Ahojte poraďáci, dúfam že mi niekto z Vás bude vedieť poradiť.
Ido o koplikovanú vec. Nesvojprávny xy / od narodenia / je už asi 5 rokov umestnený v ústave, nakoľko si to jeho zdravotný stav vyžaduje. Jeho opaTROVNíK SI FUNCIU SVEDOMITO PLNí.Opatrovník je jeho bratranec.
Nesvojprávny nemá rodičov, nemá súrodencov, ani manželku ani deti nakoľko nikdy nebol ženatý.
Má nehnuteľný majetok, ktorý by pravdepodobne po jeho smrti pripadol štátu. Ako tomu zabrániť. Majetok spravuje jeho optrovník, ktorý si v skutočnosti zaslúži, aby po jeho smrti tento maj. nadobudol. Závet nesvojprávnej osoby je však absolútne neplatný. Za radu ďakujem

Treba sa obrátiť na súd, aby odsúhlasil kúpnu či darovaciu zmluvu. JE to v zmysle § 28 Obč. Z.:


Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Nakoľko ale pôjde o konflikt záujmov (zástupca je zároveň obdarovaným), tak súd asi uplatní § 30:

Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

Ale myslím, že to nie je nemožné previesť nehnuteľnosť na iného (napr. ak sa v darovacej zmluve zakotví vecné bremeno práva dožitia).

Keďže nesvojprávny je umiestnený v Ústave (tzn. stará sa o neho štát, resp. štát to financuje), tak si myslím, že je otázne, či súd dá súhlas, aby majetok takejto osoby bol prostredníctvom jeho opatrovníka prevedený na tretiu osobu.

Nesvojprávny dostáva dôchodok , z čoho sú hradené všetky výdavky a niečo mu zostane, takže sa mu vedie os. účet, kde si peniažky šetrí.

Myslíš, že súd by schváli darovaciu zmluvu, ktorú by za nesvojprávneho podpísal súdom ustanovený kolízny opatrovníK?
Nebude darovanie nehnuteľností jeho opatrovníkovi v rozpore so záujmami nesvojprávneho?Ak by to súd schváli, tým by sa vyriešili iba nehnuteľnosti, t.j. role, ktoré zdedil po rodičoch. Ale čo s úsporami v prípade jeho smrti?

Myslíš, že súd by schváli darovaciu zmluvu, ktorú by za nesvojprávneho podpísal súdom ustanovený kolízny opatrovníK?
Nebude darovanie nehnuteľností jeho opatrovníkovi v rozpore so záujmami nesvojprávneho?Ak by to súd schváli, tým by sa vyriešili iba nehnuteľnosti, t.j. role, ktoré zdedil po rodičoch. Ale čo s úsporami v prípade jeho smrti?

Ale ako tak pozerám Obč. zákonník časť dedenie, tak by ten bratranec dedil, lebo patrí do štvrtej skupiny uvedenej v § 475a :

§475

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

§ 475a

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Najlepšie spravíte, ak sa informujete u notára, povie vám o všetkých možnostiach.
Neviem ako to funguje, keď je menovaný v ústave.

Ale keby nebol umiestnený v ústave, môže vám notár spraviť darovaciu zmluvu. Pred tým ako túto zmluvu schváli súd, treba aby súd stanovil kolízneho opatrovníka. Návrh na kolízneho opatrovníka môžete dať aj vy.
Riešila som podobný prípad a nakoľko išlo o nesvojprávnu osobu, nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovania, musela byť ocenená súdnym znalcom.

Chobot, to máš síce pravdu, ale tých bratrancov a sestraníc je tam potom viac, a oni nijako neprejavovali záujem o nesvojprávneho. A to že nesvojprávneho neprežujú je tiež viac ako pravdepodobné. Takže zasa by dedil iba štát. A to nechceme!!!

Ale ako tak pozerám Obč. zákonník časť dedenie, tak by ten bratranec dedil, lebo patrí do štvrtej skupiny uvedenej v § 475a :

§475

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

§ 475a

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.


To je samozrejmé, ale keď sa zistí, že tých bratrancov a sesterníc je "požehnane", tak ten jediný bratranec by nehľadal "spôsoby" ako dosiahnuť darovacou zmluvou nadobudnutie majetku nesvojprávneho iba na seba :D

Chobot, to máš síce pravdu, ale tých bratrancov a sestraníc je tam potom viac, a oni nijako neprejavovali záujem o nesvojprávneho. A to že nesvojprávneho neprežujú je tiež viac ako pravdepodobné. Takže zasa by dedil iba štát. A to nechceme!!!

V dedení zo zákona neide o to, kto o pozostalého prejavoval záujem a kto nie. Tam ide o príbuzenské vzťahy, takže ak je viac dedičov, tak dedičstvo sa delí medzi nimi. V zmysle zákona nemá väčší nárok na dedičstvo ten, ktorý sa o poručiteľa staral.

Ako ti už poradila gabriela, skús obtelefonovať pár notárov, či ti vedia poradiť z praxe, možno sa už s takým niečím niektorý z nich stretol.

A pokiaľ by si tú nehnuteľnosť vyriešil, tak hádam tú nasporenú sumu asi ani nebude treba riešiť, veď predpokladám, že nebude mať z toho invalidného dôchodku takú veľkú čiastku.

Gabika, podľa môjho názoru je jedno, či nesvojprávna osoba je alebo nie je umiestnená v ústave. Rozhodujúce je, či súd chváli právny úkon t.j. darovaciu zmluvu, ktorou nesvojprávny v zast. kolízneho opatrovníka daruje nehnuteľnosti / role/ svojmu opatrovníkovi.

Gabika, podľa môjho názoru je jedno, či nesvojprávna osoba je alebo nie je umiestnená v ústave. Rozhodujúce je, či súd chváli právny úkon t.j. darovaciu zmluvu, ktorou nesvojprávny v zast. kolízneho opatrovníka daruje nehnuteľnosti / role/ svojmu opatrovníkovi.

No ja mám jednu takú záležitos na súde už vyše 4 mesiacov od doby, kedy bol ustanovený kolízny opatrovník a to ma zastupuje v konaní advokátka.

Gabika, podľa môjho názoru je jedno, či nesvojprávna osoba je alebo nie je umiestnená v ústave. Rozhodujúce je, či súd chváli právny úkon t.j. darovaciu zmluvu, ktorou nesvojprávny v zast. kolízneho opatrovníka daruje nehnuteľnosti / role/ svojmu opatrovníkovi.

A ty si myslíš, že súd rozhoduje pri udelení takéhoto súhlasu podľa aktuálnej predpovede počasia alebo podľa preskúmania všetkých okolností konkrétneho prípadu a náležitého zistenia všetkých skutočností?

Ja som len chcela poukázať na skutočnosť, že to nie je jednoduchý proces a také zisťovanie skutočností v prípade, ak je nesvojprávny umiestnený v ústave ale aj v prípade, že nie je umiestnený v ústave, je dosť zdĺhavý proces.