využitie zrýchleného odpisovania v zmysle ZDP, kým v účtovníctve máš účtovné odpisy na dobu predpokladaného využívania majetku.

S obľubou využívaná možnosť účtovania drobného majetku ako jednorazový náklad do maximálnej hodnoty podľa ZDP.

tvorba rezerv v zmysle ZDP, prípadné ich účelovéí nadhodnocovanie s cieľom znížiť základ dane.

ročné odmeny zamestnancom a konateľom vyplácané v decembri.
(až tak veľmi to sem nepatrí, predtým bola možnosť tvoriť rezervu).

tvorba opravných položiek v zmysle ZDP (často účelovo - s cieľom znížiť ZD)

a často aj nie celkom legálne praktiky, ktoré tu nebudem uvádzať, aj ked dokladovo to "sedí" a úmysel krátiť dane sa ťažko dá dokázať.

opravné položky, rezervy, rozdielne odpisovanie hmotného majetku daňové a účtovné,
využitie rozdielnosti spôsobu účtovania v JU a PU,
zálohy v JU
zásoby sa inak správajú v PU a JU
.......... je to viac
nepíšeš pre akú sústavu účtovania potrebuješ tieto informácie

Dakujem za obe odpovede.

nepíšeš pre akú sústavu účtovania potrebuješ tieto informácie
Statnicova otazka je len vseobecna, kedze ide o otazku z verejnych financii a nie z uctovnictva.

Co som pozeral na nete, tak predpokladam, ze formy by mohli byt dve:
- polozky znizujuce zaklad dane obsiahnute priamo v danovom zakone (napr. nezdanitelna cast zakladu dane)
- polozky umoznujuce ovplyvnenie zakladu dane rozhodnutim danovnika (napr. volba sposobu odpisovania).

Nezdanitelna cast zakladu dane, volba sposobu odpisovania uz asi nebudu formy, ale priamo nastroje. Ale mozno sa mylim.

Zdroje: DUPP 15/2008 (dobre spracované, ľahké a zrozumiteľné, autor: Ing. Anton Kolembus)

ďalšší zdroj: internet, i keď starý zdroj, ale ide o optimalizáciu, kt. využívame:


Daňové priznanie právnických osôb
Zmeny najpríjemnejšie pre daňovníka sa týkajú finančného prenájmu
[4.3.2005, TREND / Eva Michnová]

Daňová reforma mala okrem iného zabezpečiť, aby bol daňový systém prehľadnejší, aby sa zrušilo množstvo výnimiek a aby sa aj tým zrovnoprávnili jednotlivé skupiny daňovníkov. Očakávalo sa aj, že intenzita, s akou bol novelizovaný zákon o dani z príjmov (č. 366/1999 Z.z.), klesne. Efekty nového systému – napríklad v podobe zvýšenia atraktivity krajiny – sa dostavili veľmi rýchlo.

No už vo chvíli prvej vážnej aplikácie nového zákona (č. 595/2003 Z.z.) sa ukázalo, že pre mnohých daňovníkov (a nielen z nízkopríjmových skupín fyzických osôb) prinesie nová norma aj nové komplikácie.

Typické boli už pri minuloročnom daňovom priznaní problémy s už povestným paragrafom 52 – Prechodné ustanovenia. Jeho nejednoznačnosť a tým aj množiace sa rozdielne interpretácie viedli k vydaniu usmernenia Ministerstva financií FSR, ktoré našťastie do väčšiny sporných vecí vnieslo jasno. No stalo sa tak až vo februári, teda necelých šesť týždňov pred limitom na podanie daňových priznaní. Napríklad mnohé spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou mali v tomto termíne už uzavreté účtovné obdobie.

Plané boli aj vízie nižšieho počtu novelizácií nového zákona. Zákon č. 595/2003 Z.z. od nadobudnutia svojej účinnosti v januári 2004 bol už sedemkrát novelizovaný. Dôvodom bola napríklad ďalšia aproximácia európskeho práva, ale napríklad aj reakcia na zmeny v zákone o účtovníctve.

Posledná novela zákona o dani z príjmov, ktorá bola uverejnená pod č. 659/2004 Z.z., nadobudla účinnosť prvým dňom tohto roka, niektoré jej ustanovenia sa použijú už pri podávaní daňových priznaní za rok 2004. Daňovníci sa teda opäť ocitli v podobnej situácii ako pred rokom, pri zostavovaní daňového priznania musia vychádzať z viacerých zákonov. Pre daňové priznanie za rok 2004 nimi sú:
– zákon č. 366/1999 Z.z. platný do konca roka 2003
– zákon č. 595/2003 Z.z s prihliadnutím na všetky zmeny v novelách
– zákon č.659/2004 Z.z. (napriek platnosti od 1. januára 2005).

Kurzové rozdiely

Problematika kurzových rozdielov vznikajúcich pri preceňovaní majetku a záväzkov spoločnosti ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, kurzom NBS bola najdiskutovanejšou témou pri uzávierke roku 2003. Spoločnosti vtedy totiž museli prvýkrát preceniť pohľadávky a záväzky v cudzej mene k 31. decembru 2003. A v zmysle zmenených postupov účtovania účtovať o kurzových rozdieloch do nákladov a výnosov (v stanovených prípadoch pri precenení zložiek majetku s vplyvom na základné imanie).

Táto zmena zasiahla najmä spoločnosti, ktoré evidovali takzvané staré pohľadávky a záväzky v cudzej mene z minulých rokov v historických cenách. Predtým sa totiž kurzové rozdiely ku dňu účtovnej závierky vyčíslili bez vplyvu na účtovný hospodársky výsledok a následne sa k prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia zrušili.

Spoločnosti vďaka tejto zmene vykázali enormné finančné náklady, prípadne výnosy v dôsledku precenenia na reálnu hodnotu. V daňovej analýze sa tieto položky vyňali a neovplyvnili základ dane. Dopad na daňové zaťaženie spoločnosti bol teda rovnaký ako v minulých obdobiach, zmeny sa prejavili len vo finančných výkazoch spoločnosti.

Nerealizované kurzové rozdiely sa stanú daňovým nákladom (výnosom) spoločnosti až v období, v ktorom príde k realizácii platby, prípadne k inkasu pohľadávky (týka sa to aj cenných papierov a derivátov). Táto legislatívna zmena spôsobuje zvýšenú administratívu pri sledovaní výšky realizovaných a nerealizovaných kurzových rozdielov, ako aj riziko chybovosti.

Práve posledná novela zákona o dani z príjmov v podstate zrušila povinnosť zdaňovať kurzové rozdiely až v období realizácie v cudzej mene. V zmysle prechodných ustanovení (ods. 39 § 52) takto postupujú spoločnosti už pri podávaní daňového priznania za rok 2004.

Na výber

Po novom koncipované ustanovenie dáva priestor účtovným jednotkám, aby si vybrali jednu z dvoch variantov zdaňovania kurzových rozdielov:
a) zdanenie kurzových rozdielov v období, v ktorom sa o nich účtuje
b) zahrnutie kurzových rozdielov do základu dane v období realizácie.

Zákon stanovuje ako primárne zahrnutie do daní v súlade s účtovníctvom. Teda presne opačne ako v minulý rok. Zdanenie v období realizácie je považované za výnimku a týka sa len kurzových rozdielov z pohľadávok a záväzkov (nie z cenných papierov a ostatných zložiek majetku) v prípade, ak je to pre spoločnosť výhodnejšie. Ak sa spoločnosť rozhodne pre druhú alternatívu, musí nezahŕňanie do základu dane oznámiť daňovému úradu pred začatím účtovného obdobia (platí až na rok 2006). Na rok 2004 je podanie oznámenia stanovené do lehoty na podanie daňového priznania. Otázne však ostáva, ako postupovať pri oznamovaní o nezahrnutí na rok 2005. To zákon nerieši.

Zákon tým dáva možnosť optimalizovať daňové zaťaženie spoločnosti. Závisí od vedenia spoločnosti, či sa rozhodne analyzovať oba prístupy a na základe predpokladaného vývoja hospodárskeho výsledku si vybrať ten vhodnejší. Takzvané výnimkové riešenie je podmienené oznámením, ktoré musí byť doručené do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2004 daňovému úradu.

Na základe predpokladaného vývoja kurzov v priebehu posledného obdobia možno predpokladať posilňovanie slovenskej koruny. Ak teda firma eviduje záväzky v cudzej mene, je možné predpokladať kurzový zisk z precenenia záväzkov ku dňu uzávierky. Závisí od spoločnosti, či zahrnie zisk z precenenia do základu dane teraz alebo sa na základe analýz (napríklad predpokladá zmenu kurzu, nepriaznivý výsledok hospodárenia v budúcnosti) až v jednom z budúcich období.

Finančný prenájom

V nadväznosti na definíciu majetku v zmysle zákona o účtovníctve nastala výrazná zmena v spôsobe účtovania finančného prenájmu. Od 1. januára sa majetok obstaraný formou finančného prenájmu zaraďuje do obchodného majetku nájomcu vo výške vstupnej ceny, ktorou je obstarávacia cena.

Takýto majetok sa následne odpisuje rovnomerne mesačne počas trvania lízingu do výšky 100 % hodnoty istiny. Posledná novela zákona o dani z príjmov priniesla pre daňovníkov dve pozitívne zmeny:
a) nájomné prevyšujúce lízingový odpis (t.j. finančný náklad – úrok) nie je potrebné z hľadiska daňovej uznateľnosti rovnomerne rozlišovať. Nájomné sa stáva daňovým nákladom vo výške zaúčtovanej v účtovníctve spoločnosti v zmysle splátkového kalendára. Druhotne sa táto zmena prejavuje aj v znížení prácnosti. Nevznikne totiž dočasný rozdiel medzi účtovnými a daňovými nákladmi, ktorý by zakladal povinnosť účtovať o odloženej dani,
b) do obstarávacej ceny majetku obstaraného formou finančného prenájmu sa nezahŕňa daň z pridanej hodnoty.

Daň z pridanej hodnoty je súčasťou vstupnej ceny majetku, ak:
– daňovník nie je platiteľ DPH
– daňovník je platiteľ DPH, ale v zmysle zákona o DPH nie je možné odpočítať DPH (týka sa to najmä osobných automobilov)
– daňovník uplatňuje nárok na odpočet DPH koeficientom.
Tento prístup je zhodný s úpravou platnou do 31. decembra 2003. V praxi to znamená, že pri kúpe osobného automobilu sa zvyšuje vstupná cena o DPH. Do nákladov sa premietne vo forme odpisov počas nasledujúcich štyroch rokov.

Zásadná zmena je pri stanovení obstarávacej ceny majetku obstaraného formou finančného prenájmu. Zákon totiž striktne vymedzuje, že DPH pri lízingu nevstupuje do obstarávacej ceny majetku, pričom nie je uvedená žiadna výnimka z tohto pravidla. Toto ustanovenie je logickým následkom zjednotenia prístupu k finančnému prenájmu z hľadiska daňového zákona a postupov účtovania. Účtovníctvo totiž uprednostňuje ekonomickú podstatu javov pred právnou formou.

Takáto formulácia zákona dáva priestor na daňovú optimalizáciu základu dane prostredníctvom vhodne stanovenej prvej zvýšenej splátky pri finančnom prenájme. Aj toto ustanovenie zákona vedie k rôznym interpretáciám, a preto treba predpokladať, že bude v blízkej budúcnosti upravené usmernením Ministerstva financií (MF) SR.

Ako účtovať finančný prenájom

Spoločnosť sa rozhoduje o obstaraní osobného automobilu formou finančného prenájmu. Predpokladá určitý hospodársky výsledok, ktorý potrebuje v danom roku znížiť a uvažuje o týchto variantoch:
– splátkový kalendár (zmluva uzatvorená najmenej na dobu 60 % doby odpisovania, minimálne 3 roky, aby finančný prenájom spĺňal definíciu zákona o dani z príjmov)
– obstarávacia cena 1 000 000 Sk (nie je stanovený maximálny limit na odpisovanie dopravných prostriedkov ako v minulosti) – DPH z obstarávacej ceny 190 000 Sk
a) prvá zvýšená splátka 10 % z obstarávacej ceny: 100 000 Sk plus 19 000 Sk DPH Zvýšená splátka sa zaúčtuje ako preddavok na majetok v sume 100-tisíc korún a DPH 19-tisíc korún do prevádzkových nákladov
b) prvá zvýšená splátka 70 % z obstarávacej ceny: 700-tisíc korún plus 133-tisíc korún DPH
Zvýšená splátka sa zaúčtuje ako preddavok na majetok v sume 700-tisíc korún a DPH 133–tisíc korún Sk do prevádzkových nákladov.
V zákone nie je zmienka o tom, že by sa neuplatnená DPH zahrnutá do nákladov musela časovo rozlišovať na celé obdobie trvania lízingu rovnomerne. Preto z hľadiska daňovej analýzy vstupuje do základu dane v súlade s dohodnutými splátkami v splátkovom kalendári. V uvedenom príklade bude vplyv na fixne stanovený hospodársky výsledok takýto:

HV pred zohľadnením DOH a akontácie 500 000 500 000
Vplyv operácie DPH (zvýšenie nákladov) -19 000 -133 000
HV po zohľadnení DPH a akontácie 481 000 367 000

Opravné položky

Finančné výkazy spoločnosti by mali byť zostavené tak, aby poskytovali používateľom relevantné informácie o majetkovej a finančnej situácii spoločnosti. Do hodnoty majetku spoločnosti vstupujú jednotlivé zložky majetku - dlhodobý majetok, zásoby, ale aj pohľadávky. Pri všetkých zložkách majetku sa v rámci inventarizácie zisťuje skutočná hodnota (reálna, trhová hodnota), ktorá sa porovnáva s hodnotou majetku v účtovníctve.

Ak sa zistia rozdiely, robia sa korekcie. Ak je majetok spoločnosti nadhodnotený (trhová hodnota je nižšia ako účtovná), spoločnosť vytvorí opravné položky, ktoré znížia účtovnú hodnotu majetku tak, aby verne zobrazovala skutočnosť. Ak je účtovná hodnota majetku nižšia ako trhová hodnota, vznikajú tiché rezervy. Je to základný princíp účtovníctva – zásada opatrnosti. Opravné položky, ktoré znižujú účtovnú hodnotu majetku, predstavujú realizované straty. V prípade tichých rezerv hovoríme o nerealizovaných ziskoch (ak by sa takýto majetok predal za trhovú cenu, výsledkom transakcie by bol zisk).

Nerealizované zisky sa nevykazujú. Opravné položky zobrazujú prechodné zníženie hodnoty aktív a zachytávajú sa ako náklad bežného obdobia. Sú predmetom inventarizácie v každom období, pričom sa sleduje ich opodstatnenosť. V prípade tvorby opravných položiek k položkám dlhodobému majetku, zásob (napríklad neobrátkové zásoby) a vybraným pohľadávkam sú nedaňovým nákladom a nevstupujú do základu dane.

Obdobne sa postupuje pri pohľadávkach. Spoločnosť by mala analyzovať riziko nezaplatenia a vytvoriť opravnú položku k pohľadávkam. Daňová legislatíva pristúpila k zmierneniu nepriaznivého dopadu zdanenia neuhradených pohľadávok (výnos vstupuje do základu dane v deň vzniku pohľadávky bez ohľadu na zaplatenie). V roku 2004 zákon umožňuje k pohľadávkam, ktoré vznikli po 1. januári 2004 vytvoriť daňovo uznateľnú opravnú položku. Výška opravnej položky závisí od dĺžky lehoty, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky, takto:

Tvorba daňovo uznateľných opravných položiek
Doba po lehote splatnosti (v mesiacoch) Percento tvorby opravnej položky z menovitej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva
3 25
6 50
9 75
12 100

Tvorba týchto daňovo uznateľných opravných položiek sa vzťahuje výlučne na pohľadávky, ktoré vznikli v roku 2004. Tie staršie sa naďalej posudzujú podľa predchádzajúceho zákona.

Radikálne zmeny v odpočte daňovej straty

Od 1. januára 2004 boli zrušené všetky úľavy na dani a všetky odpočítateľné položky zo základu dane okrem možnosti odpočítania daňovej straty. Výrazne sa však zatraktívnili podmienky na odpočet. Napríklad:
– stratu nie je potrebné rovnomerne odpočítavať vo výške jednej pätiny ročne – zrušila sa podmienka preinvestovania odpočítanej straty
– rozšíril sa nárok na odpočet straty aj na daňovníkov, ktorí nie sú zriadení na podnikanie, a na správcovské spoločnosti
– stratu možno odpočítať aj jednorazovo v závislosti od vykázaného základu dane, maximálne do piatich rokov
– strata sa začína odpočítavať v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období
– vznikla možnosť odpočítania každej daňovej straty bez obmedzenia, teda odpočítať naraz straty z viacerých zdaňovacích období, ak to umožňuje základ dane.
Odpoveď na otázku, ako postupovať pri odpočte strát minulých rokov, nájdeme opäť v prechodných ustanoveniach. Spoločnosti budú môcť odpočítavať uvedeným spôsobom aj straty vykázané v minulých obdobiach (za rok 2003 a skôr), ak ich bude môcť po prvýkrát odpočítavať až v roku 2004.

Tieto zásady platia aj pre spoločnosti, ktoré v roku 2004 využili možnosť zmeniť účtovné obdobie na hospodársky rok, ktorý nie je zhodný s kalendárnym rokom. Pri prechode na hospodársky rok je účtovné obdobie kratšie ako rok, ale nárok na uplatnenie celoročného odpočtu daňovej straty je zachovaný.

Príklady odpočtu daňovej straty

Spoločnosť vykázala v minulých rokoch základy dane:

Rok Základ dane (+zisk, -strata) Možnosť umoriť stratu do roku
2001 -150 000 2006
2002 -100 000 2007
2003 -300 000 2008
Spolu -550 000

Stratu možno umorovať maximálne po dobu piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov.

V roku 2004 dosiahla táto spoločnosť základ dane 600 000 Sk. Spoločnosť prvýkrát vykázala kladný základ dane v roku 2004 a môže si odpočítať všetky daňové straty vykázané v minulých obdobiach, pretože nárok na ich odpočítanie vznikol po prvýkrát v roku 2004. V roku 2004 môže spolu odpočítať 550 000 Sk naraz.

Iný príklad:

Spoločnosť vykázala v minulých rokoch základy dane:

Rok Základ dane (+zisk, -strata) Možnosť umoriť stratu do roku
2001 -150 000 2006
2002 -100 000 2007
2003 300 000 2008

Rozdiel oproti predchádzajúcemu príkladu je, že spoločnosť v roku 2003 dosiahla daňový základ 300 000 Sk. Rozhodla sa, že straty začne prvýkrát umorovať až v roku 2004.

V tomto prípade nie je možné postupovať v zmysle nového zákona o daniach z príjmov, pretože spoločnosť mohla začať s odpočtom straty už v roku 2003. Pri odpočte straty bude teda postupovať v zmysle § 34 ods.2 zákona č. 366/1999 Z.z. (teda s podmienkami preinvestovania a rovnomerného odpočtu).

V roku 2004 bude teda mnoho spoločností odpočítavať daňovú stratu súbežne podľa starého a nového zákona. V závislosti od vykázaného základu dane je vhodné prednostne umoriť stratu vo výške 1/5 rovnomerne podľa „starého“ zákona.

Zmeny v odpisoch

Ďalšou zo zásadných zmien v roku 2004 v oblasti odpisovania majetku je zúženie okruhu odpisových skupín z piatich na štyri. Zároveň sa skrátila doba odpisovania v poslednej štvrtej odpisovej skupine na 20 rokov. Z daňového hľadiska možno túto zmenu považovať za výhodnú, nakoľko obstarávacia cena budov a stavieb sa vo forme odpisov prenesie do nákladov spoločnosti skôr.

Zmena sa dotkla aj spôsobu výpočtu rovnomerných odpisov. Rovnomerné odpisovanie pred rokom 2004 bolo založené na stanovení percentuálnej sadzby pre daný rok odpisovania, pričom v prvom roku bola sadzba nižšia a daňový odpis majetku v prvom roku bol nižší ako v ostatných rokoch. Od roku 2004 môžeme hovoriť skutočne o rovnomernom odpisovaní pre daňové účely. Výpočet je jednoduchý, vstupná cena majetku sa vydelí počtom rokov odpisovania v danej odpisovej skupine.

Tieto zmeny však nie je možné aplikovať spätne na minulé roky, zákon vyžaduje aplikáciu na každý majetok, ktorý sa odpisoval rovnomerne. Keďže táto zmena nebola zakomponovaná v novele „starého“ zákona, ktorou sa pre rok 2003 skrátila doba odpisovania majetku v jednotlivých odpisových skupinách, každoročne tak vznikajú problémy s prispôsobovaním evidencie majetku na daňové účely.

Často sú zmeny v legislatíve v oblasti daňových odpisov premietané aj do účtovných odpisov majetku. Z hľadiska účtovníctva, ktoré je založené na zásade verného a pravdivého zobrazenie skutočnosti, je neprípustné napríklad skrátiť dobu účtovného odpisovania majetku pri zmene doby odpisovania na daňové účely.

Finančné výkazy spoločnosti by totiž mali zobrazovať reálnu majetkovú a finančnú situáciu spoločnosti. Majetok by sa preto mal účtovne naďalej odpisovať v zmysle stanoveného odpisového plánu. Účtovné odpisy by mali reálne odzrkadľovať opotrebenie majetku a doba odpisovania by mala korešpondovať s predpokladanou dobou životnosti majetku. Preto možno povedať, že prístup, ktorý uplatňujú mnohé slovenské firmy a reagujú na zmeny daňových odpisov tým, že upravia aj účtovné odpisy majetku, nie je vhodný.

Účtovný a daňový odpis sú dve odlišné kategórie, ktoré by pri dlhodobom hmotnom majetku nemali byť v jednotlivých rokoch zhodné. Menšie obchodné spoločnosti, ktoré nemajú zo zákona povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, však väčšinou nevyčísľujú rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi, aby tak predišli prácnosti pri uzávierkových operáciách.

V roku 2004 už nie je možné uplatniť daňový odpis vo výške polročného odpisu pri majetku, ktorý bol v priebehu roka predaný alebo iným spôsobom vyradený z evidencie. Daňový odpis je pri vlastnom majetku výlučne ročnou kategóriou a uplatňuje sa len pri majetku, ktorý je v účtovníctve spoločnosti k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Výnimkou sú niektoré typy majetku, pre ktorý zákon stanovuje špecifický spôsob odpisovania (napríklad formy či modely sa odpisujú mesačne).

V roku 2004 nastala zmena aj v chápaní majetku obstaraného formou finančného lízingu. Zákon o dani z príjmov tak nadväzuje na zákon o účtovníctve a postupy účtovania, ktoré vychádzajú z medzinárodných účtovných štandardov. Majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa zaradí v deň prevzatia do majetku nájomcu, ktorý ho rovnomerne mesačne odpisuje po dobu trvania lízingu.

V minulom roku sa často viedli diskusie o dlhodobom majetku s obstarávacou cenou do 30-tisíc korún pri hmotnom a do 50-tisíc korún pri nehmotnom, ktorý nespĺňa podmienku na daňové odpisovanie. Zo základných účtovných zásad a princípov vyplýva povinnosť evidovať takýto majetok v zmysle vykázania reálneho stavu ako dlhodobý majetok.

Takýto majetok by sa mal premietnuť do nákladov prostredníctvom odpisov podľa stanoveného plánu odpisov. Daňové odpisy sú v tomto prípade zhodné s účtovnými odpismi. Spoločnosť sa môže rozhodnúť majetok aj jednorazovo zaúčtovať do spotreby.

Spoločnosti, ktoré v roku 2004 zmenili účtovné obdobie na hospodársky rok, sa museli vyrovnať aj s otázkou, ako postupovať pri uplatnení daňových odpisov za zdaňovacie obdobie, ktoré je v dôsledku prechodu kratšie ako rok. Majú alebo nemajú právo uplatniť daňové odpisy? Zákon umožňuje uplatniť aj v tomto kratšom zdaňovacom období celoročný daňový odpis majetku.

Príklad: Spoločnosť v roku 2004 zmenila účtovné obdobie z kalendárneho na hospodársky rok, ktorý sa začína 1. marca 2004 a končí sa 28. februára 2005. V dôsledku zmeny je povinná vykonať účtovnú závierku k 28. februáru 2004 a podať daňové priznanie, v ktorom si má právo uplatniť daňové odpisy majetku v plnej výške. Môže sa však rozhodnúť, že daňové odpisy za dané obdobie neuplatní.

Rezerva na odmeny a prémie

V rámci prechodných ustanovení bolo pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2003 možné vytvoriť daňovo uznateľnú rezervu na nezúčtované odmeny a prémie týkajúce sa roku 2003 (napríklad prémie z objemu predaja). Na rok 2004 však zákon neuvádzal uvedené rezervy ako daňovo uznateľný náklad. Posledná novela zákona platná od 1. januára 2005 zaradila rezervy na odmeny a prémie vrátane poistného medzi daňový výdavok, pričom rok 2004 je už tradične riešený v prechodných ustanoveniach.

Zákon okrem spomínaných rezerv taxatívne vymedzuje rezervy, ktorých tvorba je daňovo uznateľným nákladom spoločnosti. Sú to:
a)rezervy na nevyčerpané dovolenky a odvody (spoločnosti, ktorých účtovným a zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, v prípade rezerv na nevyčerpané dovolenky zápasia s problémom, v akej výške tvoriť takéto rezervy, ak sa ich rok nekončí k 31. decembru. Legislatíva v oblasti miezd totiž sleduje dovolenky za kalendárny rok
b)rezervy na nevyfakturované dodávky a služby
c)rezervy na vypracovanie, overenie a schválenie účtovnej závierky a na vypracovanie daňového priznania.

Podmienka zaplatenia

V minulosti sa pri účtovnej závierke musela venovať zvýšená pozornosť niektorým nákladovým a výnosovým položkám, ktoré vstupovali do základu dane až po zaplatení. Týkalo sa to širokého okruhu položiek, pričom pri niektorých sa sledovala podmienka zaplatenia do 31. decembra (pokuty), niektoré museli byť uhradené do konca januára nasledujúceho roka (mzdy, odvody, dane).

V roku 2004 sa zúžil okruh položiek, ktoré sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Nasledujúce položky sú súčasťou základu dane v období, keď sú uhradené:
a) zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky
b) odplaty, provízie za sprostredkovanie platené fyzickým osobám.
Položky, ktoré sa zahŕňali do základu dane až po zaplatení a vznikli pred rokom 2004, sa zahrnú do základu dane v období úhrady. Teda postupuje sa po starom.

Odložené dane

Odložená daň môže mať charakter pohľadávky alebo záväzku. Niektoré spoločnosti majú danú povinnosť účtovať o odloženej dani priamo zo zákona (naprílad akciové spoločnosti), ostatné sa môžu rozhodnúť dobrovoľne. Prečo je výhodné uvažovať o možnosti účtovať o odložených daniach? Napríklad odložený daňový záväzok predstavuje akúsi rezervu spoločnosti zo zisku na budúce daňové záväzky. Táto časť zisku teda nie je vyplatená majiteľom spoločnosti. Zobrazenie odloženej dane v súvahe môže mať značný význam pri posudzovaní ekonomickej a finančnej situácie a následne i hodnoty jednotlivých podnikateľských subjektov.

Autorka pracuje v audítorskej a poradenskej spoločnosti DPF, s.r.o., Bratislava.

Iba malu poznamocku:
Myslim si - podla toho, ze je napisane, ze temu mas z verejnych financii, tak by to malo byt riesene tak, ako zacina prispevok od Betky....totizto evidentne sa musis zamerat na to, ako štát ziskava a danovo "optimalizuje" a nie jednotlive dan. subjekty a to nie je len dan z prijmov, ale aj ine dane: miestne,spotrebne, clo, dph a pod.