smilan
30.04.09,16:12
Človek je bytosťou duchovnou a táto jeho duchovná podstata sa prejavuje v cite. V cite srdečnosti, v ľudskom teple a dobroprajnosti! Cit, ľudskosť a srdečnosť by preto mali byť určujúcimi vo všetkom, čo ľudia, ako duchovné bytosti myslia, hovoria a konajú.
Táto najvnútornejšia ľudská, duchovno – citová podstata by teda mala byť zároveň dominantnou a viditeľnou i vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Či už v hospodárstve, priemysle, finančníctve, ekonomických vzťahoch, atď. Ak by totiž bolo toto všetko prežiarené vyššie spomínanou, ľudskou srdečnosťou, nadobudlo by to úplne inú podobu, ako je tomu dnes. Na prvom mieste by bolo potom vždy iba dobro ľudí a s ním súvisiace úsilie o všeobecné celospoločenské a nakoniec i celosvetové blaho.
Dnes tomu tak ale žiaľ nie je! Na prvom mieste sú predovšetkým peniaze a zisk a tieto pseudo hodnoty sa na piedestál spoločenského záujmu mohli dostať iba preto, že ľudia odsunuli a zasypali svoju vrodenú srdečnosť a svoju citovú vrúcnosť, ktoré sú výrazom ich najvnútornejšej, duchovnej podstaty a nahradili ich chladným rozumom. Chladným rozumom, ktorý nepozná nič iného, ako bezohľadné kalkulácie, upriamené len a len na hmotný prospech.
Pre čisto hmotné ciele, čiže ekonomické, mocenské a svetovládne, je preto šliapané po ľudskej dôstojnosti, je spôsobované strádanie a utrpenie miliónom ľudí po celej planéte, čo by v podstate nikdy nebolo v takej miere vôbec možné, ak by sme v každodennom živote dokázali dať priechod spomínanej, ľudsky citovej srdečnosti.
Príklad: Takzvaní investori rušia v súčasnosti fabriky v strednej Európe a odchádzajú do Ázie, kde je lacnejšia pracovná sila. To znamená, že za tú istú prácu zaplatia ľuďom omnoho menej. Je v tom cit, ľudskosť a dobroprajnosť, alebo ide iba o chladnú, bezohľadnú a bezcitnú kalkuláciu? Nech si odpovie každý sám.
Materializmus, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý prežívame v súčasnosti, je teda v skutočnosti absolútne neprirodzený, je obmedzenosťou, ktorá plodí iba ďalšiu obmedzenosť, je slepou uličkou vo vývoji, na konci ktorej si bude musieť naša civilizácia nevyhnutne rozbiť hlavu – ak neprehodnotí svoje smerovanie.
Pri takomto vyzdvihovaní duchovnosti by materialisticky orientovaní ľudia mohli poukázať na samoúčelnosť duchových praktík mnohých spoločenstiev, cirkví a jednotlivcov, ktoré sú neraz úplne odtrhnuté od reálneho života a jestvujú iba samé pre seba a to neraz dokonca na úkor spoločnosti. Napríklad v život v kláštoroch, v odlúčení od spoločnosti, ale taktiež i prázdna, formálna viera bez dosahu na praktický život.
Treba povedať, že podobné argumenty sú plne oprávnené a treba tiež jednoznačne vyjadriť, že všetky snahy v duchovnej oblasti, ktoré nemajú reálny vplyv na zlepšenie života v spoločnosti sú v podstate nesprávne, zbytočné a samoúčelné. Jednoznačne z toho vyplýva, že duchovnosť, odtrhnutá od praktického života je určitým nesprávnym extrémom.
Avšak druhým, opačným extrémom je dlhodobo neudržateľný, čistý materializmus súčasného typu, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia. Finančná kríza i napríklad nedávna plynová kríza, spôsobená geopoliticko - mocenskými záujmami, pre ktoré sú osudy miliónov ľudí úplne bezvýznamnými, toto všetko sú iba prvé lastovičky začínajúceho kolapsu systému, postaveného jedine na materialistickom spôsobe myslenia. To je teda ďalší, opačný nesprávny extrém.
Takže máme tu v podstate dva extrémy: Na jednej strane duchovnosť, odtrhnutú od reality a na druhej strane materializmus, odtrhnutý od duchovnosti. Oba sú zlé! To jediné zdravé a správne môže vzniknúť iba zo vzájomného, harmonického spolupôsobenia oboch princípov – duchovného a materiálneho.
Príklad: Skutočný politik by mal byť človekom znalým duchovných Zákonitostí bytia, ktorý sa snaží tieto Zákonitosti i reálne aplikovať v politike, čím by politika automaticky nadobudla morálny rozmer, ktorý v súčasnosti nemá. Takýmto by mal byť bankár, podnikateľ, konštruktér, atď. Takýmito by mali byť všetci ľudia, každý vo svojom vlastnom odbore činnosti, ale aj vo svojom osobnom živote.
Cesta k všeobecnému zlepšeniu situácie vedie teda jedine cez pochopenie a uvedomenie si týchto skutočností a cez osobnú snahu každého jednotlivca stať sa človekom duchovným, človekom citu, plným teplej ľudskej srdečnosti, ktorý svojou ľudskosťou prežiari všetko, čo robí. V celospoločenskom a celosvetovom meradle by sa to prejavilo tak, že súčasný systém konfrontácie a bezohľadnej konkurencie by bol nahradený systémom vzájomnej pomoci, podpory a spolupráce.
Všetko však záleží od vnútornej premeny každého z nás, od vnútornej premeny každého jednotlivca! Jedine cez tento osobný, vnútorný prerod jednotlivca vedie totiž cesta k pozitívnej premene celej spoločnosti.
Nie, vôbec nie je na mieste úvaha, že človek je príliš nepatrný na to, aby sám niečo zmenil. Že je ako malá kvapka vody, ktorá sa rozplynie v oceáne. Nie je to tak!
Každý z nás, hoci zdanlivo akokoľvek nepatrný, sa môže stať drobnou iskričkou, ktorá keď spadne do suchej trávy, môže spôsobiť neuhasiteľný požiar celého lesa. Taká je pravda! Preto ak chceme mať tento svet lepším, ani na minútu neotáľajme s našou vlastnou, osobnou vnútornou premenou. Jej dosah nie je totiž vôbec taký bezvýznamný, ako si myslíme.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
Táto najvnútornejšia ľudská, duchovno – citová podstata by teda mala byť zároveň dominantnou a viditeľnou i vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Či už v hospodárstve, priemysle, finančníctve, ekonomických vzťahoch, atď. Ak by totiž bolo toto všetko prežiarené vyššie spomínanou, ľudskou srdečnosťou, nadobudlo by to úplne inú podobu, ako je tomu dnes. Na prvom mieste by bolo potom vždy iba dobro ľudí a s ním súvisiace úsilie o všeobecné celospoločenské a nakoniec i celosvetové blaho.
Dnes tomu tak ale žiaľ nie je! Na prvom mieste sú predovšetkým peniaze a zisk a tieto pseudo hodnoty sa na piedestál spoločenského záujmu mohli dostať iba preto, že ľudia odsunuli a zasypali svoju vrodenú srdečnosť a svoju citovú vrúcnosť, ktoré sú výrazom ich najvnútornejšej, duchovnej podstaty a nahradili ich chladným rozumom. Chladným rozumom, ktorý nepozná nič iného, ako bezohľadné kalkulácie, upriamené len a len na hmotný prospech.
Pre čisto hmotné ciele, čiže ekonomické, mocenské a svetovládne, je preto šliapané po ľudskej dôstojnosti, je spôsobované strádanie a utrpenie miliónom ľudí po celej planéte, čo by v podstate nikdy nebolo v takej miere vôbec možné, ak by sme v každodennom živote dokázali dať priechod spomínanej, ľudsky citovej srdečnosti.
Príklad: Takzvaní investori rušia v súčasnosti fabriky v strednej Európe a odchádzajú do Ázie, kde je lacnejšia pracovná sila. To znamená, že za tú istú prácu zaplatia ľuďom omnoho menej. Je v tom cit, ľudskosť a dobroprajnosť, alebo ide iba o chladnú, bezohľadnú a bezcitnú kalkuláciu? Nech si odpovie každý sám.
Materializmus, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý prežívame v súčasnosti, je teda v skutočnosti absolútne neprirodzený, je obmedzenosťou, ktorá plodí iba ďalšiu obmedzenosť, je slepou uličkou vo vývoji, na konci ktorej si bude musieť naša civilizácia nevyhnutne rozbiť hlavu – ak neprehodnotí svoje smerovanie.
Pri takomto vyzdvihovaní duchovnosti by materialisticky orientovaní ľudia mohli poukázať na samoúčelnosť duchových praktík mnohých spoločenstiev, cirkví a jednotlivcov, ktoré sú neraz úplne odtrhnuté od reálneho života a jestvujú iba samé pre seba a to neraz dokonca na úkor spoločnosti. Napríklad v život v kláštoroch, v odlúčení od spoločnosti, ale taktiež i prázdna, formálna viera bez dosahu na praktický život.
Treba povedať, že podobné argumenty sú plne oprávnené a treba tiež jednoznačne vyjadriť, že všetky snahy v duchovnej oblasti, ktoré nemajú reálny vplyv na zlepšenie života v spoločnosti sú v podstate nesprávne, zbytočné a samoúčelné. Jednoznačne z toho vyplýva, že duchovnosť, odtrhnutá od praktického života je určitým nesprávnym extrémom.
Avšak druhým, opačným extrémom je dlhodobo neudržateľný, čistý materializmus súčasného typu, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia. Finančná kríza i napríklad nedávna plynová kríza, spôsobená geopoliticko - mocenskými záujmami, pre ktoré sú osudy miliónov ľudí úplne bezvýznamnými, toto všetko sú iba prvé lastovičky začínajúceho kolapsu systému, postaveného jedine na materialistickom spôsobe myslenia. To je teda ďalší, opačný nesprávny extrém.
Takže máme tu v podstate dva extrémy: Na jednej strane duchovnosť, odtrhnutú od reality a na druhej strane materializmus, odtrhnutý od duchovnosti. Oba sú zlé! To jediné zdravé a správne môže vzniknúť iba zo vzájomného, harmonického spolupôsobenia oboch princípov – duchovného a materiálneho.
Príklad: Skutočný politik by mal byť človekom znalým duchovných Zákonitostí bytia, ktorý sa snaží tieto Zákonitosti i reálne aplikovať v politike, čím by politika automaticky nadobudla morálny rozmer, ktorý v súčasnosti nemá. Takýmto by mal byť bankár, podnikateľ, konštruktér, atď. Takýmito by mali byť všetci ľudia, každý vo svojom vlastnom odbore činnosti, ale aj vo svojom osobnom živote.
Cesta k všeobecnému zlepšeniu situácie vedie teda jedine cez pochopenie a uvedomenie si týchto skutočností a cez osobnú snahu každého jednotlivca stať sa človekom duchovným, človekom citu, plným teplej ľudskej srdečnosti, ktorý svojou ľudskosťou prežiari všetko, čo robí. V celospoločenskom a celosvetovom meradle by sa to prejavilo tak, že súčasný systém konfrontácie a bezohľadnej konkurencie by bol nahradený systémom vzájomnej pomoci, podpory a spolupráce.
Všetko však záleží od vnútornej premeny každého z nás, od vnútornej premeny každého jednotlivca! Jedine cez tento osobný, vnútorný prerod jednotlivca vedie totiž cesta k pozitívnej premene celej spoločnosti.
Nie, vôbec nie je na mieste úvaha, že človek je príliš nepatrný na to, aby sám niečo zmenil. Že je ako malá kvapka vody, ktorá sa rozplynie v oceáne. Nie je to tak!
Každý z nás, hoci zdanlivo akokoľvek nepatrný, sa môže stať drobnou iskričkou, ktorá keď spadne do suchej trávy, môže spôsobiť neuhasiteľný požiar celého lesa. Taká je pravda! Preto ak chceme mať tento svet lepším, ani na minútu neotáľajme s našou vlastnou, osobnou vnútornou premenou. Jej dosah nie je totiž vôbec taký bezvýznamný, ako si myslíme.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
Stanislav 1975
30.04.09,21:02
Človek je bytosťou duchovnou a táto jeho duchovná podstata sa prejavuje v cite. V cite srdečnosti, v ľudskom teple a dobroprajnosti! Cit, ľudskosť a srdečnosť by preto mali byť určujúcimi vo všetkom, čo ľudia, ako duchovné bytosti myslia, hovoria a konajú.
Táto najvnútornejšia ľudská, duchovno – citová podstata by teda mala byť zároveň dominantnou a viditeľnou i vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Či už v hospodárstve, priemysle, finančníctve, ekonomických vzťahoch, atď. Ak by totiž bolo toto všetko prežiarené vyššie spomínanou, ľudskou srdečnosťou, nadobudlo by to úplne inú podobu, ako je tomu dnes. Na prvom mieste by bolo potom vždy iba dobro ľudí a s ním súvisiace úsilie o všeobecné celospoločenské a nakoniec i celosvetové blaho.
Dnes tomu tak ale žiaľ nie je! Na prvom mieste sú predovšetkým peniaze a zisk a tieto pseudo hodnoty sa na piedestál spoločenského záujmu mohli dostať iba preto, že ľudia odsunuli a zasypali svoju vrodenú srdečnosť a svoju citovú vrúcnosť, ktoré sú výrazom ich najvnútornejšej, duchovnej podstaty a nahradili ich chladným rozumom. Chladným rozumom, ktorý nepozná nič iného, ako bezohľadné kalkulácie, upriamené len a len na hmotný prospech.
Pre čisto hmotné ciele, čiže ekonomické, mocenské a svetovládne, je preto šliapané po ľudskej dôstojnosti, je spôsobované strádanie a utrpenie miliónom ľudí po celej planéte, čo by v podstate nikdy nebolo v takej miere vôbec možné, ak by sme v každodennom živote dokázali dať priechod spomínanej, ľudsky citovej srdečnosti.
Príklad: Takzvaní investori rušia v súčasnosti fabriky v strednej Európe a odchádzajú do Ázie, kde je lacnejšia pracovná sila. To znamená, že za tú istú prácu zaplatia ľuďom omnoho menej. Je v tom cit, ľudskosť a dobroprajnosť, alebo ide iba o chladnú, bezohľadnú a bezcitnú kalkuláciu? Nech si odpovie každý sám.
Materializmus, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý prežívame v súčasnosti, je teda v skutočnosti absolútne neprirodzený, je obmedzenosťou, ktorá plodí iba ďalšiu obmedzenosť, je slepou uličkou vo vývoji, na konci ktorej si bude musieť naša civilizácia nevyhnutne rozbiť hlavu – ak neprehodnotí svoje smerovanie.
Pri takomto vyzdvihovaní duchovnosti by materialisticky orientovaní ľudia mohli poukázať na samoúčelnosť duchových praktík mnohých spoločenstiev, cirkví a jednotlivcov, ktoré sú neraz úplne odtrhnuté od reálneho života a jestvujú iba samé pre seba a to neraz dokonca na úkor spoločnosti. Napríklad v život v kláštoroch, v odlúčení od spoločnosti, ale taktiež i prázdna, formálna viera bez dosahu na praktický život.
Treba povedať, že podobné argumenty sú plne oprávnené a treba tiež jednoznačne vyjadriť, že všetky snahy v duchovnej oblasti, ktoré nemajú reálny vplyv na zlepšenie života v spoločnosti sú v podstate nesprávne, zbytočné a samoúčelné. Jednoznačne z toho vyplýva, že duchovnosť, odtrhnutá od praktického života je určitým nesprávnym extrémom.
Avšak druhým, opačným extrémom je dlhodobo neudržateľný, čistý materializmus súčasného typu, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia. Finančná kríza i napríklad nedávna plynová kríza, spôsobená geopoliticko - mocenskými záujmami, pre ktoré sú osudy miliónov ľudí úplne bezvýznamnými, toto všetko sú iba prvé lastovičky začínajúceho kolapsu systému, postaveného jedine na materialistickom spôsobe myslenia. To je teda ďalší, opačný nesprávny extrém.
Takže máme tu v podstate dva extrémy: Na jednej strane duchovnosť, odtrhnutú od reality a na druhej strane materializmus, odtrhnutý od duchovnosti. Oba sú zlé! To jediné zdravé a správne môže vzniknúť iba zo vzájomného, harmonického spolupôsobenia oboch princípov – duchovného a materiálneho.
Príklad: Skutočný politik by mal byť človekom znalým duchovných Zákonitostí bytia, ktorý sa snaží tieto Zákonitosti i reálne aplikovať v politike, čím by politika automaticky nadobudla morálny rozmer, ktorý v súčasnosti nemá. Takýmto by mal byť bankár, podnikateľ, konštruktér, atď. Takýmito by mali byť všetci ľudia, každý vo svojom vlastnom odbore činnosti, ale aj vo svojom osobnom živote.
Cesta k všeobecnému zlepšeniu situácie vedie teda jedine cez pochopenie a uvedomenie si týchto skutočností a cez osobnú snahu každého jednotlivca stať sa človekom duchovným, človekom citu, plným teplej ľudskej srdečnosti, ktorý svojou ľudskosťou prežiari všetko, čo robí. V celospoločenskom a celosvetovom meradle by sa to prejavilo tak, že súčasný systém konfrontácie a bezohľadnej konkurencie by bol nahradený systémom vzájomnej pomoci, podpory a spolupráce.
Všetko však záleží od vnútornej premeny každého z nás, od vnútornej premeny každého jednotlivca! Jedine cez tento osobný, vnútorný prerod jednotlivca vedie totiž cesta k pozitívnej premene celej spoločnosti.
Nie, vôbec nie je na mieste úvaha, že človek je príliš nepatrný na to, aby sám niečo zmenil. Že je ako malá kvapka vody, ktorá sa rozplynie v oceáne. Nie je to tak!
Každý z nás, hoci zdanlivo akokoľvek nepatrný, sa môže stať drobnou iskričkou, ktorá keď spadne do suchej trávy, môže spôsobiť neuhasiteľný požiar celého lesa. Taká je pravda! Preto ak chceme mať tento svet lepším, ani na minútu neotáľajme s našou vlastnou, osobnou vnútornou premenou. Jej dosah nie je totiž vôbec taký bezvýznamný, ako si myslíme.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
Akože,maš síce v niečom pravdu,ale je to tak a inak to už nebude.- Upadla morálka, upadol význam rodiny-toto upadlo až na dno-všetci len robíme, robíme a robíme a neudržujeme už také rodinné styky ako by sme mali a ľutujeme to až keď je neskoro...
A čo sa týka tých firiem čo odchádzajú do Azie- dnes sa už skoro všetky svetové značky vyrábajú v rozvojových krajinách-pozri sa na Made in... značiek ako Adidas, Nike a pod.
Ale to už my nezmeníme, taký je proste svet dneška...
Táto najvnútornejšia ľudská, duchovno – citová podstata by teda mala byť zároveň dominantnou a viditeľnou i vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Či už v hospodárstve, priemysle, finančníctve, ekonomických vzťahoch, atď. Ak by totiž bolo toto všetko prežiarené vyššie spomínanou, ľudskou srdečnosťou, nadobudlo by to úplne inú podobu, ako je tomu dnes. Na prvom mieste by bolo potom vždy iba dobro ľudí a s ním súvisiace úsilie o všeobecné celospoločenské a nakoniec i celosvetové blaho.
Dnes tomu tak ale žiaľ nie je! Na prvom mieste sú predovšetkým peniaze a zisk a tieto pseudo hodnoty sa na piedestál spoločenského záujmu mohli dostať iba preto, že ľudia odsunuli a zasypali svoju vrodenú srdečnosť a svoju citovú vrúcnosť, ktoré sú výrazom ich najvnútornejšej, duchovnej podstaty a nahradili ich chladným rozumom. Chladným rozumom, ktorý nepozná nič iného, ako bezohľadné kalkulácie, upriamené len a len na hmotný prospech.
Pre čisto hmotné ciele, čiže ekonomické, mocenské a svetovládne, je preto šliapané po ľudskej dôstojnosti, je spôsobované strádanie a utrpenie miliónom ľudí po celej planéte, čo by v podstate nikdy nebolo v takej miere vôbec možné, ak by sme v každodennom živote dokázali dať priechod spomínanej, ľudsky citovej srdečnosti.
Príklad: Takzvaní investori rušia v súčasnosti fabriky v strednej Európe a odchádzajú do Ázie, kde je lacnejšia pracovná sila. To znamená, že za tú istú prácu zaplatia ľuďom omnoho menej. Je v tom cit, ľudskosť a dobroprajnosť, alebo ide iba o chladnú, bezohľadnú a bezcitnú kalkuláciu? Nech si odpovie každý sám.
Materializmus, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý prežívame v súčasnosti, je teda v skutočnosti absolútne neprirodzený, je obmedzenosťou, ktorá plodí iba ďalšiu obmedzenosť, je slepou uličkou vo vývoji, na konci ktorej si bude musieť naša civilizácia nevyhnutne rozbiť hlavu – ak neprehodnotí svoje smerovanie.
Pri takomto vyzdvihovaní duchovnosti by materialisticky orientovaní ľudia mohli poukázať na samoúčelnosť duchových praktík mnohých spoločenstiev, cirkví a jednotlivcov, ktoré sú neraz úplne odtrhnuté od reálneho života a jestvujú iba samé pre seba a to neraz dokonca na úkor spoločnosti. Napríklad v život v kláštoroch, v odlúčení od spoločnosti, ale taktiež i prázdna, formálna viera bez dosahu na praktický život.
Treba povedať, že podobné argumenty sú plne oprávnené a treba tiež jednoznačne vyjadriť, že všetky snahy v duchovnej oblasti, ktoré nemajú reálny vplyv na zlepšenie života v spoločnosti sú v podstate nesprávne, zbytočné a samoúčelné. Jednoznačne z toho vyplýva, že duchovnosť, odtrhnutá od praktického života je určitým nesprávnym extrémom.
Avšak druhým, opačným extrémom je dlhodobo neudržateľný, čistý materializmus súčasného typu, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia. Finančná kríza i napríklad nedávna plynová kríza, spôsobená geopoliticko - mocenskými záujmami, pre ktoré sú osudy miliónov ľudí úplne bezvýznamnými, toto všetko sú iba prvé lastovičky začínajúceho kolapsu systému, postaveného jedine na materialistickom spôsobe myslenia. To je teda ďalší, opačný nesprávny extrém.
Takže máme tu v podstate dva extrémy: Na jednej strane duchovnosť, odtrhnutú od reality a na druhej strane materializmus, odtrhnutý od duchovnosti. Oba sú zlé! To jediné zdravé a správne môže vzniknúť iba zo vzájomného, harmonického spolupôsobenia oboch princípov – duchovného a materiálneho.
Príklad: Skutočný politik by mal byť človekom znalým duchovných Zákonitostí bytia, ktorý sa snaží tieto Zákonitosti i reálne aplikovať v politike, čím by politika automaticky nadobudla morálny rozmer, ktorý v súčasnosti nemá. Takýmto by mal byť bankár, podnikateľ, konštruktér, atď. Takýmito by mali byť všetci ľudia, každý vo svojom vlastnom odbore činnosti, ale aj vo svojom osobnom živote.
Cesta k všeobecnému zlepšeniu situácie vedie teda jedine cez pochopenie a uvedomenie si týchto skutočností a cez osobnú snahu každého jednotlivca stať sa človekom duchovným, človekom citu, plným teplej ľudskej srdečnosti, ktorý svojou ľudskosťou prežiari všetko, čo robí. V celospoločenskom a celosvetovom meradle by sa to prejavilo tak, že súčasný systém konfrontácie a bezohľadnej konkurencie by bol nahradený systémom vzájomnej pomoci, podpory a spolupráce.
Všetko však záleží od vnútornej premeny každého z nás, od vnútornej premeny každého jednotlivca! Jedine cez tento osobný, vnútorný prerod jednotlivca vedie totiž cesta k pozitívnej premene celej spoločnosti.
Nie, vôbec nie je na mieste úvaha, že človek je príliš nepatrný na to, aby sám niečo zmenil. Že je ako malá kvapka vody, ktorá sa rozplynie v oceáne. Nie je to tak!
Každý z nás, hoci zdanlivo akokoľvek nepatrný, sa môže stať drobnou iskričkou, ktorá keď spadne do suchej trávy, môže spôsobiť neuhasiteľný požiar celého lesa. Taká je pravda! Preto ak chceme mať tento svet lepším, ani na minútu neotáľajme s našou vlastnou, osobnou vnútornou premenou. Jej dosah nie je totiž vôbec taký bezvýznamný, ako si myslíme.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
Akože,maš síce v niečom pravdu,ale je to tak a inak to už nebude.- Upadla morálka, upadol význam rodiny-toto upadlo až na dno-všetci len robíme, robíme a robíme a neudržujeme už také rodinné styky ako by sme mali a ľutujeme to až keď je neskoro...
A čo sa týka tých firiem čo odchádzajú do Azie- dnes sa už skoro všetky svetové značky vyrábajú v rozvojových krajinách-pozri sa na Made in... značiek ako Adidas, Nike a pod.
Ale to už my nezmeníme, taký je proste svet dneška...
Manual
01.05.09,05:15
Akože,maš síce v niečom pravdu,ale je to tak a inak to už nebude.- Upadla morálka, upadol význam rodiny-toto upadlo až na dno-všetci len robíme, robíme a robíme a neudržujeme už také rodinné styky ako by sme mali a ľutujeme to až keď je neskoro...
A čo sa týka tých firiem čo odchádzajú do Azie- dnes sa už skoro všetky svetové značky vyrábajú v rozvojových krajinách-pozri sa na Made in... značiek ako Adidas, Nike a pod.
Ale to už my nezmeníme, taký je proste svet dneška...
Ano je tam pravda a máš pravdu aj ty, že dnešný človek nemá na nič čas, ani na deti, rodinu, prakticky je to beh na veľmi dlhnú trať, kde cieľ je v nedohladne.
A k tej morálke. Už v múdrej knihe Biblii je napísané že syn povstane proti otcovi, národ proti národu atď. To znamená, že ľudstvo to má nejak zakódované. Veď vraždy, vojny atď boli od nepamäti.
Ale samozrejme treba sa zastaviť a zamyslieť nad tým že kto som, odkiaľ idem, kde som, a kam smerujem.
A čo sa týka tých firiem čo odchádzajú do Azie- dnes sa už skoro všetky svetové značky vyrábajú v rozvojových krajinách-pozri sa na Made in... značiek ako Adidas, Nike a pod.
Ale to už my nezmeníme, taký je proste svet dneška...
Ano je tam pravda a máš pravdu aj ty, že dnešný človek nemá na nič čas, ani na deti, rodinu, prakticky je to beh na veľmi dlhnú trať, kde cieľ je v nedohladne.
A k tej morálke. Už v múdrej knihe Biblii je napísané že syn povstane proti otcovi, národ proti národu atď. To znamená, že ľudstvo to má nejak zakódované. Veď vraždy, vojny atď boli od nepamäti.
Ale samozrejme treba sa zastaviť a zamyslieť nad tým že kto som, odkiaľ idem, kde som, a kam smerujem.
jar88
01.05.09,05:45
Smilan, nerozumiem tomu vásmu slovnému spojeniu "kríza materializmu".
Mám pocit, že zamieňate následok s príčinou.
----- Dnešné spory a konflikty názorov sa stále točia okolo jedného a toho istého problému. Ten zostáva stále nepomenovaný a neidentifikovaný. Je to hodnota a jej relatívna cena. Neoddeliteľnou súčasťou je aj rebríček hodnôt.
Akú hodnotu má niečo, čo posudzujete ? Má to takú hodnotu, akú tomu sami prisúdite a prisúdite ju porovnaním s niečim iným. Dolár oproti euru a euro proti domu, naftu proti korune a tak ďalej. Je to relatívna hodnota, ktorá je momentálnym pomerom a pocitom. Akú hodnotu má odhodený papierik, účet z potravín a osobná sloboda, priateľstvo atd.
Proti tomu stoja skutočné trvalé hodnoty. Skúste ich určiť a pomenovať a uvidíte, ako to je.
Práca a um, život, úrodná pôda, úroda a suroviny, voda a energia, morálka a neviem čo ešte. Všetko sa dá kúpiť a niečim oceniť, ohodnotiť. Bez peňazí to nieje možné. Väčšina z nás to oceňuje peniazmi a peniaze stavia až na prvé miesto v rebríčku hodnôt. Nikto si to nepripúšťa a nepriznáva, ale je to tak. Peniaze sú pre nás modlou a sme ich služobníkmi. Sme slepí a hlúpi ľudia a tvárime sa, ako neomylní.
Mám pocit, že zamieňate následok s príčinou.
----- Dnešné spory a konflikty názorov sa stále točia okolo jedného a toho istého problému. Ten zostáva stále nepomenovaný a neidentifikovaný. Je to hodnota a jej relatívna cena. Neoddeliteľnou súčasťou je aj rebríček hodnôt.
Akú hodnotu má niečo, čo posudzujete ? Má to takú hodnotu, akú tomu sami prisúdite a prisúdite ju porovnaním s niečim iným. Dolár oproti euru a euro proti domu, naftu proti korune a tak ďalej. Je to relatívna hodnota, ktorá je momentálnym pomerom a pocitom. Akú hodnotu má odhodený papierik, účet z potravín a osobná sloboda, priateľstvo atd.
Proti tomu stoja skutočné trvalé hodnoty. Skúste ich určiť a pomenovať a uvidíte, ako to je.
Práca a um, život, úrodná pôda, úroda a suroviny, voda a energia, morálka a neviem čo ešte. Všetko sa dá kúpiť a niečim oceniť, ohodnotiť. Bez peňazí to nieje možné. Väčšina z nás to oceňuje peniazmi a peniaze stavia až na prvé miesto v rebríčku hodnôt. Nikto si to nepripúšťa a nepriznáva, ale je to tak. Peniaze sú pre nás modlou a sme ich služobníkmi. Sme slepí a hlúpi ľudia a tvárime sa, ako neomylní.
jar88
01.05.09,05:59
Materializmus, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý prežívame v súčasnosti, je teda v skutočnosti absolútne neprirodzený, je obmedzenosťou, ktorá plodí iba ďalšiu obmedzenosť, je slepou uličkou vo vývoji, na konci ktorej si bude musieť naša civilizácia nevyhnutne rozbiť hlavu – ak neprehodnotí svoje smerovanie.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
To, čo tu prežívame nieje materializmus.
Je to kríza materializmu ? Socializmus je nemorálny.
Neviditeľná ruka trhu. Liberalizmus nie je prežitok.
Pre tých menej chápavých, čo si myslia že kapitalizmus zlyháva a že neviditeľná ruka trhu nefunguje.
Neviditeľná ruka trhu funguje a fungovať aj bude. Fungovala aj za socializmu, len pre tých menej chápavých bola a aj zostane vždy neviditeľná, ale napriek všetkému, stále používaná.
Za sociku ste dostali štátny byt za rok, dva, alebo aj za dvadsať rokov ? Kto iný ako neviditeľná ruka trhu to určoval ?
Potrebovali ste chlapca dať za automechanika ? Prečo ste ho tam chceli mať ? No jasne, že len preto, že tam úradovala neviditeľná ruka trhu.
Všade kde sa nakladá s rozhodnutím kúpiť, či predať, alebo inak získať nejakú hodnotu, výhodu či postavenie, funguje ruka trhu. Sami sa slobodne rozhodujete, či sa na tom trhu zúčastníte. Aj rozhodnutie, že sa za určitých podmienok na trhu nezúčastníte je váš zásah do trhu. Vašou neviditeľnou rukou na trhu.
Trh a neviditeľná ruka trhu, sa zrušiť nedá. Jednoduchý príklad je prohibícia v USA, alebo zákaz predaja drog, pašovania cigariet, alkoholu až po predávanie ľudí. Všetko čo má na trhu nejakú hodnotu, sa predáva a funguje tam ruka trhu.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
To, čo tu prežívame nieje materializmus.
Je to kríza materializmu ? Socializmus je nemorálny.
Neviditeľná ruka trhu. Liberalizmus nie je prežitok.
Pre tých menej chápavých, čo si myslia že kapitalizmus zlyháva a že neviditeľná ruka trhu nefunguje.
Neviditeľná ruka trhu funguje a fungovať aj bude. Fungovala aj za socializmu, len pre tých menej chápavých bola a aj zostane vždy neviditeľná, ale napriek všetkému, stále používaná.
Za sociku ste dostali štátny byt za rok, dva, alebo aj za dvadsať rokov ? Kto iný ako neviditeľná ruka trhu to určoval ?
Potrebovali ste chlapca dať za automechanika ? Prečo ste ho tam chceli mať ? No jasne, že len preto, že tam úradovala neviditeľná ruka trhu.
Všade kde sa nakladá s rozhodnutím kúpiť, či predať, alebo inak získať nejakú hodnotu, výhodu či postavenie, funguje ruka trhu. Sami sa slobodne rozhodujete, či sa na tom trhu zúčastníte. Aj rozhodnutie, že sa za určitých podmienok na trhu nezúčastníte je váš zásah do trhu. Vašou neviditeľnou rukou na trhu.
Trh a neviditeľná ruka trhu, sa zrušiť nedá. Jednoduchý príklad je prohibícia v USA, alebo zákaz predaja drog, pašovania cigariet, alkoholu až po predávanie ľudí. Všetko čo má na trhu nejakú hodnotu, sa predáva a funguje tam ruka trhu.
Bastian
01.05.09,07:17
Nevidím žiadny dôvod na to, aby sa ľudia správali k sebe ako zver len kvôli tomu, že žijeme v dobe akej žijeme. Vždy bude svet nejaký. Raz taký potom onaký....
Často počujem ľudí, ako ospravedlňujú hnusné a arogantné správanie tým, že je taký svet, že je bieda, že je málo času atď. Ale to je hovadina. K tomu, aby sa ľudia k sebe správali ľudsky netreba nič viac, iba sa tak chcieť správať.
Na Slovensku si ľudia musia uvedomiť, že prvý krok musí prísť od nich. Každý musí začať od seba... a nie sa obzerať, čo tí druhí...
:)
http://www.youtube.com/watch?v=NGHv-N4Gymo&feature=related
Často počujem ľudí, ako ospravedlňujú hnusné a arogantné správanie tým, že je taký svet, že je bieda, že je málo času atď. Ale to je hovadina. K tomu, aby sa ľudia k sebe správali ľudsky netreba nič viac, iba sa tak chcieť správať.
Na Slovensku si ľudia musia uvedomiť, že prvý krok musí prísť od nich. Každý musí začať od seba... a nie sa obzerať, čo tí druhí...
:)
http://www.youtube.com/watch?v=NGHv-N4Gymo&feature=related
DanielaSL
01.05.09,07:23
Bastian..ale keď na Slovensku je to bohužiaľ tak...že najprv... " a čo tí druhí"... ale s tvojim príspevkom ešte aj takto súhlasím....