Vie mi prosím niekto poradiť, aký je základ dane v prípade postúpenia zmluvnej pokuty v prípade živnostníka, účtujúceho v JÚ ? Zmluvná pokuta je priznaná rozsdukom súdu, je 5 rokov po lehote splatnosti a doposiaľ nebola zaplatená a živnostník ju chce postúpiť za 50 % jej hodnoty.
ďakujem.

zmluvná pokuta je Váš právny nárok, t.j. Vaša pohľadávka voči vášmu dlžníkovi. Tá sa stáva zdaniteľným príjmov v JU až pri jej úhrade, rovnako ako pri podvojnom účtovníctve.
Ak postúpite vašu pohľadávku, čo deklarujete mali by ste postupovať § 17 ods. 12 písm. a). Zákon nerieši ako je to v prípade ak ide o takýto druh pohľadávky, čo znamená, že pri postúpení pohľadávky vždy ideme týmto režimom. ak postúpite pohľadávku mali by ste ju zdaniť v roku postúpenia bez ohľadu kedy nastane príjem. V prípade ak postúpite za cenu nižšiu ako je hodnota samotnej pohľadávky máte povinnosť zdaniť celu pohľadávku. T.j. do základ dane by mala vstupovať plná výška vašej zmluvnej pokuty. Vy sa dobrovoľne vzdávateľ 50% postúpením...

ďakujem za odpoveď, ale celkom sa s Vašim názorom nestotožňujem. Podľa § 21 Zák.č. 595/2003 Z.z. zmluvné pokuty sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady. Zmluvná pokuta ako samostatná špecifická pohľadávka sa v JÚ de facto nezobrazuje resp. sa o nej neúčtuje, pokiaľ nie je zaplatená. Zmluvnú pokutu nie je možné "odpísať" nie je možné vytvárať opravné položky, pretože ju nie je možné zaradiť do príjmov pred jej úhradou. Myslím si, že za prijatie úhrady zmluvnej pokuty je možné považovať akékoľvek prijatie úhrady od kohokoľvek, nie len od dlžníka, ktoré má za následok zánik pohľadávky, v tomto prípade zmluvnej pokuty. Skrátka si myslím, že sa to spravuje režimom zmluvnej pokuty a pohľadávky ako takej. Každá zmluvná pokuta je totižto pohľadávkou, ale nie každá pohľadávka je zmluvnou pokutou. Navyše u klasických pohľadávok z obchodného styku Vami uvádzaný postup dáva zmysel, pretože k takýmto pohľadávkam som si už raz uplanil aj náklady, kdežto pri zmluvnej pokute nemám náklady žiadne, iba čistý výnos. Ak by zákonodarca nechcel odlíšiť zmluvnú pokutu, nebolo by toto ustanovenie v zákone. Po celý čas, pokiaľ veriteľ vlastní zmluvnú pokutu, tak je to zmluvná pokuta a zrazu pri jej predaji to je pohľadávka, to sa mi nezdá. Má zdaňovať niečo, čo nikdy nedostal a k čomu nikdy neuplatnil žiadny náklad ? Navyše som zabudol uviesť, že na dlžníka bol zamietnutý níávrh na vyhlásenie konkurzu. Takže otázkou je, aká je hodnota pohľadávky - zmluvnej pokuty. Keďže to nie je "klasická" pohľadávka, nemožno ju odpísať. Aký je Váš názor na moju konštrukciu ? Vopred ďakujem za odpoveď.

ďakujem za odpoveď, ale celkom sa s Vašim názorom nestotožňujem. Podľa § 21 Zák.č. 595/2003 Z.z. zmluvné pokuty sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady. Zmluvná pokuta ako samostatná špecifická pohľadávka sa v JÚ de facto nezobrazuje resp. sa o nej neúčtuje, pokiaľ nie je zaplatená. Zmluvnú pokutu nie je možné "odpísať" nie je možné vytvárať opravné položky, pretože ju nie je možné zaradiť do príjmov pred jej úhradou. Myslím si, že za prijatie úhrady zmluvnej pokuty je možné považovať akékoľvek prijatie úhrady od kohokoľvek, nie len od dlžníka, ktoré má za následok zánik pohľadávky, v tomto prípade zmluvnej pokuty. Skrátka si myslím, že sa to spravuje režimom zmluvnej pokuty a pohľadávky ako takej. Každá zmluvná pokuta je totižto pohľadávkou, ale nie každá pohľadávka je zmluvnou pokutou. Navyše u klasických pohľadávok z obchodného styku Vami uvádzaný postup dáva zmysel, pretože k takýmto pohľadávkam som si už raz uplanil aj náklady, kdežto pri zmluvnej pokute nemám náklady žiadne, iba čistý výnos. Ak by zákonodarca nechcel odlíšiť zmluvnú pokutu, nebolo by toto ustanovenie v zákone. Po celý čas, pokiaľ veriteľ vlastní zmluvnú pokutu, tak je to zmluvná pokuta a zrazu pri jej predaji to je pohľadávka, to sa mi nezdá. Má zdaňovať niečo, čo nikdy nedostal a k čomu nikdy neuplatnil žiadny náklad ? Navyše som zabudol uviesť, že na dlžníka bol zamietnutý níávrh na vyhlásenie konkurzu. Takže otázkou je, aká je hodnota pohľadávky - zmluvnej pokuty. Keďže to nie je "klasická" pohľadávka, nemožno ju odpísať. Aký je Váš názor na moju konštrukciu ? Vopred ďakujem za odpoveď.

ja som rád keď sa rozvíja debata...pretože to rozširuje môj obzor. Váš názor plne beriem ale odporujete si. Pretože na jednej strane hovoríte o pohľadávke a na druhej strane o zmluvnej pokute. Práve v tom to je, že zákon pri vyradení pohľadávky z titulu postúpenia nerozlišuje či ide o pohľadávku z obchodného stytku alebo pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty. Zákonu to je jedno, pretože je to vaše dobrovoľné rozhodnutie že postúpite zmluvnú pokutu za cenu 50%. Nesúhlasím takisto s tým že sa to v JU nezobrazuje. Zobrazuje sa to v knihe pohľadávok. Ten § ktorý uvádzate nie je § 21 ale § 17 ods. 21 a ten nehovorí o ničom inom len o tom že zmluvné pokuty sa zahrnú do základu dane pri jej úhrade. To je ale v prípade že je uspokojená ako zmluvná pokuta. Postúpenie to však nerieši a preto podľa môjho názoru ste povinný sa riadiť len ustanovením § 17 ods. 12 a nie ods. 21, pretože vy nedostanete úhradu za zmluvnú pokutu ale za postúpenie pohľadávky. Ten kto Vám uhrádza pohľadávku nie je voči vám dlžník z titulu zmluvnej pokuty ale z titulu postúpenia pohľadávky. Váš názor by som akceptoval ak by mi uhradil niekto iný zmluvnú pokutu vo výške 50% za dlžníka bez titulu postúpenia, napr. môj kamarát by vám dlžil zmluvné pokuty a ja by som uhradil za neho 50%. V takom prípade do zdaniteľných príjmov by som zahrnul sumu 50% podľa § 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov

Ak by som aj s Vami súhlasil, ako sa vysporiadať so skutočnosťou, že na dlžníka bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť ? Akú hodnotu má postupovaná pohľadávka ? Zákon v § 17 ods. 12 písm a) definuje, že súčasťou základu dane je pri postúpení pohľadávky hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ju daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. Z text je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje tri pojmy : hodnota pohľadávky, nominálna hodnota pohľadávky a cena. Čo nie je to isté. Nominálnu hodnotu pohľadávky vieme v zmysle zákona určiť, resp. zákon to upravuje, cena je tiež jasná. Ale čo je jej hodnota ?

Ak by som aj s Vami súhlasil, ako sa vysporiadať so skutočnosťou, že na dlžníka bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť ? Akú hodnotu má postupovaná pohľadávka ? Zákon v § 17 ods. 12 písm a) definuje, že súčasťou základu dane je pri postúpení pohľadávky hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ju daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. Z text je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje tri pojmy : hodnota pohľadávky, nominálna hodnota pohľadávky a cena. Čo nie je to isté. Nominálnu hodnotu pohľadávky vieme v zmysle zákona určiť, resp. zákon to upravuje, cena je tiež jasná. Ale čo je jej hodnota ?

v tomto prípade zákonodarca za hodnotu považuje nominálnu hodnotu. To znamená, že súčasťou základu dane je nominálna hodnota postúpenej pohľadávky. Ale čudujem sa kto by kúpil zmluvnú pokutu, ktorá je voči osobe ktorá je nemajetná. No ale dalo by sa to možno riešiť tak že by som urobil odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) (vyplýva to z § 17 ods. 12 písm. b) t.j mám súdne rozhodnutie že pohľadávka je nevymožiteľná, odpísal by som ju z účtovníctva bez vplyvu na základ dane a následne ak by niekto mal záujem predal by som ju no ale tak nejak inak...to by chcelo právnika asi tak...

v tomto prípade zákonodarca za hodnotu považuje nominálnu hodnotu. To znamená, že súčasťou základu dane je nominálna hodnota postúpenej pohľadávky. Ale čudujem sa kto by kúpil zmluvnú pokutu, ktorá je voči osobe ktorá je nemajetná. No ale dalo by sa to možno riešiť tak že by som urobil odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) (vyplýva to z § 17 ods. 12 písm. b) t.j mám súdne rozhodnutie že pohľadávka je nevymožiteľná, odpísal by som ju z účtovníctva bez vplyvu na základ dane a následne ak by niekto mal záujem predal by som ju no ale tak nejak inak...to by chcelo právnika asi tak...
Ja nesúhlasím s názorom, že sa dá táto pohľadávka odpísať podľa § 17 ods. 12 písm. b) ZDP z dôvodu, že bol na majetok dlžníka súdom zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť. Podľa môjho názoru u FO účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je tento postup možný len u daňovníka, ktorý v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach účtoval v sústave podvojného účtovníctva a má už pohľadávku zahrnutú vo výnosoch.
Ja by som postupovala podľa § 14 ods. 2 postupov účtovania v sústave JÚ (v znení účinnom od 5.12.2008), kde je odvolávka na možnosť odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. i) ZDP. Podľa § 19 ods. 2 písm. i) bodu 3 je možné odpísať pohľadávku, ak celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 eura. Ak menovitá hodnota všetkých pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi je vyššia ako 331,94 eura, nepoznám riešenie, ktoré by pri vyradení pohľadávky z účtovníctva neovplyvnilo základ dane z príjmu.

Ja nesúhlasím s názorom, že sa dá táto pohľadávka odpísať podľa § 17 ods. 12 písm. b) ZDP z dôvodu, že bol na majetok dlžníka súdom zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť. Podľa môjho názoru u FO účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je tento postup možný len u daňovníka, ktorý v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach účtoval v sústave podvojného účtovníctva a má už pohľadávku zahrnutú vo výnosoch.
Ja by som postupovala podľa § 14 ods. 2 postupov účtovania v sústave JÚ (v znení účinnom od 5.12.2008), kde je odvolávka na možnosť odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. i) ZDP. Podľa § 19 ods. 2 písm. i) bodu 3 je možné odpísať pohľadávku, ak celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 eura. Ak menovitá hodnota všetkých pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi je vyššia ako 331,94 eura, nepoznám riešenie, ktoré by pri vyradení pohľadávky z účtovníctva neovplyvnilo základ dane z príjmu.

Mária čítajte zákon. § 17 ods. 12 písm. b) hovorí o tom že do základu dane je povinný daňovník zahrnúť pohľadávku pri jej vyradení okrem pohľadávky uvedených v § 19 ods. 2 písm. h). Tam práve takéto pohľadávky patria ... t.j. môže ich vyradiť úplne bez problémov..

Mária čítajte zákon. § 17 ods. 12 písm. b) hovorí o tom že do základu dane je povinný daňovník zahrnúť pohľadávku pri jej vyradení okrem pohľadávky uvedených v § 19 ods. 2 písm. h). Tam práve takéto pohľadávky patria ... t.j. môže ich vyradiť úplne bez problémov..
Veď práve. Ja som presvedčená o tom, že pohľadávka, ktorú sme riešili nie je v konkrétne riešenom prípade pohľadávka podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Citujem úvod § 19 ods. 2 písm. h) ZDP:
Daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. h) sú:

" výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky /1/ alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 21, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

---1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku ...... "
Môj názor: Podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zisťujú základ dane len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva a o daňovníkovi účtujúcom v sústave jednoduchého účtovníctva tu zákon uvažuje len za podmienky, že už mal pohľadávku zahrnutú do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ak zmenil spôsob účtovania z podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo. Otázka v úvode bola zameraná na daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, preto si myslím, že zadávateľ otázky postup podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP nemôže použiť. Bola by som rada, keby ste mi moju domnienku vyvrátili.

Veď práve. Ja som presvedčená o tom, že pohľadávka, ktorú sme riešili nie je v konkrétne riešenom prípade pohľadávka podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Citujem úvod § 19 ods. 2 písm. h) ZDP:
Daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. h) sú:

" výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky /1/ alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 21, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

---1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku ...... "
Môj názor: Podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zisťujú základ dane len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva a o daňovníkovi účtujúcom v sústave jednoduchého účtovníctva tu zákon uvažuje len za podmienky, že už mal pohľadávku zahrnutú do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ak zmenil spôsob účtovania z podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo. Otázka v úvode bola zameraná na daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, preto si myslím, že zadávateľ otázky postup podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP nemôže použiť. Bola by som rada, keby ste mi moju domnienku vyvrátili.

ano toto ustanovenie rieši to čo rieši...ale ja sa odvolávam na toto ustanovenie na základe § 17 ods. 12 písm. b) ktoré jednoznančne hovorí že pohľadávky v bodoch 1 až 5 ak mám takéto rozhodnutie môžem vyradiť bez vplyvu na základ dane...prečítajte si celé ustanovenie § 17 ods, 12, ktoré pojednáva len o osobe účtujúce v sústave JU. Ak by to zákonodarca nechcel dať pre všetky osoby účtujúce v JU tak by to tam nedával pretože ostatné sa môže výslovne oprieť len o § 19 ods. 2 písm. h). Takže nečítajte len § 19 samostatne ale v súvislosti s § 17 ods. 12

Ja nesúhlasím s názorom, že sa dá táto pohľadávka odpísať podľa § 17 ods. 12 písm. b) ZDP z dôvodu, že bol na majetok dlžníka súdom zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť. Podľa môjho názoru u FO účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je tento postup možný len u daňovníka, ktorý v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach účtoval v sústave podvojného účtovníctva a má už pohľadávku zahrnutú vo výnosoch.
Ja by som postupovala podľa § 14 ods. 2 postupov účtovania v sústave JÚ (v znení účinnom od 5.12.2008), kde je odvolávka na možnosť odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. i) ZDP. Podľa § 19 ods. 2 písm. i) bodu 3 je možné odpísať pohľadávku, ak celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 eura. Ak menovitá hodnota všetkých pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi je vyššia ako 331,94 eura, nepoznám riešenie, ktoré by pri vyradení pohľadávky z účtovníctva neovplyvnilo základ dane z príjmu.

a dotaz...neakceptujete § 19 ods. 2 písm. h) ale písm. i) beriete, pričom ak by sme išli výlučne podľa týchto ustanovení, tak osoba účtujúca v JU nemôže aplikovať ani písm. i) pretože jenou z podmienok je to že sa tvoria opravné položky podľa § 20 ods. 14 písm. b) čo v JU netvoríme. Takže rovnako aj pri tomto písmenku ho aplikujeme len na základe ustanovenia § 17 ods. 12 písm. b) a nie na základe len ustanovenia § 19 ods. 2 písm. i)

a dotaz...neakceptujete § 19 ods. 2 písm. h) ale písm. i) beriete, pričom ak by sme išli výlučne podľa týchto ustanovení, tak osoba účtujúca v JU nemôže aplikovať ani písm. i) pretože jenou z podmienok je to že sa tvoria opravné položky podľa § 20 ods. 14 písm. b) čo v JU netvoríme. Takže rovnako aj pri tomto písmenku ho aplikujeme len na základe ustanovenia § 17 ods. 12 písm. b) a nie na základe len ustanovenia § 19 ods. 2 písm. i)
Na § 19 ods. 2 písm. i) ZDP som mala pôvodne rovnaký názor, ale upravila som si ho na základe usmernenia DRSR k § 19 ods. 2 písm. i), ktoré vyslovene hovorí o tom, že odpis pohľadávky podľa tohto ustanovenia môže urobiť aj daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. Ale keď opäť pozerám ustanovenie § 17 ods. 12 písm. b) v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. h) prvý až piaty bod, myslím, že ste ma presvedčili a ďakujem za váš názor a čas.

Stále nemáme zodpovedanú otázku pojmov hodnota pohľadávky a menovitá hodnota pohľadávky, uvedené v § 17 ods. 12. Zjavne ide o dva odlišné pojmy, inak by zákonodarca použil pojmy rovnaké. Čo v prípade, že požiadam súdneho znalca o určenie hodnoty pohľadávky ? Znalci takéto posudky v praxi vydávajú pomerne často, využíva sa to najmä v konkurznom konaní

Stále nemáme zodpovedanú otázku pojmov hodnota pohľadávky a menovitá hodnota pohľadávky, uvedené v § 17 ods. 12. Zjavne ide o dva odlišné pojmy, inak by zákonodarca použil pojmy rovnaké. Čo v prípade, že požiadam súdneho znalca o určenie hodnoty pohľadávky ? Znalci takéto posudky v praxi vydávajú pomerne často, využíva sa to najmä v konkurznom konaní

hodnota je cena za ktorú sa postúpi pohľadávka. T.j. jej obstarávacia cena pri postúpení (§25 ods. 1 zákona o účtovníctve). Následne je povedané že ak táto hodnota je nižšia ako menovitá hodnota (§ 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve) zahrnie sa do základu dane celá menovitá hodnota bez ohľadu na obstarávaciu cenu pohľadávky ak je nižšia. Ak je vyššia OC zahrnie sa do základu dane v plnej výške...