenie zisku je vecou dohody spoločníkov.
Amanda
15.06.10,04:35
Ďakujem za rýchlu odpoveď :-)
Amanda
15.06.10,04:36
....a keby bol druhý spoločník z iného štátu, kde sa napríklad podiel na zisku zdaňuje, aj potom je to len vec dohody medzi spoločníkomi?
Jozef Mihál
15.06.10,20:12
Ano.
Amanda
16.06.10,06:32
Ďakujem! Veľmi ste mi pomohli
zuzuc
24.06.10,06:42
Inšpektorát práce. Ale nevidím dôvod, čo by mu mohlo vadiť. Zákonník práce neurčuje, či sa majú alebo nemajú vyplácať odmeny pri jubileu, neurčuje ich výšku ani spôsob vyplatenia.
pan Mihal, prosim Vas "vyrocie" a odmeny pri nom sa rozumie vyrocie zamesnanca alebo to moze byt aj vyrocie firmy (napr. zalozenie firmy)?
dakujem
pan Mihal, prosim Vas "vyrocie" a odmeny pri nom sa rozumie vyrocie zamesnanca alebo to moze byt aj vyrocie firmy (napr. zalozenie firmy)?
dakujem
Jozef Mihál
28.06.10,09:34
Výročie zamestnanca, v žiadnom prípade nie výročie firmy!
zuzuc
28.06.10,12:51
Výročie zamestnanca, v žiadnom prípade nie výročie firmy!
dakujem
dakujem
LudmilaMich
12.07.10,11:08
Odmeny pri životnom alebo pracovnom jubileu sú považované za mzdu z hľadiska výpočtu priemerného zárobku /napr. pre výpočet dovolenky/, takže vysoká odmena /bez odvodov/ úmerne povýši priemerný zárobok v nasledujúcich štyroch štvrťrokoch. Uvažujem správne?
Jozef Mihál
12.07.10,21:17
Áno.
Meja98
14.07.13,07:07
Dúfam, že nie som mimo témy...manžel končí pracovný pomer, chceme založiť sro. Má ešte aj živnosť. Keďže má dva roky do dôchodku, chce si vyplácať čo najvyšší príjem. Ako je najlepšie to urobiť? Zamestnanec sro, konateľ, spoločník, živnostník? Má zrušiť/pozastaviť živnosť?
Jozef Mihál
14.07.13,12:26
Môže si vybrať, ak má záujem byť dôchodkovo poistený a platiť čo najvyššíe odvody (v praxi max. do výšky 3-násobku priemernej mzdy, osobný mzdový bod je ohraničený hodnotou 3) - môže sa vo vlastnej s.r.o zamestnať, môže si vyplácať odmenu ako konateľ alebo ako spoločník.
Živnosť si môže nechať, ak platí povinné odvody aj zo živnosti, pozor na to, že v súčte by vymeriavací základ nemal prekročiť 3-násobok priemernej mzdy.
Živnosť si môže nechať, ak platí povinné odvody aj zo živnosti, pozor na to, že v súčte by vymeriavací základ nemal prekročiť 3-násobok priemernej mzdy.