Jana Motyčková
27.05.09,13:17
15 Zamestnanec, súčasne aj SZČO, ako SZČO mal stratu.

Zadanie: Pán Šimon Somolányi bol v roku 2008 celý rok zamestnaný v jednom zamestnaní, kde dosiahol príjem 150000 Sk. Celý rok 2008 bol SZČO, v podnikaní dosiahol stratu.

Pretože pán Šimon bol v roku 2008 SZČO, musí vykonať ročné zúčtovanie a to sám. Od zamestnávateľa si vyžiada „Doklad o výške príjmu a preddavkoch na poistné za rok 2008“.

Keďže bol aj zamestnancom aj SZČO, nezmenila sa mu sadzba poistného ani nebol poistencom štátu (śtudent, dôchodca, rodičovský príspevok a pod.) a jeho vymeriavací základ v úhrne bol vyšší, ako 97200 Sk, použije tlačivo typu S. K tlačivu priloží jeden list SA za zamestnanie a jeden list SB za SZČO.

Poznámka: V tlačivách nie sú vyplnené položky ako adresa, údaje o zamestnávateľovi a pod., ktoré nie sú podstatné pre dokumentovanie daného príkladu.

V liste SA zapíše do I. a II.oddielu údaje z dokladu o príjmoch od zamestnávateľa.Keďže v úhrne vymeriavací základ určite neprekročí sumu 675396 Sk, môže pokračovať ďalej vo vyplňovaní listu SA a do položky A21 – vymeriavací základ upravený na maximum prepíše sumu z p.A13 150000 Sk. Príslušným percentom vypočíta poistné zamestnanca (p.A23) a poistné zamestnávateľa (p.A25). Od poistného zamestnávateľa odpočíta preddavky uvedené v p.A07 a výsledná suma (0 €) je preplatkom/nedoplatkom zamestnávateľa. Keďže sumy pod 3€ sa zamestnávateľom neoznamujú, nemusí oznámiť tento výsledok zamestnávateľovi.

V liste SB, do p. B04 zapíše obdobie SZČO a do p.B05 spočíta, koľko je to kalendárnych dní (366 dní). Do p. B06 spočíta preddavky za rok 2008, ktoré zaplatil ako SZČO najneskôr v deň podania ročného zúčtovania. Za rok 2008 zaplatil preddavky za všetky mesiace roku vo výške 500 Sk, do p. B06 preto zapíše sumu 6000 Sk.

Do p. B07 zapíše základ dane dosiahnutý z podnikania za rok 2008. Za rok 2008 však dosiahol v podnikaní stratu – v riadku č.43 daňového priznania za rok 2006 má uvedenú sumu straty a to -5000 Sk. Túto sumu, teda -5000 Sk, preto zapíše do p. B07.

Do p. B08 zapíše daňovo uznané výdavky na zdravotné poistenie. Keďže účtoval v jednoduchom účtovníctve, jeho daňovo uznané výdavky na zdravotné poistenie sú platby do zdravotnej poisťovne (okrem prípadných pokút a penále), ktoré zaplatil v čase od 1.1.2008 do 31.12.2008. Spolu je to suma 6300 Sk.

V p. B09 vypočíta vymeriavací základ ako (–5000+6300)/2,14, zaokrúhlené na celé koruny nahor 608 Sk. (Všimnite si, že napriek daňovej strate je vymeriavací základ kladné číslo).

V liste SB musí vyplniť II. oddiel, pretože jeho vymeriavací základ uvedený v p. B09 nedosiahol sumu aspoň 97200 Sk. V stĺpci B21 uvedie počet dní, kedy bol "čistou" SZČO (nemal zamestnanie) a zároveň nepoberal nemocenské, ošetrovné alebo materské, prípadne nebol z iného dôvodu poistencom štátu podľa § 11 ods.8 písm. n) zákona. Keďže celý rok bol súčasne zamestnancom, v stĺpci B21 budú všade nuly (nebol "čistou" SZČO ani 1 deň). V stĺpci B23 uvedie dni, kedy bol čistou SZČO. Na rozdiel od stĺpca B21, tu nevylučuje dni období podľa §11 ods.8 písm n) (poberanie nemocenských dávok a pod.).

V stĺpci B22 uvedie minimálny základ za obdobie kedy bol "čistou" SZČO – čiže nuly – lebo čistou SZČO nebol ani deň.

V III. oddiele p.B31 až B34 slúžia na navýšenie vymeriavacieho základu za obdobie, kedy bol čistou SZČO na minimálny zákald. Pre tento účel vymeriavací základ z p.B09 rozdelí pomerne podľa kalendárnych dní na časť, ktorú dosiahol v čase kedy bol čistou SZČO (do p.B31) a zvyšnú časť, ktorú dosiahol, keď bol súčasne zamestnancom (do p.B33). Keďže čistou SZČO bol 0 dní, v p.B31 bude suma 608/366 x 0 = 0 Sk. Zvyšnú časť vymeriavacieho základu, t.j. sumu 608 - 0 = 608 Sk zapíše do p.B33. Do p.B32 navýši vymeriavací základ z p.B31 za čas, kedy bol čistou SZČO na minimálny základ za toto obdobie (suma z p.B32) - v tomto prípade obe hodnoty sú nulové a teda aj v p. B32 bude 0. Spočíta VZ za obdobie, kedy bol čistou SZČO upravený na minimum (p.B32) a VZ za obdobie, kedy nebol čistou SZČO (p.B33), t.j. 0 + 608 = 608 Sk a túto sumu uvedie do p.B34.
U SZČO, ktorí celé obdobie SZČO boli súčasne zamestnancami sú vždy p.B31 a p.B32 nulové a p.B33 a p.B34 sa rovnajú VZ z p.B09 !

Keďže jeho vymeriavací základ v úhrne so zamestnaním určite neprekročí sumu 675396 Sk, môže pokračovať ďalej vo vyplňovaní listu SB a vymeriavací základ nezmenený zapíše do p.B35. Poistné vypočítané 14-percentnou sadzbou (86 Sk) zapíše do p.B37.
V oddiele IV. vypočíta svoje preddavky, ktoré bude platiť od júla 2009. V p. B44 vyšla suma preddavku 8 Sk. Preddavok prepočíta na eurá konverzným kurzom, sumu uvedie do p.B45. Keďže podniká popri zamestnaní, preddavky do 3 eur neplatí – preto do p. B46 zapíše nulu.

Vyplní spoločnú časť (S). Do položky S21 spočíta vymeriavacie základy z listov SA, SB, t.j. 150000 + 608 = 150608 Sk. Keďže je to menej ako maximálny vymeriavací základ, túto sumu zapíše aj do p. S22. Koeficient Kmax bude 1. (Toto sme už predpokladali pri vypĺňaní listov SA, SB).

V p. S31 spočíta celkové poistné zo zamestnania a zo SZČO, v p.S32 spočíta preddavky zamestnanca a preddavky SZČO z p.B06, rozdiel týchto súm je preplatok –5914 Sk. Preplatok prepočíta na eurá a zaokrúhli na eurocenty nahor :
5914/30,126 = 196,30883, zaokr. 196,31 €

Keďže pánovi Šimonovi vyšiel preplatok, vyplní VI.oddiel- Žiadosť o vrátenie preplatku, kde uvedie, akým spôsobom žiada preplatok vrátiť. Zdravotná poisťovňa by mu mala preplatok vrátiť do 2.11.2009.

V VII.oddiele uvedie počet listov 2 (1 list SA, 1 list SB) a počet príloh 1 – k zúčtovaniu doloží Doklad o výške príjmu a preddavkoch od zamestnávateľa.